Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/850/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221417
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agneša Néveryová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom
Bratislava, Pribinova 25 v konaní zast.: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421 so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4 proti žalovanej: Slovenská republika v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v sume 4.339,36
Euro, sudkyňou JUDr. Agnešou Néveryovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.9.2012 žalobkyňa súdu doručila žalobu, ktorou sa domáha, aby súd žalovanú zaviazal zaplatiť
jej 4339,36 Euro titulom škody (723,23 Euro nemajetková ujma + 3616,13 Euro majetková škoda )
a to podľa zákona 514/2003 Z.z., ktorá škoda jej vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Okresného súdu Nové Zámky a to v exekučnej veci vedenej na tom súde medzi oprávnenou:
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a povinným: K. Ž.. V žalobe uviedla, že súdny exekútor predložil návrh

žalobkyne na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Nové Zámky. Prijatím
tejto žiadosti došlo k založeniu zákonnej povinnosti tohto súdu zaoberať sa s danou žiadosťou a
rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to zákonom ustanovenej dobe. Podľa zákona
č. 233/1995 Z.z. exekučný súd bol povinný o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd však o žiadosti o udelenie
poverenia rozhodol až dňa 11.5.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia ,

čo znamená, že k rozhodnutiu o žiadosti udelenia poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 119 dní). Tieto skutočnosti žalobkyňa považuje za nesprávny úradný postup
jednak preto, že nebolo vydané rozhodnutie zákonom stanovenej lehote resp. v primeranom čase a bez
zbytočných prieťahov a bol vykonaný úradný postup bez splnenia zákonných podmienok, v dôsledku
čoho jej vznikla materiálna škoda a nemajetková ujma. Exekučný súd vykonaním postupu podľa §-u
44 ods. 2 exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu komplexne preskúmal exekučný titul
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží a teda prekročil

mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak
fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality (článok 2 ods. 2 Ústavy SR). Všeobecný súd,
ktorý koná vo veci ako exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie ako by bol exekučný titul zrušený.
Exekučný súd však nie je súdom v zmysle ust. §-u 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského

rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo
v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Okresný súd Nové Zámky tým, že v tejto exekučnej
veci svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobkyne na zaplatenie dlhuv časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobkyňou ako oprávnenou a dlžníkom
ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Na jednej strane totiž

existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre
uplynutie lehoty ustanovenej §-41 ZoRK a chýbajúci subjektívny prvok-, ktorý vyvoláva právne účinky a
však je z pohľadu exekučného súdu materiálne vykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany
žalobkyne iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny
s prísl., pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne

rozhodnutej. V žalobe ďalej uviedla, že v dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu súdu jej
vznikla škoda nasledovne:
1. Majetková škoda v sume 3616,13 Euro, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom , ktorá
viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere a nemôže
nastať tiež akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu

2. Nemajetková ujma náhrady ktorej sa domáha v sume 723,23 Eur t.j. 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou)
Súd vykonať dokazovanie vypočutím žalobkyne nemohol, pretože tá sa na pojednávanie nedostavila
hoci bola riadne včas predvolaná, jej právny zástupca neúčasť ospravedlnil a pojednávanie žiadal
odročiť z dôvodu kolízie pojednávania s iným pojednávaním na Okresnom súde Trenčín , s poukazom

na to, že žalobkyňa trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní . Túto skutočnosť súd nepovažoval za
dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, pretože zastúpenie žalobkyne na pojednávaní mohlo byť
zabezpečené substitúciu ( tým viac, že splnomocniteľ v samotnom plnomocenstve vyjadril súhlas s tým,
aby splnomocnenec za seba ustanovil zástupcu).
Žalovaná svoju neúčať na pojednávaní ospravedlnila, nepožiala však o odročenie pojednávania.

Súd vzhľadom na vyše uvedenú procesnú situáciu vec prejednal a rozhodol bez prítomnosti účastníkov
konania.
Žalovaná súdu doručila písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú a uplatnila si náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia). V písomnom
vyjadrení žalovaná uviedla, že podľa jej názoru podaná žaloba je zmätočná hlavne preto, že žalobkyňa

vôbec neuvádza spisovú značku exekučného konania (v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu), okrem toho žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti
odkazuje na exekučný spis a tým prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek tomu, že dôkazné
bremeno by mala znášať žalobkyňa. Okrem toho žalobu považuje za zmätočnú aj preto, lebo nie je jasný
ani konkrétny titul na náhradu škody, pretože žalobkyňa uvádza aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie nezákonného
rozhodnutia, ale zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Vo vyjadrení ďalej
uviedla, že žalobkyňa v súvislosti s uvádzanými prieťahmi v exekučnom konaní vôbec neuvádza tie
kroky, ktoré podnikla na odstránenie neželaného stavu, neuviedla či využila možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy na príslušnom konaní predsedovi okresného súdu resp. možnosť podania ústavnej

sťažnosti, teda či využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. Poukázala na to, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, pretože
táto právomoc prináleží iba predsedovi súdu prípadne Ústavnému súdu SR. Namietala, že zákonná
podmienka povinného predbežného prejednania takéhoto nároku v tomto prípade nie je splnená,
pretože v čase podania žaloby na súd zákonná lehota (6 mesiacov od prijatia žiadosti) ešte neuplynula,

takže ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Zdôraznila, že žalobkyňa neposkytla žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie (a to napriek výzve), preto nárok žalobkyne nepovažuje za predbežne
prerokovaný podľa ust. §-u 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. Okrem toho namietala, že
zákonné podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej podľa zákona č. 514/2003 Z.z. vôbec dané nie sú.
Namietala, že 15 dňová lehota na vydanie poverenia podľa exekučného poriadku neplatí pri rozhodnutí

rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Poukázala na judikatúru ústavného súdu (sp. značka I ÚS
16/2002),zktorejvyplýva,žesamotnénedodržaniezákonomstanovenejlehotyneznamenáautomaticky
prieťahy v konaní a je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje
osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv. V súvislosti s rozhodnutím, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie

poverenia poukázala na to, že posúdenie veci a vyjadrenie právneho názoru súdu vo vzťahu k žiadosti
o vydanie poverenia, ktoré sa naplno odrazili v rozhodnutí, ktorým súd takúto žiadosť zamietol, nie je
možné považovať za nesprávny úradný postup, ale za splnenia ďalších zákonných podmienok by mohlo
viesťlenk záveruo existenciinezákonnéhorozhodnutia.Poukázalaďalejnato,žepovinnosťžalobkyneriadne preukázať vznik a výšku škody je daná a tejto povinnosti žalobkyňu neodbremeňuje množstvo
podaných žalôb, ani ťažkosti pri jej vyčíslení a preukázaní a ďalšie skutočnosti, ktorými žalobkyňa
exemplárne nesplnenie dôkaznej povinnosti odôvodňuje. Žalobkyňa nepreukázala ani vznik ani výšku

škody. Žalobkyňa nepreukázala, žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy
a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a uplatnenou
majetkovoua nemajetkovouškodou,pretožiadalažalobuzamietnuťvcelomrozsahu,žiadalažalobkyňu
zaviazať k náhrade trov konania (ktoré však doteraz vyčíslené neboli).

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Nové Zámky č.k
14Er/985/2011 a to hlavne žiadosti exekútora o udelenie poverenia ,uznesenia tohto exekučného súdu
č.k. 14Er/985/2011-10 zo dňa 18.7.2011 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Dňa 6.7.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598 proti povinnému: K. Ž. o vymoženie 1046,87 Euro. Dňa

18.7.2011 exekučný súd vydal uznesenie č.k. 14Er 985/2011-10 , ktorým žiadosť exekútora zamietol.
Toto uznesenie oprávnený nenapadol odvolaním, preto nadobudlo právoplatnosť dňa 1.9.2011.
Následne exekučný súd dňa 20.9.2011 vydal uznesenie č.k. 14Er 985/2011-11 ktorým zastavil exekučné
konanie , ani toto uznesenie oprávnený nenapadol odvolaním, preto dňa 7.12.2011 nadobudlo
právoplatnosť.

V tomto konaní žalobkyňa sa domáha náhrady škody a to jednak 723,23 Euro nemajetková ujma a
3616,13 Euromajetkováškodaa topodľazákonač.514/2003Z.z.,ktoréškodypodľajejtvrdeniajejmali
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného
súdu vo vyše uvedenej exekučnej veci.
Podľa ust, § 1 zákona č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
Podľa ust.§-u § 2 zákona č.514/2003 Z.z v znení účinnom k 27.9.2012 na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 6 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 ak tento zákon neustanovuje inak,

právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 9 ods.1 a 2 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase začatia tohto konania
Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 Zák. č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012
Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu

Podľa ust. §-u 25 ods.1 zák.č.514/2003 Z.z. v znení účinnom k 27.9.2012 , ak nie je ustanovené inak,
spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom.( Občiansky zákonník)
Podľa §-u 41ods.1 a 2 EP v znení účinnom od 1.7.2010
Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených

Podľa §-u 44 ods. 2 EP v znení účinnom od 1.7.2010
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.

2 písm. c) a d) . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Vzhľadom na ust. §-u 25 zákona č. 514/2003 Z.z. pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom musia byť splnené zákonné predpoklady vzniku takejto zodpovednosti
podľa §-u 420 ods. l OZ. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti štátu teda je 1/ existencia
nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom škody a
nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon vymedzuje len uvedením príkladov , čo sa má považovať
za nesprávny úradný postup, avšak úradný postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť
do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci . Všeobecne
možno nesprávnosť úradného postupu charakterizovať, ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami.Z vyšeuvedenéhovyplýva,žeideo tieprípadyvznikuškôd,ktorébolivyvolanéinoučinnosťou

tých orgánov ( ktoré zákon uvádza ) než rozhodovacou činnosťou.
Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej
sfére poškodeného síce neprejavuje .ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného
negatívnych .
Pojem príčinnej súvislosti občiansky zákonník nijako nevymedzuje a preto treba ju chápať ako súhrn
príčin , ktoré viedli k určitému výsledku ( k vzniku škody). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, t.j.
ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu, nevznikla by ani škoda.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z týchto vyše uvedených zásad a predovšetkým
zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto zodpovednosti sú dané. Žalobkyňa sa domáha

jednak náhrady skutočnej škody ako aj nemajetkovej ujmy, ktoré podľa jej tvrdenia vznikli v dôsledku
toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na udelenie poverenia v 15 dňovej lehote.
Nárok na náhradu škody si žalobkyňa uplatnila podľa §-u 9 zákona č.514/2003Z.z., keď podľa nej
exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci vydať rozhodnutie (o žiadosti
exekútora na vydanie poverenia) v zákonom ustanovenej lehote resp. bez zbytočných prieťahov v

konaní. Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia, nie však na rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Zo znenia ust. §-u 44 ods.2 EP, v čase doručenia
žiadosti exekútora na súd , jednoznačne vyplýva, že 15 dňová lehota neplatí (a to ani na vydanie
poverenia),akideoexekučnýtitulpodľa§41ods.2písm.c)ad). V predmetnej exekučnej veci
exekučným titulom bol práve rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu . Na základe vyše uvedených súd
konštatuje, že žiaden nesprávny úradný postup podľa zákona 514/2003 Z.z. zo strany exekučného

súdu - Okresného súdu v Nových Zámkoch vo veci sp. zn. 14Er /985/2011 uskutočnený nebol, preto v
dôsledku neexistujúceho nesprávneho úradného postupu a v príčinnej súvislosti s ním žalobkyni žiadna
škoda nemohla vzniknúť. Súd dôrazne však poukazuje na to , že tvrdenie žalobkyne o tom, že exekučný
súd o žiadosti exekútora o vydanie poverenia rozhodol až po uplynutí 119 dní je vyvrátené obsahom
predmetného exekučného spisu, z obsahu ktorého vyplýva, že o žiadosti exekučný súd rozhodol 12.

deň po jej doručení súdu.
Treba dodať, že ani prípadný nesprávny úradný postup sám osebe (v danej veci spočívajúci v tom,
že exekučný súd podľa tvrdenia navrhovateľa nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia v zákonom
stanovenej lehote a bez zákonného oprávnenia preskúmal predložený exekučný titul ) bez ďalšieho
nemá za následok vznik práva na náhradu škody ani nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle
§ 9 ods. 1 , a § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. V konaní o tomto

nároku žalobca musí označiť a preukázať škodu a ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom, okrem toho musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Žalobkyňa tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdila,
avšak nepreukázala, preto neboli splnené ani ďalšie zákonné predpoklady pre vznik nároku a to

ani na náhradu škody a ani nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení.
Súd , podľa žalobkyne , by mal posúdiť v tomto konaní, či exekučný súd rozhodol správne, keď
žiadosť o udelenia poverenia zamietol. Zistiť správnosť takéhoto rozhodnutia konajúcemu súdu
neprináleží .Žalobkyňa mala možnosť proti takémuto rozhodnutiu podať riadny opravný prostriedok

a tým zabrániť nadobudnutiu právoplatnosti tohto uznesenia. Z pohľadu zákona č.514/2003 Z.z.
výklad zákona - prípadne aj nesprávny - vykonaný konajúcim súdom a vyjadrený v jeho rozhodnutí
nie je možné považovať za nesprávny úradný postup . Navyše , keď výklad zákona bol pojatý do
rozhodnutia exekučného súdu , mohlo by ísť prípadne (pri splnení všetkých zákonných predpokladov)
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym súdnym rozhodnutím a to podľa §-u 6 Zákona

č.514/2003 Z.z. V danom prípade však ani zodpovednosť za škodu spôsobenú neprávnym súdnym
rozhodnutím nemohla vzniknúť a to preto, lebo právoplatné rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí
žiadosti o vydanie poverenia , (ktorým mala byť žalobkyni škoda spôsobená škoda ) , nebolo zrušené
ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Na základe vyše uvedeného súd konštatuje, že
v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/985/2011 nedošlo ani k nesprávnemu

úradnému postupu ani nebolo vydané nesprávne súdne rozhodnutie. Súd dodáva, že v exekučnej veci,
v ktorej oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň aj povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti
rozhodcovskej doložky súd v exekučnom konaní realizuje svoje oprávnenie vyplývajúcu zo zákona, a

to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či predložený exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o
rozhodcovskom konaní. Podľa názoru konajúceho súdu Okresný súd Nové Zámky vo veci sp.zn.
14Er/985/2011 vykonal zákonný postup , keď po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie skúmal, či bola uzavretá platná rozhodcovská zmluva a skúmal, či

oprávnenou predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul ( teda zisťoval či ho vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať spornú vec a skúmal či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky). Exekučný súd a v predmetnej veci takto skúmal, či oprávnenou
predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul a pri riešení tejto otázky nebol viazaný
tým, ako túto otázku posúdil rozhodcovský súd. Takýto postup exekučného súdu bol považovaný za

správny a súladný so zákonom aj viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vydanými v iných exekučných veciach .
Na základe vyše uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nie sú dané zákonne predpoklady
vznikužalovanejpodľazákonač.514/2003Z.z.,pretožalobuakonedôvodnúv celomrozsahu zamietol.Námietka žalovanej ohľadne premlčania uplatneného nároku podľa názoru súdu je nedôvodná, pretože
nárok na náhradu škody podľa § 19, ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvedel o škode. V danom prípade sa žalobkyňa dozvedela o tom, kedy súd rozhodol

o žiadosti exekútora na vydanie poverenia na uskutočnenie exekúcie, dňom, keď exekútorovi bolo
doručené uznesenie súdu zo dňa 18.7.2011 . Odo dňa nasledujúceho po tomto dni, do podania žaloby
na súd, trojročná premlčacia doba neuplynula.
Námietka žalovanej o tom, že žaloba je zmätočná (hlavne preto, že žalobkyňa vôbec neuvádza spisovú
značku exekučného konania v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu , okrem toho

žalobkyňa neuvádza, kedy sa dozvedela o vzniku škody a len vo všeobecnosti odkazuje na exekučný
spis , nie je jasný ani konkrétny titul na náhradu škody ) podľa ustálenej judikatúry NS SR je nedôvodná,
pretože žalobkyňa v žalobe uviedla podstatné náležitosti návrhu n začatie konania podľa §-u 79 ods.1
OSP (uviedla, proti komu smeruje návrh, čoho sa týmto návrhom domáha a uviedla aj právny dôvod
(náhrada škody) uplatneného práva. Vzhľadom na túto skutočnosť nebol namieste postup súdu podľa
§-u 43 OSP, a nepredloženie dôkazov môže mať za následok len prípadne zamietnutie žaloby nie však

jej odmietnutie.
Súd nesúhlasí s názorom žalovanej o tom, že žaloba by mala byť zamietnutá preto, lebo bola na súd
podaná predčasne, keď do podania žaloby na súd neuplynula zákonná 6 mesačná lehota po doručení
návrhu na obligatórne predbežné prejedanie nároku . Pre súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase
rozhodnutia súdu, pritom je nesporné, že žalovaná uplatnený nárok napriek uplynutiu zákonnej lehoty v

rámci predbežného prejednania nároku návrhu žalobkyne nevyhovel a to ani čiastočne, preto súd vec
prejednal a o uplatnenom nároku žalobkyne rozhodol týmto rozsudkom.
Súd dodáva, že žalobkyňa vo svojej žalobe žiadala o veci vydať medzitýmny rozsudok (podľa §-u 152
ods.2 OSP). Súd však bol toho názoru, že v tejto veci nie je dôvod na postup podľa §-u 152 ods.2 OSP,
preto v tomto rozsudku s týmto návrhom žalobkyne sa ani nezaoberá.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. §-u 142 ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, pretože ich nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde v 3
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.