Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814206910
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814206910.1

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Andreou Zolotovou veci žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
IČO: 35855673, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava proti žalovanému: Q. V., K..
XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX W., o zaplatenie 110,44 s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %

ročne zo sumy 58,44 eur od 24.05.2013 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 20,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom
december 2014 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 110,44 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 24.05.2013 do zaplatenia a trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu č. A6186593, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM

kartu, ktorá umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, SIM karte
bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Žalobca pri uzavretí Dodatku k Zmluve
č. A6186593 dal do nájmu žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie TP-LINK TD-
W8901GB. Žalovaný si nesplnil svoje zmluvné povinnosti, t.j. nevrátil prenajaté zariadenie/a v zmysle
bodu 2.18 Dodatku k zmluve č. A6186593. Z uvedeného dôvodu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
za prenajaté zariadenie zmluvnú pokutu spolu vo výške 27,00 eur v zmysle bodu 2.18 Dodatku k

Zmluve č. A6186593. Navrhovateľ si uplatnil len zmluvnú pokutu zníženú na predajnú cenu prenajatého
zariadenia, t.j. nižšiu zmluvnú pokutu ako je uvedená v bode 2.18 Dodatku k Zmluve A6186593. Žalobca
pokusom o pokonávku zo dňa 09.05.2013 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé
mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus
o pokonávku nereagoval žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalovaný si uplatňuje úrok z
omeškaniazdlžnejsumyod24.05.2013.Žalobcovapohľadávkavočižalovanémukudňupodaniažaloby

pozostáva z neuhradených služieb vo výške 83,44 eur a z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 27,00 eur.

Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že s ňou súhlasí a požiadaj o možnosť zaplatiť predmetný dlh v
splátkach.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou
č. A6186593 zo dňa 28.02.2013 a Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa28.02.2013aprílohouč.1kdodatku,Všeobecnýmipodmienkamiposkytovaniaverejnýchelektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.,
pokusom o pokonávku zo dňa 09.05.2013, faktúrou č. 2181685063, faktúrou č. 2185286958, faktúrou č.

2185286649, faktúrou č. 2188910984, faktúrou č. 2188910425, č. 2192559250 výsluchom žalovaného
a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A6186593 zo dňa 28.02.2013 uzavretej medzi účastníkmi
tohto konania vyplýva, že žalovaný požiadal o zriadenie pripojenia Odbernej jednotky k sieti spoločnosti

Orange za účelom užívania služby Internet na doma DSL podľa tejto zmluvy o pripojení na poskytovanie
služby Internet na doma DSL (ďalej len „zmluva“). Účastníkovi bola poskytnutá služba Balík DSL.

Podľa článku 2 tejto zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky
poskytovania verejnej elektronickej služby Internet na doma DSL spoločnosti Orange.

Z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. A6186593 zo dňa 28.02.2012 vyplýva, že
v súvislosti s kúpou koncového telekomunikačného zariadenia (ďalej len „Modem“) typu TP-Link TD-
W8901GB, sa účastníci dohodli na prenájme prístroja za cenu 0,99 eur mesačne. Žalovaný sa zaviazal
splniť povinnosti mu vyplývajúce z Článku 2. tohto dodatku, teda platiť cenu za prenájom zariadenia vo
výške uvedenej v Článku 1 bode 1.3.

Podľa bodu 2.13 Dodatku, v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode
2.1 (Pokiaľ je predmetom dodatku nájom zariadenia), 2.2 (pokiaľ je predmetom Dodatku nájom
Zariadenia), 2.3 (pokiaľ je predmetom Dodatku nájom zariadenia), 2.4 (pokiaľ je predmetom Dodatku
nájom zariadenia), 2.12 (pokiaľ je dohodnutá doba viazanosti dlhšia ako 0 mesiacov) alebo 2.17

(pokiaľ je doba viazanosti dlhšia ako 0 mesiacov a Pripojenie, ktorého SN je uvedené v záhlaví tohto
Dodatku, nebolo v okamihu uzavretia Dodatku) tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie nájomného,
jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez
ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti, neposkytnutie súčinnosti v zmysle č.
2.17) je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 280,00 eur.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 09.05.2013 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby. Pohľadávka vznikla neuhradením faktúr za zúčtovacie obdobie
01/2013až04/2013vsume83,44eurazároveň,žejepovinnázdôvoduporušeniazmluvnýchpovinností

vyplývajúcich z predmetných dodatkov k zmluvám o pripojení a samotných zmlúv o pripojení zaplatiť
zmluvnú pokutu v celkovej výške 233,33 eur. Pohľadávku žiadal uhradiť najneskôr do 23.05.2013.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúry, a to faktúru č. 2181685063 zo dňa
22.01.2013 na sumu 12,98 eur s dátumom splatnosti do 05.02.2013, č. 2185286958 zo dňa 21.02.2013

na sumu 5,00 eur s dátumom splatnosti 07.03.2013, faktúru č. 2185286649 zo dňa 21.02.2013 na sumu
12,98 eur s dátumom splatnosti do 07.03.2013, faktúru č. 2188910984 zo dňa 22.03.2013 na sumu
5,00 eur s dátumom splatnosti do 05.04.2013, faktúru č. 2188910425 zo dňa 22.03.2013 na sumu 27,98
eur s dátumom splatnosti 05.04.2013 a faktúru č. 2192559250 zo dňa 22.04.2013 na sumu 19,50 eur
s dátumom splatnosti 06.05.2013.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len „ Všeobecné podmienky“).

Zo Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že Zmluva a
Všeobecné podmienky, ako aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange, ktoré nie sú
v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanoveniami Zákona a ak tieto
nie sú upravené v Zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 spoločnosť Orange
Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy, účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú Službu ani
do 45 dní po dni jej splatnosti.V zmysle bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 ukončením platnosti
Zmluvy nezaniká povinnosť Účastníka uhradiť cenu poskytnutých Služieb, ako aj uhradiť všetky iné
peňažné záväzky voči spoločnosti Orange a súčasne vysporiadať všetky svoje ostatné záväzky voči

spoločnostiOrange.SpoločnosťOrangeprizánikuZmluvyzašleÚčastníkovikonečnévyúčtovanie,ktoré
je Účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 písm. a), b) článku 6 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 okrem povinností
upravených v týchto všeobecných podmienkach je účastník povinný používať Službu iba v súlade so

Zmluvou alebo jej dodatkom, Zákonom a týmito Všeobecnými podmienkami a pritom dodržiavať zásady
dobrých mravov a verejného poriadku; platiť cenu za poskytnuté Služby podľa Zmluvy a podľa Cenníka,
ako aj cenu za Iné služby až na základe predloženia faktúry v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8
týchto Všeobecných podmienok;

V zmysle bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 spoločnosť Orange má

nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny Účastníkovi
poskytnutej alebo Účastníkom požadovanej Služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je
Účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej
výške. Nárok na úrok z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do jej
zaplatenia, ak je Účastníkom právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie, inak v

zákonom stanovenej výške má spoločnosť Orange voči Účastníkovi aj z akéhokoľvek iného peňažného
záväzku Účastníka voči nej. V prípade, ak platná právna úprava stanoví vyššie úroky z omeškania, ako
sú dohodnuté v tomto bode, má spoločnosť Orange nárok na úroky z omeškania v takejto zákonnej
výške.

Podľa bodu 18.7 článku 18 Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 tieto v plnom rozsahu
nahrádzajú doteraz platné a účinné Všeobecné podmienky.

V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného
v čase uzavretia zmluvy o pripojení zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí

pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa§44ods.8písm.b)NRSRč.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchpodnikmôžeodstúpiť
od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45
dní po dni splatnosti.

Z § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, aknemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti

súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 517 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)
dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom §3
stanovuje,ževýškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadza

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto

polroka. Ku dňu 26.1.2013 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 %
p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 8,75 % ročne.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).

Predmetný právny vzťah zo zmlúv medzi účastníkmi súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle

ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral žalobca ako dodávateľ
a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv s dodatkami, ako aj Všeobecných podmienok bol daný
žalobcom bez možnosti žalovanému privodiť akúkoľvek zmenu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o

poskytovaní verejných služieb č. A6186593 zo dňa 28.02.2013 a dodatok k zmluve, na základe čoho
boli žalovanému poskytované dohodnuté služby, no ten sumy za služby tak ako mu boli vyčíslené v
jednotlivých faktúrach neuhradil. Celkovo výška pohľadávky žalobcu z titulu neuhradenia časti faktúr v
zmysle vystavených a predložených je vo výške 83,44 eur. Žalovaný bol zo strany žalobcu vyzvaný nadobrovoľné plnenie. Žalovaný na výzvu nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si v
konaní uplatnil titulom neuhradených služieb sumu 83,44 eur.

Celková suma z predložených faktúr predstavovala sumu 83,44 eur. Z predložených faktúr (č.
2181685063, č. 2185286958, č. 2185286649, č. 2188910984, č. 2188910425 a č. 2192559250)
predstavujú neuhradené služby sumu vo výške 58,44 eur. Žalobca si však v konaní uplatnil sumu 83,44
eur za neuhradené služby.

Voči uplatnenej pohľadávke v sume 58,44 eur za neuhradené služby z faktúr č. 2181685063, č.
2185286649, z časti faktúry č. 2188910425 a faktúry č. 2192559250 súd nemal žiadne námietky a preto
považoval nárok žalobcu v tejto časti t.j. 58,44 eur za dôvodný.

Vzhľadom na žiadosť odporcu, ktorý v súčasnej dobe pracuje len na dohodu a má minimálny príjem,
súd povolil žalovanému podľa § 160 ods. 1 O.s.p. zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 20,-

eur, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

Súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 10,00 eur z faktúry č. 2185286958 a č. 2188910984
za zaslanie upomienky súd nepriznal nakoľko žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.
Nepreukázal súdu zaslanie nejakej upomienky a to podľa čo si túto sumu účtoval a ani nepreukázal že

by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v tejto výške.

Súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 15,00 eur z faktúry č. 2188910425 za čiastočné
obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia.

Vyššie uvedenú sumu 15,00 eur za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb súd nepriznal pretože
ide o odmenu, ktorá nemá žiadne protiplnenie, čiastočným obmedzením poskytovaných služieb sa
neposkytujú žiadne služby a súd je tohto názoru, že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať
odmenu za to, že žiadne služby žalovanému neboli poskytnuté, teda len za to, že žalobca žalovaného
len čiastočne obmedzil používanie telekomunikačnej siete. Žalobca taktiež nepreukázal, že by mu za

čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb vznikli nejaké reálne náklady v tejto výške.

V súvislosti s nepriznanými nárokmi na poplatok za upomienky a obmedzenie služieb súd poukazuje na
vyššie cit. Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19.

Žalovaný tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom
v pokuse o pokonávku, teda do 23.05.2013, dostal sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, do
omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia
súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením bola 0,50 % ročne. Výška úrokov z omeškania ku dňu 24.05.2013 bola teda 8,50 % ročne. Súd

preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou úpravou a to podľa §
517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,50 % ročne
od 24.05.2013 do zaplatenia zo sumy dlžného hovorného, ktoré súd uznal tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku nárok na úroky z omeškania zo súm, ktoré nepriznal zamietol ako
nedôvodný, keďže je nedôvodná istina.

V dodatku k zmluve si účastníci dojednali povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v
sume 280,- eur v prípade, že žalovaný poruší povinnosť včas a riadne hradiť cenu za poskytnuté služby,
alebo povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy a po celú dobu viazanosti užívať
bezprerušeniaslužbyprostredníctvomSIMkarty.Splatnosťpokutyboladojednanánaokamihporušenia

povinnosti žalovaným.

Súd mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 53 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíjal od zmluvy o pripojení a dodatku k nej zo
dňa 28.02.2012, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i dojednané zmluvné podmienky neovplyvňuje, a preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným akospotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách, resp. dodatkoch a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva a dodatok
k zmluve boli uzatvorené na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

Pri uzatváraní zmluvy žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Tento vzťah medzi účastníkmi konania na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už
transformovala do právneho poriadku smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom

spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednaní,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Súd pri hodnotení dojednaných
zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka bral zreteľ na povahu
tovaru,naktorýzmluvabolauzavretá,keďpredmetomboloposkytovanie,resp.využívanieúčastníckeho
programu za dohodnutých podmienok. Žalovaný ako klient sa zaviazala zotrvať po dobu 24 mesiacov

v zmluvnom vzťahu so žalobcom, tzv. doba viazanosti, a po celú túto dobu bez prerušenia tieto služby
využívať, a to v súlade s jej záväzkami.

Dodávateľ síce z hľadiska času rozlišoval tzv. „druhú časť doby viazanosti“, v ktorej by dochádzalo
k postupnému znižovaniu zmluvnej pokuty v závislosti od toho, kedy v tomto období ku skutočnosti

zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu dôjde, podľa názoru súdu však tým neodstránil všetky dôvody,
pre ktoré je možné takto dohodnutú zmluvnú pokutu považovať za neprijateľnú.

Spotrebiteľ je naďalej povinný zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva
do uplynutia viazanosti, mimo obdobia tzv. „druhej časti doby viazanosti“, ktoré obdobie predstavuje iba

posledných šesť mesiacov doby viazanosti, teda sa jedná o poslednú štvrtinu doby viazanosti. Uvedené
vymedzeniejetakprespotrebiteľaprinajmenšomzavádzajúce,pričomniejezohľadnenávýškazmluvnej
pokuty v prípade, že ku skutočnosti zakladajúcej nárok na zmluvnú pokutu dôjde v 1. mesiaci viazanosti,
alebo v 17. mesiaci doby viazanosti. Žalobcovi sa tak podľa názoru súdu nepodarilo v celom rozsahu
odstrániť jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý súdy považovali takto dojednanú zmluvnú pokutu za

neprijateľnú - zmluvnú pokutu by mal spotrebiteľ zaplatiť v rovnakej výške bez ohľadu na to, či sa omešká
s úhradou prvej faktúry alebo poslednej faktúry v tretej štvrtine doby viazanosti.

Ďalším dôvodom, pre ktorý súd považuje takto dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú je skutočnosť,
že by žalobcovi zmluvná pokuta patrila aj v prípade, ak by žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci

k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez ohľadu na to, či k ukončeniu platnosti aj skutočne došlo. Dokonca
nejde len o úkon, ktorý by priamo smeroval k ukončeniu zmluvy, ale žalobcovi postačuje, aby účelom
úkonu vykonaného žalovaným „by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím
doby viazanosti“. Uvedená formulácia je nejasná a pre spotrebiteľa značne neurčitá.

Vdohodeozmluvnejpokutemusíbyťďalejjednoznačnešpecifikovanázmluvnápovinnosť,naporušenie
ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Nesplnenie zmluvnej povinnosti môže spočívať buď v tom, že sa táto
nesplní vôbec, alebo sa nesplní včas, alebo sa nesplní riadne.

Vyššie cit. formulácia však nepredstavuje jednoznačne špecifikovanú zmluvnú povinnosť, na porušenie

ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje.

Súd naviac takto dojednanú zmluvnú pokutu nemohol považovať za prijateľnú ani vo svetle ustálenej
judikatúry.

Je neplatné také zmluvné dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti,
ale využitie práva (bola dojednaná zmluvná pokuta a jej dôsledky mohli nastúpiť len vtedy, ak oprávnená
osoba využije právo odstúpiť od zmluvy o dielo) (Ro NS SR z 30. 10. 2008, sp. zn. 32 Cdo 815/2007).

Dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy je neplatné pre rozpor

súčelomzákona(súčelominštitútuzmluvnejpokuty)(RoNSČRz25.6.2002,sp.zn.25Cdo182/2001).

Súd je toho názoru, že v danom prípade formulácia zmluvnej podmienky „ak účastník poruší svoju
povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malobyť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti (bez ohľadu na to,
či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo zmluvy) je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú
pokutu“, spôsobuje samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, dokonca bez ohľadu na

skutočnosť, či sa jedná o spotrebiteľskú vec.

Uvedenou formuláciou zmluvnej podmienky podľa názoru súdu je dojednanie, ktorým sa sankcionuje
nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva. Ak by žalovaný využila počas doby viazanosti
svojeprávoodstúpiťodzmluvy,prípadnevypovedaťzmluvu,muselabypodľatohtoustanoveniadodatku

uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu.

Súd preskúmal predmetnú vec najmä s prihliadnutím na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy. Spotrebiteľská
zmluvanesmieobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. S poukazom na vyššie
uvedené, značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
spôsobuje podľa názoru súdu v predmetnom právnom vzťahu medzi účastníkmi konania dojednanie,
ktoré žalobcovi umožňuje žiadať od žalovaného zmluvnú pokutu v prípade, že žalovaný ako spotrebiteľ

využije svoje právo a urobí taký úkony, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo
byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku k zmluve pred uplynutím doby viazanosti. Uvedenú
nerovnováhu zvýrazňuje aj skutočnosť, že v zmluvných podmienkach obdobná povinnosť uhradiť
zmluvnú pokutu pre žalobcu (ako dodávateľa) dojednaná nie je.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade so zákonnými ustanoveniami súd dospel k
záveru, že dojednaná zmluvná pokuta je neprimeraná, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, teda je neprijateľná, a preto neplatná.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

S ohľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu ako
neplatné pre rozpor s účelom zákona (s účelom inštitútu zmluvnej pokuty ako bolo rozobrané vyššie),
preto absolútne neplatnú s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Ide zároveň o neprimeranú
sankciu, ktorú znáša spotrebiteľ a takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Súd preto
žalobu žalobcu v časti nároku na zaplatenie pokuty vo výške 27,- eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy

konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný vychádzal z
ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov konania právo.

Z uplatnenej sumy 110,44 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 58,44 eur spolu s
príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 53% a neúspech 47%.

Žalobca si vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 67 eur a trov
právneho zastúpenia spolu v sume 250,02 eur.

Vzhľadom na to, že žalobca a žalovaný mali pomerne rovnaký úspech a neúspech, súd v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami nepriznal trovy konania žiadnemu z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.