Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114200282
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Vrťová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114200282.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská
arcidiecéza, so sídlom Jána Hollého 10, 917 66 Trnava, IČO: 00 419 702, právne zast. MAPLE & FISH
s.r.o., so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava, IČO: 36 718 432, proti povinnému: LESY Slovenskej
republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne
zast. JUDr. Evou Mihókovou, advokátkou so sídlom ul. 1. mája 22, 953 01 Zlaté Moravce, na vymoženie

nepeňažného plnenia a trov exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom,
Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava, pod sp. zn. EX 4814/2013, o
námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného na odklad exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica uznesením číslo konania 4Er/37/2014-91 zo dňa 02.07.2014, ktoré vydal
vyšší súdny úradník, námietky povinného proti exekúcii zamietol a návrh povinného na odklad exekúcie
zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil

tým, že zotrváva na svojich námietkach, že exekučný titul nie je voči nemu vykonateľný, pretože ho
zaväzuje k povinnosti, ktorej nie je zákonným nositeľom. Vydávací výrok v rozsudkoch (Okresného
súdu Komárno č.k. 8C 66/2007 - 439 zo dňa 04. 02. 2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Nitre č.k. 8Co 145/2009 - 574 zo dňa 29.04.2010), ktoré sú exekučným titulom) je výrokom uloženia
povinnosti konať na ťarchu vlastníka, pričom v petite smeruje voči nevlastníkovi, keďže Slovenská
republika nebola účastníkom súdneho konania. Žalovaný, označený v tomto konaní ako povinný, mohol

konať za vlastníka lesných pozemkov iba formou uzavretia dohody o vydaní nehnuteľných vecí. O
nevykonateľnosti súdnych rozhodnutí, označených ako exekučný titul nielen voči štátnemu podniku, ale
aj voči samotnému vlastníkovi - Slovenskej republike, svedčí rozhodnutie Správy katastra Komárno zo
dňa 16. 03. 2011 o vyhovení prokurátorského protestu a zrušení zápisu vlastníctva v katastri v prospech
oprávneného, ale aj ďalšie rozhodnutie Správy katastra Krupina, ktorým sa tak isto rušil zápis vlastníctva
záznamov u nehnuteľností v k. ú, Rakovec, vykonaný podľa obdobného súdneho rozhodnutia. Namietal,

že pokiaľ nie je možné realizovať súdne rozhodnutia na zmenu vlastníctva v prospech oprávnenej osoby
vkladom alebo záznamom v príslušnom katastri nehnuteľností z dôvodu, že súdne rozhodnutie smeruje
voči nevlastníkovi, nie je možné postihnúť majetok vlastníka inou formou k akej zrejme smeruje toto
exekučné konanie. Záverom dodal, že nie je možné akceptovať názor súdu o hodnovernosti zápisov
v príslušnom katastri v tejto konkrétnej veci za situácie, keď má súd za preukázané, že rozhodnutie
vtedajšejSprávykatastraKomárnoopovolenívkladuvlastníctvavprospechoprávnenéhopodV1945/11

nie je právoplatné. K odvolaniu pripojil fotokópie rozhodnutí - uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica
č.k. 13Co/102/2008-202 zo dňa 04. 11. 2008, uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 7C169/2008-257 zo dňa 01. 06. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13Co/22/2013-287 zo dňa 15. 01. 2013, uznesenie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 395/2013-10 zo dňa 10. 07.
2013 a rozhodnutie Správy katastra Krupina o proteste prokurátora, sp. zn. z 920/2011 (Pd 64/13-3) zo

dňa 21. 07. 2013. Povinný opätovne požiadal súd o prerušenie konania do právoplatného skončenia
odvolaciehokonanianaNajvyššomsúdeSRprotirozsudkuKrajskéhosúduvNitreč.k.26S/39/2012-116
zo dňa 02.05.2013.

Oprávnený vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedol, že nemožno súhlasiť s názormi

povinného, že rozsudky súdov, ktoré sú exekučnými titulmi v predmetnej exekúcii, nie je možné vykonať,
nakoľko ukladajú povinnosť vydať a navrátiť vlastníctvo nevlastníkovi a že on ako správca je osobou
povinnou len na účely uzavretia dohody o vydaní. Námietky, ktoré povinný vznáša sa týkajú skutočností,
o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, a teda sa nimi súd v rámci rozhodovania o námietkach ani
nemôže zaoberať. Povinný mal možnosť brániť sa pred Okresným súdom Komárno a Krajským súdom v
Nitre. Skutočnosť, že v týchto konaniach nebol úspešný, nezakladá dôvodnosť pre námietky. Oprávnený

sa už 7 rokov domáha navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých bol pôvodným vlastníkom
a ktoré mu boli protiprávne odňaté štátom v období predchádzajúceho režimu. Povinný sústavne
vyvíja aktivity, aby zmaril navrátenie vlastníctva v prospech oprávneného. V dôsledku tohto konania
oprávnenému vzniká škoda, nakoľko je vylúčený z užívania týchto nehnuteľností. Povinný sám uznal,
že spravuje nehnuteľnosti, o ktorých vydanie ide a na základe reštitučnej výzvy bol oprávnený uzavrieť

dohodu o vydaní. Na druhej strane povinný spochybňuje svoju pasívnu legitimáciu v súdnom konaní.
Podľa názoru oprávneného, táto námietka nemá oporu v platnej právnej úprave a navyše o pasívnej
legitimácii povinného bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom k tomu, že súdy uložili povinnému
povinnosť vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam, potvrdili tým, okrem iného, aj jeho pasívnu
legitimáciu. Obdobne v judikatúre NS SR a ÚS SR je ustálený názor v tom, že povinnou osobou v zmysle

reštitučného zákona je správca nehnuteľností vo vlastníctve štátu a na jeho postavení sa nič nemení
ani márnym uplynutí lehoty na uzavretie dohody o vydaní (napr. právny názor vyslovený v uznesení NS
SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 1 Cdo 48/2009, v uznesení ÚS SR zo dňa 19. 01. 2012, sp. zn. IV.
ÚS 27/2012-19, v rozsudku NS SR zo dňa 29. 06. 2004, sp. zn. 1 Sž-o-KS 2/04). Formulácia petitu
„vydať a navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam“ je správna, určitá a vykonateľná a v súlade s

platnou právnou úpravou. Splnenie podmienok vyžadovaných reštitučným zákonom bolo predmetom
viacerých konaní pred NS SR a ÚS SR a ani v jednom nevyslovili záver, že by formulácia petitu bola
nevykonateľná alebo nesprávna. Povinný nielenže neakceptuje povinnosť uloženú právoplatnými a
vykonateľnými rozsudkami, ale oprávnenému bráni v pokojnom užívaní nehnuteľností. Z uvedených
dôvodov oprávnený žiadal odvolaním napadnuté uznesenie v plnom rozsahu potvrdiť.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“( na výkon rozhodnutia a exekuené
konanie pod3a osobitného predpisu (Exekuený poriadok) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich
eastí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka

alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Podľa § 202 ods. 2 OSP odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti

uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (Zákon o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok).

Interpretáciou uvedeného ustanovenia použitím argumentum a contrario (dôvodenie z opaku) vyplýva
všeobecná zásada platná v exekučnom konaní, v zmysle ktorej odvolanie je prípustné len v prípadoch,

ak zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“)
tak výslovne ustanovuje.Keďže v Exekučnom poriadku nie je výslovne uvedené, že proti rozhodnutiu súdu, ktorým námietky
vznesené proti exekúcii zamietol a tiež ak návrh na povolenie odkladu exekúcie zamietol je prípustné
podať odvolanie, treba mať za to, že proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Z týchto

dôvodov potom podaním odvolania zo strany povinného, v zmysle § 374 ods. 4 vety prvej a tretej
Exekučného poriadku, došlo zo zákona k zrušeniu rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom v
celom rozsahu a vo veci musel opätovne rozhodnúť sudca.

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vydať

a navrátiť oprávnenému vlastníctvo k nehnuteľnostiam spolu s dokumentáciou k nim prislúchajúcou a
trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 8C 66/2007
- 439 zo dňa 04. 02. 2009, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č.k. 8Co 145/2009 - 574 zo dňa 29. 04. 2010 (ďalej len "exekučný titul").

Poverením č. 5601 111819 zo dňa 13. 01. 2014 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Zámocká
30, 811 01 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 4814/2013.

Súdny exekútor v súlade s ustanovením § 50 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný

poriadok") postúpil exekučnému súdu na rozhodnutie námietky povinného proti exekúcii.

Povinný vo svojich námietkach uviedol, že exekučný titul nie je vykonateľný, nakoľko mu ukladá
povinnosť vydať a navrátiť vlastníctvo k lesným pozemkom, ktoré povinný nevlastní, má ich iba v
zákonnej správe a vydávací výrok rozsudku je výrokom uloženia povinnosti konať na ťarchu vlastníka,

pričom v danom prípade smeruje voči nevlastníkovi. Vlastníkom predmetných pozemkov je Slovenská
republika, pričom však tento vlastník nebol účastníkom súdneho konania. Vlastnícke právo môže platne
previesť iba vlastník, výnimku z tohto pravidla môže ustanoviť iba zákon. Exekučný titul vznikol v
procese súdneho konania o rozhodovaní reštitučného nároku podľa zákona č. 161/2005 Z.z. Žalovaný
štátny podnik, označený v tomto konaní ako povinný, mohol konať za vlastníka lesných pozemkov

iba formou uzavretia dohody o vydaní nehnuteľných vecí. Reštitučný zákon č. 161/2005 Z.z. nevylúčil
štát ako vlastníka svojich nehnuteľností z procesu plnenia formou vydania a navrátenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam po uplynutí 60-dňovej lehoty od doručenia písomnej výzvy. Povinný ďalej uviedol, že
formuláciu žalobných návrhov ponechal zákon na voľbu oprávnených osôb, ktoré mohli buď žalovať
povinnú osobu na nahradenie prejavu vôle povinnej osoby podľa § 5 ods. 2 uzavretím dohody o vydaní

veci, alebo žalovať na vydanie a navrátenie vlastníctva k pozemkom, pričom žalovaným mal byť vlastník
- Slovenská republika zastúpená zákonným správcom. Povinný uviedol, že v súlade s § 21 ods. 4 OSP
a § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. koná za štát ohľadom lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a
lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, "správca", teda osoba určená ustanoveniami § 50 ods.
3 a ods. 6 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, avšak vždy treba rozlišovať medzi právnou subjektivitou

Slovenskej republiky, za ktorú koná zákonom určený subjekt, a právnou subjektivitou právnickej osoby.
Povinný ďalej uviedol, že Správa katastra Komárno svojím rozhodnutím č. V 1546/12 zo dňa 29. 05.
2012 povolila vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech oprávneného, a to na
základe dohody o vydaní veci zo dňa 08. 03. 2011 uzavretej medzi oprávneným a povinným, pričom ako
povinná osoba je uvádzaný povinný. Vklad vlastníckeho práva bol realizovaný aj v záznamoch katastra

nehnuteľností a vlastníctvo k predmetným pozemkom je od tej doby vedené na LV 8660 v prospech
oprávneného titulom dohody o vydaní veci k V-1546/2012. Vzhľadom na to, že povinný žiadnu dohodu
o vydaní veci zo dňa 08. 03. 2011 s oprávneným nepodpísal, podal na súd žalobu na preskúmanie
zákonnosti postupu Správy katastra Komárno, považujúc celý postup katastra za nezákonný, vklad
vykonaný na základe neperfektného právneho úkonu za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nie

je možné nahradiť výkonom súdneho rozhodnutia, z ktorého pre žiadneho účastníka súdneho sporu
nevyplýva povinnosť uzavrieť dohodu o vydaní veci. Krajský súd v Nitre rozsudkom sp. zn. 26S
39/2012-116 zo dňa 03. 05. 2013 zrušil napadnuté vkladové rozhodnutie Správy katastra Komárno a
vec vrátil na ďalšie konanie, pričom proti rozsudku podala Správa katastra Komárno odvolanie a vec nie
je právoplatne ukončená. Povinný poukázal na protest Okresnej prokuratúry Komárno zo dňa 14. 02.

2011 sp. zn. Pd 108/10-5, za základe ktorého Správa katastra Komárno v obdobnej veci bola povinná
zrušiť svoje rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva záznamom ako nezákonné. Prokuratúra
vyhodnotila predmetný rozsudok ako listinu, ktorá nie je predmetnom zápisu do katastra nehnuteľností
záznamom, nakoľko neurčuje vlastnícke právo žiadneho subjektu k dotknutým nehnuteľnostiam. Nazáklade uvedených skutočností považuje povinný exekučný titul za nevykonateľný, v dôsledku čoho
považuje aj hradenie trov právneho zastúpenia pri exekúcii ako aj vyčíslené predbežné trovy exekúcie
za nedôvodné. Povinný navrhol, aby súd námietkam proti exekúcii v celom rozsahu vyhovel a po

právoplatnosti rozhodnutia o námietkach exekúciu zastavil. Povinný ďalej uviedol, že v prípade, ak
exekučný súd uzná za vhodné, žiada o vydanie rozhodnutia, ktorým sa konanie prerušuje až do
právoplatného skončenia odvolacieho konania proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S
39/2012-116 zo dňa 02. 05. 2013. Povinný k námietkam pripojil výpis z LV č. 8660 zo dňa 04. 03.
2014, fotokópiu rozhodnutia Správy katastra Komárno č. V 1546/12 zo dňa 29. 05. 2012, fotokópiu

Dohody o vydaní nehnuteľných vecí zo dňa 08. 03. 2011, fotokópiu žaloby na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia Správy katastra Komárno vydaného pod číslom vkladu V 1546/12 zo dňa 29. 05. 2012 a
postupu žalovaného, fotokópiu rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/39/2012-116 zo dňa 02. 05.
2013, fotokópiu odvolania žalovaného voči rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 02. 05. 2013 č.
26S/39/2012-116, fotokópiu protestu Okresnej prokuratúry Komárno č. k. Pd 108/10-5 zo dňa 14. 02.
2011 a fotokópiu rozhodnutia Správy katastra Komárno č. UP 1/2011-1 zo dňa 16. 03. 2011.

K námietkam povinného sa na výzvu súdu vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že námietkami povinného
o nedostatku pasívnej legitimácie a nevykonateľnosti exekučného titulu sa v konaní vo veci samej
dostatočne zaoberal Okresný súd Komárno a Krajský súd v Nitre. Vo vzťahu k námietke povinného
týkajúcej sa nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie oprávnený poukázal na ust. § 4 ods. 1 zákona
č. 161/2005 Z.z. a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 48/2009 zo

dňa 28. 10. 2009. Povinný mohol konať pred podaním reštitučnej žaloby aj po podaní reštitučnej
žaloby tak, že by uzavrel s oprávneným dohodu o vydaní predmetných nehnuteľností. Vzhľadom na
odmietnutiepovinnéhovydaťoprávnenémunehnuteľnostisaoprávnenýpokúsilzapísaťvlastníckeprávo
k predmetným nehnuteľnostiam záznamom, čo príslušná správa katastra povolila. Proti tomuto zápisu
podal povinný podnet na Okresnú prokuratúru Komárno, čomu prokuratúra vyhovela a na základe

podaného protestu prokurátora správa katastra zápis zrušila. Následne oprávnený podal návrh na
vklad na základe jednostranne podpísanej dohody o navrátení vlastníctva k nehnuteľnostiam spolu s
exekučnýmtitulomasprávakatastrapovolilavkladvlastníckehopráva.oprávnenéhoknehnuteľnostiam.
Proti rozhodnutiu o povolení vkladu podal povinný správnu žalobu, na základe ktorej Krajský súd v
Nitre zrušil rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu a vec jej vrátil na nové konanie, voči tomuto

rozhodnutiu sa správa katastra odvolala a vec je momentálne predmetom konania na Najvyššom súde
Slovenskej republiky. Postavenie oprávneného vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam je právne
neisté, a to v dôsledku konania povinného, ktorý neakceptuje povinnosť uloženú mu exekučným titulom
a bráni oprávnenému v pokojnom užívaní nehnuteľností. Z uvedených dôvodov pristúpil oprávnený
k nútenému výkony exekučného titulu tak, aby predmetné nehnuteľnosti prešli fakticky nielen do

vlastníctva ale aj do držby oprávneného. Oprávnený ďalej uviedol, že v zmysle § 41 ods. 1 Exekučného
poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok, pričom z exekučného titulu jednoznačne vyplýva povinnosť povinného vydať a
navrátiťvlastníctvoknehnuteľnostiam,ktorésúvexekučnomtitulejednoznačnevymedzené.Oprávnený
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 201/2009 zo dňa 30. 11.

2010 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 138/2011-15 zo dňa 06. 04.
2011. Podľa oprávneného z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného
súdu Slovenskej republiky vydaných v súvislosti s reštitučnými nárokmi uplatnenými podľa zákona č.
161/2005 Z.z. vyplýva, že žalobný petit, ktorým sa oprávnená osoba domáha vydania a navrátenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je dostatočne určitý, jednoznačný a vykonateľný. Oprávnený je

toho názoru, že povinný sa snaží zabrániť dosiahnutiu spravodlivosti a nápravy majetkovej krivdy a
ujmy, ktorú musel oprávnený v minulosti znášať. Oprávnený navrhol, aby súd námietky povinného proti
exekúcii v plnom rozsahu zamietol. Oprávnený pripojil k svojmu vyjadreniu rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 201/2009 zo dňa 30. 11. 2010 a rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 138/2011-15 zo dňa 06. 04. 2011.

Vsúladesustanovením§50ods.lExekučnéhoporiadku,povinnýmôževzniesťuexekútorapovereného
vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,
ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia
jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak

sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom
titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní
námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie ( § 46), o námietkach netreba rozhodnúť.Je potrebné vychádzať z charakteru námietok ako inštitútu procesnej obrany povinného proti
neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie,
či už celkom alebo sčasti, z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Námietky nemožno chápať ako

opravný prostriedok proti rozhodnutiu, na podklade ktorého sa exekúcia vedie, teda proti samotnému
exekučnému titulu. Smerujú proti exekúcii, ( nie proti exekučnému titulu ), proti upovedomeniu o začatí
exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Predmetom námietok môžu byť teda skutočnosti
procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku
exekučného titulu.

Z týchto dôvodov je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o
veci samej ( v tzv. základnom konaní ). V konaní o vymoženie takto určeného práva ( v exekučnom
konaní ) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti
majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v
konaní vo veci samej ( v tzv. základnom konaní ) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa

završuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného
vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný
rozhodnutím súdu v základnom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže
byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to,
či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní ( viď uznesenie KS v BB č.k.

41 COE/77/2014-97 ).

Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je v zmysle § 41 ods.
1 Exekučného poriadku rozsudok Okresného súdu Komárno č.k. 8C 66/2007-439 zo dňa 04. 02. 2009,
ktorý nadobudol v prvom výroku právoplatnosť dňa 20. 07. 2010 a vykonateľnosť dňa 20. 08. 2010 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.8Co 145/2009-574 zo dňa 29. 04. 2010. Exekučným
titulom bol povinný zaviazaný, aby oprávnenému vydal a navrátil vlastníctvo k nehnuteľnostiam v k.ú.
Komárno, zapísaným na M. Č.. XXXX ( D. M. XXXX ) ako pozemok registra C KN parcelné číslo
XXXXX - lesné pozemky o výmere XXXX G.X, pozemok registra C KN parcelné číslo XXXXX - lesné
pozemky o výmere XXXXX G.X, pozemok registra C KN parcelné číslo XXXXX - lesné pozemky

o výmere XXXXX G.X (ďalej len "predmetné nehnuteľnosti") spolu s nasledovnou dokumentáciou,
lesný hospodársky plán, evidencia ťažby dreva, evidencia plochy po ťažbe dreva, evidencia plochy
na zalesnenie, evidencia zalesňovania a prirodzeného zmladenia, evidencia pestebnej činnosti, výkaz
bilancie zalesňovacích povinností podľa jednotiek priestorového rozlesnenia lesa, výkaz porastovej
evidencie ťažieb, výkaz porastovej evidencie zalesnenia, výkaz porastovej evidencie pestovnej činnosti,

výkaz evidencie úhrnných ročných výsledkov za kategóriu lesa, bilančný výkaz lesnej hospodárskej
evidencie, výkaz vykonaných hospodárskych opatrení podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa za
príslušný rok, grafická evidencia, plochové tabuľky, porastové mapy, ťažobné mapy, projekty pestebnej,
ťažobnej a ostatnej činnosti, číselníky, karty pôvodu porastu, hlásenia na obvodný lesný úrad, bilancia
holín, priemerkovací manuál, súhlas na ťažbu dreva, evidencia požiarov a požiarna ochrana, evidencia

škôd spôsobených zverou, evidencia sadbového materiálu, záznamy priestupkového konania, ktorá k
nim prislúcha (ďalej len "dokumentácia", všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Povinný namietal, že predmetné nehnuteľnosti nevlastní a preto ich nemôže vydať, t.j. že v tejto
exekučnej veci nie je pasívne vecne legitimovaný.

Námietkoupovinnéhoojehopasívnejvecnejlegitimáciesavkonečnomdôsledkuzaoberalprvostupňový
súd i druhostupňový súd už v základnom konaní, v ktorom došlo k vydaniu exekučného titulu. So
zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia
nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej "nové" právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní
týchistýchúčastníkovjeneprípustné.Inériešeniebyznamenalo,žesúdmôžeporušiťviazanosťuloženú

mu zákonom v § 159 ods. 2 OSP. (z uznesenia NS SR sp. zn. 1 Cdo 44/2010 zo dňa 31. 01. 2012).
Otázku pasívnej vecnej legitimácie povinnej osoby uvedenej v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 161/2005
Z.z. v "reštitučnom spore" riešil tiež NS SR (napr. v rozhodnutiach sp. zn. 1 Cdo 48/2009 zo dňa 28.
10. 2010 a sp. zn. 2 Cdo 208/2009 zo dňa 30. 11. 2010), ktorý dospel k záveru, že z ustanovenia § 4
ods. 1 zákona č. 161/2005 Z.z. vyplýva, že povinnou osobou nie je Slovenská republika, ale právnická

osoba, ktorá vec vo vlastníctve Slovenskej republiky spravuje alebo drží; pri existencii takejto osoby z
uvedeného reštitučného zákona nemožno vyvodiť iný záver než ten, že uvedená právnická osoba je
pasívne vecne legitimovaná v spore o nárokoch oprávnenej osoby na súde.Z exekučného titulu vyplýva, že ten, kto je v návrhu na vykonanie exekúcie uvedený ako oprávnený, je
na návrh aktívne legitimovaný, a ten, kto je v návrhu uvedený ako povinný, je pasívne legitimovaný (ide
o procesnú legitimáciu). V danom prípade teda možno viesť exekúciu voči povinnému, ktorý bol priamo

rozsudkom zaviazaný na plnenie v prospech oprávneného.

2./ Povinný vo svojich námietkach ďalej namietal, že v čase začatia exekučného konania mal oprávnený
zapísanévlastníctvokpredmetnýmpozemkomvevidenciikatastravosvojprospechaozákonnostitohto
zápisu nie je dosiaľ rozhodnuté. Z uvedených dôvodov nemožno vykonávať exekúciu na vymoženie

splnenia povinnosti povinného vydať a navrátiť vlastníctvo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") údaje
katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 7 písm. c) katastrálneho zákona kataster obsahuje tieto údaje: údaje o právach k
nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o iných oprávnených z práv
k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné
priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov,
sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

Súd poukazuje na všeobecnú zásadu hodnovernosti (materiálnej publicity) údajov katastra
nehnuteľností, v zmysle ktorej údaje katastra obsiahnuté v § 7 katastrálneho zákona, (teda údaje o
právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch nehnuteľností, o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam
a údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam) nemajú absolútny charakter, ale

hodnovernosť a tým aj záväznosť údajov katastra je založená na vyvrátiteľnej domnienke. Táto zásada
je normatívne vyjadrená v ustanovení § 70 a nasl. katastrálneho zákona, podľa ktorého platí, že údaje
katastra nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Normatívnym vyjadrením
zásady materiálnej publicity katastra nehnuteľností sa chráni dôvera každého v správnosť údajov
zapísaných v katastri nehnuteľností.

V prípade, ak nejaký právny predpis umožňuje viacero výkladov, správny je ten, ktorý v sebe zahŕňa
náležitú ústavnú konformitu. Túto konformitu, resp. súlad, možno v danej veci vyvodiť z ustanovenia čl.
20 Ústavy Slovenskej republiky chrániaceho vlastníctvo (majetok). Keďže je potrebné chrániť vlastníctvo
subjektu, ktorému také právo prislúcha, nestačí vec posudzovať len z čisto formálneho hľadiska, ale je
potrebné vychádzať z podstaty veci.

Z výpisov z listu vlastníctva č. 8660, vedeného Katastrálnym úradom v Nitre, Okresným úradom
Komárno, obec Komárno, k.ú. Komárno, vyhotovených dňa 05. 12. 2013 a dňa 02. 07. 2014 je zrejmé,
že ku dňu začatia exekučného konania (ktoré v zmysle ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo
dňa 06. 12. 2013) a aj k dnešnému dňu je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný v katastri

nehnuteľností oprávnený, pričom ako titul nadobudnutia je označená "Dohoda o vydaní nehnuteľných
vecí V-1546/2012 z 29. 05. 2012".

Z obsahu súdneho spisu mal exekučný súd za preukázané, že na základe žaloby podanej povinným
Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 26S/39/2012-116 zo dňa 02. 05. 2013 zrušil rozhodnutie Správy

katastra Komárno (t.č. Okresného úradu Komárno) č. V 1546/12 zo dňa 29. 05. 2012 podľa ust. § 250j
ods. 2 písm. d) OSP a vec vrátil správe katastra na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu podala
Správa katastra Komárno (t.č. Okresný úrad Komárno) odvolanie. Odvolacie konanie bolo vedené na
NS SR pod sp. zn. 1Sžr/175/2013, pričom v súčasnosti je už právoplatne skončené. NS SR rozsudkom
pod sp. zn. 1Sžr/175/2013 zo dňa 13. 01. 2015 rozhodol, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.

26S/39/2012-116 zo dňa 02. 05. 2013 mení tak, že žalobu (Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik)
zamieta a žalobcovi ani účastníkovi konania Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, náhradu trov
konania nepriznáva.

Na dotaz súdu Mestský úrad Komárno prípisom zo dňa 30. 10. 2015 oznámil, že nemá vedomosti o tom,

ktorý subjekt užíva nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v exekučnom titule.

Na základe zistených skutočností exekučný súd dospel k záveru, že hoci je v údajoch katastra
nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností oprávnený, nemožno vzhľadom navyššie uvedené skutočnosti ustáliť, že povinný si v tomto smere splnil svoju povinnosť uloženú mu
exekučným titulom. Už z vyjadrení oprávneného i samotného povinného nepochybne vyplýva, že
povinný nielen nesplnil povinnosť uloženú mu exekučným titulom (vydať a navrátiť oprávnenému

vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam), ale aj aktívne konal v rozpore s exekučným titulom, čím
porušil práva oprávneného priznané mu právoplatným rozhodnutím súdu. Potom je namieste poskytnúť
ochranu právam oprávneného tým spôsobom, že exekučné konanie bude pokračovať, kým povinný
nepreukáže, že splnil povinnosť uloženú mu exekučným titulom.

Súd poukazuje aj na to, že v zmysle znenia ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, ani prípadný
zánik vymáhaného nároku počas trvania exekúcie nie je dôvodom vyhovenia námietok proti exekúcii,
pretože konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie
návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady, t.j. vykonateľný exekučný titul a
dobrovoľné nesplnenie uloženej povinnosti. Skutočnosť, že povinný povinnosť, ktorá je predmetom
exekúcie splnil, môže byť dôvodom na vyhovenie námietkam len v prípade, ak k tomu došlo v časovom

rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci ku dňu začatia exekúcie.
Podľa § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Základným procesným predpokladom oprávňujúcim na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je

vykonateľné rozhodnutie. Vykonateľnosť rozhodnutí ( exekučných titulov ) sa musí skúmať tak z
materiálnej, ako aj z formálnej stránky. Formálna vykonateľnosť sa posudzuje podľa procesných
predpisov upravujúcich vydávanie rozhodnutí obsahujúcich právo na plnenie. Materiálna vykonateľnosť
exekučného titulu je daná vtedy, ak na základe vykonateľného rozhodnutia možno bezpečne
identifikovať osobu oprávneného a povinného podľa pojmových znakov zodpovedajúcich právnym

normám, presné vymedzenie práv a povinností, prípadne ich vzájomnú podmienenosť, rozsah a obsah
plnenia a jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti.

Po oboznámení sa s exekučným titulom súd dospel k záveru, že tento je vykonateľný tak po materiálnej
ako aj formálnej stránke. Keďže povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá tento exekučný titul,

oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii,
ani v odvolaní proti uzneseniu tunajšieho súdu číslo konania 4Er/37/2014-91 zo dňa 02.07.2014,
ktoré vydal vyšší súdny úradník, neuvádza žiadne tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods. 1
Exekučného poriadku. V konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti
nároku oprávneného, preto súd námietky povinného proti exekúcii zamietol.

Povinný svojím podaním zo dňa 03. 03. 2014 podal aj návrh na odklad exekúcie do právoplatného
skončenia odvolacieho konania proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 26S/39/2012-116 zo dňa 02.
05. 2013, vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Vzhľadom k tomu, že konanie na NS SR pod sp. zn. 1Sžr/175/2013 zo dňa 13. 01. 2015 bolo už
právoplatne skončené a to dňom 11. 02. 2015, pominuli dôvody, pre ktoré povinný žiadal povoliť odklad

exekúcie. Z uvedených dôvodov súd návrh povinného na odklad exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti tomto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.