Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215200552
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215200552.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobkyne: H. Š.Z., Q.. XX.J.H. XXXX, U. W. XX, XXX XX U., proti žalovanému: M. A., X.G. XXXX, U.
R. S., XXX/X, XXX XX T., o zaplatenie 1.150 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 1.150 eur a náhradu trov konania vo výške 69 eur, ktoré spočívajú
v zaplatenom súdnom poplatku, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným súdu dňa 20.januára 2015 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bol
žalovanýzaviazanýkzaplateniusumy1150eurspríslušenstvom.Žalobuodôvodnilatým,žeuzavrelaso
žalovaným dňa 13.novembra 2014 zmluvu o pôžičke, ktorou poskytla žalovanému finančné prostriedky
v sume 1250 eur. Podpisom uvedenej zmluvy žalovaný potvrdil prevzatie pôžičky a zaviazal sa ju vrátiť

v lehote najneskôr do 31.decembra 2014. V mesiaci december 2014 jej bola uhradená suma 100 eur.
Žalovaný do dnešného dňa nepristúpil k úhrade dlžnej sumy vo výške 1 150,-eur, hoci bol k tomu
žalobkyňou vyzvaný.

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami vrátane
§ 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanej do vlastných rúk (7.augusta 2015, čl. 34),
ktorá sa k žalobe písomne nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
výzvou na zaplatenie z 8.decembra 2014 (č.l. 3 a 6), prehľadom transakcií na účte (č.l. 4), potvrdenie o
prevzatí sumy z 13.novembra 2014 (č.l 5 - rub), ako aj výsluchmi účastníkov konania a svedka.
Povinnosťou účastníka konania je na svoje tvrdenia dôkazy predkladať, pretože len predložením
dôkazov preukazuje účastník konania dôvodnosť svojich tvrdení. Táto povinnosť vyplýva aj z poučenia
podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré im bolo doručené. Súd zabezpečuje

predloženie dôkazov iba v prípade, že účastník konania z objektívnych dôvodov nemôže predložiť
dôkaz na vykonanie ktoré on navrhol. Účastníci konania nepreukázali žiadnu skutočnosť, ktorá by im
bránila predložiť taký dôkaz, ktorý by vyvrátil alebo spochybnil záver dokazovania, ktoré bolo vykonané
v súdnom konaní. Na pojednávaní žiadali zabezpečiť a vykonať také ďalšie dôkazy, ktoré však by viac
neozrejmili doteraz zistený skutkový stav veci. Keďže ako je vyššie uvedené, súd nezistil žiadne závažné
požiadavky, ktoré by spochybňovali závery o zistenom skutkovom stave veci a účastníci neoznačili
žiadny relevantný dôkaz, ktorým by tieto závery vyvrátili alebo spochybnili, neboli dané žiadne zákonné

dôvody na to, aby súd nariaďoval ďalšie dokazovanie. Súd vo veci rozhodol na základe dôkazov
navrhnutých účastníkmi, pričom sám ďalšie dôkazy nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím
na zásadu rovnosti strán účastníkov konania ako aj na právo účastníkov na spravodlivé a nestranné
prejednanie veci.Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
účastníci konania. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Z výzvy na zaplatenie z 8.decembra 2014 (č.l. 3 a 6) je zrejmé, že žalobkyňa týmto dňom vyzvala
žalovaného, ako aj jeho manželku na vrátenie pôžičky v termíne do konca roku 2014, ktorú poskytla
žalovanému 13.novembra 2014 v sume 1250 eur, nakoľko na opätovné telefonické výzvy nebol dlh
uhradený. K uvedeným výzvam žalobkyňa pripojila aj podacie lístky o doručení doporučene z 8.12.2014.
Z prehľadu transakcií na účte (č.l. 4) súd zistil, že manželka žalovaného dňa 22.decembra 2014 zaplatila

na účet žalobkyni 100 eur.
Z potvrdenia o prevzatí sumy z 13.novembra 2014 (č.l 5 - rub) je zrejmé, že týmto dňom žalovaný svojim
podpisom potvrdil prevzatie sumy 1250 eur od žalobkyni.
Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že zastáva názor, že provízia je odmena maklérovi za sprostredkovanie
zmluvy, on si určí sumu, predmetná provízia vôbec nesúvisí s touto vecou. Totiž správca bytu s tým nemá
nič spoločné. Žalovaný bol nájomníkom, keďže ukončil zamestnanie, potreboval nových nájomníkov.

Žalobkyňa sa prihlásila, ako nová nájomníčka. Zároveň jej žalovaný uviedol, že 13.novembra 2014
vybavil termín u správcu bytu, na zahlásenie nového nájomníka, s tým, že ju upozornil, že bude nová
kaucia 1250 Eur. Keď tam prišli na nový termín, správca vôbec netušil o žiadnom novom termíne.
Dozvedela sa však, že nový nájomník zaplatí kauciu starému nájomníkovi, avšak cez správcu, cez
banku,abybolaotomstopa.Keďodišliodsprávcu,žalovanýbolnespokojný,ponosovalsažalobkyni,že

on s tým počítal, že to bude mať vrátené, že potrebuje peniaze a podobne. Preto aj navrhol, aby spísali
papier, že teda kaucia sa vyplatila, stalo sa to už pri aute. Nemala dôvod mu nedôverovať, predtým vždy
platilinájomnédorúkaontoodvádzalsprávcovi.Tedadalamupeniaze.Spísalsapapiernajehožiadosť.
Až neskôr si uvedomila, že keby nepodpísali papier nemala by nič v rukách, upokojoval ju, že to dosvedčí
aj u správcu, že kaucia bola vybavená. Nový termín u správcu žalobkyňa vybavila na 27.11.2014, v ten

deň prebehla riadne nová nájomná zmluva u správcu a žalovaný aj povedal správcovi, že kaucia je už
vybavená. Vtedy im správca pripomenul, že kauciu je možné vybaviť len u správcu alebo cez banku.
Žalobkyni neostalo nič iné len zaplatiť kauciu správcovi 1.250 Eur s tým, že žalovaný ju ubezpečil, že
jej to vráti, že nebude problém. Dohodli sa na 2.12.2014, kedy sa mal žalovaný zastaviť vo Viedni, aj v
iných pracovných veciach, čakali ho na 8:30 hod., avšak nič sa neudialo, úplne ju odignoroval. Následne

sa rozhodla písomne ho požiadať 8.12.2014 na zaplatenie 1.250 Eur, túto zásielku prevzal 9.12.2014,
neskôr žalobkyňa volala aj s jeho manželkou, kde sa dohodli, že manželka bude splácať po 100 Eur
mesačne, prvá a posledná splátka bola zaplatená 21.12.2014, potom sa zase nič nedialo, neskôr sa
dozvedela, že žalovaný s manželkou sa rozvádza. Potom sa stretli až minule pred pojednávaním, kde
sa žalovaný začal vyhrážať, že zaplatí polovicu a už nikdy ho žalobkyňa nebude kontaktovať, a keď si

ďalej bude nárokovať tieto peniaze, tak sa jej vyhrážal, že vie, kde býva, kde pracuje, a že to nebude
mať ľahké. Medzičasom sa žalobkyňa dozvedela, že žalovaného hľadá polícia vo Viedni. Rozhodla
sa uplatniť si celú požičanú istinu, nedala sa zastrašiť. Polícii zatiaľ nenahlásila vyhrážanie sa, totiž
nechcela žalovanému spôsobiť ďalšie problémy.
Z výsluchu žalovaného súd zistil, že vybral si podnájom, pričom za sprostredkovanie zaplatil maklérovi

1.250 Eur ako províziu. Prenajímateľovi bytu zaplatil takisto 1.250 Eur ako kauciu na nájomné. Toho
času už nebýva v tomto nájomnom byte v Rakúsku, pretože byt ďalej bol vydaný novej podnájomníčke
- žalobkyni. Pripomenul skutočnosť, že on zohnal ďalšieho nájomníka, teda nebolo potrebné maklérovi
dať opäť províziu. Tento byt pred tými 3 rokmi našiel on a teda maklérovi - sprostredkovateľovi bolo
zbytočne vyplatené 1.250 Eur. Upresnil, že tento byt našiel jeho riaditeľ (zamestnávateľ), pričom však

do toho vstúpila maklérka, ktorá tvrdila, že musí vstúpiť do tohto vzťahu a sprostredkovať podnájom a
musela vypýtať peniaze. Uvedená vec sa diala v N., v cudzej reči, čomu však žalovaný nerozumel. Tiež
podotkol, že kaukciu nie je možné pýtať vo výške troch mesačných nájmov, len v jedného mesačného
nájmu podľa N. práva. Neskôr na pojednávaní uviedol, že chce zaplatiť polovicu tejto sumy, teda 575
Eur. A že sa nevyhrážal, chcel peniaze len na províziu.

Zvýsluchusvedkasúdzistil,žehľadalibyt,pretonapísalinzerát,načosaozvalžalovaný,žebyimmohol
odstúpiťbyt.Taktosaspoznalisožalovaným.Dohodlisa,žeidúzasprávcomavybavianájomnúzmluvu.
Dovtedy sa vždy správal korektne, neboli žiadne problémy. Keď prišli za správcom, žiaden termín nebol
vybavený. V ten deň však si žalovaný vypýtal peniaze od žalobkyni, lebo potreboval zaplatiť dobytok.
Poprosil ju, či mu môže teraz dať peniaze, že o tom spíšu aj papier. Dohoda bola, že peniaze vráti do

2.12.2014. Medzitým vybavili nový termín u správcu, tam zistili, že kaucia sa musí vyplatiť cez správcu,
tieto peniaze žalovaný od správcu aj prevzal (vrátená kaucia). Od tej doby sa so žalovaným nevideli,
pričom však 27.11.2014 žalobkyňa musela zaplatiť kauciu správcovi.Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa ust. § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa ust. § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho

sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa ust. § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

S ohľadom na vyššie uvedené, pričom súd dôsledne skúmal predložené dôkazy, najmä výpovede
účastníkov ako aj svedka, ako aj potvrdenie o prevzatí hotovosti, a dospel k jednoznačnému záveru, že
žalobkyňa poskytla žalovanému hotovosť 1250 eur dňa 13.novembra 2014 a tieto finančné prostriedky

aj žalovaný týmto dňom prevzal, s tým že ich žalobkyni vráti 2.decembra 2014. Nakoľko sa tak nestalo,
žalobkyňa vyzvala žalovaného listom, aby pôžičku vrátil v náhradnom termíne do konca roka 2014. Na to
reagovala manželka žalovaného, ktorá zaplatila 100 eur, a teda dlh na pôžičke ostal vo výške 1150 eur.
Preto súd zaviazal žalovaného o zaplatenie tejto sumy. Žalobkyňa si neuplatňovala úrok z omeškania,
preto v tomto smere súd ani nerozhodoval.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bola plne úspešná
žalobkyňa, preto žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania žalobkyni, a to 69 eur za

zaplatený súdny poplatok za podanú žalobu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v
Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).