Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 1T/227/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212010665
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Piros

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2212010665.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Pirosa a

prísediacich Gabriela Bitteru a Tivadara Cséfalvaya, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému B. Z.,
pre prečin vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.6.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: B. Z. I.. XX.XX.XXXX O. X. M., G. Z. X. M., I. B. Č.. XXXX/XX, T. X. M.,

v pôvodnej veci 1T/227/2012

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
(keďže skutok nie je trestným činom)
spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede číslo 2Pv 88/11
oslobodzuje

zo skutku, ktorý mal spáchať tak, že:

dňa 22. januára 2011 okolo 15.30 hod. v meste X. M. na ulici X. na dvore rodinného domu pod súpisným
číslom X sa vyhrážal fyzickou likvidáciou poškodenému J. H. a to tým spôsobom, že mu uviedol slová
„okamžite vypadnite, lebo Vás zabijem!“, pričom mal v ruke železnú tyč, s ktorou zaútočil naňho takým
spôsobom, že ho udrel s uvedenou tyčou do ľavej časti hlavy a preto uvedené slová v ňom vzbudili
dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční,

teda

inému sa mal vyhrážať smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchať
závažnejším spôsobom konania a to so zbraňou,

čím mal spáchať

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona.

a

v pôvodnej veci 4T/25/2012

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku

(keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný)
spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Dunajskej Strede číslo 2Pv 88/11oslobodzuje

zo skutku, ktorý mal spáchať tak, že:
dňa 20. apríla 2012 v čase o 11,53 hod. v obci Z. I. T. Č.. XXX, okres Dunajská Streda, s doposiaľ
nezisteným spolupáchateľom, bez použitia násilia vošli do budovy pošty, kde jeden z páchateľov sa
postavil do dverí na chodbe a druhý páchateľ prešiel k poštovej priehradke, kde výzvou „Daj peniaze!“
vyzvalzapriehradkousediacupracovníčkupoštykodovzdaniufinančnejhotovosti,pričompopriehradke

predpracovníčkouklopalpredmetompodobajúcimsakrátkejguľovejzbrani,načomupracovníčkapošty
v obave o svoj život a zdravie odovzdala finančnú hotovosť vo výške 590,- eur, čím Slovenskej pošte,
a.s., so sídlom Partizánska č. 9, Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, spôsobil škodu v uvedenej výške,

teda

spoločným konaním proti inému mal použiť hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej
veci, a čin spáchať závažnejším spôsobom konania,
čím mal spáchať

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)

Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd Slovenskú poštu, a.s., so sídlom Partizánska č. 9,
Banská Bystrica so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianskoprávne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odmietnuť vypovedať, z ktorého dôvodu súd
s poukazom na § 258 ods. 4 Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej

výpovedi na čl. 26 ohľadne bodu 1) uviedol, že na základe telefonického volania babky L. O., ktorá
mu povedala, že vo dvore jej rodinného domu sa nachádzajú nejaké neznáme osoby a chcú sa vlámať
do domu, on došiel do dvora rodinného domu kde zistil, že sa tam nachádzajú tri neznáme osoby,
ktoré vykrikujú s babkou. Keď vbehol do dvora jeden z troch neznámych mužov vytiahol pištoľ, ktorú
hneď nabil a namieril naň a vyhrážal sa „choď odtiaľ, lebo ťa zastrelím“. Na to skočila medzi nich

babka, avšak tá osoba so zbraňou namierala aj na babku a uviedol jej, že „aj teba zastrelím“.

Uvedené okolnosti, čo sa týka opisu skutku obžalovaným , súd považuje pri vyhodnotení celej situácie
za potrebné zvýrazniť, keďže prítomní poškodení H., Q. a Ú. inak opisovali priebeh udalosti,
pričom je potrebné poukázať najmä na to, že samotný poškodený H., ktorý mal vytiahnuť zbraň

na obžalovaného a jeho babku uvádzal v prípravnom konaní na čl. 29, že v skutočnosti keď oni
došli do dvora uvedeného rodinného domu, iba svedok Q. šiel na dvor rodinného domu a on
spolu s Ú. zostali na ulici a vtedy tam došla jedna staršia pani na bicykli, ktorá išla na dvor a
začala si s W. vymieňať názory, pričom tvrdila, že uvedený rodinný dom vlastní ona. Svedok Q. ju
požiadal, aby opustila jeho majetok, ak nie tak zavolá políciu, ale medzitým staršia pani cez mobilný

telefón zavolala niekomu a o pár minút došiel na miesto mladý pán s kamarátom, ktorý prudko otvoril
vchodovú bránu, vbehol do dvora a začal vykrikovať a viackrát strčil do neho ako aj do W. Q..
Následne zašiel do garáže, ktorá sa nachádzala vo dvore a ako on ťahal W. z uvedeného dvora,
ten chalan vybehol s garáže s veľkou železnou tyčou, s ktorou sa začal oháňať a vyhrážal sa
slovami: „okamžite vypadnite, lebo vás zabijem“. S W. už boli v bráne a ten mladý zaútočil naň s

uvedenou tyčou tak, že ho trafil do ľavej strany hlavy a do ľavej ruky, s ktorou sa kryl. W. uskočil
preč a v nutnej obrane vytiahol svoju legálne držanú zbraň, ktorú nabil, mieril na útočníka a vyzval
ho, aby zložil uvedenú tyč.

Poškodený H. na týchto svojich výpovediach zotrval aj v pokračujúcej výpovedi v prípravnom konaní

na čl. 32-33 a na hlavnom pojednávaní na čl. 119 uvádzal, že W. vytiahol zbraň až na ulici, ktorúokolnosť vo svojej výpovedi v prípravnom konaní neuvádzal, keďže na čl. 29 uviedol, že už boli v
bráne a ten mladý pán zaútočil vtedy na nich tyčou a ani na čl. 33 v prípravnom konaní neupresňoval,
že kde sa všetci traja nachádzali a tvrdil na hlavnom pojednávaní, že W. sa vôbec nevyhrážal

obžalovanému alebo jeho babke.

Obžalovaný k výpovedi poškodeného H. uviedol, že on sa vôbec nevyhrážal nikomu a ani neudrel
železnou tyčou a bol to práve poškodený a jeho kamarát W., ktorý vytiahol zbraň vo dvore a nie
na ulici, čo môžu potvrdiť príslušníci polície, ktorí vyzvali W., aby odhodil zbraň. Pravdaže poškodený

zotrval na svojej výpovedi, z ktorého dôvodu súd doplnil dokazovanie výsluchom zasahujúcich
policajtov G. O. a N. R..

Svedok G. O. sa s odstupom času nevedel vyjadriť k priebehu udalostí, avšak svedok R. potvrdil
vo svojej výpovedi, že keď oni došli na miesto činu, stretli na ulici dve skupiny ľudí, v jednej
skupine sa zdržiaval obžalovaný a jeho rodičia, v druhej nejaký pán Q.J. a ešte niekto a títo sa hádali

medzi sebou ohľadne rodinného domu. Jeden na druhého kričali, pričom obžalovaný uviedol, že
boli napadnutí zo strany Q. aj so zbraňou v ruke, ktorú zbraň neskôr zaistili z osobného auta
niektorého účastníka. Druhá strana naproti tomu uvádzala, že bol to práve obžalovaný, ktorý sa
im vyhrážal fyzickou likvidáciou so železnou tyčou, ale žiadnu železnú tyč oni nevideli v ruke
obžalovaného a ani nenašli na ulici alebo vo dvore. Oni len poučili účastníkov konania na možnosť

podania oznámenia na políciu, ale na mieste nikoho nezadržali.

Vypočutý svedok - otec obžalovaného V. Z. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní
na čl. 126 uviedol, že keď on došiel do dvora rodinného domu svokry, vo dvore našiel okrem
svojho syna a svokry ešte ďalších troch neznámych chlapov, medzi ktorými bol aj Q., ktorého

poznal z jednej stavby, Uvedené osoby sa nachádzali vo dvore, asi 8 metrov od neho, a všimol
si, že Q. držal v ruke nejakú zbraň, ktorou sa oháňal a ešte on zakričal na túto osobu, aby zbraň
schoval. Počas jeho prítomnosti nikto nikoho nenapadol a ani sa nevyhrážal. Bola tam iba slovná
hádka ohľadne rodinného domu svokry. On nevidel žiadnu železnú tyč na zemi a ani zranenie
poškodeného. Uvedený svedok potvrdil, že mal vedomosti o tom, že svedok Q. aj na inom mieste

aj v jeho prítomnosti, kde vykonával opravu stavby, vyhodil bývalých majiteľov surovým spôsobom.

V podstate uvedené okolnosti vo svojej výpovedi potvrdzovala v prípravnom konaní aj vypočutá
svedkyňa - babka obžalovaného L. O. na čl. 46-48, na ktorú keď došla do dvora rodinného domu
poškodený aj jeho kamaráti začali rozprávať drsno a keď tam došiel jej vnuk, začali sa medzi sebou

dohadovať a vykrikovať jeden na druhého, a boli to práve poškodený a jeho svedkovia, ktorí ich
skúšali z dvora vytlačiť a jeden z nich a to W. Q. mal zrazu v ruke pištoľ, s ktorou namieril aj na ňu
a doslovne jej povedal, že: „aj teba zastrelím“, ktoré tvrdenia sú v zhode s tvrdeniami jej vnuka
- obžalovaného, čo sa týka najmä arogantného správania sa použitia zbrane zo strany svedka
W. vo dvore rodinného domu a nie na ulici, z ktorého dôvodu možno mať dôvodné pochybnosti, že

samotní poškodený a svedkovia hodnoverne opisujú priebeh udalostí vo dvore rodinného domu,
keďže ani jeden z nich neopisoval presne priebeh udalostí, najmä čo sa týka použitia zbrane vo
dvore alebo na ulici, keďže samotný H. uvádzal, že to bolo na ulici, ale ďalší svedkovia tvrdia
doslovne, že to bolo vo dvore.

Vychádzajúc z vyššie uvedených tvrdení a jednotlivých rozporov, súd uvedené okolnosti vyhodnotil
v prospech obžalovaného, keďže je jednoznačné, že boli to práve poškodený H. a jeho kolegovia,
ktorí mohli mať záujem na tom, aby akýmkoľvek spôsobom si vynútili vstup do nehnuteľnosti,
ktorú získal poškodený H., o čom svedčí aj list vlastníctva, avšak je otázne, že akým spôsobom oni
samotní vo dvore rodinného domu sa zachovali, z akého dôvodu mal svedok W. Q. u seba zbraň , aký

mal záujem s použitím zbrane, preto to nabil a prečo iba oni traja poukazovali na zranenie hlavy
poškodeného, pričom túto okolnosť neuvádzali ani príslušníkom polície, ale na lekárske ošetrenie
poškodený zašiel až neskôr, z ktorého dôvodu tiež možno spochybniť priebeh udalostí tak, ako to oni
samotní opisovali, prečo to hneď neoznámili príslušníkom polície.

Súd zvážiac jednotlivé tvrdenia na strane obžalovaného ako aj na strane poškodeného dospel k
záveru, že konanie obžalovaného nemohlo byť takej intenzity, aby vzbudili u poškodeného dôvodnú
obavu, že svoje vyhrážky aj uskutoční, keďže je zrejmé, že svedok W. sa nezdráhal vytiahnuť
zbraň, ktorá bola neskôr zaistená políciou a bola nabitá, čo poukazuje na to, že oni traja boli sivedomí svojej prevahy či so zbraňou, alebo bez zbrane, z ktorého dôvodu súd neuveril tvrdeniam
poškodeného, keďže boli to práve oni, ktorí vyvolali tento spor a je na mieste otázka, že prečo si
nezabezpečili asistenciu štátnej alebo mestskej polície,aby sa vyhli takýmto komplikáciám.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, vyhodnotiac jednotlivé rozpory v tvrdeniach účastníkov
konania v prospech obžalovaného, že tento skutok nie je trestným činom a preto obžalovaného s
poukazom na § 285 písm. g) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.

Súd taktiež obžalovaného v bode 2) oslobodil zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 pís. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 20 Trestného zákona a to z
dôvodov § 285 písm. c) Trestného poriadku, keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
pričom súd poukazuje na tú skutočnosť, že v podstate v priebehu prípravného konania ako aj v
priebehu dokazovania na hlavných pojednávaniach nebol vykonaný žiadny priamy dôkaz o účasti

obžalovaného na tejto lúpeži.

Súd poukazuje najmä na to, že obžalovaný nielenže popieral svoju účasť na tejto lúpeži, ale vraj nikdy
v živote sa v budove pošty nenachádzal a vtedy býval u svojej priateľky v dome svedka F. O..

Na hlavnom pojednávaní využil svoje právo odmietnuť vypovedať, preto súd prečítal jeho výpoveď
z prípravného konania.

Vypočutá svedkyňa M. M. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní opisovala
priebeh vykonania lúpeže, avšak nevedela presne opísať postavu páchateľov, keďže obidvaja boli

zamaskovaní,mali čiernekuklynahlave. Niktoinýsa vtedy na poštenenachádzal. Jedenzpáchateľov
sa zastavil v prechode z chodby k priehradkám a druhý pristúpil k nej. Videla, že má kuklu, tak sa
zľakla a chcela sa skryť za stôl, a ten zakričal na ňu, že „daj peniaze“ a začal búchať zbraň o
priehradku. Ona sa zľakla, poslúchla a cez okienko odovzdala tomuto mužovi peniaze v hotovosti
vo výške 590,-- Eur.

Súd v rámci výsluchu svedkyne M. vyzval obžalovaného Z., aby zakričal uvedené slová v priebehu
hlavného pojednávania, avšak svedkyňa doslovne uviedla, že neopoznala hlas prítomného
obžalovaného. Svedkyňa opisovala svedkov rovnako, že boli vysokí asi 170 cm, boli chudí, mali
oblečené modré rifle a čierne tričko, ktoré okolnosti v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uvádzala,

že boli vysokí asi 170-175 cm a medzi sebou sa nerozprávali a jeden z nich povedali iba dve vety
po slovensky, ale nevie povedať, že či mal prízvuk.

Za tejto dôkaznej situácie bola na mieste činu vykonaná nielen ohliadka miesta činu, ale boli
zaistené aj pachové stopy, z výsledkov zaistených pachových stôp bolo zistené, že boli porovnávané

pachové stopy zaistené pri ohliadke miesta činu a to z vonkajšej kľučky, vonkajších dverí budovy, z
miesta kde čakal druhý páchateľ a ďalej z podlahy pred priehradkou a z vrchnej strany kovového
oplotenia vedľajšieho pozemku. Taktiež boli zaistené pachové stopy od obžalovaného a bola zistená
pachová totožnosť medzi porovnávanými pachovými stopami z miesta činu a od obžalovaného, z
čoho vyplývalo, že porovnávané pachové stopy pochádzajú z miesta činu od obžalovaného a nemôžu

pochádzať od žiadnej inej osoby.

Lenže súd v predmetnej veci na návrh obhajoby doplnil dokazovanie výsluchom znalca V. O., ktorý
na základe položených otázok uviedol, že v rámci zabezpečenia pachový stôp táto sa vykonáva
ako nadštandardný úkon s dvoma služobnými psami z dôvodu, aby sa výsledok zobjektivizoval pred

samotnou pachovou identifikáciou, pričom psovod musí dodržať metodický postup, musí vykonať
tzv. náhodnú zaujímavosť, ktorá musí vždy viesť negatívne a náhodná zaujímavosť je vlastne
povinný úkon, ktorým sa vylučuje prítomnosť pachu na pachovom snímači zaistenej pachovej stopy,
ktorý by bol pre psa atraktívnym. Pachová stopa je zmes rôznych pachov, čiže zmes pachového
pozadia, pachu pridruženého, pachu individuálneho a pachu druhového. Pri zaistení je vysoká

pravdepodobnosť, že na pachovom snímači sa bude nachádzať aj pach kriminalistického technika,
ktorý stopu zaisťoval. Z toho vyplýva, že porovnávaciu pachovú stopu nesmie odoberať policajt, ktorý
na mieste činu zaisťoval pachovú stopu. Na výkon pachovej stopy môžu pôsobiť rušivé vplyvy -
faktory, ale sú to prevažne fyzikálne faktory,to znamená odvetranie pachových častíc z pachovejstopy, čím výsledok pri pachovej identifikácii by bol stále negatívny, ďalej deštrukcia pachových
častíc pôsobením anorgatických látok ako sú hydroxidy, kyseliny a aj možnosť kontaminácie pachovej
stopy, ktorú vlastne považujú ako obohatenie pachovej stopy pachom tretej osoby, ktorá nemá súvis

s trestným činom, ale mohla sa nachádzať pri odbere stopy.

Znalec na otázku, vychádzajúc z tej skutočnosti, že pachové stopy boli zaistené na mieste činu dňa
20.4.2012 a od obžalovaného bola zaistená až dňa 11.5.2012, či zabezpečené stopy od domnelého
páchateľa aj po takom čase mohli byť identické, znalec uviedol, že áno a nezáleží na čase kedy

boli zaistené.

Ďalej znalec pripomenul, že pachová stopa, ktorá bola zaistená na kľučke dverí bola negatívna,
teda nebola zistená pachová zhoda.

Vychádzajúc z vyššie uvedených okolností, ktoré uvádzal najmä znalec, že chýba pachová zhoda

na kľučke dverí a medzi obžalovaným, a vyhodnotiac aj tú skutočnosť, že jeden z páchateľov zostal
pri dverách a druhý pristúpil k priehradke a mal zakričať na poškodenú, ktorá neopoznala hlas
obžalovaného na hlavnom pojednávaní, z toho možno usúdiť, že obžalovaný sa nenachádzal
v čase vykonania skutku na mieste činu, keďže chýbala pachová stopa na kľučke dverí, avšak
nepristúpil ani k poškodenej, ktoré okolnosti súd vyhodnotil v prospech obžalovaného a keďže vo

veci neboli vykonané a produkované ďalšie iné priame dôkazy proti obžalovanému, tohto spod
obžaloby oslobodil, keďže nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok súd poškodenú stranu so svojimi nárokmi na náhradu škody
musel odkázať na občianskoprávne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.