Rozsudok ,
Zmenené, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2009

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 12Ct/1/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103898963
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2009:1103898963.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Mališovou, v právnej veci

navrhovateľa: T.. I.. R. Ď., M..XX.X.XXXX, Q. L. X, W., v zast. JUDr. Jozefom Holičom, advokátom, so
sídlom Lužická 7, Bratislava, proti odporcovi: PEREX,a.s., Trnavská cesta 39/A, Bratislava, v zast. JUDr.
Marekom Ogurčákom, advokátom so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava o ochranu osobnosti a náhradu
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný odporcovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.208,82 EUR na

účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Mareka Ogurčáka, advokáta, vedený v OTP Banka Slovensko,
č.ú.XXXXXXX/XXXX F. lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporcovi v 2.rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 15.6.1999 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi ako odporcovi v
1. rade a odporcovi v 2.rade - šéfredaktorovi denníka Pravda ochrany svojej osobnosti a to tak, že
odporcovia sú povinní strpieť uverejnenie článku, ktorý je prílohou rozhodnutia. Ďalej odporca v I. a II.
rade formou úvodu pred uverejnením článku sa menom štatutára, resp. šéfredaktora, ospravedlní týmto
textom "Vydavateľ Perex, a.s. a šéfredaktor Pavol Minárik sa ospravedlňujú čitateľskej verejnosti, rodine

T.. I.. R. Ď., jeho známym a priateľom, osobitne sa ospravedlňujú všetkým, bývalým zamestnancom
ŽELSTAV A-Z,s.r.o. Bratislava, že v článku " Mocní v pozadí" zo dňa 11.11.1998 hrubým spôsobom
rozširovali tlačou nepravdivé skutočnosti o príčinách, podmienkach a priebehu konkurzu Želstav A-Z
s.r.o. v konkurze a hrubo osočili dobré meno, česť a dôstojnosť T.. I.. R. Ď.. Ako prejav zadosťučinenia
odporcovia uverejňujú článok bez zásahu do jeho obsahu a odporca v 1. rade je povinný zaplatiť
navrhovateľovi z titulu náhrady nemajetkovej ujmy sumu 399.999,-Sk.

Navrhovateľ odôvodnil žalobu tým, že v článku denníka Pravda zo dňa 11.11.1998 autor F. T. pod
názvom "Mocní v pozadí", "Neznámy prípad Želstav" poškodil česť, ľudskú dôstojnosť, súkromie a meno
navrhovateľa tým, že uviedol nasledovné nepravdivé výroky :

1. Právnym nástupcom bývalého štátneho podniku v rámci 1. vlny tzv. veľkej privatizácie sa stal Želstav
A-Z Bratislava
2. Išlo o obrovský podvod s privatizáciou majetku Železničného staviteľstva.

3. JUDr. Ján Javorčík zachoval služobnú mlčanlivosť.
4. Spory na súdoch a katastroch, vylvolané bývalým generálnym riaditeľom a jedným z konateľov
Želstavu, T.. I.. R. Ď., maria uspokojovanie veriteľov.5. Od konkurzných veriteľov sa dozvedel, že napriek rozhodnutiam NS SR sa T.. I.. R. Ď. považuje za
vlastníka celého majetku, ktorý je zapísaný v konkurznej podstate.
6. Ď. s manželkou si uplatnili nárok proti správcovi vo výške okolo 1,7 miliardy Sk napriek romu, že celý

majetok bol v roku 1992 odkúpený za 455 mil. Sk a Ď. zo svojich peňazí zaň nezaplatil ani korunu.
7. Netrpezliví veritelia vraj zápisnične žiadali okresné úrady a katastrálne úrady v SR, aby "bezodkladne
zapísali na úpadcu", čiže Želstav vlastníctvo k nehnuteľnostiam.
8. Pri privatizácii išlo o priamy predaj a nie o verejnú súťaž. Ešte čudnejšie je, že cena bola zrazu určená
na 455 mil. Kčs.

9. V privatizačnom bludisku autor tvrdí, že privatizačný projekt sa v oficiálnych dokumentoch
nenachádza.
10. Prišiel lacno k veľkému úveru. Šesť dní po podpísaní zápisnice o prevzatí majetku požiadal Ď.
N.irmu INTERCONSULT Bratislava o znalecké ocenenie majetku na účely poskytnutia bankového
úveru. Objednávku urobil v mene firmy Železničné staviteľstvo Bratislava. Ak sa pýtate, ako sa
INTERCONSULTU podarilo vypracovať znalecký posudok na taký rozsiahly majetok za jediný deň,

zaujíma vás to právom, ale odpoveď zatiaľ nepoznáme. Bol to vari zázrak?
11. Transakciu korunoval Ď. o deň nato, keď uzatvoril záložnú zmluvu. Tou zriadil záložné právo len
na niekoľko pozemkov v katastrálnom území Bratislavy. Ostatný majetok, ktorý sa nachádzal na území
Slovenska, zostal bez tiarch.
12. T.. I.. R.. Ď. sprivatizovaný majetok nezaevidoval do evidencie hodonínskej firmy.

13. Kto za tým stál? Zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa 31.12.1992 vniesol majetok ako nepeňažný
vklad do obchodného imania Želstavu. Najprv deklaroval zmenu dovtedajšieho obchodného mena a
premenoval ho na T.. I.. R. Ď. SOF A-Z, Štefánikova 15 Bratislava.
14. Miliónové dary boli poskytnuté manželke. Daň z prevodu dodnes nie je zaplatená.
15. Obchodné vedenie niekoľkokrát upozornilo generálneho riaditeľa, že z majetku spoločnosti odčerpal

nezákonne niekoľko miliónov korún.
16. Prípad na pokračovanie. Samotnému vyhláseniu konkurzu predchádzalo dohodovacie konanie.
12Ct 1/03 - 314

17. Navrhovateľ sám podpisoval návrhy na zápis vlastníckeho práva na Želstav.

18. V júni 1997 zobral z mechanizačného závodu 15 nákladných automobilov, hoci Krajský súd v
Bratislave zakázal akýmkoľvek spôsobom disponovať s majetkom úpadcu.
19. Pokiaľ autor cituje rozsudok a tvrdí, že úpadca má zakázané s majetkom disponovať, tak úpadcom
je Želstav A-Z s.r.o. Vlastníkom je však navrhovateľ.
20. Z porady najväčších veriteľov Želstavu vyplýva, že títo odporučili správcovi konkurznej podstaty

urýchliť priebeh konkurzu aj "prostriedkami mediálnej politiky."
21. Pokiaľ je v článku uverejnený schvaľovací protokol, je urážka mena a vážnosť znižujúca poznámka
pod pravdivým dokladom znenia "o R.. Ď. nebolo ešte ani chýru."
Foto trestného oznámenia znižuje česť, zasahuje do súkromia a osobnosti navrhovateľa.
Riadny a zákonný návrh na bývalom Obvodnom súde Bratislava I. uzatvára lžou a nepravdou o

navrhovateľovi. Nejde teda o " veľký trik" ale o riadny zánik miesta podnikania podnikateľského subjektu
so sídlom v Hodoníne.

Odporcovia žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom vyjadrení k návrhu uviedli, že
nesúhlasia s tým, že informácie uverejnené v článku v denníku Pravda sú nepravdivé a skresľujúce.

Sám navrhovateľ neuviedol v žalobe a ani neoznačil jednu skutočnosť zo žalovaného článku, ktorá
by bola nepravdivá alebo skresľujúca, a ktorá by bola zároveň objektívne spôsobilá zasiahnuť do
práv navrhovateľa. Konštatovali, že jednotlivé časti článku sú vytrhnuté z kontextu celého článku, u
navrhovateľa neexistuje aktívna legitimácia v súvislosti s časťami žalovaného článku, a u odporcu v
2.rade neexistuje pasívna legitimácia. Poukázali nato, že petit podanej žaloby je nevykonateľný a v

rozpore s platnou úpravou, pretože v zmysle petitu podanej žaloby by mala byť okrem iného ukladaná
povinnosť subjektu, ktorý nie je pasívne legitimovaný v tomto súdnom konaní, malo by byť uverejnené
ospravedlnenie navrhovateľovi z dôvodu uverejnenia informácií, ktoré sa navrhovateľa netýkajú a malo
by byť uverejnené aj ospravedlnenie subjektom, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania (známi, priatelia,
bývalí zamestnanci Želstav, a pod). Ospravedlnenie by malo byť okrem iného uverejnené aj z dôvodu,

že boli rozširované informácie o priebehu konkurzného konania na spoločnosť Želstav. Zdôraznili, že v
žalovanomčlánkusajednalookomentovanieaktuálnejanaliehavejspoločenskejproblematiky(výsledky
privatizácie veľkých štátnych podnikov), ktorá vo verejnosti silne rezonovala, pričom čitateľská verejnosť
podľa ich názoru mala a má právo prijímať takéto informácie. Tlač je povinná šíriť informácie a myšlienkyo verejných veciach, hoci aj kontroverzných. V tomto význame je zakotvené aj právo na slobodu prejavu
v článku 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo
na slobodu prejavu.

Navrhovateľ pred začatím pojednávania podaním zo dňa 18.10.2007 zobral návrh voči odporcovi v 2.
rade a v časti uloženia odporcom povinnosti strpieť uverejnenie článku, ktorý je prílohou rozhodnutia,
v časti uloženia povinnosti zariadiť všetko potrebné, aby článok bol uverejnený v nezávislom denníku
Pravda, v časti ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 300.000,-Sk späť. Vzhľadom

nato, súd uznesením dňa 8.11.2007 konanie voči odporcovi v 2. rade a konanie sčasti v zmysle § 96
ods.1 O.s.p. zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedkov: F. T., I.. F. Ď., T. Ď.J.,
Š. Ď., W. I., L. A., I.. G. L., I.. A. A., oboznámením sa s článkom denníka Pravda zo dňa 11.11.1998 pod
názvom "Neznámy prípad Želstav" "Mocní v pozadí", verejnou súťažou zo dňa 8. 4. 1992, rozhodnutím

ministra dopravy ČSSR z 15. 4. 1992, zmluvou o predaji časti podniku zo dňa 30. 4. 1992, zápisom
o prevzatí privatizovaného majetku zo dňa 29. 5. 1992, výpisom z obchodného registra Železničné
staviteľstvo Bratislava š. p., úverovou zmluvou zo dňa 23. 7. 1992 vrátane dodatku, dodatkami č.1 a č.3
-zmeny spoločenskej zmluvy Želstav A-Z,s.r.o., výpisom z obchodného registra na Želstav A-Z,s.r.o. a
ostatným spisovým materiálom obsiahnutým v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že sa stotožňuje s tvrdeniami svojho právneho zástupcu,
spočívajúce v tom, že jednotlivé tvrdenia uvedené v predmetnom článku treba brať v celom kontexte
a nemožno ich odtrhnúť od seba. Výrok č.1 je nepravdivý v tom, že právnym nástupcom štátneho
podniku Železničného staviteľstva sa stala spoločnosť Želstav, A-Z s.r.o. Bratislava, v dobe privatizácie

ešte neexistovala. Táto informácia diskreditovala navrhovateľa v tom smere, že nie je vlastníkom tohto
majetku. Vo výroku č. 2 v ktorom je uvedené, že išlo o obrovský podvod s privatizáciou majetku
Železničného staviteľstva malo byť správne uvedené, že išlo o s. r. o. ale pretože tam nebol subjekt
riadne označený, potom z celého vyplýva, že on urobil obrovský podvod, pretože sprivatizoval š. p.
Železničné staviteľstvo. Výrok č.3 nie je pravdivý v tom, že T.. T. T. zachoval služobnú mlčanlivosť. Výrok

č.4jenepravdivý,pretože jenepresnýaneprofesioálny.Vsúvislostisvýrokomč.5uviedol,ževžiadnom
výroku skončených rozsudkov vrátane rozsudkov NS SR nie je určené, že vlastníkom nehnuteľností
alebo hnuteľností je Želstav A-Z, s.r.o. Výrok č.6 vyvoláva asociáciu, že navrhovateľ je podvodník,
pretožesizobralúver,nesplácalho,ničnezaplatilauplatňujesivočisprávcovikonkurznejpodstatynárok
vo výške 1,7 miliardy. Výrok č.7 zasiahol do jeho práv tým, že nemá právo si uplatniť svoje vlastnícke

právo na súde, taktiež tým, aby správny orgán neakceptoval právo navrhovateľa. Výrok č. 8 takisto je
nepravdivý, pretože išlo o verejnú súťaž. Výrok č. 9 - autor článku mal nedostatok informácie, nebol
tam zlý úmysel. Ohľadne výroku č. 10 uviedol, že všetky nehnuteľnosti boli ocenené, bolo potrebné len
vypočítať výmeru pozemkov a stačilo len 6 listov vlastníctva v Bratislave, pretože to postačilo na pokrytie
úveru a preto nebolo potrebné uvádzať iné objekty. Výroky č. 11, č.12 evokujú špekulatívne konanie

navrhovateľa, pretože navrhovateľ založil len niekoľko nehnuteľností a s ostatnými mohol disponovať
(výrok č.11). V súvislosti s výrokom č.12 uviedol, že zo žiadneho zákona nevyplývala povinnosť, aby
sprivatizovaný majetok zaevidoval v evidencii hodonínskej firmy. Výrok č.13 je nepravdivý v tom, že
dodatok č.1 spoločenskej zmluvy bol podpísaný dňa 23.11.1992( nie 31.12.1992), pričom je pravdou,
že v spoločenskej zmluve deklaruje T.. I.. R. Ď. zmenu mena. Výrok č.14 je nepravdivý, pretože daň z

prevodu nehnuteľnosti bola zaplatená. Výrok č.15 sa ho veľmi dotýka, pretože aj príbuzní aj bratia mu
povedali, že je milionárom a nič nezaplatil. Výrok č. 16 je tiež nepravdivý, pretože vyhláseniu konkurzu
nepredchádzalo dohodovacie konanie. Výrok č.17 - pravdivý je iba návrh z 29.12.1992, preto zápisy
vykonané bez registrácie štát. notárstva, bez vkladu schopných listín a bez záznamu schopnej listiny
žiadal vlastník v zmysle zákona opraviť. Výrok č.18 - navrhovateľ bol vlastníkom motorových vozidiel

a preto ich aj používal. Výrok č.19, pokiaľ autor cituje rozsudok a tvrdí, že úpadca má zakázané s
majetkom disponovať, tak úpadcom je ŽELSTAV A-Z, s. r. o. Vlastníkom je však navrhovateľ. Výrok č.20,
požiadavka urýchliť priebeh konkurzu aj prostriedkami mediálnej politiky je návodom na ovplyvňovanie
správnych orgánov. V súvislosti s výrokom

12Ct 1/03 - 315

č.21 poukázal nato, že je urážka mena a vážnosť znižujúca poznámka znenia "o R.. Ď. nebolo ešte
ani chýru."Foto trestného oznámenia znižuje česť, zasahuje do súkromia a osobnosti navrhovateľa.
Riadny a zákonný návrh na bývalom Obvodnom súde Bratislava I. uzatvára lžou a nepravdou o
navrhovateľovi. Nejde teda o " veľký trik" ale o riadny zánik miesta podnikania podnikateľského subjektu

so sídlom v Hodoníne. Totiž dňa 25.4.1996 T.. I.. R. Ď. prehlasuje, že firma so sídlom v Hodoníne
a s miestom podnikania v Hodoníne, ale aj v Bratislave, práve v Bratislave nikdy nepodnikala. Bol
založený účet a nikdy nič nezískala, nikoho nezamestnávala, a preto bola podľa zákona vymazaná v
živnostenskom registri a v obchodnom registri.
Nemôže súhlasiť s tvrdením odporcu, že uvedené výroky sa netýkajú jeho osoby, pretože pokiaľ je

v článku uvedené T.. I.. R. Ď., tak sa ho to bezprostredne týka. Taktiež sa ho veľmi dotklo tvrdenie,
že generálny riaditeľ Želstavu robil podvody. Po uverejnení článku dvaja synovia, členovia rodiny -
súrodenci, kamaráti zo športu sa s ním prestali baviť. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 28.5.1998 podala
naňho trestné oznámenie.

Svedok F. T. - redaktor denníka Pravda, autor predmetného článku vo výpovedi uviedol, že od napísania

článku uplynulo viac ako 10 rokov a preto na podrobnosti sa už nepamätá a podklady, z ktorých
vychádzal, už zlikvidoval. Čerpal z informácii od veriteľov, konateľov, správcu konkurznej podstaty,
čitateľov, mal k dispozícii aj súdne rozhodnutia a podklady z Ministerstva dopravy ČR. Poukázal nato,
že pred necelým rokom vyšiel ďalší článok v tejto kauze a záver bol v podstate ten istý. Zastáva názor,
že fakty, ktoré v článku uviedol sedia, napísal by ho zrejme takisto aj teraz. Tam kde sú v článku uvedené

úvodzovky, obsah zodpovedá presnej citácii z dokumentu , z ktorého čerpal. Fakty, ktoré uvádzali pri
stretnutí navrhovateľ s jeho právnym zástupcom, ako aj ich argumenty ho nepresvedčili.

Svedkyňa, L. A., manželka navrhovateľa vo výpovedi uviedla, že po uverejnení článku sa im zhoršilo
spoločenské postavenie, pretože v ňom boli vykreslení ako podvodníci, milionári, nastali problémy aj

v rodine. V predmetnom článku bolo množstvo nepravdy, pričom správca konkurznej podstaty R.. T.
nepravdivo informoval. Výrok č.1 je nepravdivý v tom, že právnym nástupcom podniku sa stala spol.
Želstav A-Z Bratislava, pretože právnym nástupcom sa stala firma A. Z. Hodonín - R. Ď.. K výroku č.4
uviedla, že je nepravdivo uvedené, že spory na súdoch a katastroch sú vyvolané bývalým generálnym
riaditeľom, správne malo byť uvedené vlastníkom R.. R. Ď.. Je však pravda, že spory navrhovateľom

a ňou vyvolané, pretože sa cítia byť vlastníkmi sprivatizovaného majetku, takže tento výrok je vlastne
pravdivý.

I.. F. Ď., brat navrhovateľa, ako svedok uviedol, že v článku sa hovorilo o tom, že navrhovateľ
vykradol Želstav. Po uverejnení článku sa s navrhovateľom porozprával, či rodinu zavádza, alebo nie,

pričom doposiaľ má podozrenie, že kto má pravdu. S inými súrodencami sa stretáva častejšie, ako
s navrhovateľom, nie pod vplyvom vyššie uvedeného článku, ale preto, že navrhovateľ patrí do inej
skupiny.

Svedkovia T. Ď. J. Š. Ď., bratia navrhovateľa uviedli, že po uverejnení článku sa vzťahy v rodine naštrbili,

odvtedy majú voči bratovi nedôveru, oveľa menej sa s ním stretávajú, ako dovtedy.
Svedkyňa W. I., sestra navrhovateľa vo výpovedi uviedla, že o článku ju informovala jej dcéra, ktorá ho
čítala na internete. Vzhľadom na charakter navrhovateľa, jeho obsahu neverila, ale od brata sa trochu
dištancovala.

Svedok, I.. A. A., spoločník a konateľ Želstav A -Z s.r.o. vo výpovedi uviedol, že v júni 1992 založili
Želstav, s tým, že navrhovateľ, vnesie majetok, pričom navrhovateľ nikdy Železničné staviteľstvo, š.p.
nekúpil, nemal na to finančné prostriedky, pretože aj úver vybavovali spoločne, bol problém ho získať, a
podotkol, že tento úver získal Želstav s. r. o. a nie navrhovateľ a preto nikdy nebol vlastníkom majetku. V
súvislosti s výrokom č. 6, či kúpnu cenu navrhovateľ uhradil zo svojich finančných prostriedkov, svedok

uviedol, že poskytnutý úver zo Slovenskej sporiteľne bol o 500 000,- Sk nižší. Možno túto sumu uhradil
navrhovateľ, nebol pri tom, ale bývalý riaditeľ štátneho podniku p. Kováč hovoril, že navrhovateľ dostal
natopreddavokzoštátnehopodnikualebonanejaképrácevovýške3000000,-Skatietonikdynevrátil.
V súvislosti s výrokom č.14 sa nevedel vyjadriť, kto uhradil daň z prevodu nehnuteľnosti týkajúcej sa
ubytovne Stará Lesná, mal ju uhradiť Želstav A-Z, s.r.o.

Vzhľadom na odstup času si bližšie skutočnosti ohľadne toho, že obchodné vedenie niekoľkokrát
upozomilo generálneho riaditeľa t.j. navrhovateľa, že z majetku spoločnosti odčerpal nezákonne
niekoľko miliónov korún nepamätá. Po začatí konkurzného konania žalobami sa navrhovateľ domáhal
vlastníckeho práva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, sporov bolo a aj je veľa, doposiaľ. Navrhovateľpoprepisoval po začatí konkurzného konania majetok zo Želstavu na Stavebno -obchodnú spoločnosť
Hodonín.

I.. G. L., ktorý bol spoločníkom a konateľom v spoločnosti Želstav A-Z s.r.o., vo svedeckej výpovedi
uviedol, že obchodné vedenie niekoľkokrát upozorňovalo navrhovateľa, že z majetku spoločnosti
odčerpal niekoľko miliónov korún. Išlo to postupne, v niekoľkých čiastkach, pričom tá výsledná suma
mohla byť niekoľko miliónov korún. Konkrétne išlo o vozidlá, ktoré sa odviezli na Moravu s tým, že sa
tieto nákladné autá do spoločnosti nevrátili.

Navrhovateľ namietal pravdivosť výpovede svedkov I.. A. A. J. I.. G. L..

Na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.4.1992, účinnej dňom 1.5.1992 Federálny fond
národnéhomajetkuČeskejaSlovenskejFederatívnejrepublikyakopredávajúcipreviedolnakupujúceho
- Stavebno-obchodná firma A-Z so sídlom v Hodoníne vlastnícke právo k všetkým veciam, všetkým iným

právam a majetkovým hodnotám ktoré slúžia k prevádzkovaniu privatizovanej jednotky ŽS-Bratislava,
stredisko Bratislava, začlenenej do štátneho podniku Železničné staviteľstvo Bratislava a kupujúci sa
zaviazal zaplatiť kúpnu cenu 455.000 000,-Kčs do 60 dní od nadobudnutia účinnosti zmluvy.

Dňa 23.7.1992 Slovenská štátna sporiteľňa a Stavebno-obchodná firma A-Z so sídlom v Hodoníne

uzatvorili úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na základe písomnej žiadosti
podniku zo dňa 6.7.1992 v sume 454.500 000,-Kčs na veľkú privatizáciu. Dňa 18.3.1993 bol k vyššie
uvedenej úverovej zmluve uzatvorený dodatok č.2, na základe ktorého došlo k zmene subjektu podniku
zo Stavebno-obchodnej firmy A-Z so sídlom v Hodoníne na spol.s.r.o. ŽELSTAV, A-Z so sídlom v
Bratislave.

Spoločnosť ŽELSTAV, A-Z, spol. s.r.o. so sídlom Štefánikova 15, Bratislava vznikla dňa 23.7.1992,
spoločníkmi ktorej boli: Stavebno-obchodná firma A-Z, Hodonín, L.
12Ct 1/03 - 316

A., I.. A. A., I.. G. L., pričom konateľmi boli navrhovateľ, L. A., I.. A. A., I.. G. L..

V Obchodnom registri, vedenom Krajským obchodným súdom v Brne, oddiel A, vložka 3383 je zapísané
obchodné meno: Stavebne obchodní firma A-Z od 10.10.1991 - 9.1.1997, T.. I.. R. Ď. G. X.X.XXXX -
XX.X.XXXX, T.. I.. R. Ď. - Stavební firma Hodonín od 24.1.1997 - 27.1.1997 a od 27.1.1997 T.. I.. R. Ď.

- Stavebne obchodní firma Hodonín.

Uznesením Mestského súdu v Bratislave č.k. 38K 111/95-59 právoplatným dňa 22.2.1996 bol na majetok
dlžníka ŽELSTAV, A-Z, spol.s.r.o. vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený
T.. T. T., J..

Dňa 23.11.1992 T.. I.. R. Ď. -stavebno obchodná firma A -Z zmenou spoločenskej zmluvy ( dodatok č.1 )
vniesol časť podniku Železničné staviteľstvo , Bratislava v rozsahu ktorý nadobudol na základe zmluvy
o predaji časti podniku z 30.4.1992 ako nepeňažný vklad do obchodného imania Želstavu, s výnimkou
nehnuteľností: Rekreačné stredisko Stará Lesná a Lodenica Senec.

Dňa 14.12.1992 Valné zhromaždenie jednomyseľne rozhodlo o zmene spoločenskej zmluvy spoločnosti
ŽELSTAV, A - Z,s.r.o. (dodatok č.3) tak, že spoločník T.. I., R. Ď. stavebno-obchodná firma A-Z Bratislava,
predtým Hodonín, vnáša, ako nepeňažný vklad, do spoločnosti časť podniku Železničné staviteľstvo,
so sídlom v Bratislave v rozsahu, ktorý nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku z 30. 4.

1992 a jej príloh ako aj zápisu o odovzdaní a prevzatí vecí, s výnimkou nehnuteľnosti Senec - lodenica,
k. ú. Senec.

Súd vo veci nevykonal navrhnuté dôkazy - vypočutie svedkov (T.. T. T., I.. P. Y.), vyžiadanie listín zo
správy katastra, Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava z dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci

nemalo vykonanie týchto dôkazov význam a vykonané dôkazy boli dostačujúce k tomu, aby súd vo veci
samej rozhodol.Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere

znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo.

Vzhľadom na účinné čiastočné späťvzatie návrhu, predmetom konania sa stalo právo navrhovateľa na
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3319.39 EUR (99.999,-Sk).

V priebehu dokazovania sa súd zaoberal každým jednotlivým navrhovateľom napadnutým tvrdením.
V danom prípade zo strany navrhovateľa bolo napadnutých 21 tvrdení uvedených v článku Mocní v

pozadí, Neznámy prípad Želstav. Je potrebné na začiatku uviesť, že napadnuté tvrdenia boli vytrhnuté
z kontextu celého článku a niektoré sú navrhovateľom nepresne citované a skreslené.
Subjektom všeobecného osobnostného práva môže byť len fyzická osoba. Preto je potrebné rozlišovať
medzi fyzickou a právnickou osobou. Ochrana názvu a dobrej povesti právnickej osoby je upravená v
občianskom zákonníku zvlášť.

Vo výrokoch č.1,2,3,7,8,9,14,16,20 sú uvedené fyzické a právnické osoby, konkrétne sú to - ŽELSTAV
A - Z, Železničné staviteľstvo, T.. T. T., Stavebno-obchodná firma A-Z Hodonín, veritelia Želstavu a
nie navrhovateľ. Vzhľadom na túto skutočnosť možno povedať, že tieto sa navrhovateľa nedotýkajú,
týkajú sa uvedených subjektov, odlišných od navrhovateľa, pričom tieto osoby nie sú navrhovateľmi v

tomto konaní. V súvislosti s týmito vyššie uvedenými výrokmi súd preto konštatoval nedostatok aktívnej
legitimácie navrhovateľa v konaní.

Skutkové tvrdenie uvedené vo výroku č.4 je pravdivé, čo aj sám navrhovateľ v samotnom návrhu a
neskôr aj v písomnom podaní potvrdil, keď uviedol, že na základe ústavou zabezpečeného nároku na

súdnu ochranu podával určovacie žaloby ako vlastník majetku, ktorý bol správcom konkurznej podstaty
T.. T. T. nezákonne pojatý do konkurznej podstaty. Pravdivosť výroku potvrdila aj svedkyňa L. A., L.
navrhovateľa.

Taktiež je pravdivé tvrdenie vo výroku č.5, pretože navrhovateľ sa považuje za vlastníka celého majetku,

ktorý je zapísaný v konkurznej podstate, čo v priebehu konania navrhovateľ neustále zdôrazňoval s
poukazom aj nato, že doposiaľ neexistuje žiadne súdne rozhodnutie , v ktorom by bolo vo výroku určené,
že majetok patrí do vlastníctva spoločnosti Želstav A-Z, s.r.o.

Výrok č.6 uviedol tiež pravdivú informáciu, ohľadne uplatnenia si nároku navrhovateľa s manželkou na

prieskumnom pojednávaní, pretože navrhovateľ napadol tento výrok z toho dôvodu, že autor článku
neprofesionálne zjednodušil problém, keď ako uvádza sám navrhovateľ, cena pozemkov v roku 1992
bolavyhláškouupravenána1.500,-Sk/m2atýmcenazakúpenýchpozemkovvr.1991sa6xznásobila,to
vysvetľuje prečo uplatnená výška nezákonne odňatého vlastníctva manželov je cca trojnásobná. Taktiež
je pravdivé, že navrhovateľ za sprivatizovaný majetok Železničného staviteľstva zo svojich peňazí

nezaplatil ani korunu, pretože kúpna cena bola zaplatená Stavebno-obchodnou firmou A-Z Hodonín z
poskytnutého úveru Slovenskou štátnou sporiteľňou.

Tvrdenie vo výroku č.10 je pravdivé, navrhovateľ v súvislosti s ním poukázal "na zlý úmysel autora
článku", pričom neuviedol v čom malo byť tvrdenie nepravdivé. Okrem toho je potrebné uviesť, že

tvrdenie sa týkalo viac konania firmy INTERCONSULT Bratislava, ktorá vypracovala znalecký posudok
na rozsiahly majetok za jediný deň.Výrok č.11 je pravdivý, pričom tak isto, ako pri predchádzajúcom výroku č.10 navrhovateľ v súvislosti s
ním poukázal "na zlý úmysel autora článku" spočívajúci v zatajení
12Ct 1/03 - 317

ceny vyhláškovej ceny nehnuteľnosti a poukázal nato, že všetky nehnuteľnosti založené byť nemuseli
a skutočne mohli zostať bez tiarch, čím vlastne len potvrdil, že tak ako bolo uvedené v článku konal a
konať mohol.

Výrok č.12 obsahujúci skutkové tvrdenie odporcu, že T.. I.. R.. Ď. sprivatizovaný majetok nezaevidoval
do evidencie hodonínskej firmy je pravdivý, pretože ako povedal sám navrhovateľ, že zo žiadneho
zákona mu nevyplývala povinnosť, aby sprivatizovaný majetok zaevidoval v evidencii hodonínskej firmy.

V súvislosti s výrokom č.13, v ktorom je uvedené, že navrhovateľ zmenou spoločenskej zmluvy zo dňa
31.12.1992 vniesol majetok ako nepeňažný vklad do obchodného imania Želstavu, je potrebné uviesť,

že autor uviedol nesprávny dátum zmeny spoločenskej zmluvy, keď mal byť uvedený deň 23.11.1992,
pričom táto nepresnosť v dátume nebola spôsobilá zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa.
Druhé napadnuté tvrdenie v tomto výroku, že najprv deklaroval zmenu dovtedajšieho obchodného mena
a premenoval ho na T.. I.. R. Ď. SOF A-Z, Štefánikova 15 Bratislava je pravdivé, čo uviedol aj sám
navrhovateľ a súd mal túto skutočnosť preukázanú z vyššie uvedenej zmeny spoločenskej zmluvy.

Pri výroku č.15 obsahujúci tvrdenie, že obchodné vedenie niekoľkokrát upozornilo generálneho riaditeľa
(navrhovateľa), že z majetku spoločnosti odčerpal nezákonne niekoľko miliónov korún súd konštatoval,
že táto informácia bola vytrhnutá z kontextu časti článku s názvom " Miliónové dary", keď za ňou
nasleduje : "On zas obviňoval ďalších troch konateľov, že nezákonne odpredali svojej eseročke veľké

množstvo hnuteľného majetku, najmä aút a strojov že ukrátili štát iba na daniach o vyše 30 mil.Sk.
V Želstave vznikli veľké rozpory, ktoré vyústili do vzájomného obviňovania z rozkrádania majetku
spoločnosti.

V r.1995 presiahli vnútorné problémy a ekonomická situácia Želstavu medze únosnosti. Spoločnosť

sa zadĺžila natoľko, že stratila schopnosť splácať dlhy veriteľom. Jediným východiskom sa stal
konkurz." Z uvedeného nevyplýva, že navrhovateľ zodpovedá za rozkrádanie majetku vyššie uvedenej
spoločnosti a následne za jej zadĺženie a konkurz. Podľa názoru súdu obsah tohto výroku nebol
spôsobilý zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa s poukazom aj na tú skutočnosť,
že navrhovateľ nenapadol tvrdenie v závere článku, v ktorom sa uvádza: "O čo tu ide veriteľom?

"Aby verejnosť bola dostatočne informovaná o nezákonných praktikách pri privatizácii a aby sa tým
vyvíjal tlak na odňatie mnohomiliónového majetku, ktorým dosiaľ disponuje T.. I..R. Ď. bez právneho
dôvodu na úkor konkurzných veriteľov" uvádza sa v zápisnici, ktorú sme získali od nemenovaného
veriteľa Želstavu." Z toho potom možno vyvodiť záver, že keď sa navrhovateľa nedotýka výrok, že
disponuje mnohomiliónovým majetkom bez právneho dôvodu na úkor konkurzných veriteľov, možno

túto informáciu považovať za pravdivú.

Výrok č.17 - navrhovateľ sám podpisoval návrhy na zápis vlastníckeho práva na Želstav, opätovne
navrhovateľ toto skutkové tvrdenie vytrhol z kontextu článku, konkrétne z vety - Teraz už Ď. tvrdil, že
zmena spoločenskej zmluvy nie je vkladuschopnou listinou, hoci krátko predtým sám podpisoval návrhy

na zápis vlastníckeho práva na Želstav. Súd je toho názoru, že takto vytrhnutá informácia z kontextu
článku nie je spôsobilá bez bližších súvislostí a informácii uvedených v časti predchádzajúcej tejto vete
zasiahnuť do osobnostného práva navrhovateľa.

Výrok č.18, skutkové tvrdenie v ňom obsiahnuté je pravdivé. Aj tomuto tvrdeniu, že navrhovateľ v

júni 1997 zobral z mechanizačného závodu 15 nákladných automobilov, hoci Krajský súd v Bratislave
zakázal akýmkoľvek spôsobom disponovať s majetkom úpadcu, predchádzala veta, že navrhovateľ sa
považuje za vlastníka celého majetku Želstavu dosiaľ, z čoho vyplýva, že navrhovateľ aj toto tvrdenie
vytrhol z kontextu, pričom svojou výpoveďou potvrdil pravdivosť tohto výroku, keď uviedol, že bol
vlastníkom motorových vozidiel a preto ich aj používal.

Výrok č.19, je vlastne vyjadrením a komentárom navrhovateľa k predchádzajúcemu výroku č.18 a teda
nejde o tvrdenie obsiahnuté v predmetnom článku.Vo výroku č.21 navrhovateľ napadol, že pri uverejnenom Schvaľovacom protokole privatizačného
projektu bolo uvedené, že o navrhovateľovi pri schvaľovaní privatizácie š.p. Železničného staviteľstva
nebolo ešte ani chýru, pričom podľa názoru súdu toto tvrdenie nebolo spôsobilé zasiahnuť do

osobnostných práv navrhovateľa ako aj vzhľadom na všetky informácie a tvrdenia uverejnené v
napadnutom článku.
Navrhovateľ ďalej napadol, komentár autora - Malá ukážka z " veľkých trikov", R.. Ď., generálny riaditeľ
a konateľ Želstavu Bratislava vraj nikdy nepodnikal na území Slovenska, k prílohe k návrhu na výmaz
z Obchodného registra,v ktorej navrhovateľ formou čestného prehlásenia uviedol, že nie je občanom

Slovenskej republiky, nemá a ani nemal trvalý pobyt v SR, nemá a ani nemal prechodný pobyt v SR, po
rozdelení ČSFR na území Slovenskej republiky nepodnikal z vyššie uvedených dôvodov. V tejto časti ide
o výkon práva kritiky, pričom ide o vecnú kritiku, pretože vychádza z pravdivých faktov, pretože tvrdenie
navrhovateľa nekorešponduje s jeho podnikateľskými aktivitami v spoločnosti ŽELSTAV, s.r.o. a teda
jehoprehlásenie,ženaúzemíSRnepodnikal,ikeďsatýkalopodnikaniainéhopodnikateľskéhosubjektu
je zavádzajúce a nepravdivé. Ďalej je splnená podmienka konkrétnosti kritiky a jej primeranosti a teda

v danom prípade išlo kritiku prípustnú, vylučujúcu protiprávnosť zásahu.

V súvislosti s uverejnením trestného oznámenia, ktoré podala Slovenská sporiteľňa, a .s. na
navrhovateľa a pracovníkov katastrálneho úradu, ktoré navrhovateľ napadol je potrebné uviesť, že
oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu je dôvodom, ktorý vylučuje

neoprávnenosť zásahu. Takýto zásah je výslovne dovolený s ohľadom na zabezpečenie priority
verejných záujmov a v danom prípade je jeho možnosť predpokladaná zákonom.

Občianskoprávna zodpovednosť za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti predpokladá
splnenie týchto podmienok: zásah do chráneného všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby,

ktorý je objektívne spôsobilý porušiť či ohroziť osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť tohto zásahu a
existencia príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a jeho následkami.
Neoprávneným je taký zásah, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, takým zásahom je zásadne
každé nepravdivé tvrdenie o fyzickej osobe, ktoré zasahuje do jej osobnosti.

Nenaplnením akejkoľvek z vyššie uvedených podmienok sa vylučuje možnosť vzniku zodpovednosti
podľa citovaného § 13 Občianskeho zákonníka.

Na základe uvedeného je zrejmé, že uverejnením predmetného článku neboli poškodené ani porušené
osobnostné práva navrhovateľa, nezasiahlo sa do jeho práva na ochranu

12Ct 1/03 - 318

osobnosti a uvedeným článkom nedošlo ani k zneužitiu slobody prejavu garantovanej právny poriadkom
Slovenskej republiky. S poukazom nato, že v článku boli zverejnené len pravdivé skutočnosti týkajúce sa
navrhovateľa ako aj s poukazom na nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa bližšie špecifikovanej

vyššie, súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom
nato, že nedošlo k porušeniu osobnostného práva navrhovateľa, neprichádza do úvahy aplikácia § 13
ods.2 OZ, náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. V súvislosti s týmto však potrebuje súd uviesť,
že podľa odseku 2 citovaného ustanovenia §13 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej

vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Možnosť
priznania peňažného zadosťučinenia predpokladá, že sa morálne zadosťučinenie ako primárna forma
zadosťučinenia javí v konkrétnom prípade ako nedostatočné, čiže stráca svoju účinnosť a funkčnosť,
alebo ako nepostačujúce, pričom nedostatočnosť musí byť z hľadiska intenzity trvania rozsahu a ohlasu
nepriaznivýchdôsledkovnapostaveniefyzickejosobyvrodine,zamestnaní,spoločnostiapodobnevždy

dôsledne zistená. Skutočnosť, že prišlo k zníženiu dôstojnosti v značnej miere, alebo zníženiu vážnosti
v spoločnosti, je povinný preukázať navrhovateľ. V konaní boli vypočutí súrodenci navrhovateľa, ktorí
uviedli, že po uverejnení predmetného článku došlo k narušeniu vzájomných vzťahov s navrhovateľom,
ale nie vo veľkom rozsahu, pričom naďalej spolu komunikujú a stretávajú sa.

V predmetnej veci však navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že jeho dôstojnosť
alebo vážnosť v spoločnosti bola znížená v značnej miere.O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady úspechu v konaní. Odporca
mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal náhradu trov konania. Trovy odporcu pozostávajú z
trov právneho zastúpenia, ktoré súd vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a vyhl.č. 557/2008 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov nasledovne:
V zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z .z. je tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom
konaní za zastupovanie v občianskom konaní za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad
200.000,-Sk do 1 000 000,- Sk ................. 6. 650,- Sk+ 500,-Sk za každých aj začatých 50 000
Sk prevyšujúcich sumu 200 000 Sk, teda za jeden úkon právnej služby v predmetnej veci (náhrada

nemajetkovej ujmy vo výške 399.999,-Sk) je tarifná odmena v sume 8.650,-Sk.
V zmysle § 11 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z .z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť
v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami . V r. 2007 jedna trinástina
výpočtového základu predstavovala sumu 1.371,-Sk, súd priznal 1.370,-Sk, vo výške ktorú si právny
zástupca odporcu uplatnil.

Právny zástupca odporcu vykonal nasledovné úkony právnej služby:
- prevzatie a príprava zastúpenia - §14 ods.1 písm.a) cit.vyhl......10.020,-Sk
- písomné vyjadrenie k návrhu - §14 ods.1 písm.c) cit.vyhl...........10.020,-Sk

V zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z .z. je tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom

konaní za zastupovanie v občianskom konaní za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 20
000 Sk do 200 000 Sk 1. 250 Sk
+ 300 Sk za každých aj začatých 10 000 Sk prevyšujúcich sumu 20 000 Sk, teda za jeden úkon právnej
služby v predmetnej veci po čiastočnom späťvzatí návrhu, keď predmetom konania sa stalo právo
navrhovateľa na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 99.999,-Sk je tarifná odmena v sume 3.650,-Sk.

-.účasť na pojednávaniach: dňa 8.11.2007, 11.2.2008, 31.3.2008, 12.5.2008, 29.9.2008, - §14 ods.1
písm. d) cit. vyhl.
- písomné podanie na súd zo dňa 15.1.2008, 3.9.2008 a 13.10.2008 - §14 ods.1 písm.c) cit. vyhl.,
V zmysle ustanovenia § 15a vyhl. č. 655/2004 Z. z., patrí advokátovi aj náhrada režijného paušálu v
sume 3x 178,-Sk plus 7 x 190-Sk.

Právny zástupca si uplatnil paušál za úkon právnej služby - pojednávanie 8.11.2007 sumu 190,-Sk
namiesto 178,-Sk, preto mu súd priznal o 0,40EUR menej ako si vyúčtoval.
Trovy právneho zastúpenia do 31.12.2008 predstavujú sumu 51.104,-Sk = 1.696,34 EUR.
Jeden úkon právnej služby á - 121,17 EUR, režijný paušál á - 6,95 EUR
- účasť na pojednávaniach: dňa 19.1.2009 (3,5 hod.), 19.2.2009 - §14 ods.1 písm.d) cit.vyhl.

-ďalšia porada s klientom dňa 20.1.2009 (§ 14 ods.1 písm.b) cit. vyhl.
Trovy právneho zastúpenia teda celkovo predstavujú sumu 2.208,82 EUR.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Súd v zmysle § 166 O.s.p. doplnil rozsudok o rozhodnutie o trovách konania odporcu v 2.rade tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Konanie voči odporcovi v 2.rade bolo uznesením zo dňa 8.11.2007 zastavené s tým, že o trovách súd
rozhodne v konečnom rozhodnutí.
Podľa § 146 ods.2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je

povinný uhradiť jeho trovy.
Vpredmetnejvecidošlokzastaveniukonaniavočiodporcoviv2.radezdôvodu,ktorýzavinilnavrhovateľ,
pretože zobral návrh voči odporcovi v 2.rade späť, ale pretože odporca v 2.rade si náhradu trov konania
neuplatnil, súd mu ani náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.