Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/159/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112222609
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112222609.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci

navrhovateľky: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108,
zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862
711, proti žalovanému: V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom A. X, XXX XX K., o zaplatenie 1.127,86 EUR s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 1.127,86 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 184,11 EUR od
12.9.2009 do zaplatenia, zo sumy 272,43 EUR od 12.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 337,72 EUR od
12.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 1,66 EUR od 12.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 331,94 EUR od
12.5.2010 do zaplatenia a zároveň žiadal náhradu trov konania pozostávajúcu zo súdneho poplatku a
z trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 16.12.2011 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom: Karadžičova
10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca (ďalej len „právny predchodca“) a žalobca ako postupník

uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu
uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému vedenej pod referenčným číslom
X.XXXXXXXX. Žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom
v zmysle §43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení, predmetom
ktorejboloposkytovanieelektronickejkomunikačnejslužbyprávnympredchodcomžalobcužalovanému.
Žalovanýsazaviazalriadneodoberaťslužbuaplatiťzaňuriadneavčaspoplatkydohodnutévaktuálnom
Cenníku podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a

všeobecnými podmienkami. V prípade nedodržania zmluvných povinností bolo povinnosťou žalovaného
uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Dodatku k zmluve o pripojení a jej účelom
bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody právnemu predchodcovi
žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby v
zmluvnom vzťahu. V uvedenom prípade je žalovaný sankcionovaný za to, že nesplnil povinnosť riadne a
včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musel byť jeho SIM karta/koncové zariadenie
vypojené z prevádzky. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 7907819156, splatnú dňa 11.9.2009

na sumu 184,11 EUR, faktúru č. 7908846214, splatnú dňa 11.10.2009 na sumu 272,43 EUR, faktúru
č. 7909880344, splatnú dňa 11.11.2009 na sumu 337,72 EUR, faktúru č. 7910938028, splatnú dňa
11.12.2009 na sumu 1,66 EUR a faktúru č. 7003889260, splatnú dňa 11.5.2010 na sumu 331,94 EUR.
Žalobca ďalej poukázal na § 517 ods. 2 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a dodal, že žalovaná tým,že nezaplatil faktúry v lehote ich splatnosti riadne a včas, vo vzťahu k žalobcovi sa dostala do omeškania
a preto si uplatnil aj príslušný úrok z omeškania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci

bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.

Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu

1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a v zmysle vyššie citovaných
ustanovení vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe nasledovného skutkového stavu
veci:

Dňa 7.12.2011 uzavrel právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako
postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej sa postupca zaviazal postúpiť žalobcovi
postupované pohľadávky podľa čl. I zmluvy špecifikované v Protokole o odovzdaní konkrétnych
postupovaných pohľadávok podľa Príloh 1 až 9 tejto zmluvy, vzniknuté na základe Zmlúv o pripojení

uzatvorených medzi postupcom ako veriteľom a jeho klientmi, so všetkými právami s nimi spojenými.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 125 Občianskeho súdneho poriadku, za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu
predpísaný, určí ho súd.

Základnýmpredpokladomprevyhovenienárokužalobcuvakomkoľvekkonaníjepreukázanietzv.vecnej
legitimácie. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o
tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa
rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok
vecnejlegitimácieaktívnejznamená,ženiektoniejenositeľomhmotnoprávnehooprávneniaresp.práva,

na základe ktorého môže žiadať od povinného určité nepeňažné či peňažné plnenie alebo iný nárok.
Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej
povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, to znamená, že účastníka v konaní zaťažuje povinnosť
tvrdenia a povinnosť na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo aspoň označiť dôkazy osvedčujúce
ich pravdivosť. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd nahromadením
dostatočných podkladov vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť predloženia dôkazov spôsobilých preukázať pravdivosť svojich tvrdení, dostáva sa do

procesnej situácie neunesenia tzv. dôkazného bremena, a súdu neostáva nič iné len na okolnosti a
skutočnosti, ktoré neboli riadne preukázané, neprihliadať. Dôkaznými prostriedkami v súdnom konaní
sú v zmysle § 125 O.s.p. všetky prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny,ohliadka a výsluch účastníkov konania. To znamená, že ako dôkazný prostriedok nemôže súd použiť
dohady, predpoklady, indície a podobne.

V konaní súd v prvom rade skúmal, či žalobca je naozaj oprávnený vymáhať pohľadávku od žalovaného,
t.j. či je vlastníkom uvedenej pohľadávky s príslušenstvom. Svoje vlastnícke právo, ktoré zahŕňa
právo akokoľvek nakladať s uvedenou pohľadávkou, t.j. aj vymáhať ju súdnou cestou, žalobca
odvodzoval od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.12.2011 uzavretej medzi spoločnosťou Slovak
Telekom, a.s. ako postupcom a ním ako postupníkom. V zmysle Čl. II uvedenej zmluvy žalobcovi

mali byť postúpené len pohľadávky špecifikované v Protokole o odovzdaní konkrétnych postupovaných
pohľadávok podľa Príloh 1-9 zmluvy, pričom k účinnému prevodu postupovaných pohľadávok malo
dôjsť nadobudnutím účinnosti zmluvy o postúpení a podpisom Protokolu o odovzdaní konkrétnych
postupovaných pohľadávok. Žalobca však súdu dôkaz o účinnom prevode pohľadávok v konaní, t.j.
dôkaz o podpise protokolu, nepredložil. Z uvedeného dôvodu, súd potom nemohol uzavrieť, že riadnym
vlastníkom pohľadávky je práve žalobca, nakoľko to iba z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok a

špecifikáciepostupovanýchpohľadávoknebolojasnéanezameniteľnepreukázané,žeprávevlastníctvo
pohľadávky vo výške 1.127,86 EUR voči žalovanému prešlo na žalobcu a preto súd musel konštatovať,
že tento neuniesol dôkazné bremeno ohľadom jeho aktívnej legitimácie.

Na základe vyššie uvedených skutkových zistení s poukazom na citované zákonné ustanovenia

dospel k záveru, že nároku žalobcu voči žalovanému nemožno vyhovieť, nakoľko žalobca dostatočne
nepreukázal, že je v konaní aktívne legitimovaný, t.j. že je riadnym vlastníkom žalovanej pohľadávky a
preto žalobu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a vyslovil, že
žalobca nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko nebol v konaní úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v

dvoch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.