Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. apríl 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23Cb/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312226834
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2312226834.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta pred sudcom JUDr. Danielom Ilavským v právnej veci navrhovateľa: SOZA,

Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, so sídlom Rastislavova 3, 821 08
Bratislava, IČO: 178 454, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti odporcovi: Erik Hatnančík - ENZO, so sídlom
Kolónia 1017/7, 924 01 Galanta, IČO: 40896463, zast. JUDr. Jozef Virgala, advokát, so sídlom Jašíkova
2, 821 03 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.080,- Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhrad trov konania v sume 32 Eur a náhradu právneho
zastúpenia v sume 519,19 Eur, k rukám právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ svojim návrhom doručeným súdu dňa 19. 10. 2012, v znení jeho rozšírenia zo dňa
22.4.2014 žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1080 Eur s 9,5% -ným
ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 1080 Eur od 6. 8. 2011 do zaplatenia a trovy konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že je právnickou osobou - neziskovým občianskym združením autorov a
vydavateľov hudobných diel, ktoré je podľa ustanovenia § 78 a nasledujúcich Zákona číslo 618/2003

Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v platnom znení
a na základe oprávnenia číslo 1/2004 vydaného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky zo dňa 10.
4. 2007, pod číslom konania MK - 2039/2007 - 70 / 5361, organizáciou kolektívnej správy práv podľa
autorského zákona na území Slovenskej republiky. Odporca je fyzickou osobou, podnikateľom, ktorý sa
vo svojej podnikateľskej činnosti venuje okrem iného aj predaju na priamu konzumáciu, nealkoholických
a priemyselne vyrobených mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov. Pokiaľ ide o vec samú,
navrhovateľ dôvodil, že dňa 21. 7. 2011 bola medzi ním a odporcom uzatvorená Hromadná licenčná

zmluva o použití hudobných diel ich verejným vykonávaním a verejným prenosom ( ďalej len " Hromadná
licenčná zmluva "), predmetom ktorej je udelenie licencie - súhlasu odporcovi na použitie hudobných
diel na čas, účel, v rozsahu a spôsobom v nej uvedeným. Odporca sa v predmetnej Hromadnej licenčnej
zmluve zaviazal za použitie hudobných diel zaplatiť navrhovateľovi autorskú odmenu podľa platného
sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel ich verejným vykonávaním a verejným
prenosom ( ďalej len " Sadzobník“). V zmysle Hromadnej licenčnej zmluvy a sadzobníka vystavil
navrhovateľ faktúru číslo XXXXXXXXXX zo dňa 21. 7. 2011, na základe ktorej bol odporca povinný

zaplatiť navrhovateľovi autorskú odmenu vo výške 540 Eur, so splatnosťou do 5. 8. 2011. Dňa 10. 8.
2011 bola odporcovi zaslaná upomienka na úhradu nesplateného záväzku, v ktorej bol odporca vyzvaný
na splnenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi autorskú odmenu vo výške 540 Eur, ktorej splatnosť
nastala dňa 5. 8. 2011. Odporca do dňa podania návrhu napriek pokusu o zmier zo dňa 16. 9. 2011 aposlednej výzvy navrhovateľa pred podaním návrhu zo dňa 11. 9. 2012 neuhradil, z ktorého dôvodu
navrhovateľ žiadal súd, aby jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o právne zdôvodnenie
návrhu, navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 18 ods. 2 písmeno g) a h), ustanovenie § 40 ods. 1, § 48

ods. 1 a 3, § 78 ods. 2 písmeno a) a b), ust. § 81 ods. 1 písmeno a), i) a j), a ust. § 81 ods. 4 Autorského
zákona,ust.§517ods.2Občianskehozákonníkaaust.§3ods.1NariadeniavládySlovenskejrepubliky
číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu Oprávnenie číslo 1/2004 vydané Ministerstvom kultúry

Slovenskej republiky zo dňa 10. 4. 2007, vydané pod číslom konania MK - 2039/2007 - 70/5361, výpis
zo živnostenského registra odporcu zo dňa 11. 9. 2012 , Hromadnú licenčnú zmluvu zo dňa 21. 7.
2011, Sadzobník autorských odmien za používanie hudobných diel, faktúru číslo XXXXXXXXXX zo dňa
21. 7. 2011, výzvu na zaplatenie faktúry číslo XXXXXXXXXX zo dňa 10. 8. 2011, pokus o zmier zo dňa
16. 9. 2011, poslednú výzvu pred podaním žaloby zo dňa 11. 9. 2012, Inšpekčný záznam o zistenom
používaní hudobných diel zo dňa 19. 9. 2011 v znení jeho prílohy, Záznam o kontrole zo dňa 19. 9. 2011,

Inšpekčný záznam o zistenom používaní hudobných diel zo dňa 20.9.2011 s prílohami, list odporcu
adresovaný navrhovateľovi zo dňa 30. 9. 2011, zo dňa 21. 10. 2011, zo dňa 14. 11. 2011 a zo dňa 29. 11.
2011, odpoveď navrhovateľa na listy z 30. 9. a 21. 10. 2011, list Ministerstva kultúry Slovenskej republiky
adresovaný odporcovi zo dňa 28. 11. 2011 a list navrhovateľa adresovaný odporcovi zo dňa 28. 12. 2011.

Na základe návrhu navrhovateľa a listinných dôkazov ním predložených súd vo veci vydal Platobný
rozkaz č.k. 27 Rob 338/2012 - 50 zo dňa 15. 11. 2012, ktorým rozhodnutím odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku aj s príslušenstvom. Voči tomuto platobnému rozkazu
odporca podal odpor, podaním doručeným súdu dňa 10. 12. 2012 v ktorom namietal, že Hromadná
licenčná zmluva, ktorá má byť dôkazom o právnom titule navrhovateľovho nároku, nie je súlade s

ustanoveniami Občianskeho zákonníka ani Autorského zákona. Táto výhrada sa týka aj viacerých
interných noriem a dokumentov navrhovateľa, medzi ktoré patrí aj jeho sadzobník.

K podanému odporu sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 26. 3. 2013, v ktorom
opätovne poukázal na to, že odporca dňa 21. 7. 2011 uzatvoril s navrhovateľom Hromadnú licenčnú

zmluvu č. E. /. na podujatia konané v prevádzke Taverna Night Club, Hodská číslo 1596/50, Galanta,
ktorá zmluva bola uzavretá na dobu určitú, s účinnosťou od 1. 7. 2011 do 31.7.2011 s tým, že táto je plne
kompatibilná a v súlade s Občianskym zákonníkom a Autorským zákonom. Sadzobník navrhovateľa
bol odsúhlasený Valným zhromaždením navrhovateľa a na základe toho zaslaný Ministerstvu kultúry
Slovenskej republiky, ktoré nemalo pripomienky a nevyjadrilo nesúhlas s akoukoľvek jeho časťou, čo z

neho robí riadne schválený dokument, ktorým je občianske združenie viazané pri svojom vystupovaní
navonok v zmysle Autorského zákona. Pokiaľ ide o výpočet samotnej odplaty navrhovateľ uviedol, že
odporcovi účtoval odplatu za použitie hudby: tanečná zábava, diskotéka, kultúrno - spoločenský program
s tancom, voľná zábava s tancom, karaoke s tancom a podobné, a to za produkcie pravidelne opakované
v dňoch piatok a sobota pri cene vstupného 3 Eur a kapacity miesta konania 100. Pokiaľ ide o samotnú

faktúru číslo XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 540 Eur navrhovateľ dôvodil, že predmetnou faktúrou
fakturoval odporcovi odplatu za obdobie od 1. 7. 2011 do 31. 7. 2011 s tým, že počet fakturovaných dní
(piatok, sobota) bol 10 a jednotková cena bola 45 Eur .

Odporca listom doručeným súdu dňa 14. 6. 2013 doplnil svoje skutkové a právne zdôvodnenie pre

ktoré by mal súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť, uvedené v samotnom odpore voči
vydanému platobnému rozkazu s tým, že poukázal na to, že navrhovateľom predložená licenčná zmluva
nie je podpísaná odporcom a ani osobou ktorá bola za stranu odporcu oprávnená konať zo zákona,
ani osobou, ktorá mohla konať za odporcu ako zástupca podľa splnomocnenia udeleného takejto
osobe odporcom. Odporca ďalej namietal, že listinné doklady ktoré sú prílohami návrhu nie sú dôkazmi

osvedčujúcimi nároky navrhovateľa uplatnené v tomto konaní; podstatná časť z nich sa netýka predmetu
konania a nie z nich zjavný dôvod ani výška nároku. Pokiaľ ide o navrhovateľom predložený sadzobník
odmien odporca dôvodil, že je pomerne rozsiahly, obsahuje množstvo číselných údajov s tým, že určuje
výšku platieb od používateľov hudobných diel veľmi zvláštnym spôsobom - výška nároku navrhovateľa
voči používateľovi nie je odvodená od počtu použitých hudobných diel, ale od kapacity priestorov v

ktorom sú tieto použité, čo je v rozpore s logikou a so zdravým rozumom. Okrem toho ďalej dôvodil, že
navrhovateľ postupuje proti niektorým používateľom diskriminačne, voči iným sa správa protekčne, čo
je v rozpore s obsahom ust. § 81 ods.1 písmeno h) Autorského zákona, podľa ktorého je navrhovateľ
ako organizácia kolektívnej správy povinná uzatvárať s používateľmi alebo s osobami oprávnenýmiobhajovať záujmy v nich združených používateľov, ktorí používajú predmety ochrany, alebo s osobami
povinnými uhrádzať náhradu odmeny podľa tohto zákona za primeraných a rovnakých podmienok
zmluvy,ktorýmisapoprvépoužívateľoviposkytujeoprávnenienapoužitiepredmetuochrany,kuktorému

právo kolektívne spravuje a po druhé dohodne s používateľom alebo s povinnou osobou primeranú
odmenu alebo náhradu odmeny a spôsob jej uhradenia.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 7. 11. 2013 právny zástupca navrhovateľa v podstate len predniesol
návrh v súlade s písomne podaným a žiadal súd, aby tomuto návrhu vyhovel. Právny zástupca odporcu

taktiež zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a vyjadreniach sa k samotnému návrhu a tieto doplnil v
tom zmysle, že odporca nemá právne vzdelanie a nevedel sám posúdiť, kedy je potrebný jeho podpis na
akýchprávnychúkonochaztohodôvodudovtedysámnevedeltakútoprávnuotázkuposúdiť.Podľajeho
vedomostí, samotnú licenčnú zmluvu predloženú navrhovateľom odporca nepodpísal. Podpísal ju jeho
bratranec pán J., ktorý len vypomáhal odporcovi na jeho prevádzke v čase, kedy samotný odporca bol v
zahraničí na dovolenke. Na zmluve je pečiatka odporcu, ktorá bežne bola na prevádzke odporcu a slúžila

na potvrdzovanie preberania nápojov od dodávateľov. Nakoľko samotná zmluva podľa zákona vyžaduje
písomnú formu pre svoju platnosť, nie je možné, aby bola uzatvorená ústne, prípadne konkludentne.
Odporca na tomto pojednávaní poprel, že by podpis na navrhovateľom predloženej Hromadnej licenčnej
zmluve zo dňa 21. 7. 2011 je jeho podpisom. Ďalej dôvodil, že v tomto čase sa nachádzal na dovolenke
v Taliansku s tým, že poprosil svojho bratranca pána Baláža, aby mu dohliadol na prevádzku a prípadne

prevzal tovar od dodávateľov. Jednoznačne prehlásil, že nikoho nesplnomocnil, aby ho zastupoval v
čase jeho neprítomnosti, prípadne aby uzatváral právne úkony v jeho mene a na jeho účet .

Z výpovede svedka O. J., bytom X.. T. XXX/XX, N. na pojednávaní súdu konanom dňa 7. 11. 2013
súd zistil, že svedok je bratrancom odporcu, ktorý keď odchádzal na dovolenku ho požiadal, aby počas

jeho neprítomnosti dohliadol na jeho prevádzku v Galante na Hodskej ulici, prípadne, ak by dodávatelia
dodali do tejto prevádzky tovar, tak bol oprávnený tento tovar prevziať. Svedok uviedol, že v tom období
bolo známe, že každý podnik musí mať nejakú zmluvu s organizáciou navrhovateľa, lebo inak môže
dostať pokutu. Pamätá si, že do prevádzky prišiel nejaký pán, ktorého meno si už nepamätá, ani
to či bol kontrolór a požiadal ho, aby takú zmluvu vyplnili. Bolo tam treba vyplniť rôzne údaje, ktoré

ani sám svedok nevedel a preto tento pán mu pomohol túto zmluvu vyplniť. Svedok prehlásil, že s
predmetným pánom zmluvu vyplnili a svedok ju aj podpísal. Po nahliadnutí do č.l. 8 súdneho spisu
svedok potvrdil, že predmetný podpis na Hromadnej licenčnej zmluve za textom „v Galante dňa 29. 6.
2011“ pri pečiatke odporcu je jeho podpisom. Svedok poprel, že by ho odporca akýmkoľvek spôsobom
splnomocnil na podpisovanie právnych úkonov, prípadne uzatváranie zmlúv. Na otázku sudcu z akého

dôvodu predmetnú zmluvu podpísal, svedok uviedol, že on nechcel, aby bolo zle, avšak teraz už ľutuje,
že zmluvu podpísal. Pokiaľ ide o samotné okolnosti podpísania zmluvy svedok uviedol, že na tieto si už
nepamätá, keďže v čase keď sa zmluva podpisovala bolo v prevádzke veľa hostí. Svedok ďalej uviedol,
že po návrate odporcu z dovolenky tomuto povedal, že jednu zmluvu podpísal.

Na pojednávaní súdu konanom dňa 30. 1. 2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že pokiaľ
na minulom pojednávaní vypočutý svedok vypovedal, že o uzatvorení Hromadnej licenčnej zmluvy
informoval odporcu, a pokiaľ odporca svojím listom zo dňa 30. 9. 2011 reagoval na navrhovateľom
doručené faktúry má za to, že podľa ustanovenia § 33 Občianskeho zákonníka potvrdil platnosť
uzatvorenej zmluvy, nakoľko bezodkladne nespochybnil túto zmluvu. Okrem toho, podľa jeho názoru z

odstavca 3 predmetného listu vyplýva, že on sám bol uvedený inšpektorom do omylu, teda že vedel
minimálne o uzatvorenej zmluve a v zmysle ust. § 33 Občianskeho zákonníka mohol konať tak, aby
poprel túto zmluvu. Podľa jeho názoru, pokiaľ odporca písal list navrhovateľovi 30. 9. 2011, v tomto
liste reagoval na konkrétnu zmluvu ako aj konkrétnu faktúru. Z obsahu listu jednoznačne vyplýva, že
odporca týmto listom nereagoval na rozhovor z kontroly zo dňa 19. 9. 2011 . V tejto súvislosti dôvodil, že

na uzatvorenie platnej licenčnej zmluvy ( z ktorej si navrhovateľ uplatňuje právo na zaplatenie odplaty
v tomto konaní) nebolo potrebné písomné splnomocnenie, ktorým by odporca splnomocnil svedka na
podpísanie takejto zmluvy a teda ak pán Róbert Baláž aj prekročil rozsah oprávnenia a odporca voči
tomu nenamietal, je potrebné považovať uzatvorenú zmluvu za platnú.

Právny zástupca odporcu na tomto pojednávaní potvrdil, že odporca sa skutočne stretol s
inšpektorom navrhovateľa, avšak až dňa 19. 9. 2011 ako to vyplýva aj z listinného dokladu
predloženého navrhovateľom a to Záznamu o kontrole zo dňa 19. 9. 2011. Podľa jeho názoru, z
celej korešpondencie medzi navrhovateľom, odporcom a Ministerstvom kultúry Slovenskej republikypredloženej navrhovateľom nevyplýva, že by odporca dodatočne schválil predmetnú Hromadnú licenčnú
zmluvu. Okrem toho, podľa jeho názoru, pre platné podpísanie takejto zmluvy v mene odporcu bolo
potrebné písomné splnomocnenie osoby, ktorá by bola oprávnená takúto zmluvu podpísať.

V rámci záverečnej reči právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní súdu konanom dňa 22.4.2014
zdôraznil, že odporca bol povinný uzatvoriť hromadnú licenčnú zmluvu s navrhovateľom sám, pričom
zástupca navrhovateľa nebol povinný navštíviť odporcu v jeho prevádzke. Z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že navrhovateľom predložená Hromadná licenčná zmluva uzatvorená s odporcom

je platným právnym úkonom, z ktorého navrhovateľovi vyplýva právo na zaplatenie fakturovanej odplaty.
V tejto súvislosti poukázal na to, že odporca až v podanom odpore zo dňa 6. 12. 2012 spochybnil
podpis Hromadnej licenčnej zmluvy, pričom však svedok O. J. vo svojej výpovedi uviedol, že po návrate
z dovolenky odporcu upovedomil o tom, že podpísal Hromadnú licenčnú zmluvu, v ktorej súvislosti
dôvodil, že odporca mal vedomosť o uzatvorenej zmluve, čo okrem iného podľa jeho názoru vyplýva aj
z jeho listu adresovaného navrhovateľovi zo dňa 30. 9. 2011. V tejto súvislosti navrhovateľ dôvodil, že

odporca ani v predmetnom liste nespochybnil uzatvorenie hromadnej licenčnej zmluvy, ale spochybnil
len faktúru, ktorou mu bola fakturovaná odplata. Podľa jeho názoru, odporca o Hromadnej licenčnej
zmluvemalvedomosťasámsacítilbyťňouviazaný.Vtejtosúvislostiopätovnepoukázalnaustanovenie
§ 33 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že ak odporca ako splnomocniteľ neoznámil navrhovateľovi
ako osobe s ktorou splnomocnenec - pán J. konal svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu potom čo

sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Teda ak sa odporca hneď po
dovolenke od svedka dozvedel o uzatvorenej Hromadnej licenčnej zmluve, v zmysle zákona mal
bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas s uzatvorením Hromadnej licenčnej zmluvy navrhovateľovi
oznámiť. Ak tak neurobil vôbec, alebo až po odklade a to až podaným odporom zo 6. 12. 2012, podľa
jeho názoru platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že odporca schválil prekročenie splnomocnenia

svedkom. V tejto súvislosti poukázal taktiež na ustanovenie § 15 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky
úkony, ku ktorým pri takejto činnosti obvykle dochádza. V tejto súvislosti opätovne poukázala na
to, že poverený na dohliadanie chodu prevádzky v čase neprítomnosti odporcu bol svedok, ktorý
ak prekročil rozsah svojho poverenia, toto konanie zaväzuje odporcu, ak navrhovateľ o prekročení

poverenia nevedel a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohol vedieť. Podľa jeho názoru
odporca nepreukázal, že navrhovateľ o prekročení rozsahu poverenia nevedel. Pokiaľ ide o samotný
právny dôvod na základe ktorého si navrhovateľ uplatňoval právo na zaplatenie žalovanej sumy právny
zástupca na tomto pojednávaní uviedol, že v prípade ak by súd nepovažoval Hromadnú licenčnú zmluvu
za platne uzatvorenú, podľa jeho názoru odporca žiadnym spôsobom nespochybnil to, že v prevádzke

boli verejne predvádzané hudobné diela v zmysle ustanovenia § 46 Autorského zákona. Na základe
toho žiadal súd, aby odporcovi uložil povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie a to v zmysle ustanovenia
§ 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je podľa jeho názoru možné výšku náhrady
škody určiť najmenej vo výške autorskej škody, ktorá bola na základe Hromadnej licenčnej zmluvy v
spojitosti so Sadzobníkom autorských odmien za používanie hudobných diel určená vo výške 540 Eur a

navrhovateľ bol ochotný pristúpiť na takto dohodnutú autorskú odmenu. Vzhľadom na nevôľu odporcu
plniť si svoje povinnosti vyplývajúcemu z jeho podnikateľskej činnosti v prevádzke, navrhovateľ požaduje
dvojnásobok autorskej odmeny teda 1080 Eur, v ktorej súvislosti poukázal aj na zákonnú úpravu platnú v
Českej republike. Na otázku sudcu, za ktoré konkrétne obdobie a v ktorej prevádzke odporcu malo dôjsť
k obohateniu sa navrhovateľa, prípadne k verejnému predvádzaniu hudobných diel odporcom právny

zástupca navrhovateľa uviedol, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa odporcu na úkor
navrhovateľa si navrhovateľ uplatňuje za bezdôvodné obohatenie sa odporcu, ku ktorému došlo v
prevádzke odporcu Taverna Night Club, Hodská 1596/50, Galanta a to za obdobie od 1. 7. 2011 do 31.
7. 2011.

Právny zástupca odporcu v rámci záverečnej reči na pojednávaní súdu konanom dňa 22.4.2014 žiadal
návrh navrhovateľa ako nedôvodný aj v znení jeho rozšírenia zo dňa 22. 4. 2014 zamietnuť. Podľa
jeho názoru, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporca svoj záväzok ktorý mu má
vyplývať z licenčnej zmluvy jednoznačne spochybnil. Pokiaľ ide o poukaz navrhovateľa na ustanovenie
§ 33 Občianskeho zákonníka, tak toto nie je možné aplikovať z dôvodu, že svedok O.J. J. nebol v

postavení splnomocnenca, ani na základe ústnej ani na základe písomnej plnej moci. V tejto súvislosti
ďalej poukázal na to, že v prejednávanej veci ide o občianskoprávny vzťah, nakoľko autorský zákon má k
občianskemu zákonníku postavenie špeciálneho zákona a teda aplikácia ustanovenia § 15 Obchodného
zákonníka je nepoužiteľná. Pokiaľ ide o zmenu právnej kvalifikácie uplatneného nároku uviedol, žez vykonaného dokazovania nie je preukázané, že by sa odporca na úkor navrhovateľa bezdôvodne
obohatil, nakoľko to nevyplýva zo žiadnych dôkazov predložených navrhovateľom. Právny zástupca
navrhovateľa poprel, že by odporca vo svojej prevádzke Taverna Night Club v Galante na Hodskej ulici

v období od 1. 7. 2011 do 31. 7. 2011 používal autorské diela, z ktorého dôvodu by mohlo dôjsť k
vzniku jeho bezdôvodného obohatenia sa. Vo všeobecnosti, pokiaľ ide o ustálenie výšky bezdôvodného
obohatenia sa subjektov ktoré porušujú Autorský zákon navrhol vo veci vypočuť ako svedkyňu G.. L.
D. a W.. O. K..

Z Oprávnenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky číslo 1/2004 číslo konania MK - 2039/2007 -
70/5361 zo dňa 10. 4. 2007 súd zistil, že navrhovateľ je právnickou osobou - neziskovým občianskym
združením autorov a vydavateľov hudobných diel, ktorá má oprávnenie na výkon kolektívnej správy
majetkových práv autorov a iných nositeľov práv podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 Autorského zákona
k hudobným dielam a to okrem iného aj k povinnej kolektívnej správe práv podľa § 78 ods. 3 Autorského
zákona v odbore káblová retransmisia hudobného diela.

Z Výpisu zo živnostenského registra Slovenskej republiky zo dňa 11. 9. 2012 súd zistil, že odporca má
podnikateľské oprávnenie okrem iného na predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne
vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov od 14. 2. 2004.

Z navrhovateľom predloženej Hromadnej licenčnej zmluvy číslo E. /. zo dňa 21.7.2011 ako aj z výpovede
v konaní vypočutého svedka pána O. J. súd zistil, že navrhovateľ mal záujem uzatvoriť s odporcom
hromadnú licenčnú zmluvu, predmetom ktorej malo byť udelenie licencie - súhlasu odporcovi na
použitie hudobných diel podľa ustanovenia § 18 ods. 2 Autorského zákona, na podujatia s hudbou ako
podstatnou / podpornou/ doplnkovou zložkou pre tanečné zábavy, diskotéky, kultúrno - spoločenský

program s tancom, voľná zábava s tancom, karaoke s tancom a podobné . Predmetnú Hromadnú
licenčnú zmluvu podpísal dňa 29. 6. 2011 v mene a na účet odporcu pán O. J.Á. , bytom X.. T.
XXX/XX, N. . V zmysle článku II. zmluvy bolo ako miesto použitia hudobných diel, na ktoré sa zmluva
sťahovala uvedené - diskotéka v Taverne Night Club, Hodská ul.č. 1596/50, Galanta. V zmysle článku
VI zmluvy, zmluva sa uzatvárala na dobu určitú od 1. 7. 2011 do 31. 7. 2011 - tento údaj bol zmenený

pravdepodobne navrhovateľom dňa 21.7.2011 (pôvodne tam bol údaj 31.12.2011). Zo zmluvy vyplýva,
že po telefonickom odsúhlasení s bližšie neurčenou osobou bolo obdobie na ktoré sa zmluva uzatvára
upravené.

Zo Sadzobníka autorských odmien za používanie hudobných diel predloženého navrhovateľom a to

časti I., článku 3, písmeno a) základná sadzba autorskej odmeny za udelenie licencie na používanie
hudobných diel bez ohľadu na počet použitých diel sa stanovuje ako súčin priemerného vstupného na
podujatie a koeficientu, uvedeného v tomto sadzobníku. V zmysle bodu 2.1.2. sadzobníka - za použitie
hudobných diel pri tanečnej zábave, diskotéke, kultúrno - spoločenského programu s tancom, voľnej
zábave s tancom, karaoke s tancom a podobné pri kapacite 1 - 100 účastníkov je paušálna sadzba

odmeny 15 Eur bez DPH.

Z faktúry navrhovateľa číslo XXXXXXXXXX zo dňa 21. 7. 2011 súd zistil, že navrhovateľ predmetnou
faktúrou fakturoval odporcovi odplatu podľa Hromadnej licenčnej zmluvy za obdobie od 1. 7. 2011 do
31. 7. 2011 v sume 540 Eur, ktorá faktúra bola splatná dňa 5. 8. 2011 .

Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 10. 8. 2011 súd zistil, že navrhovateľ vyzýval
odporcu na zaplatenie faktúry číslo XXXXXXXXXX .

Z listu navrhovateľa zo dňa 16. 9. 2011 označeného ako „Pokus o zmier“ súd zistil, že navrhovateľ

vyzýval odporcu opätovne na úhradu faktúry číslo XXXX XXXXXX v sume 540 Eur.

Z listu navrhovateľa zo dňa 11. 10. 2012 označeného ako „Posledná výzva pred podaním žaloby“ súd
zistil, že navrhovateľ opätovne vyzýval odporcu na uhradenie faktúry číslo XXXXXXXXXX v sume 540
Eur.

Z Inšpekčného záznamu o zisteniam používaní hudobných diel vypracovaného navrhovateľom zo dňa
19. 9. 2011 súd zistil, že navrhovateľ vykonal inšpekciu v prevádzke odporcu nazvanej BAR ARCHÍVE,
nachádzajúcej sa na Šafárikovej ulici číslo 430/3 v Galante, pričom z prílohy k inšpekčnému záznamu jezrejmé, že inšpektor navrhovateľa pri inšpekcii zistil, že odporca od 16. 9. 2010 do 10.9.2011 používal
hudbu pri koncertoch a diskotékach v BARE ARCHÍV.

Z Inšpekčného záznamu o zistenom používaní hudobných diel vypracovaného navrhovateľom zo dňa
20. 9. 2011 súd zistil, že navrhovateľ vykonal inšpekciu v prevádzke odporcu nazvanej Taverna Night
Club nachádzajúcu sa na Hodskej ulici v Galante, pričom z prílohy k inšpekčnému záznamu je zrejmé,
že inšpektor navrhovateľa pri inšpekcii zistil, že odporca od 1. 4. 2011 do 25. 6. 2011 a následne od 5.
8. 2011 do 10. 9. 2011 používal hudbu pri diskotékach v prevádzke nazvanej Night Club v Galante.

Z listu odporcu zo dňa 30. 9. 2011 adresovaného navrhovateľovi súd zistil , že predmetným listom
odporca namietal nezrovnalosti v doručenej mu faktúre navrhovateľa číslo XXXXXXXXXX , nakoľko z
predmetnej faktúry nevyplýva, z čoho pozostáva fakturovaná čiastkach a z akého právneho dôvodu
navrhovateľ takúto čiastku odporcovi fakturoval. Zároveň odporca vzniesol pochybnosti o oprávnení
navrhovateľa požadovať zaplatenie predmetnej faktúry.

Z listu odporcu adresovaného navrhovateľovi zo dňa 21. 10. 2011 súd zistil, že odporca opätovne
spochybňoval právo navrhovateľa na zaplatenie pôvodnej faktúry číslo XXXXXXXXXX ako aj ďalších
mu doručených faktúr a to faktúry číslo XXXXXXX 615 zo dňa 10. 10. 2011 znejúcej na sumu 3600 Eur
a číslo 2111200616 znejúcej na sumu 3855,60 Eur zo dňa 10. 10. 2011, ktorými navrhovateľ fakturoval

odporcovi bezdôvodné obohatenie. Takéto nároky navrhovateľa uplatnené voči odporcovi považoval za
nároky založené na ničím nepodložených fikciách, odporujúcich zákonu ako aj zdravému rozumu.

Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 11. 11. 2011 súd zistil, že týmto listom navrhovateľ
reagoval na listy odporcu zo dňa 30. 9. a 21. 10. 2011 s tým, že odporcu upovedomil, že faktúra číslo

XXXXXXXXXX bola vystavená na základe podpísanej Hromadnej licenčnej zmluvy z 29.6.2011 s tým,
že zároveň v tomto liste vysvetlil, akým spôsobom dospel k fakturovanej čiastke. Okrem toho odporcu
upovedomil o tom, že ďalšie 2 faktúry boli vystavené na základe inšpekčných záznamov o podujatiach
v prevádzkach odporcu a to BAR ARCHIVE a TAVERNA NIGH CLUB v Galante, ku ktorým odporca
nepodpísal hromadnú licenčnú zmluvu. Z predmetného listu je ďalej zrejmé, že inšpekčné záznamy sa

týkajú len podujatí organizovaných odporcom od 1. 4. do 10. 9. 2011 - okrem obdobia od 1.7.2011 do
30. 7. 2011 .

Podľa ust. § 18 ods. 1 a ods. 2 písmeno h) zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach
súvisiacich s autorským právom (Autorský zákon) v znení účinnom ku dňu 21. 7. 2011

(1) Autor má právo použiť svoje dielo.
(2) Autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na verejný prenos diela.

Podľa ustanovenia § 40 Autorského zákona
(1) Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia").

Licenčná zmluva musí obsahovať spôsob použitia diela, rozsah licencie, čas, na ktorý autor licenciu
udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s nadobúdateľom
nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.
(2) Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(3) Ak majetkové práva autora vykonáva iná osoba ( § 50), na udelenie licencie sa primerane použijú

ustanovenia o licenčnej zmluve.

Podľa ust. § 45 ods.1 Autorského zákona, dohodnutá odmena musí zodpovedať spôsobu, rozsahu,
účelu a času použitia diela.

Podľa ust. § 48 Autorského zákona
(1) Organizácia kolektívnej správy môže s nadobúdateľom uzatvoriť aj hromadnú licenčnú zmluvu.
Hromadnou licenčnou zmluvou udeľuje táto organizácia nadobúdateľovi súhlas na použitie všetkých diel
alebo niektorých diel, ku ktorým spravuje práva, dohodnutým spôsobom alebo spôsobmi, v dohodnutom
rozsahu, na dohodnutý čas a nadobúdateľ sa zaväzuje, ak nie je dohodnuté inak, uhradiť odmenu.

(2) Hromadná licenčná zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
(3) Ustanovenia o licenčnej zmluve sa použijú primerane, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak.
(4) V hromadnej licenčnej zmluve nemožno dohodnúť obmedzenia, ktoré presahujú rámec ochrany
ustanovenej týmto zákonom.Podľa ust. § 13 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za
neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

Podľa ust. § 15 ods.1 Obchodného zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

Podľa ust. § 31 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka

(1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí
za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho
oprávnenia.
(4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.
Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa ust. § 33 Občianskeho zákonníka
(1) Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ
viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou
splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia
dozvedel, platí, že prekročenie schválil.

(2) Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto
koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo,
právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie
plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca
požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

(3) Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.

Podľa ust.§ 451 Občianskeho zákonníka
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust.§ 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ust.§ 442a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri porušení alebo ohrození práva duševného
vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť
inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase
neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva,

ktoré môžu byť predmetom prevodu.

V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania a to najmä z listinných dôkazov predložených
navrhovateľom, ale aj z výpovede odporcu a v konaní vypočutého svedka mal súd za preukázané,
že navrhovateľ je právnickou osobou - neziskovým občianskym združením autorov a vydavateľov

hudobných diel, ktorá má oprávnenie na výkon kolektívnej správy majetkových práv autorov a iných
nositeľov práv podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 2 Autorského zákona k hudobným dielam a to
okrem iného aj k povinnej kolektívnej správe práv podľa § 78 ods. 3 Autorského zákona v odbore
káblová retransmisia hudobného diela. Odporca má podnikateľské oprávnenie okrem iného na predaj
na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva,

vína a destilátov od 14. 2. 2004. Z navrhovateľom predloženej Hromadnej licenčnej zmluvy číslo E. /.
zo dňa 21. 7. 2011 ako aj z výpovede v konaní vypočutého svedka pána O. J. mal súd za preukázané,
že navrhovateľ mal záujem uzatvoriť s odporcom hromadnú licenčnú zmluvu predmetom ktorej malo
byť udelenie licencie - súhlasu odporcovi na použitie hudobných diel podľa ustanovenia § 18 ods.
2 Autorského zákona na podujatia s hudbou ako podstatnou / podpornou/ doplnkovou zložkou pre

tanečné zábavy, diskotéky, kultúrno - spoločenský program s tancom, voľná zábava s tancom, karaoké
s tancom a podobné . Predmetnú Hromadnú licenčnú zmluvu podpísal dňa 29. 6. 2011 v mene a
na účet odporcu pán O. J. , bytom X.. T. XXX/XX, N., ktorý na takýto právny úkon nebol odporcom
žiadnym spôsobom splnomocnený. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že odporca muna svoje zastupovanie neudelil žiadnu plnú moc a nie to ešte v písomnej forme - teda vo forme, akú
pre uzatvorenie písomnej hromadnej licenčnej zmluvy vyžadoval v čase jej uzatvárania (pod sankciou
jej neplatnosti, pri nedodržaní takejto formy) zákon ( ust. § 40 ods. 2 Autorského zákona a ust. § 31

ods.4 OZ). Z tohto dôvodu potom podľa názoru procesného súdu nebolo možné na konanie pána O.
J. pri podpisovaní spornej Hromadnej licenčnej zmluvy hľadieť ako na konanie splnomocnenca, ako
to namietal navrhovateľ, ale len ako na konanie osoby konajúcej za iného bez plnomocenstva. Súd
sa nestotožnil s tvrdeniami navrhovateľa, že na podpísanie hromadnej licenčnej zmluvy zástupcom
účastníka zmluvy zákon nevyžadoval písomnú plnú moc, nakoľko opak bol pravdou. Na neformálnym

spôsobom udelenú plnú moc na takýto právny úkon, pre ktorý sa vyžaduje písomná forma by bolo
potrebné hľadieť ako na absolútne neplatný právny úkon ( § 41 ods.1 OZ) , z ktorého by nevznikli
žiadne práva ani povinnosti. Teda ak pán O. J. v mene a na účet odporcu podpísal spornú Hromadnú
licenčnú zmluvu,bolztakéhotosvojhokonaniazaviazanýlensám,ibažebyodporcatakýtoprávnyúkon
dodatočne, bez zbytočného odkladu schválil - teda konal aktívne a urobil adresný, určitý a zrozumiteľný
právny úkon, z ktorého by bolo možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností urobiť právny záver,

že prejavil vôľu sporný úkon schváliť. V takomto prípade nestačí ak sa správa len pasívne, teda len tak,
že neoznámi svoj nesúhlas ( bez zbytočného odkladu po tom čo sa o právnom úkone dozvedel) osobe s
ktorou osoba konajúca bez platnej plnej moci konala. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odporca
poprel, že by konanie pána O. J. pri uzatváraní Hromadnej licenčnej zmluvy s navrhovateľom dodatočne
schválil a takáto skutočnosť nevyplýva ani zo žiadneho dôkazu predloženého súdu účastníkmi konania.

K tomuto záveru nie je možné dospieť ani z vyššie citovanej písomnej korešpondencie navrhovateľa a
odporcu nachádzajúcej sa v súdnom spise. Pre poriadok je potrebné uviesť, že navrhovateľ v konaní
nepreukázal, kedy sa odporca vôbec dozvedel o údajne uzatvorenej Hromadnej licenčnej zmluve ( jej
konkrétnom znení - právach a povinnostiach z nej plynúcich, aby vôbec bol schopný posúdiť, či chce
byť ňou viazaný, alebo nie) a teda ak navrhovateľ v konaní tvrdil, že odporca bez zbytočného odkladu

neoznámilnavrhovateľovisvojnesúhlasstoutozmluvou,takétosvojetvrdenianepreukázal.Zosamotnej
zmluvy predloženej navrhovateľom totiž vyplýva, že táto bola najskôr dňa 29.6.2011 podpísaná za
odporcu pánom J. a až dňa 21.7.2011 mala byť podpísaná navrhovateľom - teda ak aj pán J. informoval
odporcu len všeobecne ( podľa názoru procesného súdu takáto všeobecná informácia nie je postačujúca
na to, aby nastala fikcia viazanosti odporcu s takouto zmluvou), že v jeho mene uzatvoril zmluvu,

nebola to pravda, nakoľko písomná zmluva vzniká podpisom oboch zmluvných strán. Navrhovateľ
nepreukázal, o čom konkrétnom pán Baláž informoval odporcu, či vôbec disponoval úplným znením
zmluvy, ktorú podpísal a teda v akom rozsahu vôbec mohol odporcu informovať o právnom úkone, ktorý
vykonal. Pokiaľ ide o samotnú zmluvu je ešte potrebné uviesť, že z tejto je nepochybne zrejmé, že
nebola navrhovateľom podpísaná v znení ako ju podpísal dňa 29.6.2011 pán J. ( ktorý právny úkon bolo

potrebné považovať z jeho strany za písomný návrh na uzatvorenie zmluvy adresovaný navrhovateľovi),
ale pravdepodobne navrhovateľ v takomto texte zmluvy zmenil v časti VI. bod 1. - obdobie na ktoré
sa mala zmluva uzatvoriť ( pôvodne p. J. navrhoval uzatvorenie zmluvy na obdobie od 1.7.2011 do
31.12.2011, čo bolo dňa 21.7.2011 pravdepodobne navrhovateľom zmenené na obdobie od 1.7.2011 do
31.12.2011) s tým, že takýto úkon navrhovateľa nebolo možné považovať za bezpodmienečné prijatie

návrhu na uzatvorenie zmluvy, ale len za nový návrh navrhovateľa na uzatvorenie zmluvy s inou ako
pôvodne navrhovanou dobou viazanosti , ktorý bolo potrebné písomne ( nie len telefonicky) odsúhlasiť
druhou zmluvnou stranou, čo sa však v posudzovanom prípade nestalo. Z toho je možné konštatovať,
že navrhovateľ nepreukázal, že vôbec došlo k uzatvoreniu zmluvy a to v písomnej forme, ktorú súdu
predložil a z ktorej si uplatňoval právo na zaplatenie odmeny.

V tejto súvislosti je ďalej potrebné uviesť , že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou,
ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou
účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako
inštitút procesného práva stíha toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa

hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za
pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v
konaní budú preukázané jeho tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech.
Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy

výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú prijať záver, ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že
táto skutočnosť nenastala.Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno preukázania,
že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu Hromadnej licenčnej zmluvy, na základe
ktorej by odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi autorskú odmenu vo výške 540 Eur. Z

tohto dôvodu, potom súd návrh navrhovateľa na uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi
zmluvnú autorskú odmenu vo výške 540 Eur považoval za nedôvodný.

Súdneprihliadolaninanámietkunavrhovateľa,žepánBalážboloprávnený podpísaťspornúzmluvuako
splnomocnenec v zmysle ust.§ 15 Obchodného zákonníka, nakoľko uzatvorenie hromadnej licenčnej

zmluvy, ktorou dochádza k udeleniu súhlasu s používaním autorských práv nie je v žiadnom prípade
možné považovať za úkon, ku ktorému obvykle dochádza pri prevádzkovaní takej prevádzky, akou
bola sporná prevádzka odporcu - Taverna Night Club v Galante. Okrem toho, pri prekročení rozsahu
poverenia spojeného s určitou činnosťou taký úkon zaväzuje podnikateľa len v prípade, že tretia osoba
o prekročení nevedela a ani nemohla vedieť, berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu. V tejto súvislosti
procesný súd je toho názoru, že pracovník navrhovateľa konajúci s pánom Balážom pri minimálnej

opatrnosti, právnej znalosti a odbornej starostlivosti, ktorú je nutné u takejto osoby ( poverenej v mene
navrhovateľa dohadovať písomné právne úkony) predpokladať musel vedieť, že nekoná s odporcom, že
nauzatvorenieplatnejlicenčnejzmluvysavyžadujepísomnáformaaztohtodôvoduuzástupcuosobitná
písomná plná moc na takýto úkon, ktorú mal od pána Baláža žiadať pred tým, ako s ním začal vôbec
konať. Pokiaľ mu pán Baláž takúto plnú moc nepredložil , musel jednoznačne vedieť , že na uzatvorenie

takejzmluvy vmeneanaúčetodporcuniejeoprávnený.Okremtohozdokazovanianevyplynulo,žepán
J. dňa 29.6.2011 v právnom ( pracovno - právnom, prípadne obchodno- právnom) vzťahu s odporcom
pri prevádzkovaní podniku odporcu tak, ako to má na mysli ust. § 15 Obchodného zákonníka ( napr. v
pozícii obchodného referenta , prípadne v inej pozícii, v ktorej sa bežne predpokladá oprávnenie takejto
osoby konať za podnikateľa v rámci predmetu jeho činnosti). Takýto vzťah ( zákonného splnomocnenia)

medzi nimi nevznikol tým, že ho odporca ako svojho bratranca neformálne požiadal, aby v čase jeho
dovolenky v zahraničí dohliadol na chod jeho prevádzky.

Pokiaľideonávrhnavrhovateľanavydaniebezdôvodnéhoobohateniasaodporcuvovýške1080Eur,ku
ktorémumalodôjsťvobdobíod1.7.2011do31.7.2011tým,ževprevádzkeodporcu- TavernaNightClub

v Galante na Hodskej ulici č. 1596/50 boli bezodplatne verejne predvádzané hudobné diela požívajúce
autorsko-právnu ochranu je potrebné uviesť, že odporca poprel, že by sa v žalovanej dobe a v tejto
prevádzke predvádzali hudobné diela a navrhovateľ taktiež v konaní takéto svoje skutkové tvrdenia na
ktorých zakladal svoje uplatnené nároky žiadnym spôsobom nepreukázal. Podľa jeho vyjadrenia, tieto
skutočnosti mali vyplynúť z predložených inšpekčných záznamov, z ktorých však vyplynulo, že tieto sa

buď netýkali vyššie označenej prevádzky odporcu ( inšpekčný záznam z 19.9.2011 ) alebo sa netýkali
obdobia od 1.7.2011 do 31.7.2011 ( inšpekčný záznam z 20.9.2011). Z týchto dôvodov, potom aj takýto
nárok navrhovateľa súd považoval za nedôvodný. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a v konaní
nepreukázal, že by sa odporca na jeho úkor v období od 1.7.2011 do 31.7.2011 verejným predvádzaním
( prenosom ) hudobných diel v prevádzke odporcu - Taverna Night Club v Galante na Hodskej ulici č.

1596/50 bezdôvodne obohatil.

Pokiaľ si navrhovateľ uplatnil právo na zaplatenie sumy 1080 Eur ako náhrady škody vzniknutej pri
porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej zmluvy je
potrebné uviesť, že v zmysle platnej právnej úpravy, najmä ust. § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka,

základnými predpokladmi vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Pre
vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4
predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná. Pod
pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne

vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod
skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, príp. náklady potrebné na to, aby
sa dosiahol predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať,
nebyť vzniku škody. Príčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti za
škodu znamená, že medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a

následku, pričom treba mať na zreteli, že ak majú byť splnené podmienky zodpovednosti, protiprávny
úkon musí byť následkom aspoň jednej z hlavných príčin a okrem toho vzťah medzi protiprávnym
úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný a nie sprostredkovaný . Existencia príčinnej súvislosti
musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. V tejtosúvislosti je potom ďalej potrebné uviesť, že navrhovateľ napriek poučeniu zo strany súdu podľa ust.
§ 120 ods. 4 O.s.p. ( o povinnosti účastníka konania predložiť, alebo označiť všetky dôkazy najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie vo veci), neuniesol dôkazné bremeno, keďže

vyhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňovalo súdu prijať záver o tom, že by
odporca v období od od 1.7.2011 do 31.7.2011 v prevádzke - Taverna Night Club v Galante na Hodskej
ulici č. 1596/50 verejne predvádzal hudobné diela požívajúce autorsko-právnu ochranu, teda že by sa
v navrhovateľom tvrdenom čase, priestore a spôsobom ním uvedeným, odporca dopusti protiprávneho
konania ako základného predpokladu zodpovednosti odporcu za škodu. Obdobne ako už bolo uvedené

vyššie, takéto konanie odporcu nevyplynulo zo žiadneho dôkazu vykonaného v tomto konaní. Z týchto
dôvodov potom súd návrh navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi v rozsahu 1080 Eur zamietol
ako nedôvodný.

Súd návrh odporcu na doplnenie dokazovania výsluchom navrhnutých svedkýň, a to G.. L. D. a W.. O.
K. zamietol, nakoľko tieto osoby mali súdu objasniť vo všeobecnosti okolnosti ohľadom ustálenia výšky

bezdôvodného obohatenia sa subjektov ktoré porušujú Autorský zákon, pričom súd dospel k záveru, že
takéto dokazovanie by vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa ohľadom
samotného vzniku bezdôvodného obohatenia sa odporcu ( spôsobom označeným navrhovateľom) na
úkor navrhovateľa považoval za neúčelné .

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odpor voči
platobnému rozkazu v sume 32 Eur a trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa ust. § 2, §10 ods.1,
§ 13a ods.1, písm a),b) a c), § 15, §16 ods.3, § 17 ods.1 a §18 ods.3 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb špecifikovaných nasledovne:

- prevzatie a príprava veci dňa 20. 11. 2012 = 36,52 EUR
- podanie odporu proti platobnému rozkazu 06. 12. 2012 = 36,52 EUR
- účasť na pojednávaní OS Galanta dňa 16. 04. 2013 - odročené /1/4 tar. odmeny/ = 9,13 EUR
- podanie vyjadrenia podľa proc. úpravy OS GA 04.06.2013 = 36,52 EUR
- účasť na pojednávaní OS Galanta dňa 07. 11. 2013 = 36,52 EUR

- účasť na pojednávaní OS Galanta dňa 30. 01. 2014 = 36,52 EUR
- účasť na pojednávaní OS Galanta dňa 22. 04. 2014 = 61,41 EUR
- 7 x paušálna náhrada: 2x7,63 EUR/2012/+ 3x 7,81 EUR/2013/ + 2x 8,04 EUR = 54,77 EUR
- náhrada straty času 1 x BA - GA a späť , 3x NR - GA a späť =
= 8 polhodín x 13,01 EUR /r. 2013/ + 8 polhodín x 13,40 EUR /r. 2014/ = 210,88 EUR

Spolu 519,19 EUR

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.