Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/67/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615201004
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615201004.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bajlovou v právnej veci navrhovateľky: Z..

G. W., U. X.. A.. R. XXXX/XX, N., štátny občan SR, zastúpená Advokátska kancelária Ing. JUDr. Janka
Kantíková, so sídlom Námestie A. Hlinku 54, Ružomberok, IČO: 42 219 787, proti odporcovi: Sociálna
poisťovňa so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, vo veci Sociálnej poisťovne,
pobočka Liptovský Mikuláš, Ul. Štúrova č. 34, Liptovský Mikuláš, v konaní o zaplatenie 7.037,10 eur s
príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 7.037,10 eur do 15 dní právoplatnosti rozsudku, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.172,85 eur od 12. 03. 2012 do zaplatenia, vo

výške 9 % ročne zo sumy 1.172,85 eur od 13. 04. 2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy
1.172,85 eur od 11. 05. 2012 do zaplatenia, vo výške 9 % ročne zo sumy 1.172,75 eur od 11. 06. 2012
do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.172,85 eur od 11. 07. 2012 do zaplatenia, vo výške
8,75 % ročne zo sumy 1.172,85 eur od 11. 08. 2012 do zaplatenia.
O trovách konania b u d e rozhodnuté samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 11. 02. 2015 sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť jej 7.037,10 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka

prenajala odporcovi predmet nájmu na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30. 12.
2002 ako fyzická osoba, predmetom ktorej zmluvy boli nebytové priestory v Ružomberku na ul. Podhora
č. 10, súpisné číslo 1311. V zmysle Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 30. 12. 2002 v znení
jej Dodatku č. 1 zo dňa 31. 01. 2003, Dodatku č. 2 zo dňa 31. 03. 2003, Dodatku č. 3 zo dňa 25. 08.
2003, Dodatku č. 4 zo dňa 30. 07. 2004 a Dodatku č. 5 zo dňa 03. 02. 2010 je odporca nájomcom vyššie
uvedených nebytových priestorov a je povinný platiť dojednané nájomné. V zmysle článku IV. ods. 4.2.
Zmluvy sa zmluvné strany dojednali na nájomnom vo výške 27.000 Sk t.j. 896,23 eur, ktoré v zmysle

článku IV. ods. 4.7. je prenajímateľ oprávnený každý kalendárny rok zhodnotiť v nadväznosti na cenový
vývoj o priemernú ročnú mieru inflácie v SR meranú indexom spotrebiteľských cien za predchádzajúci
kalendárny rok oficiálne zistenej v Slovenskej republike vyhlásený Slovenským štatistickým úradom -
maximálne však 10 % ročne. Po prvýkrát bude takto nájomné zvýšené jednostranne prenajímateľom k
01. 01. 2004. Novo vypočítaná výška nájomného na daný kalendárny mesiac bude vzatá za základ pre
nový výpočet nájomného pre nasledujúci kalendárny rok pri totožnom ďalšom postupe. Inflácia za rok
2004 bola 8,50 %, za rok 2005 - 7,50 %, za rok 2006 - 2,70 %, za rok 2008 - 2,80 %, za rok 2009 - 4,60

% a za rok 2010 - 1,60 %. Odporca neuhradil faktúry za nájomné za mesiac marec 2012 až august 2012
č. 12458005, 1245007, 1245009, 1245011, 1245013 a1245015.Okresný súd Liptovský Mikuláš vydal vo veci dňa 23. 02. 2015 pod č. k. 7C/67/2015-47 platobný
rozkaz, voči ktorému odporca podal včas odpor s odôvodnením, čím došlo k zrušeniu platobného
rozkazu a vo veci bolo nariadené pojednávanie. V podanom odpore odporca uviedol, že nájomná zmluva

bola ukončená v súlade s článkom VII. bod 7.3 výpoveďou zo strany odporcu zo dňa 26. 01. 2011,
doručenou navrhovateľovi dňa 02. 02. 2011 z dôvodu uvedenému v § 9 ods. 2 písm. b) Zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v zmysle ktorého nájomca môže písomne
vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak sa nebytový priestor
stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie. Trojmesačná výpovedná lehota

uplynula dňa 31. 05. 2011. Odporca pred ukončením platnosti zmluvy predmetné priestory vypratal,
ďalej ich nevyužíval. Pokúsil sa o skontaktovanie s navrhovateľkou za účelom odovzdania nebytových
priestorov, ale neúspešne. K výpovedi bol priložený Záznam z vykonania pravidelnej ročnej previerky
bezpečnostiaochranyzdraviapripráciaochranypredpožiarmivykonanýchvdňoch15.až16.12.2010,
ktorý obsahuje konštatovanie komisie, že predmetný nebytový priestor ako celok svojou polohou na
poschodí bez výťahu nevyhovuje zdravotne ťažko postihnutým klientom. U predmetnej budovy sa podľa

§ 56 písm. d) vyhlášky č. 532/2002 Z. z. jedná o stavbu nebytovej budovy v časti určenej na užívanie
verejnosti, pri ktorej majú byť splnené všeobecno-technické požiadavky stavieb užívaných osobami
s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Neprispôsobením týchto nebytových priestorov
požadovaným parametrom by dochádzalo zo strany odporcu k porušovaniu Zákona č. 365/2004 Z.
z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a

doplnení niektorých zákonov; k predmetnému postupu odporcu zaväzoval aj Dohovor OSN o právach
osôb so zdravotným postihnutím ratifikovaný Slovenskou republikou pod č. 317/2010. Zmena charakteru
nebytového priestoru, ktorá môže byť príčinou jeho nespôsobilosti na dohovorené užívanie, nemusí byť
spôsobená výlučne fyzickým zásahom do samotnej konštrukcie budovy, ale aj zmenou resp. vznikom
legislatívy, ktorá takýto predmet zmluvného vzťahu robí nespôsobilým na dohovorené užívanie, k čomu

došlo práve v predmetnom prípade. Relevantná skutočnosť, že v čase podania výpovede zo strany
odporcu existoval uplatnený výpovedný dôvod. V čase podania výpovede bolo v prenajatých nebytových
priestoroch umiestnené oddelenie lekárskej posudkovej činnosti. Pokiaľ navrhovateľka nesúhlasila s
výpoveďou, mala možnosť podať v zákonom stanovenej lehote návrh na určenie neplatnosti. Nakoľko
toto právo nevyužila v trojročnej všeobecnej premlčacej lehote, je premlčané.

Právna zástupkyňa navrhovateľky vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaní, ako aj písomných
vyjadrenia doručených súdu, trvala na podanom návrhu. Uviedla, že prenajaté nebytové priestory boli
odovzdané odporcovi ako nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené užívanie a na účel uvedený
dohodnutý v nájomnej zmluve. Účel nájmu bolo zriadenie priestorov využívaných nájomcom na činnosť
Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, vysunuté pracovisko Ružomberok bez upresnenia

činnosti špecifikácie užívania priestorov s potrebou bezbariérového prístupu. Odporca v plnení v zmysle
Zákona o sociálnom poistení množstvo rôznorodých úloh, preto bolo vecou odporcu, aby si určil, aký
druh činnosti bude vykonávaný v tom ktorom konkrétnom nebytovom priestore. Fakt, že priestory sa
nachádzajú na prvom poschodí, vedel odporca už pri podpise nájomnej zmluvy a taktiež počas celého,
takmer osemročného využívania nebytových priestorov. Nespôsobilosť nebytového priestoru v zmysle

ustálenej judikatúry znamená, že prenajaté priestory nemôže nájomca vykonávať činnosti za účelom
ktorej mu boli tieto nebytové priestory prenajaté. Záver o nespôsobilosti nebytového priestoru musí
vychádzať z faktického stavu. V budove, v ktorej sa nachádzajú nebytové priestory neboli vykonávané
žiadne stavebné alebo iné úpravy a nedošlo k žiadnemu vonkajšiemu zásahu, ktorý by zmenil charaktery
nebytovýchpriestorov.VyhláškaMŽPč.532/2002Z.z.,naktorúsaodporcavosvojejvýpovediodvoláva,

jevtomtoprípadeirelevantná.Jezrejmé,žepožiadavkyuvedenévovyhláškejepovinnýsplniťstavebník
pri výstavbe novej stavby a stavebník pri zmene stavby. Vlastníci existujúcich stavieb bez toho, aby
vykonávali zmenu stavby, takúto povinnosť nemajú. Ak by súd ako dôvod výpovede pripustil argument
odporcu súvisiaci s citovanou vyhláškou, podľa názoru navrhovateľky by sa vytvoril precedens v tom, že
všetky budovy postavené a skolaudované pred účinnosťou tejto vyhlášky by boli nevyhovujúce. Takýmto

rozhodnutím by súd umožnil uplatniť daný výpovedný dôvod všetkým nájomcom v takto postavených
budovách a podľa ich názoru by tým došlo k poškodeniu práva vlastníkov predmetných budov. Zákon
365/2004 Z. z. a uvedená vyhláška nadobudli účinnosť pred uzavretím Zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 30. 12. 2002 a taktiež k Dodatku č. 5 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo
dňa 03. 02. 2010. Majú tak za to, že výpoveď je absolútne neplatným právnym úkonom. Dodatok

č. 5 bol uzavretý dňa 03. 02. 2010, ktorým sa platnosť a účinnosť nájomnej zmluvy predĺžila do 06.
04. 2020. V decembri roku 2010, po personálnych zmenách vo vedení Sociálnej poisťovne, odporca
oznámil navrhovateľke, že z dôvodu hospodárnosti a šetrenia finančných prostriedkov chce s ňou
ukončiťnájomnývzťahzaloženýZmluvou.Potom,akobolanavrhovateľkepredloženánapodpisdohodao skončení nájomnej zmluvy, ktorú navrhovateľka nepodpísala, jej bola dňa 03. 01. 2011 doručená
výpoveď Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29. 12. 2010, v ktorej odporca neuviedol žiadny
výpovedný dôvod. Následne po oznámení, že danú výpoveď považuje za absolútne neplatný právny

úkon, jej bola dňa 02. 02. 2011 doručená opätovná výpoveď Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa26.01.2011,vktorejakovýpovednýdôvododporcauvádzaust.§9ods.3písm.b)Zákonaonájmea
podnájme nebytových priestorov. Z vyššie uvedeného konania odporcu je zrejmé, že tento hľadal dôvod
na ukončenie nájomnej zmluvy, že nemal od počiatku v úmysle vypovedať nájomnú zmluvu z dôvodu
nespôsobilosti predmetu nájmu a že takýto dôvod v čase podania výpovede, ani počas plynutia nájmu

nikdy neexistoval. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky premlčania, v konaní o žalobe na plnenie si súd
ako otázku prejudiciálnu bude riešiť otázku neplatnosti výpovede z nájomnej zmluvy. Žaloba na plnenie
v zásade konzumuje zásadu určovaciu, čo však neplatí opačne. Naopak bol to odporca, ktorý mohol
podať žalobu o určenie platnosti výpovede nebytových priestorov. Ďalej uviedla, že počas celej doby
nájomného vzťahu nedošlo zo strany odporcu k akémukoľvek upozorneniu alebo akýkoľvek výhradám
k stavu nebytových priestorov. Pravidelná previerka bola vykonávaná ročne a počas celej tejto doby od

roku 2002 do roku 2010 v záznamoch nebol uvedený žiadny iný nedostatok ako ten, ktorý je uvedený
v správe roku 2010. V uvedenom zázname sa uvádza aj budova vo vlastníctve Sociálnej poisťovne
nachádzajúca sa oproti budovy vo vlastníctve navrhovateľky. Sociálna poisťovňa využívala obe budovy.
V ročnej správe, v ktorej je spomenutá aj budova vo vlastníctve odporcu, sa neuvádzajú žiadne výhrady,
ako tie, ktoré sú uvedené pri budove, v ktorých sa nachádzajú sporné prenajímané priestory. Pritom v

budove vo vlastníctve odporcu sa nenachádza žiadny bezbariérový prístup na prvé poschodie, dokonca
ani výťah. Preto je pre nich zarážajúce, že samotná budova vo vlastníctve odporcu nespĺňa vyhlášku,
na ktorú sa odvolávajú a na druhej strane žiadajú súd, aby tento ich výpovedný dôvod akceptoval ako
relevantný. Zmluva o nájme nebytových priestorov medzi účastníkmi konania bola uzavretá v zmysle
Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, nie podľa stavebného zákona. Pokiaľ aj odporca

vo svojom vyjadrení poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR v uznesení 2Cbo/60/2012 zo dňa
13. 12. 2012, aplikovanie citovaného rozhodnutia na spor medzi účastníkmi konania je irelevantné,
nesprávne. Citované rozhodnutie NS SR vôbec nepojednáva o tom, že by žaloba na plnenie mala byť
súdmi zamietnutá z dôvodu, že je možné žalovať na určenie práva. Navrhovateľka podala žalobu na
plnenie povinnosti, ktorá jej ani citovaným rozhodnutím NS SR nemôže byť zamietnutá s odôvodnením,

že mala žalovať o určenie práva.

Navrhovateľka vo svojom ústnom prednese na pojednávaniach, ako aj písomnom vyjadrení doručenom
súdu uviedla, že na základe zmluvy mal odporca v nájme miestnosti, ktoré sa nachádzajú na prvom
poschodí, je tu výťah, ktorý je ale nákladný, vždy bol funkčný. Keby o to odporca požiadal, nie je

problém z neho urobiť výťah osobno-nákladný. Momentálne sú priestory voľné, pretože sú to priestory
pre odporcu. Odporca nebytové priestory užíval na základe zmluvy z roku 2002 bez problémov,
dokonca v roku 2010 bol podpísať Dodatok č. 5. Počas celej doby nájmu nebola ani zmienka zo
strany odporcu, že by boli nespokojní. Na konci roku 2010 v decembri sa ohlásila ekonómka odporcu
z Liptovského Mikuláša, že sa s ňou chce stretnúť pani riaditeľka Z.. E.. Ona povedala, že majú

uzávierky, či by sa nemohli stretnúť v januári. Toto zo strany odporcu nebolo akceptované. Za ňou
prišla pani riaditeľka s pani ekonómkou, priniesli jej papiere a požiadali ju, aby to podpísala. Dohodu
o ukončení nájmu ona nepodpísala. Následne jej bola doručená výpoveď Zmluvy o nájme nebytových
priestorov a výpoveď Zmluvy o obstaraní služieb. Na čo im oznámila, že ich považuje za absolútne
neplatné právne úkony. Potom bola doručená výpoveď, ktorá je premetom tohto súdneho sporu.

Konanie odporcu považuje za účelové. Uvedené podmienky nespĺňajú aj mnohé z bodov Sociálnej
poisťovne a pokiaľ sa týka samého technického riešenia, ani Okresný súd Liptovský Mikuláš. Na
osobnom stretnutí Z.. H. E. nevzniesla žiadnu pripomienku k prenajímaným priestorom, dôvodom
návrhu dohody o ukončení nájomnej zmluvy boli úsporné opatrenia nájomcu. Odporca vedel pri podpise
nájomnej zmluvy a taktiež počas celého, takmer osemročného využívania predmetných priestorov,

že tieto sa nachádzajú na prvom poschodí. Podľa jej názoru, aby bolo možné tvrdiť, že priestory sa
stali nespôsobilé na dohodnuté užívanie, musí na prenajatých priestoroch dôjsť k zmene a prenajaté
priestory majú iné vlastnosti ako v čase uzavretia nájomnej zmluvy alebo prenajaté priestory prestali mať
vlastnosti deklarované ňou ako prenajímateľkou. K žiadnym takýmto skutočnostiam nedošlo. Sociálna
poisťovňa záznamy z vykonania pravidelnej ročnej previerky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

a ochrany pred požiarmi vykonávala pravidelne každý rok. Od roku 2003 do roku 2010 neboli v
takomto zázname pri pracovisku Sociálnej poisťovne na Podhore č. 10 v Ružomberku uvedené žiadne
výhrady týkajúce sa prenajímaných priestorov a ich nespôsobilosti. Ona nikdy nebola oboznámená s
ich záznamom, ani vyzvaná na odstránenie nedostatkov uvedených v zázname. V budove na Podhoreč. 9 v Ružomberku sa v čase podania výpovede aj v súčasnosti nachádza pobočka Sociálnej poisťovne
Liptovský Mikuláš, vysunuté pracovisko Ružomberok. Na prvom poschodí sa nachádzajú oddelenie
dôchodkového poistenia, oddelenie poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia, oddelenie

nemocenského poistenia, oddelenia lekárskej posudkovej činnosti, v tejto budove sa nenachádza žiadny
bezbariérový prístup na prvé poschodie, ani výťah. Ak sa priestory na prvom poschodí objektu stavebno-
technicky neupravovali a nerobili sa v nich stavebné úpravy, nebolo potrebné povolenie alebo ohlásenie
stavebnému úradu. Tým nevznikli pre ňu ako vlastníka stavby a prenajímateľa žiadne požiadavky na
projektovú prípravu ani realizáciu stavby podľa stavebného zákona a vyhlášky. Schodolez, elektrický

vozíček, fyzická sila povereného pracovníka nepodlieha stavebnému povoleniu, ohláseniu stavebnému
úradu a teda ani aplikácii požiadaviek vyhlášky.

Poverená pracovníčka odporcu vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach, ako aj písomnom
vyjadrení súdu trvala na podanom odpore. Uviedla, že pokiaľ sa týka budovy Sociálnej poisťovne, ktorá
sa nachádza v Ružomberku na Podhore č. 9, ide o budovu vo vlastníctve odporcu, ktorá slúži vyslovene

len na služby Sociálnej poisťovne s tým, že služby sú poskytované klientom nielen na poschodí, ale
aj na prízemí a bezbariérový prístup pre klientov so zdravotným postihnutím je tam zabezpečený
tým, že už pri dverách je bezbariérový prístup a zároveň v prípade nutnosti je vyčlenený priestor,
ktorý využívajú posudkoví lekári na posudzovanie zdravotne postihnutých osôb, alebo akékoľvek iné
oddelenie, ktoré by potrebovalo s takýmito osobami komunikovať. Môže potvrdiť, že pokus o uzatvorenie

dohody o ukončení nájmu tu bol. Sociálna poisťovňa stále trvala na skončení nájmu a po celý čas
svoje stanovisko nezmenila. Navrhovateľka si neuplatnila svoje právo na určenie neplatnosti výpovede
z nájmu, fakticky ani nedoručila všetky faktúry za nájomné. V čase dania výpovede z nájmu nebytových
priestorov tento nebol spôsobilý na riadne užívanie, nakoľko jeho užívanie na dohodnutý účel bolo v
rozpore s vyhláškou č. 532/2002 Z. z. a Zákonom č. 365/2004 Z. z.. Zákon č. 116/1990 Zb. pri uplatnení

výpovedného dôvodu v § 9 ods. 3 písm. b) neukladá nájomcovi povinnosť vyzývať prenajímateľa na
vykonanieakýchkoľvekúprav,ktorébymalinapraviťneželanýstav,aleponechámožnosťpriamoukončiť
nájomný vzťah z uvedeného dôvodu. Bolo to dispozičné právo odporcu, ktoré v zmysle Zákona č.
116/1990 Zb. aj využil. Tvrdenia navrhovateľky, že prenajaté priestory nikdy neboli určené na užívanie
ťažko zdravotne postihnutými osobami resp. zamestnancami s obmedzenou schopnosťou pohybu a

orientácie, je relevantné a zavádzajúce. Podstatné je, aby do predmetných priestorov mali rovnaký
prístup klienti odporcu ako zdraví, tak aj zo zdravotným postihnutím s obmedzenou schopnosťou pohybu
a orientácie. Podstatný je prístup týchto klientov k službám poskytovaných odporcom. Odporca je
verejnoprávna inštitúcia, ktorá musí zabezpečiť nediskriminačný prístup všetkých občanov, ostatne tak
ako celá verejná správa. Nejedná sa o poškodzovanie práv vlastníkov predmetných budov, pokiaľ sú

tieto prevádzkované v rozpore so záväznými právnymi predpismi, resp. nie sú spôsobilé na užívanie
podľa zákonov vyžadovaných podmienok. Zákonné požiadavky nemôžu predsa poškodzovať práva
vlastníkov. Aký význam by mala ochrana ľudských práv, keby sa uplatňovala iba od určitého okamihu,
teda by sa nevzťahovala na nič, čo existovalo pred jej zavedením? Rovnako je irelevantné, aká časť
výkonu činnosti odporcu by sa v predmetných prenajatých priestoroch sústredila, nakoľko sa jedná

o verejnoprávnu inštitúciu, výkon ktorej je určený všetkým občanom bez rozdielu zdravotného stavu,
najmä keď sa jedná o detašované pracovisko, ktoré slúži vyslovene priamemu kontaktu poistencov
so zamestnancami odporcu. Zo strany odporcu sa nejednalo o účelové konanie. Po konzultácii medzi
ústredím odporcu a pobočkou sa dospelo k názoru, že nakoľko predmetné priestory nespĺňajú zákonom
požadované podmienky a tento stav pretrvával, odporca musí predmetný stav napraviť a vypovedať

predmetnú zmluvu o nájme. Podľa názoru odporcu sa nemôže jednať o absolútnu neplatnosť právneho
úkonu, nakoľko predmetná výpoveď bola daná na základe legitímneho a zákonného výpovedného
dôvodu. Svojím obsahom ani účelom neobchádzal zákon, ani mu neodporoval a nebol ani v rozpore
s dobrými mravmi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, a to s kópiou
Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 30. 12. 2002 (č.l. 6 a
nasl. spisu), vrátane jej príloh, s Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 31. 01.
2003 (č.l. 19 spisu), s Dodatkom č. 2 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 31. 03. 2003 (č.l.
22 spisu), s Dodatkom č. 3 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 25. 08. 2003 (č.l. 24 spisu), s

Dodatkom č. 4 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 30. 07. 2004 (č.l. 28 spisu), s Dodatkom
č. 5 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 03. 02. 2010 (č.l. 32 a nasl. spisu), s faktúrami č.
1245005, 1245007, 1245009, 1245011, 1245013, 1245015 (č.l. 34-39 spisu), so Záznamom z vykonania
pravidelnej ročnej previerky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi zo dňa 17.01. 2011 (č.l. 54 spisu), s výpoveďou Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 26. 01. 2011 (č.l.
53 spisu), s výpoveďou Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 29. 12. 2010 (č.l. 99 spisu), s
fotodokumentáciou, s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/65/2013-113 zo dňa 01.

12. 2014 (č.l. 81 a nasl. spisu).
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový a právny stav:
Súdmalpreukázané,žemedziúčastníkmikonaniaatonavrhovateľkouakoprenajímateľkouaodporcom
ako nájomcom bola dňa 30. 12. 2002 v znení jej Dodatkov č. 1 až 5 uzavretá Zmluva o nájme
nebytových priestorov, predmetom ktorej boli nebytové priestory nachádzajúce sa v Ružomberku na

ul. Podhora 10, číslo súpisné 1311, ktorá sa nachádza na pozemku parcelné číslo KN 23 zapísaná na
LV XXXX, X.. Ú.. N. a to nebytové priestory v uvedenej nehnuteľnosti o rozsahu 135 m2 podlahovej
plochy prevádzkového charakteru s príslušenstvom nachádzajúce sa na prvom poschodí v ľavej polovici
uvedenej nehnuteľnosti pozostávajúce z miestnosti č. 1 o výmere 27,50 m2, miestnosti č. 2 o výmere
36 m2, miestnosti č. 3 o výmere 26,50 m2, miestnosti č. 4 o výmere 15 m2, miestnosti č. 5 o výmere
10,40 m2, sociálneho zariadenia o výmere 1,80 m2, umývarky o výmere 1,80 m2, chodby o výmere

16 m2, ktorý pôdorys predmetného nájmu tvorí Prílohu č. 2 Zmluvy o nájme nebytových priestorov;
a spoločné priestory (spoločný hlavný vchod od budovy, spoločná chodba na prízemí a na prvom
poschodí nehnuteľnosti a spoločné schodisko z prízemia na prvé poschodie nehnuteľnosti). V článku II.
Zmluvy sa prenajímateľ zaviazal prenechať vyššie uvedené nebytové priestory do užívania nájomcovi
za účelom zriadenia priestorov využívaných nájomcom a klientelou na činnosť Sociálnej poisťovne,

pobočky Liptovský Mikuláš, vysunuté pracovisko Ružomberok, ktorá zmluva bola pôvodne uzavretá na
dobu určitú s účinnosťou od 01. 02. 2003 do 31. 01. 2010 a následne Dodatkom č. 5 dňa 03. 02. 2010
bola doba nájmu predĺžená od 07. 04. 2003 do 06. 04. 2020. V článku IV. (výška nájmu, splatnosť a
spôsob platby) v znení jej Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 31. 03. 2003
sa zmluvné strany dohodli, že nájomca bude uhrádzať nájomné vopred v mesačných splátkach vo

výške 27.000 Sk tak, že za každý kalendárny mesiac uhradí nájomné najneskôr do 5. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca a to na základe faktúr vystavených prenajímateľom. V článku IV. bod 3.7 sa
zmluvné strany dohodli, že dohodnutú výšku nájomného je prenajímateľ oprávnený každý kalendárny
rok zhodnotiť v nadväznosti na cenový vývoj o priemernú ročnú mieru inflácie v Slovenskej republike
meranú indexom spotrebiteľských cien za predchádzajúci kalendárny rok oficiálne zistený v Slovenskej

republike a vyhlásený Slovenským štatistickým úradom - maximálne však o 10 % ročne. Takto je
prenajímateľ oprávnený výšku nájomného stanovenú podľa tejto zmluvy, ktorá bola platená v priebehu
predchádzajúceho kalendárneho roka jednostranne za nasledujúci kalendárny rok zvýšiť o priemernú
ročnú mieru inflácie oficiálne zistenej v Slovenskej republike vyjadrenej v percentách za predchádzajúci
kalendárny rok. Po prvýkrát môže byť takto nájomné zvýšené jednostranne prenajímateľom k 01. 01.

2004 podľa priemernej ročnej miery inflácie za kalendárny rok 2003. Nájomca s takto jednostranne
zvýšeným nájmom súhlasí. Uvedené zvyšovanie nájomného bude uskutočnené tak, že potom, čo bude
zverejnená priemerná ročná miera inflácie za predchádzajúci kalendárny rok, prenajímateľ vystaví
daňový doklad na čiastku zodpovedajúcu rozdielu medzi nájomným, ktoré už bolo v priebehu daného
kalendárneho roka zaplatené, t.j. od 01. 01. daného kalendárneho roka a nájomným zvýšeným v danom

kalendárnom roku o priemernú ročnú mieru inflácie za predchádzajúci kalendárny rok, ktoré má byť
nájomcom platené od 01. 01. daného kalendárneho roka. Túto čiastku je nájomca povinný uhradiť do
14 dní odo dňa doručenia daňového dokladu. Ďalšia splatná úhrada nájomného bude prenajímateľom
vyúčtovaná v novej výške. Novo vypočítaná výška nájomného za daný kalendárny rok bude vzatá za
základprenovývýpočetnájomnéhoprenasledujúcikalendárnyrokpritotožnomďalšompostupe.Takýto

postup platí pri výpočte výšky nájomného za každý nový kalendárny rok po celú dobu trvania tejto
zmluvy. Táto úprava nájomného sa nevzťahuje na ostatné režijné náklady, ktoré budú platené podľa
fakturovaných čiastok, vrátane predpísaných verejných dávok a daní. Medzi účastníkmi konania bolo
sporné, že priemerná ročná miera inflácie bola za rok 2004 vo výške 8,50 %, za rok 2005 7,50 %, za
rok 2006 2,70 %, za rok 2008 2,80 %, za rok 2009 4,60 %, za rok 2010 1,60 %. Faktúrou č. 1245005

navrhovateľkavyfakturovalaodporcovinájomnézamesiacmarec2012vovýške1.172,85eur,ktorábola
splatná 11. 03. 2012, faktúrou č. 1245007 navrhovateľka vyfakturovala odporcovi nájomné za mesiac
apríl 2012 vo výške 1.172,85 eur, ktorá bola splatná 12. 04. 2012, faktúrou č. 1245009 navrhovateľka
vyfakturovala odporcovi nájomné za mesiac máj 2012 vo výške 1.172,85 eur, ktorá bola splatná 10.
05. 2012, faktúrou č. 1245011 navrhovateľka vyfakturovala odporcovi nájomné za mesiac jún 2012 vo

výške 1.172,85 eur, ktorá bola splatná 10. 06. 2012, faktúrou č. 1245013 navrhovateľka vyfakturovala
odporcovi nájomné za mesiac júl 2012 vo výške 1.172,85 eur, ktorá bola splatná 10. 07. 2012 a faktúrou
č. 1245015 navrhovateľka vyfakturovala odporcovi nájomné za mesiac august 2012 vo výške 1.172,85
eur, ktorá bola splatná 10. 08. 2012. Zo Záznamu z vykonania pravidelnej ročnej previerky bezpečnostia ochrany zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi zo dňa 17. 01. 2011 č. LM-13499/2011 mal súd
preukázané, že na vysunutom pracovisku v Ružomberku, Podhora č. 10 sa konštatovalo, že pracovisko
nie dispozične prispôsobené telesne postihnutým pacientom. Priestory pracoviska SP č. na vysunutom

pracovisku v Ružomberku, Podhora č. 10 sú svojím zameraním podľa vyhl. č. 532/2002 podľa § 56d
definované ako stavba nebytovej budovy určenej na užívanie verejnosťou a z toho dôvodu musia spĺňať
parametre podľa § 63, § 64 ods. 1 a 2 a podľa prílohy vykonávacej vyhlášky. Neprispôsobením týchto
pracovnýchpriestorovpožadovanýmparametromvznikázostranySPriziko,ževočitelesnepostihnutým
klientom dochádza k porušovaniu Zákona č. 365/2004 Z. z. antidiskriminačný zákon. Listom zo dňa

29. 12. 2010 nájomca vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle článku VIII. bod 7.3
podľa Zákona č. 116/1990 Zb. ku dňu 31. 03. 2011. Listom zo dňa 11. 01. 2011 navrhovateľka oznámila
odporcovi,žeuvedenúvýpoveďpovažujezaabsolútneneplatnýprávnyúkonvzmysle§39Občianskeho
zákonníka, z ktorého dôvodu nájomný vzťah naďalej trvá. Listom zo dňa 26. 01. 2011 nájomca v súlade
s článkom VII. bod 7.3 Zmluvy o nájme nebytových priestorov dal výpoveď z nájmu podľa § 9 ods. 3
písm. b) Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov z dôvodu, že prenajaté

nebytové priestory sa nachádzajú na prvom poschodí bez vybudovaného bezbariérového prístupu pre
ťažko zdravotne postihnuté osoby, čím sa stávajú nespôsobilé na dohodnuté užívanie. Nevhodnosť
prenajatých priestorov potvrdzuje Záznam z vykonania pravidelnej ročnej previerky bezpečnosti ochrany
zdravia pri práci a ochrany pred požiarmi vykonanej v dňoch 15. a 16. decembra 2010, ktorý tvoril prílohu
Výpovedi Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Zároveň odporca oznámil, že výpoveď zo dňa 29. 12.

2010 považujú za bezpredmetnú.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Z. z. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len
"zmluva").

Podľa § 5 ods. 1, 2 Zákona č. 116/1990 Z. z. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak nie je
dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom
na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať
riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je
oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

Podľa § 7 Zákona č. 116/1990 Z. z. o nájme a podnájme nebytových priestorov ak výška nájomného
alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa § 9 ods. 3 písm. b) Zákona č. 116/1990 Z. o nájme a podnájme nebytových priestorov nájomca
môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak nebytový
priestor sa stane bez zavinenia nájomcu nespôsobilý na dohovorené užívanie.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba P. O. U. platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31. 01. 2013 ak záväzkový
vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k

31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel.
Na právny vzťah medzi účastníkmi konania súd aplikoval Zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov, ktoré ustanovenia zákona sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 663 a

nasl. Občianskeho zákonníka ustanoveniami špeciálnymi. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme
a podnájme nebytových priestorov možno všeobecnú úpravu použiť len v prípade, ak ich neupravuje
osobitný zákon. Podanou žalobou sa navrhovateľka domáhala zaplatenia nájomného za mesiace marec
až august 2012. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či nájomný vzťah založený Zmluvou o nájmenebytových priestorov zo dňa 30. 12. 2002 v znení jej Dodatkov č. 1 až 5 trvá, preto súd ako prejudiciálnu
otázku skúmal otázku platnosti/neplatnosti výpovede Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
26. 01. 2011. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 3 písm. b) Zákona č. 116/1990 Zb.

nájomca môže písomne vypovedať zmluvu uzavretú na určitý čas pred uplynutím dojednaného času, ak
sa nebytový priestor bez zavinenia nájomcu stane nespôsobilý na dohovorené užívanie. Podľa názoru
súdu pre platnosť výpovede uplatnenej z tohto výpovedného dôvodu musia byť súčasne splnené tieto
podmienky:

1. Nájomný vzťah bol dojednaný na určitý čas;
2. Vypovedanie zmluvy z dôvodov dojednaných zmluvnými stranami, inak z dôvodov uvedených v ust.
§ 9 Zákona o nájme a podnájme nebytový priestorov;
3. Nebytový priestor sa bez zavinenia nájomcu stane nespôsobilý na dohovorené užívanie; pričom je
dôležité vymedzenie dohovoreného užívania a účelu nájmu v nájomnej zmluve v súlade s § 5 ods. 1,
2, § 3 ods. 3;

4. Nespôsobilosť predmetu nájmu nastane v priebehu trvania nájomného vzťahu.

Účastníci právneho vzťahu nájmu nebytových priestorov dojednaného na dobu určitú si môžu dojednať
aj iné výpovedné dôvody, než aké sú vymenované v ust. § 9 ods. 2 a 3 Zákona č. 116/1990 Zb. V prípade
absencie takejto dohody môže prenajímateľ alebo nájomca vypovedať nájom nebytových priestorov

pred uplynutím dojednanej doby nájmu len z dôvodu uvedených v § 9. Výpoveď musí byť písomná a
určitá, aby druhá zmluvná strana vedela z akého konkrétneho dôvodu je nájom nebytových priestorov
vypovedaný, aby mala možnosť posúdiť, či je výpoveď oprávnená.

Odporca vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov podľa ust. § 9 ods. 3 písm. b) citovaného

zákona z dôvodu, že prenajaté nebytové priestory sa nachádzajú na prvom poschodí bez vybudovaného
bezbariérového prístupu pre ťažko postihnuté osoby, čím sa stávajú nespôsobilé na dohodnuté užívanie.
Prílohu výpovede tvoril Záznam z vykonania pravidelnej ročnej previerky bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci a ochrany pred požiarmi vykonanej v dňoch 15. až 16. december 2010. V uvedenom Zázname
sa uvádza, že priestory sú svojím zameraním podľa vyhlášky 532/2002 Z. z. definované ako stavba

nebytovej budovy určenej na užívanie verejnosťou, a preto musia spĺňať parametre podľa § 63 a §
64 ods. 1, 2 podľa prílohy tejto vykonávacej vyhlášky. Súd dospel k záveru, že takýto výpovedný
dôvod neobstojí. Zmenu právnych predpisov nie je možné kvalifikovať ako nespôsobilosť predmetu
nájmu na dohodnuté alebo obvyklé užívanie. Pojem nespôsobilosť totiž treba vysvetľovať v súvislosti
s účelom prenajatej veci, či už podľa zmluvy alebo podľa toho, čomu užívanie takéhoto nebytového

priestoru obvykle slúži. Uvedená nespôsobilosť na dohovorené užívanie musí nastať v priebehu
trvania nájomného vzťahu, keďže v zmysle ust. § 5 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. prenajímateľ
je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé
užívanie. Účel nájmu bol medzi zmluvnými stranami dojednaný ako zriadenie priestorov využívaných
nájomcov a klientelou na činnosť Sociálnej poisťovne, pobočky Liptovský Mikuláš, vysunuté pracovisko

Ružomberok. Pokiaľ odporca ako nájomca nespôsobilosť na dohovorené užívanie videl v tom, že
predmetné nebytové priestory nemajú vybudovaný bezbariérový prístup, pre účel nájmu tak, ako je
vymedzený v Zmluve o nájme nebytových priestorov, žiadne takéto požiadavky na nebytový priestor
nekladie. Nájomca užíval nebytové priestory dlhodobo, od 01. 01. 2003 do júna 2011. Rovnako nedošlo
k žiadnym stavebným úpravám v priebehu nájomného vzťahu, či už zo strany nájomcu, prípadne

prenajímateľa, ktoré stavebné úpravy by mali za následok nespôsobilosť predmetu nájmu. Odporca
priestory v stave, v akom ich prevzal, užíval do júna 2011. Dokonca dňa 03. 02. 2010 uzavrel Dodatok
č. 5 k Zmluve o nájme nebytových priestorov, ktorým bola doba nájmu predĺžená do 06. 04. 2020.

Súd dospel k záveru, že uvedenie takéhoto výpovedného dôvodu zo strany odporcu je účelové, s

cieľom ukončiť nájomný vzťah s navrhovateľkou, o čom svedčí tá skutočnosť, že najskôr sa nájomca
pokúšal o ukončenie nájmu dohodou obidvoch zmluvných strán, k čomu však nedošlo. Následne listom
zo dňa 29. 12. 2010 vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov bez udania dôvodu a nakoľko
ju navrhovateľka považovala za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka,
pristúpil k podaniu výpovede, ktorej platnosť si súd v tomto konaní skúmal ako otázku predbežnú. Ďalej

o tom svedčí tá skutočnosť, že vo výpovedi sa odkazuje na Záznam z vykonania pravidelných ročných
previerok BOZP zo dňa 17. 01. 2011. Uvedené previerky mali byť vykonávané pravidelne, raz ročne.
Keďže počas celej doby trvania nájmu na predmetných nebytových priestorov nedošlo k žiadnej zmene
(či už stavebnej, technickej), údajné nedostatky by tak boli zistené už skôr, prípadne ak by nebytovépriestory nespĺňali požiadavky odporcu kladené na účel, na ktoré mali byť využívané, tak by predsa
odporca predmetnú Zmluvu o nájme nebytových priestorov neuzavrel. Súd dáva do pozornosti, že
Dodatok č. 5, ktorým bola predĺžená doba nájmu bol uzavretý viac ako 7 rokov od vzniku nájomného

vzťahu.Vtomčaseužvyhl.532/2002Z.z.,ktorousaustanovujúpodrobnostiovšeobecnýchtechnických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s
obmedzeniu schopnosťou pohybu a orientácie bola aj platná a účinná. Napokon všeobecné technické
požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie podľa štvrtej
časti uvedenej vyhlášky sa v zmysle ust. § 2 ods. 4 vzťahujú na zmenu stavby, k čomu v súdenom

prípade nedošlo.

Nakoľko súd dospel k záveru, že výpoveď Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 26. 01. 2011 je
absolútne neplatný právny úkon, námietkou odporcu, že došlo k premlčaniu práva na určenie neplatnosti
tohto právneho úkonu sa súd nezaoberal, keďže právo domáhať sa neplatnosti absolútne neplatného
právneho úkonu sa nepremlčuje. Absolútna neplatnosť právneho úkonu je taká neplatnosť, ktorej sa

môže dovolávať každý bez časového obmedzenia, ktorú si súd všíma z úradnej povinnosti. Neplatnosť
tu pôsobí priamo zo zákona, preto nie je potrebné, aby účastník uplatnil neplatnosť právneho úkonu
súdnou cestou. V zmysle konštantnej judikatúry žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde
je možné žalovať na splnenie povinnosti. Keďže podanou žalobou sa navrhovateľka domáhala uloženia
povinnosť zaplatiť nájomné, ktoré bolo splatné od 12. 03. 2012 a žaloba bola podaná na súd dňa 11. 02.

2015, k premlčaniu nároku navrhovateľky nedošlo, nakoľko žaloba bola podaná v zákonom stanovenej
trojročnej všeobecnej premlčacej lehote.

Súdom priznaná suma tak predstavuje nájomné za mesiace marec až august 2012, ktorého výška
medzi účastníkmi nebola sporná, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke, nakoľko nájomný

vzťah stále trvá. Nakoľko sa odporca dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči navrhovateľke do
omeškania, vzniklo jej právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd navrhovateľovi priznal uplatnené
úroky z omeškania vo výške 9 %, resp. 8,75 % ročne zo súdom priznaných súm odo dňa nasledujúceho
po dátume uvedenom vo faktúrach, kedy bol odporca preukázateľne v omeškaní s plnením peňažnej
pohľadávky, keď výška úroku z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení

s ust. § 3 ods. 1 a § 10c Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

O trovách konania si súd vyhradil rozhodnúť samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p., nakoľko pojednávanie zo dňa 28. 10. 2015 bolo

odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia aj s jeho doručením, teda ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
nebola ustálená výška trov konania navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.