Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314204587
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314204587.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s.,

Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár s.r.o., Sladovnícka
13, Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanej N. Ľ., nar. XX. X. XXXX, Q. XXXX/X, K. X, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7,
Banská Bystrica, IČO: 42309166, zast. Mgr. Henrich Schindler, advokát, Janka Kráľa 7, Banská Bystrica,
o zaplatenie 948,95 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

P r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka Združenie spotrebiteľov Slovenska o.z., IČO: 42309166
do konania na strane žalovanej.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkov konania v sume 118,98 eur na adresu
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 16. 4. 2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na

zaplatenie sumy 948,95 eur, úroku vo výške 26,52% ročne zo sumy 556,87 eur od 11. 4. 2014 do
zaplatenia a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 23. 8. 2005 k uzatvoreniu úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému dohodnutý úverový
rámec vo výške 663,88 eur za účelom kúpy veci alebo úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia
a žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dohodnuté úroky pravidelnými mesačnými

splátkami podľa zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy boli úverové zmluvné podmienky
žalobcu. Žalovaná nedodržala platobnú disciplínu, preto ju žalobca dňa 27. 3. 2012 vyzval na úhradu
dlžnej sumy vo výške 648,58 eur. Ku dňu podania žaloby dlh žalovanej žalobca vyčíslil na sumu 948,58
eur.

Podaním doručeným súdu dňa 4. 6. 2014, žalobca doplnil podanú žalobu a uviedol, že podpisom
Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, zmluvné strany uzatvorili aj Zmluvu o poskytnutí revolvingového

úveru. Poukázal na to, že zmluva o RÚ je uzavretá s odkladacou podmienkou a je účinná až po tom,
ako žalovaná sama a na základe svojej vôle aktivuje kartu a čerpá následne tento úver. Nejedná sa teda
o plnenie žalovanej vnútené (skryté), ale žalovaná sa sama musí rozhodnúť, či tieto finančné služby
využije alebo nie. Žalovaná si teda bola súčasného uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere vedomá,nejde teda o žiadne skrytie zmluvy do úverových podmienok. Žalovaná slobodným a vážnym prejavom
vôle využila svoje právo a aktivovala si doručenú kartu, z ktorej následne čerpala revolvingový úver
poskytnutý jej na tento účet zo strany žalobcu. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, t.j. že

žalobca a ani žalovaná nemôžu vedieť a ani nevedia pri uzatváraní zmluvy určiť kedy a koľko z úveru
bude čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, nakoľko pri tomto type úveru
sa zásadne definuje len výška úverového rámca, ktorá v tomto prípade bola pôvodne dohodnutá vo
výške 663,88 eur (20 000 Sk) s pravidelnou mesačnou splátkou vo výške 26,56 eur (800 Sk). Celková
výška finančných prostriedkov, ktoré boli zo strany žalovanej čerpané boli vo výške 1207,30 eur s tým,

že žalovaná reálne uhradila žalobcovi sumu vo výške 1726,25 eur. Žalovaná sa dostala do omeškania
so splácaním dohodnutých splátok a preto dňom 27. 3. 2012 sa stal splatným celý zostatok čerpaného
úveru. Žalovaná suma v podanej žalobe vo výške 948,95 eur pozostáva z istiny vo výške 556,87 eur,
úrokov vo výške 315,47 eur + 45,62 eur + 15,78 eur, ďalej zmluvnej pokuty vo výške 6,36 eur, úroku z
omeškania vo výške 1,40 eur a poplatku za výpis vo výške 7,45 eur. Mimo uvedenej sumy si žalobca
v tomto konaní uplatňuje aj zaplatenie úroku vo výške 26,52% ročne zo sumy 556,87 eur (t.j. istiny) od

11. 4. 2014 (t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní žaloby)do zaplatenia.

Dňa 30. 7. 2014 došlo na súd podanie Združenia spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská
Bystrica, IČO: 42309166, ktoré prostredníctvom právneho zástupcu, s poukazom na ustanovenie §93
O.s.p., oznámilo svoj vstup do konania na strane žalovanej.

Podaním doručeným súdu dňa 10. 10. 2014 vedľajší účastník na strane žalovanej, prostredníctvom
právneho zástupcu, žiadal žalobu zamietnuť a uplatnil si náhradu trov konania. Má za to, že zmluvným
ustanovením o uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere bolo spotrebiteľovi, ktorý žiadal o poskytnutie
úveru na obstaranie kúpy tovaru v hodnote 13 500 Sk, vnútené aj poskytnutie revolvingového úveru, o

ktorý vôbec nežiadal a nemal možnosť vylúčiť zmluvu o revolvingovom úvere. Toto ustanovenie je tak
ukryté a napísané takým drobným písmom, že pre priemerného spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy je
takmer nemožné si ho všimnúť. Vzhľadom k tomu má vedľajší účastník za to, že revolvingová zmluva
nebola uzatvorená na základe slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovaného a je absolútne neplatná.
Navyše samotná zmluva nespĺňa ani základné náležitosti v zmysle ustanovenia §4 Zák. č. 258/2001

Z.z.. Nemožno hovoriť ani o písomnej forme zmluvy, nakoľko k prijatiu návrhu na uzavretie revolvingovej
zmluvy dochádza konkludentne a teda nie na základe písomnej zmluvy, ktorú zákon v danom prípade
výslovne vyžaduje. Spotrebiteľ nemal v čase poskytnutia úveru, o ktorý žiadal, žiadne informácie o
podmienkach. Zmluvná podmienka o dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spôsobuje následky,
že spotrebiteľ by nemohol uzavrieť zmluvu o úvere, pokiaľ by odmietol revolvingový úver, nakoľko

táto podmienka je predtlačená. Nie je podstatné, či dôjde k čerpaniu revolvingového úveru, nakoľko
spotrebiteľovi je daný k dispozícii produkt, o ktorý vôbec nežiadal a nemá prehľad o podmienkach, ktoré
sú spojené s využitím kreditnej karty. Takéto vnucovanie produktov spotrebiteľovi a viazanie produktov
je nekalou obchodnou praktikou a je jednoznačne v rozpore s obchodnými zvyklosťami a zásadami
poctivého obchodného styku. V prípade, že súd posúdi zmluvu o revolvingovom úvere ako absolútne

neplatnú a nárok žalobcu ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, vedľajší účastník vo veci
vzniesol aj námietku premlčania s poukazom na ustanovenie §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak súd posúdi zmluvu ako platnú, vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania s poukazom na
ustanovenie §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobca podaním doručeným súdu dňa 12. 11. 2014, namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania
na strane žalovanej. Má za to, že tento vedľajší účastník nezastupuje záujmy spotrebiteľov v dobrej
viere, ale iba zdanlivo. Združenie Spotrebiteľov, o.z. nemá žiadne splnomocnenie či súhlas od žalovanej,
nepozná jeho konkrétne potreby a záujmy, nakoľko sa so žalovanou pri svojej činnosti vôbec nestretáva.
Podľa názoru žalobcu v prípadoch vstupu Združenia do konania ako vedľajšieho účastníka, ktorého

predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je nevyhnutné vyžadovať od vedľajšieho účastníka,
aby predložil súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov, ako aj súhlas
s jeho vstupom do konania.

Listom zo dňa 23. 4. 2015 sp. zn. XC/XXX/XXXX súd vyzval žalovanú o podanie správy, či súhlasí so

vstupom vedľajšieho účastníka Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica,
do tohto konania s dodatkom, že v prípade, že sa v lehote 10dní od doručenia tejto výzvy nevyjadrí, súd
bude mať za to, že nemá námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka do tohto konania. Žalovaná tentolist prevzala dňa 29. 4. 2015 a v súdom uvedenej lehote sa nevyjadril. Súd má za to, že nemá námietky
voči vstupu vedľajšieho účastníka do tohto konania a súhlasí s ním (§101 ods. 3 O.s.p.).

Podľa ustanovenia §93 ods. 1 O.s.p., ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ustanovenia §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p., účinného do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti
vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovenia §93 ods. 4 O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa
vyššie citovaného ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p..

S účinnosťou od 15. 10. 2008, O.s.p. zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní
ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p.. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj

právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu
vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 O.s.p.. Citované ustanovenie nevyžaduje právny
záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na
vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je
tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých

existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré
majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu
vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona.
V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa.

Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je
obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od

momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez
návrhu (§ 82 ods. 1 O.s.p.).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia §93

ods. 4 O.s.p.. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie a taktiež aj právo vzniesť námietku
premlčania.

Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľských práv, pričom v predmetnej veci ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, kde žalovaná

vystupuje v konaní ako spotrebiteľka, preto súd o námietke žalobcu vo vzťahu k vstupu vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej rozhodol tak, že námietku považoval za neopodstatnenú a vstup
vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

Súd má za to, že vedľajší účastník vstúpil do konania ešte dňa 30. 7. 2014, t.j. za účinnosti znenia

ustanovenia §93 ods. 3 O.s.p., ktoré nevyžadovalo predloženie súhlasu žalovanej na vstup do konania.
Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42309166 teda dňom 30.
7. 2014 vstúpilo do konania v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Navyše súd má za to, žežalovaná súhlasí so vstupom tohto vedľajšieho účastníka do konania na jej strane a nemá voči nemu
námietky. Preto súd pripustil jeho vstup do konania na strane žalovanej.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä s výpisom z obchodného registra
žalobcu, úverovou zmluvou, úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.,
výpisom z účtu žalovanej, výzvou na splatenie celého úveru + poštovým podacím hárkom, splátkovým
kalendárom a zistil nasledovný skutkový stav.

Podľa výpisu z obchodného registra, žalobca je právnickou osobou, ktorá má vo svojom predmete
činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom.

Účastnícikonaniauzatvorilidňa23.8.2005úverovúzmluvuč.XXXXXXXXXX,nazákladektorejžalobca
poskytol žalovanej úver vo výške 448,11 eur (13 500 Sk) na nákup v zmluve špecifikovaného tovaru.
Zaplatenie tohto úveru však nebolo predmetom tohto konania.

Na tejto zmluve o úvere, na rovnakej strane ako podpisy oboch zmluvných strán, bolo drobným písmom
uvedené, že „Klient a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne
uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, čiže Zmluvu o RÚ, a to s úverovým rámcom a
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške dohodnutej v Úverových podmienkach spoločnosti Home

Credit Slovakia a.s., inak s úverovým rámcom vo výške 30 000 Sk a s pravidelnými mesačnými
splátkami vo výške 1200 Sk. Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RÚ vzniká klientovi právo
na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v
Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.“.

Podľa Hlavy 8 §1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., zmluvné
strany, klient a spoločnosť sa dohodli na tom, že ak bude klient riadne plniť svoje povinnosti, vyplývajúce
z ÚP, ÚZ a všeobecne záväzných právnych predpisov a nemá so spoločnosťou uzatvorenú úverovú
zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru (ďalej iba RÚ), zriadený úverový účet a aktivovanú úverovú
kartu, je spoločnosť oprávnená klientovi v lehote 12mesiacov odo dňa uvedeného v ÚZ ako dátum

jej uzatvorenia, poskytnúť revolvingový úver, vydať a zaslať úverovú kartu, špecifikovanú v hlavách
10 a 11 týchto úverových podmienok spolu s výzvou k jej aktivácii a Príručkou pre držiteľa a to na
základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru podľa bodu 5 tejto úverovej zmluvy.
Vyššie citovaná lehota na poskytnutie revolvingového úveru, vrátane vydania a zaslania úverovej karty je
zachovaná, ak spoločnosť odošle citovanú výzvu, úverovú kartu a ostatné predpísané doklady klientovi

poštou v posledný deň tejto lehoty. Márnym uplynutím stanovenej lehoty, v ktorej spoločnosť neposkytne
RÚ, nevydá a nezašle ÚK a príslušné doklady, platnosť zmluvy o poskytnutí RÚ uzatvorenej podľa bodu
5 tejto ÚZT zaniká uplynutím posledného dňa stanovenej lehoty.

Podľa Hlavy 8 §3 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., dňom

aktivácie ÚK zriadi spoločnosť klientovi úverový účet pre čerpanie poskytnutého RÚ do výšky
prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje
pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta. Úverovým
rámcom sa rozumie maximálny objem úveru, ktorý je klient oprávnený čerpať. Celková výška
poskytnutého úverového rámca je uvedená v ustanovení bodu 5 ÚZ alebo dohodnutá s klientom na

základe oboma stranami podpísaného písomné dodatku k tejto ÚZ.

Podľa Hlavy 9 §4 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., maximálna
čiastka, ktorú je klient oprávnený z úveru čerpať, je daná nevyčerpaným zostatkom úverového rámca.
Spoločnosť nezodpovedá za prekročenie úverového rámca klientom. Čerpanie nad rámec úverového

rámca je neoprávnené a klient je povinný čiastku čerpanú nad úverový rámec na požiadanie vrátiť
spoločnosti.

Podľa Hlavy 9 §5 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., klient
je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a to v pravidelných mesačných splátkach, kde

termín splatnosti a výška mesačnej splátky je určená v ÚZ na základe prideleného úverového rámca
spoločnosťou podľa hl. 8 §3 týchto ÚP, pričom prvú splátku hradí klient až v mesiaci, ktorý nasleduje
po mesiaci, v ktorom vykonal prvé čerpanie z úverového účtu, pokiaľ spoločnosť nerozhodne inak. V
jednotlivých splátkach sú zahrnuté zmluvne dohodnuté úroky a príslušná časť úverovej istiny (ďalejiba splátka). Výška splátky slúžiaca k splateniu úverovej istiny a príslušenstva môže byť odlišná
od výšky pravidelnej splátky. V prípade ďalšieho čerpania RÚ zo strany klienta sa zvyšuje výška
príslušenstva obsiahnutá v splátke. Výška nevyčerpaného zostatku úverového rámca sa klientovi

automaticky zvyšuje v závislosti na splácaní RÚ. Úver je klient povinný splácať do okamihu úplného
uhradenia čerpaného úveru vrátane príslušenstva. Týmto nezaniká právo klienta na uskutočnenie
ďalšieho čerpania. Klientov záväzok k hradeniu úrokov s poskytovaného úveru voči spoločnosti vzniká
okamihom, kedy sa transakcia prejaví na úverovom účte klienta. Výňatok zo sadzobníka: základná
úroková sadzba k 1. 6. 2004 je 2,21% mesačne, čo predstavuje ročnú úrokovú sadzbu 26,52%. Aktuálna

základná úroková sadzba za mesiac je uvedená v sadzobníku, ktorý je súčasťou príručky.

Výzvou zo dňa 27. 3. 2012 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 648,58 eur
z dôvodu, že napriek opakovaným výzvam nedošlo zo strany žalovanej k riadnemu a skorému splateniu
splátok úveru. Výzva bola žalovanej odoslaná, o čom svedčí predložený poštový podací hárok

Podľa predloženého splátkového kalendára, žalobca ku dňu podania žaloby vyčíslil dlh žalovaného na
sumu 948,95 eur. V danom právnom vzťahu žalovaná titulom revolvingového úveru čerpala od žalobcu
sumu vo výške 1207,30 eur s tým, že jednotlivými splátkami už mu posplácala sumu vo výške 1726,25
eur.

Zástupca žalobcu na pojednávaní trval na podanej žalobe v celom rozsahu s tým, že poukázal na svoje
písomné vyjadrenia. Má za to, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi dlh. V prípade úspechu v konaní
si uplatnil náhradu trov.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť.

Podľa ustanovenia §6 ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy, predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v poskytovaní tovarov a služieb ustanovenú osobitným zákonom. Predávajúci najmä
nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj,

alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať
predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb,
pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v
prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov.

V danej veci žalobca žiada zaviazať žalovanú na zaplatenie dlhu na základe zmluvy o revolvingovom
úvere, ktorá mala byť uzatvorená ako súčasť úverovej zmluvy, uzatvorenej medzi účastníkmi konania
dňa 23. 8. 2005 a síce keď na konci tejto úverovej zmluvy drobným písmom je uvedené, že „Klient a
spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. podpisom tejto Úverovej zmluvy súčasne uzatvárajú zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru, čiže Zmluvu o RÚ, a to s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými

splátkami vo výške dohodnutej v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., inak
s úverovým rámcom vo výške 30 000 Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1200 Sk.
Na základe takto uzatvorenej Zmluvy o RÚ vzniká klientovi právo na poskytnutie revolvingového úveru
prostredníctvom Úverovej karty za podmienok stanovených v Úverových podmienkach spoločnosti
Home Credit Slovakia a.s.“.

Zmluvu zo dňa 23. 8. 2005 súd posúdil, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, uzatvorenú podľa Zák.
č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Tento právny vzťah teda nie je možné
posudzovať len podľa ustanovení Obchodného zákonníka, pretože právny predchodca žalobcu pri
uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný uzatváral danú

zmluvuscieľomnevzťahujúcimsakobchodnejčinnosti,podnikaniualebopovolaniu,t.j.scieľomnákupu
televízora do rodiny. Preto na daný právny vzťah je potrebné aplikovať aj citovanú Smernicu rady XX/
XX/EHS, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak sú pre žalovaného priaznivejšie a neprihliadať
na tie ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľov
v Občianskom zákonníku a rovnako na neprijateľné podmienky.

Tunajší súd je však toho názoru, že uvedeným ustanovením zmluvy o úvere, bolo spotrebiteľovi vnútené
aj poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý nežiadal a nemal ani možnosť vylúčiť toto ustanovenie zo
zmluvy. Súčasne tento revolvingový úver nebol ani špecifikovaný v súlade s ustanovením §4 ods. 2 Zák.č. 258/2001 Z.z., teda žalovanej ako spotrebiteľke bol vnútený produkt - úver, o ktorý nežiadala a v čase
žiadosti nemala o podmienkach poskytnutia úveru zodpovedajúce informácie. Najmä zodpovedajúcim
spôsobom na uzatvorenie zmluvy jej nebol predložený taký návrh, ktorý by obsahoval základné

náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých podmienok poskytnutia úveru, pričom
nemožno ani odhliadnuť od skutočnosti, že nemala ako vylúčiť uzatvorenie zmluvy o revolvingovom
úvere, poskytnutie úverového rámca. Súdom skúmaná predtlačená zmluva kontextovo začlenená ako
osobitné zmluvné ustanovenie v inej úverovej zmluve, neobsahovala podstatné náležitosti podľa §4 ods.
2 zák. č. 258/2001 Z.z.

Preto súd zastáva názor, že zmluvné ustanovenie, resp. zmluvná podmienka, ktorou automaticky
podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere na obstaranie veci spotrebiteľ, uzatvára aj zmluvu o
poskytnutí revolvingového úveru (ak chce získať úver je donútený fakticky podpísať aj zmluvu o
poskytnutie revolvingového úveru), je v rozpore s ustanovením §6 ods. 1 Zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, nakoľko nepriamo je viazané poskytnutie

spotrebiteľského úveru na uzatvorenie zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru, o ktorý žiada
spotrebiteľ v danej zmluve, automaticky bez možnosti odmietnutia. Uvedená zmluvná úprava spôsobuje
následky, že pokiaľ by spotrebiteľ nechcel žiadať o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového
úveru, nemohol by uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože predtlačené ustanovenie zmluvy,
ktorou sa podpisom zmluvy o úver automaticky uzatvára aj zmluva o poskytnutí revolvingového úveru,

nie je možné vylúčiť. Nie je pritom podstatné či bude alebo nebude aj revolvingový úver poskytnutý,
nakoľko poskytnutie závisí výslovne od rozhodnutia veriteľa. Zároveň nie je ani podstatné, či aj dôjde k
čerpaniu revolvingového úveru a následnému vzniku povinnosti splácať úver a s tým spojené úroky a
poplatky a viazanosť zmluvných povinností spotrebiteľa na „aktiváciu karty“, pretože fakticky schválením
„žiadosti“ a poskytnutím úverovej alebo kreditnej karty je daný spotrebiteľovi k dispozícii úver (produkt,

služba), o ktorý nežiadal. Popri tom spotrebiteľ aj pri malej nepozornosti ani nemusí mať vedomosť o
tom, že o poskytnutie takéhoto úveru žiada, nemá ani prehľad o podmienkach poskytovania následného
revolvingového úveru, ktoré vôbec nie sú totožné s podmienkami úveru, o ktorý bezprostredne klient
žiada (okrem zvolenej možnosti splácania) a môže sa o nich len domnievať. Preto ak aj takýto
spotrebiteľ použije úverovú alebo kreditnú kartu alebo začne čerpať úver iným spôsobom, nemá prehľad

o jeho povinnostiach, ktoré mu z takéhoto vzťahu môžu vyplynúť. Preto súd má za to, že samotná
formulácia zmluvnej podmienky, ktorou sa v zmluve o poskytnutí jedného spotrebiteľského úveru vnúti
aj poskytnutie iného úveru, rôzneho alebo rovnakého druhu, nemá iné odôvodnenie ako snahu veriteľa
zabezpečiť ďalšiu jeho obchodnú činnosť vnútením produktu, predstavuje výslovne zabezpečenie
záujmov veriteľa - poskytovateľa služieb využívajúc neznalosť spotrebiteľa o podmienkach produktu,

ale hlavne skutočnosť, že jednoduché poskytnutie ďalšieho úveru doručením kreditnej karty samo
osebe nabáda k jej použitiu, hoci možno konštatovať, že bez takéhoto vnútenia by klient - spotrebiteľ o
takýto produkt neprejavil záujem. Takéto konanie veriteľa je aj v rozpore s obchodnými zvyklosťami a
zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko spotrebiteľovi bol vnútený produkt a tým, aj v prípade
neskoršieho záujmu o tento produkt je spotrebiteľ zbavený možnosti voľby medzi inými ponukami

obdobných úverov iných poskytovateľov. Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že daná zmluvná
podmienka je neprijateľná. Neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky súd o výroku rozsudku nevyhlásil,
keďže v obdobných veciach už bola táto zmluvná podmienka vyhlásená súdmi SR za neprijateľnú, napr.
vo veci tunajšieho súdu pod sp. zn. XC/XX/XXXX. V súlade s ustanovením §53a ods. 1 Občianskeho
zákonníkasatedažalobcamázdržaťpoužívaniatakejtozmluvnejpodmienky,resp.zmluvnejpodmienky

s rovnakým významom a to so všetkými spotrebiteľmi.

Zároveň však súd musí konštatovať, že samotné vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve, v tomto súdnom prípade vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase uzavretia
zmluvy, nemá vplyv na platnosť inej spotrebiteľskej zmluvy, ktorá na základe takejto neprijateľnej

podmienky vznikla mimo skutočnosti, že práve daná neprijateľná podmienka mala založiť právny vzťah.

Podľa ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.Podľa ustanovenia §502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške

ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto

bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. XX/XX/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev F. XXX, XX/X/XXXX, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch L.-XXX/XX, L.-XXX/XX, L.-
XXX/XX, L.-XXX/XX B. L.-XXX/XX, X. O. G. K. S. Q. Z. J. V. K. G. K. S. A. Z.. K. B. S., A. F. L. C., Z. C.
B. G. N. U., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný

súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu
stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená
to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči
nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci
prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi

stanovenými v článku 7 (2).

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto

podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere, na účely tohto zákona sa rozumiea) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §3 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov
na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú
percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom

limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1,2 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zák. č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.V danom prípade právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi, súd posúdil ako vzťah založený podľa
zák. č. 258/2001 Z.z., ktorý vznikol tým, že žalovaná čerpala poskytnuté peňažné prostriedky.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v

ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/,
7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu
vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa §52 Občianskeho
zákonníka.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej

strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady XX/XXX/EHS z

22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. G. F. XX, XX.X.XXXX) v znení smernice Rady XX/
XX/G. z 22. februára 1990 (Ú.v. G. F. XX, XX.X.XXXX) a smernice Európskeho parlamentu a Rady XX/
X/G. zo 16. februára 1998 (Ú.v. G. F. XXX, X.X.XXXX) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté

na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv.
eurokonformným výkladom.

Súd bez ohľadu na to, či je alebo nie je neprijateľná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, je názoru, že poskytnutie spotrebiteľského úveru len na základe inej zmluvy,

než tej ktorá bola primárne uzatvorená medzi účastníkmi a ktorá neobsahuje základné náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov a sankcií
a vznik právneho vzťahu je daný jedine tým, že došlo k čerpaniu poskytnutých prostriedkov, hoci
samotná zmluva neobsahovala základné náležitosti podľa zák. č. 258/2001 Z.z., dokonca nebola ani
vyhotovená v predpísanej písomnej forme. V danom prípade súd prihliadal na ustálenú judikatúru, kedy

vo viacerých iných obdobných konaniach bolo ustálené, že sa nejedná o neexistenciu právneho úkonu a
len možné domáhanie sa nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale sa jedná o nárok na vrátenie
bezúročného úveru.

Súd pritom opätovne poukazuje na skutočnosť, že Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá bola

súčasne a automaticky uzatvorené s podpisom úverovej zmluvy, neobsahuje náležitosti podľa §4 ods.
2 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa §4
ods. 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z., neobsahuje podmienky podľa §4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z..
Podľa ustanovenia §4 ods. 5 Zák. č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Navyše ak bol revolvingový

úver poskytnutý len na základe inej uzatvorenej zmluvy, súd je názoru pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru na základe žiadosti nemožno hovoriť ani o dodržaní písomnej formy podľa §46 Občianskeho
zákonníka pre absenciu existencie písomného prijatia návrhu. Preto daný zmluvný vzťah je platný
podľa ustanovenia §4 ods. 4 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. len z dôvodu započatia čerpania zo strany
žalovanej.

Z dôvodu, že platný úkon je len následkom skutočnosti, že žalovaná ako spotrebiteľka začala čerpať
úver a žalobca neuniesol bremeno dôkazu o platnej dohode o výške úrokov a sankcií, tak súd nepriznal
žalobcovi s poukazom na ustanovenie §4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. nárok na zaplatenie zmluvných
úrokov, poplatkov, zmluvných pokút a zároveň podľa ustanovenia §4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001

Z.z. považoval spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky celkovo vo výške 1207,30 eur, pričom jednotlivými
splátkami už žalovaná mu posplácala sumu vo výške 1726,25 eur, teda viac ako jej bolo reálneposkytnuté. Na strane žalovanej teda nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu, preto súd žalobu
zamietol v celom rozsahu.

Vedľajší účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania. Súd sa však vznesenou námietkou
premlčania jednotlivých splátok nezaoberal, pretože dospel k záveru, že žalobu žalobcu je potrebné
zamietnuť z vyššie uvedených dôvodov.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danej veci mala plný úspech žalovaná, preto v súlade s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p. by jej patrila
náhrada trov konania. Táto si však trovy konania neuplatnila, žiadne trovy konania jej nevznikli. Preto
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

V konaní si uplatnil náhradu trov vedľajší účastník, vystupujúci na strane žalovanej. Jeho procesné
postavenie sa odvodzuje od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého vystupuje. Keďže
náhrada trov konania patrí žalovanej vzhľadom na vyššie uvedené, táto náhrada trov konania patrí aj
vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane žalovanej. Trovy vedľajšieho účastníka na strane

žalovanej tvoria trovy právneho zastúpenia vo výške 118,98 eur (2krát hlavný úkon po 51,45 eur - 1.
prevzatie a príprava zastúpenia, 2. vyjadrenie vo veci samej + 2krát paušál 8,04 eur), vypočítaných
podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).