Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 6C/201/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223828
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1210223828.20

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: N.. L. L., nar. X.X.XXXX bytom U. D.. Č.. XX, X.
proti odporcovi: X. N. J., H..U.., Y. Č.. X, X., IČO: XXX XXX XX, v konaní o určenie neplatnosti výpovede
a okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Pracovný pomer uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa
27.10.2008 a zmeny v znení zo dňa 30.10.2009 trval do 24.2.2011.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 7 575,37 € brutto titulom náhrady mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru a náhrady za nevyčerpanú dovolenku,
spolu s úrokom z omeškania za obdobie od 16.10.2010 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne zo sumy
1.539,65 €,
- úrokom z omeškania za obdobie od 16.11.2010 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne zo sumy 1640,29

€,
- úrokom z omeškania za obdobie od 16.12.2010 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne zo sumy 1640,29
€,
- úrok z omeškania za obdobie od 16.1.2011 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne zo sumy 1640,29 €,
- úrok z omeškania za obdobie od 16.2.2011 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne zo sumy 45,83 €,

- úrok z omeškania za obdobie od 16.3.2011 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne zo sumy 152,72 €,
- úrok z omeškania za obdobie 1.1.2011 až do zaplatenia vo výške 9% ročne zo sumy 916,30 eur a to
všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.10.2010 sa navrhovateľ domáhal určenia, že pracovný pomer
uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.10.2008 a
zmeny v znení zo dňa 30.10.2009 naďalej trvá, určenia, že výpoveď z pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa zo dňa 21.5.2010 je neplatná, určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa.

Súčasne sa navrhovateľ voči odporcovi v zmysle zmeny petitu, ktorú súd pripustil uzneseniami zo dňa
23.9.2011 a dňa 13.11.2014 domáhal náhrady mzdy za mesiac september 2010 vo výške 1660 € a
ročného úroku z omeškania za obdobie od 16.10.2010 až do zaplatenia vo výške 9,75 % zo sumy 1660
€, náhrady mzdy za mesiac október 2010 vo výške 1660 € a ročného úroku z omeškania za obdobie od
16.11.2010 až do zaplatenia vo výške 9,75 % zo sumy 1660 €, náhrady mzdy za mesiac november 2010

vo výške 1660 € a ročného úroku z omeškania za obdobie od 16.12.2010 až do zaplatenia vo výške
9,75 % zo sumy 1660 €, náhrady mzdy za mesiac december 2010 vo výške 1660 € a ročného úroku zomeškania za obdobie od 16.1.2011 až do zaplatenia vo výške 9,75 % zo sumy 1660 €, náhrady mzdy
za mesiac január 2011 vo výške 316,19 € a ročného úroku z omeškania za obdobie od 16.2.2011 až do
zaplatenia vo výške 9,75 % zo sumy 316,19 €, náhrady mzdy za obdobie od 1.2.2011 do 24.2.2011 vo

výške 1411 € a ročného úroku z omeškania za obdobie od 16.3.2011 až do zaplatenia vo výške 9,75 %
zo sumy 1411 €, náhrady mzdy v sume priemerného mesačného zárobku navrhovateľa za výpovednú
dobu dvoch mesiacov v zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce vo výške 3320 eur a úroku z omeškania
za obdobie od 13.3.2011 až do zaplatenia vo výške 9,75% zo sumy 3320 eur, náhrady za nevyčerpanú
dovolenku za rok 2010 v sume 948,57 eur a za rok 2011 v sume 255,66 eur a ročného úroku z omeškania

za obdobie od 16.3.2011 až do zaplatenia vo výške 9,75 % zo sumy 948,57 eur a ročného úroku z
omeškania za obdobie 255,66 eur, ako aj náhrady trov konania.

Súdvovecirozhodolčiastočnýmrozsudkomč.k.XC/XXX/XXXX-XXXzodňa12.11.2013ktorýmurčil,že
výpoveď zo strany odporcu daná navrhovateľovi zo dňa 21.5.2010 je neplatná a tiež určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu dané navrhovateľovi zo dňa 4.8.2010 je neplatné.

Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 31.1.2014. O uplatnených mzdových nárokoch a o
náhrade trov konania mal súd rozhodnúť v konečnom rozsudku.

Navrhovateľ sa, pokiaľ ide o mzdové nároky, vyjadril tak, že odporca napadol v ďalšom konaní žalobou
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany navrhovateľa, navrhovateľ ale žiadal rozhodnúť o

tom v tomto konaní. V mzde za mesiac august 2010 nebola navrhovateľovi preplatená nevyčerpaná
časť dovolenky. Navrhovateľ sa domáhal pridelenia práce ešte v auguste pri podpísaní dohody o
urovnaní. Toto potvrdil aj odporca svojim konaním, aj tým že v septembri uviedol navrhovateľa opätovne
na pracovisko. Navrhovateľ vykonával pre odporcu prácu, v ktorej nemohol pokračovať v ďalších
mesiacoch.Zuvedenýchdôvodovneobstojíodporcovargument,ženavrhovateľsanedomáhalvmesiaci

október pridelenia práce a preto nemá za tento mesiac nárok na náhradu mzdy. Zároveň odporca
tvrdil, že v mesiacoch november a december navrhovateľ nepracoval, ale jeho nárok na náhradu mzdy
uznáva. Okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľ doručil odporcovi dňa 24.2.2011 o 13:20
a pracovisko opustil až po tom, čo tam zotrval počas celej pracovnej doby. Dňom skončenia pracovného
pomeru je 24.2.2011. Nie je pravda, že navrhovateľ by bol evidovaný na Úrade práce. Odporca tiež

tvrdil, že navrhovateľ bol zamestnaný vo firme T. C.. Obe tieto skutočnosti nie sú relevantné pre určenie
výšky náhrady mzdy. Navrhovateľ na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že si uplatňuje náhradu
mzdy titulom okamžitého skočenia pracovného pomeru dňa 24.2.2011. Navrhovateľ nemal námietky
proti znaleckému posudku vypracovanému znalkyňou Y.. N.. Q. I..

Odporca sa k návrhu v časti mzdových požiadaviek navrhovateľa vyjadril tak, že má za to, že
navrhovateľovi patrí náhrada mzdy za obdobie od 27.10.2010, pretože navrhovateľ oznámil, že trvá
na ďalšom zamestnávaní až podaním návrhu na súd dňa 27.10.2010. Odporca namietal aj výšku
vyčíslenej mzdy, ktorá nie je vyčíslená v súlade so Zákonníkom práce. Nepoprel nárok na preplatenie
dovolenky, ktorá nebola vyčerpaná, namietal len ustanovenie počtu dní a ich vyčíslenie. Pokiaľ išlo

o nárok navrhovateľa na náhradu mzdy z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
navrhovateľa daného vo februári 2011, mal odporca za to, že tento nárok je predmetom iného
konania, ktoré prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Odporca akceptoval ustálenie
skončenia pracovného pomeru dňa 24.2.2011. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, odporca rozporoval
ich výšku, ktorá nie je v súlade so zákonom. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.7.2014

odporca uviedol, že mesiac august 2010 nie je medzi stranami sporný, navrhovateľ dostal mzdu, v
ktorej bola preplatená aj nevyčerpaná časť dovolenky v rozsahu 7,5 dňa. V mesiaci september 2010
odporca akceptoval, že navrhovateľ pracoval na základe pripravenej ale právne neuzatvorenej dohody
o urovnaní. V tomto mesiaci odporca akceptoval 20 odpracovaných dní a 2 dni dovolenky. V mesiaci
október 2010 navrhovateľ u odporcu nepracoval, keďže nedošlo k platnému uzatvoreniu dohody o

urovnaní. Navrhovateľ sa písomne nedomáhal prideľovania práce, preto nemá za tento mesiac nárok
na náhradu mzdy a to až do podania žaloby na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
čiže do 27.10.2010. Náhrada mzdy tak patrí navrhovateľovi iba za 3 pracovné dni v mesiaci október.
V novembri a decembri 2010 navrhovateľ nepracoval, za november by navrhovateľovi mohla patriť
náhrada za 20 pracovných dní a 2 sviatky, za december by navrhovateľovi mohla patriť náhrada za 22

pracovných dní a 1 sviatok. Mzda za január 2011 bola navrhovateľovi vyplatená vrátane náhrady za 6 dní
pracovnej neschopnosti. Vo februári 2011 bol navrhovateľ neschopný práce do 22.2.2011, nastúpil do
práce dňa 23.2.2011 a uviedol, že nemá vytvorené pracovné podmienky. Následne dňa 24.2.2011, kedy
mu bola uložená úloha predsedom predstavenstva, doručil okamžité skončenie pracovného pomeru.Navrhovateľovi patrí náhrada za 4 dni pracovnej neschopnosti, za zvyšnú časť PN dostal náhradu
zo Sociálnej poisťovne. Odporca akceptuje poskytnutie náhrady za deň 23.2. a 24.2. 2011. Podľa
evidencie odporcu patrí navrhovateľovi ešte náhrada za 4 dni nevyčerpanej dovolenky. Navrhovateľ bol

v posudzovanom období evidovaný na úrade práce, za toto obdobie odporca žiadal nepriznať náhradu
mzdy. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne bol navrhovateľ od 1.12.2010 zamestnancom firmy T. C..
Za rok 2011 navrhovateľov nevznikol nárok na preplatenie dovolenky. Odporca nemal námietky proti
znaleckému posudku vypracovanému znalkyňou Y.. N.. Q. I..

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu a
zistil tento skutkový stav:

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalkyňou Y.. N.. Q. I. vyplýva, že pravdepodobný
hodinový zárobok navrhovateľa za mesiace október až december 2010 predstavoval sumu 9,4313 € a
za mesiace január a február 2011 predstavoval 9,5447 €. Z toho vyplývajúci pravdepodobný mesačný

zárobok navrhovateľa na pracovnoprávne účely za mesiace október až december 2010 predstavoval 1
640,29 € a za mesiace január a február 2011 predstavoval 1 660,- €.
Priemerný mesačný zárobok navrhovateľa na pracovnoprávne účely za mesiac september 2010
predstavoval 1 673,5974 €. Alikvotná časť priemerného mesačného zárobku znížená o dva dni
dovolenky čerpanej v dňoch 16. a 17. 9. 2010 je 1 539,65 €.

Podľa mzdového listu za rok 2010 odporca nevyplatil navrhovateľovi za september 2010 žiadnu mzdu.
Za september 2010 preto navrhovateľovi prislúcha náhrada vo výške 1 539,65 € brutto.
Alikvotnáčasťpriemernéhomesačnéhozárobkuzníženáo4dnípracovnejneschopnostiod26.1.2011je
1 298,08 € (vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku na pracovnoprávne účely za mesiac január
2011vovýške1660,-€).Odporcazamesiacjanuár2011vyplatilnavrhovateľovimzduvovýške1343,81

€ za 17 odpracovaných dní od 1.1.2015 do 25.1.2011. Od 26.1.2011 bol navrhovateľ praceneschopný.
Rozdiel medzi pravdepodobným zárobkom a vyplatenou mzdou za január 2011 je vo výške 45,83 €
brutto (1 298,08 € - 1 343,81 €).
Alikvotná časť priemerného mesačného zárobku pripadajúca na dni od 23.2.2011 do 24.2.2011 (do
22.2.2011 bol navrhovateľ práceneschopný, ku dňu 24.2.2011 bol pracovný pomer ukončený) je 152,72

€. Vychádzajúc zo mzdového listu za rok 2011 je zrejmé, že odporca nevyplatil navrhovateľovi za
február 2011 žiadnu mzdu. Odporca vyplatil navrhovateľovi len náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti vo výške 81,83 €. Rozdiel medzi pravdepodobným zárobkom a vyplatenou mzdou za
február 2011 je vo výške 152,72 €.
Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku za roky 2010 a

2011, vychádzajúc z výplatnej pásky za január 2010 navrhovateľov zostatok dovolenky k 31.12.2009
predstavoval 22 dní. V roku 2010 mu vznikol nárok na 25 dní dovolenky. Za rok 2011 navrhovateľovi
nevznikol nárok na dovolenku z dôvodu, že neodpracoval ani 21 dní za tento rok. Navrhovateľ v priebehu
roku 2010 čerpal spolu 35 dní dovolenky. Zostatok dovolenky za rok 2010 predstavuje 12 dní, t.j. 96
hodín × 9,5447 €. Náhrada za nevyčerpanú dovolenku tak predstavuje 916,30 €.

Odporca vyplatil náhradu mzdy za čerpanú dovolenku v mesiacoch január 2010, máj 2010, jún 2010 a
august 2010 v správnej výške.

Dňa 27.10.2008 uzavreli navrhovateľ a odporca pracovnú zmluvu s dohodnutým nástupom do práce
dňa 27.10.2008, so zaradením navrhovateľa do pozície referent pre ekonomiku a tržby systému X., s

trvaním pracovného pomeru na dobu určitú, jeden rok.

Dňa 30.10.2009 došlo k zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27.10.2008 a jej dodatkov s tým, že odporca
bol zaradený na výkon práce: Riaditeľ odboru dopravnej integrácie, pracovný pomer bol uzatvorený na
dobu neurčitú. Súčasne bola upravená mzda zamestnanca na výšku 1 660 €. V zmysle pracovnej zmluvy

a dodatkov bol výplatný termín stanovený na 14. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Zo mzdového listu za rok 2010 vyplýva, že odporca vyplatil navrhovateľovi mzdu za mesiace január až
august 2010.

Zo mzdového listu za rok 2011 vyplýva, že odporcova hrubá mzda za mesiac január predstavovala
1343,81 €.Z výplatného lístku za mesiac január 2010 vyplýva, že zostatok dovolenky navrhovateľa k 31.12.2009
predstavoval 22 dní.

Zožiadostiodovolenkuzodňa10.9.2010vyplýva,žeodporcanavrhovateľovischválildovolenkuvdňoch
16.9. a 17.9. 2010.

Zo žiadosti o dovolenku zo dňa 3.8.2010 vyplýva, že odporca navrhovateľovi schválil dovolenku v dňoch
4.8. a 31.8. 2010.

Dňa 30.8.2010 navrhovateľ a odporca uzavreli Dohodu o urovnaní, ktorou zamestnávateľ X., H..U..
berie späť svoje predchádzajúce právne úkony smerujúce k skončeniu pracovného pomeru so
zamestnancom, výpovede z pracovného pomeru z organizačných dôvodov zo dňa 21.5.2010 a okamžité
skončenie pracovného pomeru z 27.8.2010. Podľa čl. III dohody pracovný pomer zamestnanca
k zamestnávateľovi naďalej trvá, bez prerušenia. Zamestnanec nastúpi späť do zamestnania dňa

2.9.2010. Dohoda je za odporcu potvrdená podpisom Y.. T. Š. H. N.. J. Ž., členov predstavenstva
spoločnosti odporcu.

Z listiny navrhovateľom označenej ako "Okamžité skončenie PP" zo dňa 23.2.2011 vyplýva, že
navrhovateľ s odporcom okamžite skončil pracovný pomer, nakoľko odporca navrhovateľovi nevyplatil

odmenu za prácu za mesiace september 2010 až február 2011.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX, v ktorom vystupujú rovnakí
účastníci. Odporca v konaní pod. sp. zn. XXC/XX/XXXX vystupujúci ako navrhovateľ sa domáha určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany navrhovateľa (v predmetnom konaní

vystupuje ako odporca). Zároveň však uviedol, že akceptuje ukončenie pracovného pomeru, netrvá na
ďalšomzamestnávaníavpredmetnom konanísadomáhaurčenia,žepracovnýpomerzanikoldohodou.

Podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru
ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec

u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že
pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď
mal pracovný pomer skončiť.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce, platného v čase neplatného skončenia pracovného

pomeru, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil
pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak
súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej
zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí

zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na
ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce, platného v čase neplatného skončenia pracovného

pomeru, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12
mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12
mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať.

Podľa § 101 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k

tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na
dovolenkuzakalendárnyrok,prípadnenajejpomernúčasť,akpracovnýpomernetrvalnepretržitepočas
celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval
prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Podľa § 102 Zákonníka práce platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru pomerná časť
dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru
jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.Podľa § 103 ods. 1 Zákonníka práce platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru
základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

Podľa § 103 ods. 2 Zákonníka práce platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru
dovolenka vo výmere najmenej piatich týždňov patrí zamestnancovi, ktorý do konca kalendárneho roka
dovŕši aspoň 15 rokov pracovného pomeru po 18. roku veku.

Podľa § 105 Zákonníka práce platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru

zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť,
pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí
dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21
odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce platného v čase neplatného skončenia pracovného pomeru za

nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada
mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce. práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely
(ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v

rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa ustanovenia§ 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok
predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k
prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého

štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný
hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa
pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný

hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden
mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje
na najbližší eurocent nahor.

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na

strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.

Podľa § 129 ods. 1 citovaného zákona mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve

nedohodlo inak.

Podľa § 252a citovaného zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy,
ktoré vznikli pred 1. marcom 2010. Právne úkony urobené pred 1. marcom 2010 a nároky, ktoré z nich
vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 28. februára 2010.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (účinné do 1.1.2009) výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska 2) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že nárok navrhovateľa je čiastočne
dôvodný.Právoplatným čiastočným rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 12.11.2013 súd
určil že výpoveď zo strany odporcu daná navrhovateľovi zo dňa 21.5.2010 a okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany odporcu dané navrhovateľovi dňa 4.8.2010 sú neplatné.

Hoci odporcove úkony smerujúce k ukončeniu pracovného pomeru boli neplatné, pracovný pomer medzi
navrhovateľom a odporcom už netrvá. Navrhovateľ odporcovi dňa 24.2.2011 doručil okamžite skončenie
pracovného pomeru. Odporca síce namieta neplatnosť tohto okamžitého skončenia pracovného
pomeru, avšak zároveň netrvá na ďalšom zamestnávaní. Možno preto uzavrieť, že bez ohľadu na

platnosť alebo neplatnosť okamžitého skočenia pracovného pomeru pracovný pomer skončil dňom
24.2.2011. Pre účely tohto konanie nie je potrebné ustáliť, či pracovný pomer skončil v uvedený deň
na základe platného okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo fikciou skončenia pracovného
pomeru dohodou v zmysle ust. § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce. Táto otázka je predmetom
prebiehajúcehokonaniaoneplatnosťokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruzostranynavrhovateľa
dňa 24.2.2011 vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX.

Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov preto súd rozhodol, že pracovný
pomer uzatvorený medzi navrhovateľom a odporcom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.10.2008
a zmeny v znení zo dňa 30.10.2009 trval do 24.2.2011.

Pokiaľ ide o navrhovateľov nárok na náhradu mzdy, tento vyplýva z neplatného skončenia pracovného
pomeru odporcom. Neplatné bolo tak skončenie pracovného pomeru výpoveďou, ako aj okamžité
skočenie pracovného pomeru.

Odporca v súvislosti s nárokom navrhovateľa na náhradu mzdy uviedol, že navrhovateľ bol v

rozhodujúcom období evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, uvedené však nebolo v
konaní preukázané. Takisto uviedol, že pracoval pre inú spoločnosť. Táto skutočnosť však nemá pre
rozhodnutie o náhrade mzdy význam. Navrhovateľovi nič nebránilo uzavrieť pracovnú zmluvu s iným
zamestnávateľom. Nemôže byť na ujmu navrhovateľa, že svoju situáciu po protiprávnom neplatnom
skončení pracovného pomeru odporcom riešil zamestnaním sa u inej osoby.

Odporca namietal, že navrhovateľ má nárok na náhradu mzdy až odo dňa podania návrhu na súd, t.j. od
27.10.2010, pretože navrhovateľ oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní až podaním návrhu na súd
dňa 27.10.2010. Už v čiastočnom rozsudku súd konštatoval, že navrhovateľ dal odporcovi na vedomie,
že má záujem pokračovať v práci. V spoločnosti odporcu bola v rozhodujúcom období chaotická situácia.

Odporca s navrhovateľom rokovali o dohode o urovnaní, ktorú dňa 30.8.2010 aj podpísali. Odporca
síce namietal neplatnosť tejto dohody, avšak z jej obsahu a z predchádzajúcich rokovaní muselo byť
odporcovi zrejmé, že navrhovateľ nesúhlasí so skončením pracovného pomeru a má záujem pokračovať
v práci. Uvedené potvrdzuje aj fakt, že navrhovateľ bol v mesiaci september uvedený na pracovisko
v spoločnosti odporcu. Nakoľko odporca vyplatil navrhovateľovi mzdu od začiatku roka 2010 až do

mesiaca august vrátane, navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu mzdy počnúc mesiacom september
2010, teda nie až odo dňa 27.10.2010, ako to tvrdil odporca.

Pri určení výšky navrhovateľovho nároku na náhradu mzdy súd vychádzal zo znaleckého posudku,
ktorý bol v konaní vypracovaný znalkyňou Y.. N.. Q. I.. Žiaden z účastníkov nemal voči predmetnému

znaleckému posudku námietky. Navrhovateľ mal nárok na náhradu mzdy za obdobie od 1.9.2010
až do skočenia pracovného pomeru dňa 24.2.2011. Súd rozhodol, že nárok na náhradu mzdy patrí
navrhovateľovi aj za deň 24.2.2011, hoci v tento deň bolo odporcovi navrhovateľom doručené okamžité
skončenie pracovného pomeru, avšak navrhovateľ tento deň u odporcu odpracoval až do konca
pracovného času, pričom aj samotný odporca akceptoval nárok navrhovateľa na náhradu mzdy za tento

deň.

Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že priemerný mesačný zárobok navrhovateľa na
pracovnoprávne účely za mesiac september 2010 predstavoval 1 673,5974 €. Alikvotná časť
priemerného mesačného zárobku znížená o dva dni dovolenky čerpanej v dňoch 16. a 17. 9. 2010 je

1 539,65 €. Za mesiace október až december 2010 navrhovateľovi prislúcha náhrada mzdy vo výške
1 640,29 € brutto za každý mesiacV mesiacoch január a február 2011 odporca navrhovateľovi čiastočne plnil. Rozdiel medzi vyplatenou
mzdou a náhradou mzdy, na ktorú má navrhovateľ nárok za mesiac január 2011 predstavuje sumu
45,83 € brutto a za mesiac február 2011 (t.j. od 1.2.2011 do 24.2.2011) sumu 152,72 € brutto. Znalkyňa

zohľadnila, že v mesiacoch január a február bol navrhovateľ práceneschopný.

Spolu má tak navrhovateľ v zmysle znaleckého dokazovania nárok na náhradu mzdy titulom neplatného
skočenia pracovného pomeru vo výške 6 659,07 €. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľ v časti náhrady
mzdy zamietol.

Okrem nároku na náhradu mzdy si navrhovateľ v konaní uplatnil i nárok na zaplatenie náhrady za
nevyčerpanú dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru za rok 2010 v sume 948,57 € a za
rok 2011 v sume 255,66 €. Ide o samostatný nárok, ktorý nie je zhodný s nárokom na náhradu mzdy
podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce.

Súd má za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na dovolenku za rok 2011. Navrhovateľ v danom roku
neodpracoval u odporcu aspoň 60 dní, patrila by mu teda dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej
dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom
roku. Navrhovateľ však takýto počet dní od 1.1.2011 do 24.2.2011 (dátum skončenia pracovného
pomeru) neodpracoval, nakoľko od 26.1.2011 do 22.2.2011 bol práceneschopný.

Súd sa preto ďalej zaoberal len nárokom navrhovateľa na náhradu za nevyčerpanú dovolenku za rok
2010. Súd sa aj v tomto prípade oprel o znalecký posudok v zmysle záverov ktorého navrhovateľ
mal k 31.12.2009 zostatok dovolenky 22 dní a za rok 2010 mu vznikol nárok na dovolenku v rozsahu
25 dní za celý kalendárny rok, nakoľko pracovný pomer trval celý rok. Spolu mal navrhovateľ nárok

čerpať dovolenku 47 dní, pričom vyčerpal 35 dní. Zostatok nevyčerpanej dovolenky za rok 2010 tak
predstavoval 12 dní. Vychádzajúc z dovolenkového priemeru v zmysle záverov znaleckého posudku vo
výške 9,5447 € za hodinu, nárok na náhradu za nevyčerpanú dovolenku predstavuje sumu 916,30 €.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa pokiaľ ide o náhradu za nevyčerpanú dovolenku zamietol.

Nakoľko odporca nezaplatil navrhovateľovi náhradu mzdy a náhradu za nevyčerpanú dovolenku riadne
a včas, dostal sa s plnením peňažného dlhu do omeškania a vznikla mu povinnosť platiť navrhovateľovi
úroky z omeškania. V zmysle pracovnej zmluvy bol medzi účastníkmi ako výplatný termín dohodnutý 14.
deň nasledujúceho mesiaca. Náhrady mzdy za jednotlivé mesiace sú preto splatné v rovnakom termíne.
Odporca sa dostal do omeškania s ich plnením nasledujúci deň, t.j. 15. deň v príslušnom mesiaci.

Navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania až od 16. dňa v mesiaci, preto mu súd nemohol priznať
viac, než sám žiadal. Pokiaľ ide o náhradu za nevyčerpanú dovolenku za rok 2010, s jej plnením sa
odporcadostaldoomeškaniavdeňnasledujúcipokonciroka2010,t.j.od1.1.2011.Včasevznikuúrokov
z omeškania platila zákonná sadzba úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne (8 percentuálnych bodov
nadzákladnúrokovúsadzbuECBvovýške1%).Spoukazomnauvedenéskutočnostiacitovanéprávne

predpisy súd rozhodol o úrokoch z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku vo
zvyšku súd návrh navrhovateľa v časti príslušenstva zamietol.

Pokiaľ ide o peňažné nároky navrhovateľa vyplývajúce z okamžitého skočenia pracovného pomeru
navrhovateľom dňa 24.2.2011, posúdenie otázky jeho platnosti alebo neplatnosti je predmetom konania

vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, súd preto nemohol navrhovateľovi priznať
náhradu titulom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pre úplnosť súd dodáva, že navrhovateľ
ani v tomto smere nerozšíril návrh, resp. nežiadal o zmenu petitu.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodne súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.