Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/232/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315204415
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8315204415.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu Quantum Credit a.s.,
so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o., so
sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanému K. K., L.. XX.XX.XXXX, L. J. J.
XXX, zastúpeného opatrovníčkou R. C., pracovníčkou Okresného súdu Y., v konaní o zaplatenie 248,95
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde K. XX.XX.XXXX voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
248,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 26.04.2012 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzavrela so žalovaným dňa
10.10.2011 zmluvu o pripojení. Na základe tejto zmluvy bol poskytovateľ služby spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. povinný pripojiť účastníka - žalovaného k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať
mu SIM kartu na predplatenú mobilnú službu FIX 12. Žalovaný bol povinný dobíjať si mesačne (okrem
služby FIX O), dohodnutý zmluvný kredit na SIM karte, pričom prvýkrát bol povinný dobiť si ho najneskôr
do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol zmluvný vzťah uzavretý. Na
základe Dodatku k zmluve, ktorý bol podpísaný dňa 10.10.2011, jeho povinnosť trvala počas celej
doby viazanosti 24 mesiacov. V súvislosti s vyššie uvedenými záväzkami vznikla podniku povinnosť
predať žalovanému mobilný telefón SONY ERICSSON YENDO v akciovej cene. Keďže si žalovaný
kredit na SIM karte buď nedobil vôbec alebo počas lehoty viazanosti prestal kredit dobíjať, porušil
Zmluvu o pripojení FIX 12, Všeobecné podmienky poskytovania predplatenej verejnej komunikačnej
služby EASY a Osobitné podmienky pre poskytovanie služby FIX 12, za čo bol poskytovateľ služby
oprávnený vyúčtovať žalovanému dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto pokuta bola vyúčtovaná faktúrou č.
XXXXXXXXXX. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou zmluvu o
postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013 predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe
uvedeného došlo zo strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému.
Keďže žalovaný zmluvu na program služieb FIX 12 porušil tým, že si nedobíjal zmluvne dohodnutý
kredit, vznikol podniku na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.

K otázke oprávnenosti vyúčtovania zmluvnej pokuty uviedol, že má za to, že vymáhanú zmluvnú
pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Z hľadiska platnej judikatúry ani
v jednom prípade súd nevyslovil záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi
účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku. Dôvodom neuznania nároku
žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany žalovaného by mohlo byť jedine posúdenie, že platne
dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľné
vysoká. Nakoľko inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch,
považuje jej dojednanie za absolútne oprávnené. Ustanovenie dodatku týkajúce sa dojednania zmluvnej
pokuty presne určuje povinnosti po porušení ktorých má podnik právo vyfakturovať dohodnutú zmluvnú
pokutu. Žalovaný bol pri podpise zmluvných dokumentov oboznámený s možnosťou jej uplatnenia.
Poukázal na príslušný bod dodatku, kde sa nachádza taxatívny výpočet povinností, po porušení ktorých
má podnik právo uplatniť si dohodnutú zmluvnú pokutu. Aj napriek faktu, že v tomto ustanovení sa
uvádza slovné spojenie "porušenie akejkoľvek povinnosti" myslí sa tým porušenie akejkoľvek povinnosti
z povinností následne vymenovaných. V uvedených súvislostiach má za to, že ide o taxatívny výpočet
povinností a nie exemplifikatívny. Z toho možno vyvodiť záver, že dojednanie o zmluvnej pokute je
určité a zrozumiteľné. V danom prípade sa jedná o zmluvný vzťah so synalagmatickým charakterom,
z ktorého vyplýva, že práva a povinnosti jednej zmluvnej strany zodpovedajú právam a povinnostiam
druhej zmluvnej strany. V danom prípade však riadne a včas plnila iba jedna strana zmluvného vzťahu
(podnik), zatiaľ čo druhá zmluvná strana (žalovaný) zmluvu porušil, preto podniku vzniklo právo na
fakturáciu dohodnutej zmluvnej pokuty. K otázke nemožnosti ovplyvnenia zmluvných podmienok uviedol,
že zo strany účastníka prijatie rozhodnutia o uzatvorení resp. neuzatvorení zmluvy stále ostáva iba
na jeho slobodnom rozhodnutí. Tento nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu,
čo by založilo priestor pre posúdenie právneho úkonu ako absolútne neplatného z dôvodu absencie
slobodnej vôle. Žalovaný si slobodne bez nátlaku vybral poskytovateľa služieb ako dodávateľa služieb,
sám si vybral okruh služieb a napokon sám si zvolil aj mobilný telefón. Je možno konštatovať, že
podnik v daných vzťahoch vystupuje s lepším a profesionálnejším informačným základom. Na druhej
strane však potenciálny účastník má právo na relevantné informácie zo strany podniku, na základe
ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu. Čo sa týka skutočnosti preukázania dobíjania
kreditu na SIM karte, poukázal na prenos dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného. Dôkazné
bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý tieto skutočnosti
tvrdí a z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Okrem toho
podnik nepristupuje k účastníkovi tak, že by obratom po nezaplatení faktúry za prvé zúčtovacie obdobie
účastníka deaktivoval a zmluvu zrušil. Tieto prípady majú osobitný postup. V prípade porušenia zmluvy
nedochádza automaticky k deaktivácii SIM karty, ale dochádza iba k tzv. "suspendácii klienta". Počas
tohto štvormesačného obdobia má dlžný klient ešte možnosť vyrovnať svoj záväzok bez uplatnenia
zmluvnej pokuty. Až v prípade, keď klient túto možnosť nevyužije, dochádza k úplnej deaktivácii SIM
karty s uplatnením zmluvnej pokuty. Potom už ďalšie zapojenie klienta nie je možné.

Postupom podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p. súd ustanovil žalovanému opatrovníka z dôvodu, že pobyt
žalovaného súdu nie je známy, a to napriek vykonanému šetreniu po jeho pobyte.

Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 19.11.2015 sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca,
hoci predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Žalobca ani jeho právny zástupca
svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Na základe
uvedeného preto súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal aj bez
prítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov.

Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 248,95 eur spolu s úrokom z omeškania titulom zmluvnej
pokuty.

Súd v tejto veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 15.04.2015 s prílohami,
a to zmluvou o pripojení zo dňa 10.10.2011 spolu s dodatkom k nej, oznámením o postúpení pohľadávky
zo dňa 02.12.2013, faktúrou a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento
skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa
10.10.2011 zmluvu o pripojení spolu s dodatkom k tejto zmluve, na základe ktorej právny predchodca
žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické telekomunikačné služby prostredníctvom
zvoleného programu služieb Fix 12, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť riadne a včas cenu
poskytnutých služieb s dobou viazanosti zmluvy 24 mesiacov a zmluvnou pokutou v prípade porušenia
svojich povinností uvedených v bode 2 dodatku vo výške 248,95 eur. Podľa tvrdení žalobcu si žalovaný
nesplnil povinnosť dobíjať si kredit a právnemu predchodcovi žalobcu tak vznikol nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 25.04.2012
vo výške 248,95 eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 uzavretej medzi
obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola
pohľadávka obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. postúpená na žalobcu.
Podľa ust. § 5 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná
služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb
v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani
zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a
služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose
signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať
každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a
medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých
čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné
spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu
v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby,
pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo
medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych
sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie
verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový
užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje
verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie
služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb
aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné
služby zmluvu o pripojení.

Podľa ust. § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými
časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu.
Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý
čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení
(ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzatvorená dňa 10.10.2011 zmluva o pripojení v znení jej dodatku. Na základe tejto
zmluvy právny predchodca žalobcu dodal žalovanému služby a žalovaný sa zaviazal zaplatiť cenu

za poskytnuté služby riadne a včas. Táto zmluva je svojím obsahom zmluvou spotrebiteľskou, a to
vzhľadom na povahu účastníkov, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrela na vopred
pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich
obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovaného v
tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom,
rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) a právny predchodca žalobcu je podnikateľom v oblasti
poskytovania verejných telekomunikačných služieb.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 bola pohľadávka obchodnej spoločnosti Slovak
Telekom, a.s. postúpená na žalobcu, pričom súdu bolo predložené oznámenie o postúpení pohľadávky
obchodnej spoločnosti Slovak Telekom, a.s. zo dňa 02.12.2013 adresované žalovanému, a preto súd
nemá pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu v tomto spore.

Podľa ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Z bodu 2 dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú
v tabuľke dodatku nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky, a že sa nedopustí takého konania
ani neumožní také konanie, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení
odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany
účastníka. Účastník zároveň berie na vedomie, že v prípade porušenia dojednania uvedeného v tomto
bode je povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty. Právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty odvodzoval z vyššie citovaného bodu 2 dodatku k zmluve o pripojení. Táto zmluva, ako už súd
konštatoval vyššie, sú zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a
opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom
s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje
aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou
je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že

spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné
podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že
nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym
zásahom štátu.

V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci
povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy.

V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka
zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v povinnostiach oboch účastníkov.

Zmluvná pokuta uvedená v dodatku k zmluve vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej
povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti.
Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o
zmluvnej pokute. Podstatné pre posúdenie je aj to, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti
zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti, a nerozlišuje, kedy k
prípadnému porušeniu povinnosti žalovaným došlo. Tak teda by bol spotrebiteľ povinný zaplatiť rovnakú
zmluvnú pokutu, ak by povinnosť porušil na začiatku doby viazanosti, ako aj tesne pred jej ukončením.
Spotrebiteľ je tak v oboch prípadoch viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou, čo možno taktiež
zhodnotiť ako neprijateľné.

Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú
sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.
Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve
o pripojení, ktorého obsahom je dojednanie zmluvnej pokuty posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. To spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Zároveň toto zmluvné dojednanie možno považovať
za neplatné aj pre jeho neurčitosť ako už bolo uvedené vyššie (§ 37 Občianskeho zákonníka).
Preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ust. § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené
moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný
mal v tomto konaní úspech, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).