Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. október 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/75/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215200999
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4215200999.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Friendly
Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, v konaní zastúpený advokátom Mgr. Henrichom
Schindlerom, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 proti žalovanej: R. M., nar. XX.X.XXXX, bytom
T. XXX/XX, M., o zaplatenie 127,- eur a príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 50,- eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 50,- eur od 17.2.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v časti prevyšujúcej sumu 50,- eur ako aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 2.2.2015 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie
sumy 127,- eur s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 17.2.2014 do zaplatenia a súčasne sa domáhal
náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 29.1.2014 došlo medzi účastníkmi konania k
uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej krátkodobý, bezúčelný a bezúročný úver vo výške
50,- eur. Zmluva bola uzavretá na diaľku prostredníctvom internetovej komunikácie tým spôsobom, že
žalobca ako veriteľ zaslal žalovanej predzmluvný formulár a návrh zmluvy a žalovaná vyjadrila svoj
súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný veriteľom elektronickou poštou. Žalovaná sa zaviazala
vrátiť úver spolu s celkovými nákladmi (12,- eur) v úhrnnej výške 62,- eur do 16.2.2014. Žalovaná však
uvedenú sumu nezaplatila, žalobca si preto podľa čl. IV. bodu 5 Rámcovej zmluvy uplatňuje aj náhradu
skutočne vynaložených nákladov vo výške 65,- eur.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu ako aj žalovanej a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinami tvoriacimi obsah
súdneho spisu.

Účastníci uzavreli dňa 29.1.2014 na diaľku, prostredníctvom internetovej komunikácie, Rámcovú zmluvu
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Podľa čl.
IV. bodu 1 tejto Rámcovej zmluvy sa klient zaviazal zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním
a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne, v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti
úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti
o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy.

Podľa čl. IV bodu 5 uvedenej zmluvy, v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný
zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o
súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms,
emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania
klienta. Tieto náklady sú vyrátane nasledovne: spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru
vrátane vypracovania prvej upomienky - celkové náklady 15,- eur; spracovanie a urgencie pri omeškaní
s úhradou úveru vrátane vypracovania druhej, resp. tretej upomienky - celkové náklady vo výške po
10,- eur; spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania 4 upomienky -
celkové náklady vo výške 30,- eur. Účastníci súčasne dňa 29.1.2014 uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č. 266/2005 Z.z. a Občianskeho
zákonníka, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver 50,-
eur prevodom z účtu v jeho banke na bankový účet označený žalovanou. Žalovaná sa zaviazala
vrátiť uvedený úver s príslušenstvom v celkovej výške 62,- eur do 16.2.2014. Celkové náklady v
čase uzatvorenia zmluvy predstavujú podľa uvedenej zmluvy RPMN vo výške 7741,2% a sú tvorené
poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 12,- eur.

Súd na danú právnu vec aplikoval ustanovenie § 657 OZ a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä
keď zákon č. 129/2010 Z.z. je s poukazom na § 1 ods. 3 písm. f/ citovaného zákona na danú vec
neaplikovateľný z dôvodu, že výška čerpania je menej ako 100,- eur. Vzhľadom na predmet činnosti
žalobcu - poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov,
súd na danú vec aplikoval aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Ako vyplýva z ustanovenia § 657 a § 658 ods. 1 OZ, pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov (§ 658 ods. 1 OZ). V zmluve z 29.1.2014 sa však výslovne uvádza,
že úver (správne pôžička) je bezúročný. Účastníci si teda nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon
neumožňuje. Preto je dohoda zmluvných strán o poplatku za poskytnutie pôžičky absolútne neplatná
pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ. Z absolútne neplatného právneho úkonu nemôžu dotknutému
účastníkovi právneho
úkonu vzniknúť žiadne práva či povinnosti, keďže takýto úkon je neplatný od začiatku (ex tunc). V zmysle
§ 41 OZ sa uvedený dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to spomínaný poplatok,
a preto neplatnou je len táto časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno
oddeliť od ostatného obsahu zmluvy.

Žalobca podľa názoru súdu preukázal uzavretie zmluvy o pôžičke a výpisom zo svojho bankového
účtu preukázal naplnenie všetkých podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t.j. reálne poskytnutie
peňažných prostriedkov žalovanej ako dlžníkovi na ňou oznámený bankový účet, dočasnosť zmluvného
vzťahu ako aj povinnosť žalovanej vrátiť peniaze. Keďže žalobca preukázal splnenie svojho zmluvného
záväzku zo zmluvy o pôžičke a reálne poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 50,- eur,
pričom žalovanej vznikla povinnosť žalobcovi vrátiť požičanú sumu do 16.2.2014 a žalovaná túto svoju
povinnosť ani
čiastočne nesplnila, žalobca si dôvodne uplatnil nárok na zaplatenie požičanej istiny vo výške 50,- eur.

Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov v súvislosti s tvrdenými výzvami žalovanej na úhradu jej dlhu,
a to vo výške 65,- eur. Podľa Rámcovej zmluvy má ísť o skutočne vynaložené náklady. Žalobca
nepreukázal vynaloženie nákladov, ktorých náhradu si uplatnil vo výške 65,- eur. Nepreukázal ani spôsob
doručovania svojich tvrdených výziev žalovanej, ale ani nepreukázal, že by žalovanej bola doručená
akákoľvek jeho výzva k úhrade. Žalobca potom nepreukázal tvrdené finančné náklady vo výške 65,- eur
spojené so zasielaním výziev žalovanej. Z uvedeného dôvodu súd považoval za nadbytočné skúmať
ako predbežnú otázku platnosť dojednania o povinnosti žalovanej zaplatiť náklady podľa čl. IV bodu
5 Rámcovej zmluvy účastníkov konania, ktorá je súčasne, vzhľadom na predmet činnosti žalobcu, aj
zmluvou spotrebiteľskou, najmä keď žalobca v Rámcovej zmluve spomína skutočne vynaložené náklady,
no súčasne ich v uvedenej zmluve určil paušálne.

S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu nad sumu dlžnej istiny pôžičky vo výške 50,- eur
nepovažoval za dôvodný.

Pretože žalovaná svoj peňažný záväzok riadne a včas neuhradila, dostala sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil nárok na 5,25% úrok z omeškania ročne zo sumy vo výške 62,- eur

od 17.2.2014 do zaplatenia, keď lehota splatnosti pôžičky čerpanej žalovanou bola medzi účastníkmi
konania dohodnutá na 16.2.2014, a tak sa žalovaná dostala do omeškania od prvého dňa nasledujúceho
po uplynutí lehoty na zaplatenie. Žalobcovi s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z., vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky, avšak len z prisúdenej sumy, a to od 17.2.2014 až do
jej zaplatenia. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 17.2.2014 bola 0,25%. Súd návrh žalobcu v
prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol.

Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti istiny a úroku z omeškania
(39,37%) je úspechom žalovanej, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade
trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.