Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/20/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108200802
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7108200802.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľky K. D., R..

XX.X.XXXX trvale bytom Č. XX, XXX XX J. prechodne N. Č..XX, XXX XX V. I. proti odporcovi Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom Staničné námestie č.9, 042 11 Košice v konaní o zaplatenie
nemajetkovej ujmy vo výške 16.596,96 EUR (500.000,-Sk)

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaním doručeným súdu dňa 11.1.2008, ktoré bolo na základe výzvy súdu (§43
O.s.p.) doplnené podaním doručeným súdu dňa 14.4.2008 spísaným jej právnou zástupkyňou o

označenie účastníkov konania a petitu domáhala pôvodne voči odporcovi v l. rade: K.. P. zaplatenia
250.000,-Sk, voči odporcovi v 2. rade: K.. C. zaplatenia 250.000,-Sk a voči odporcovi v 3. rade: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej v texte označený aj ako „ÚPSVaR Košice“) zaplatenia
500.000,-Sk. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa domáha ochrany osobnosti voči odporcom preto,
že ich konaním boli porušené jej základné práva na ochranu života, zdravia a ľudskej dôstojnosti.
Pôvodne označení odporcovia v 1. a v 2. rade mali ako posudkoví lekári porušiť právne povinnosti
pri hodnotení jej zdravotného stavu, pretože uviedli nepravdivé skutočnosti vo svojich lekárskych

posudkoch, ktoré sa stali podkladom pre nesprávne rozhodnutie odporcu v 3. rade, ktorým nepriznal
navrhovateľkefinančnúkompenzáciuvzmyslezákonaosociálnejpomoci,ktorájeurčenánaprekonanie
alebo zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, pričom navrhovateľka v
tom čase spĺňala všetky podmienky určené citovaným zákonom a jej zdravotný stav si vyžadoval a
vyžaduje zmiernenie sociálnych následkov, a to aj s ohľadom na to, že jej jediným príjmom je invalidný
dôchodok vo výške v tom čase 6.399,- Sk. Týmto konaním mali odporcovia spôsobiť navrhovateľke
škodu, za ktorú zodpovedajú podľa §11 Občianskeho zákonníka, nakoľko ich postupom, ktorý mal za

následok nepriznanie kompenzácii došlo k zníženiu jej ľudskej dôstojnosti, pretože nemá prostriedky na
zabezpečenie životných podmienok.

Dňa 22.8.2008 súd Uznesením č.k. 38C/20/2008-51 (práv.2.10.2008) odmietol návrh navrhovateľky
podaný na súde 11.1.2008 vo vzťahu k odporcom v l. a 2. rade, nakoľko vo vzťahu k týmto osobám
navrhovateľka neodstránila vady podania, ktorý mal byť návrhom na začatie konania.

Navrhovateľka voči tomuto uzneseniu podala dňa 3.10.2008 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v
Košiciach pod sp.zna.3Co/300/2008-63 dňa 22.12.2008 tak, že odmietol odvolanie s tým, že odvolanie
bolo podané oneskorene.Súd vo veci vykonal prípravu pojednávania a doručil žalobný návrh spolu s poučením podľa § 114 a
nasledujúce O.s.p. dňa 30.3.2010 už len odporcovi v 3. rade - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice (ďalej v texte len „odporca“).

Odporca sa k návrhu vyjadril dňa 14.5.2010 v tom zmysle, že navrhol žalobu zamietnuť, nakoľko
žaloba, vrátane doplneného návrhu je nezrozumiteľná, zmätočná a že petit žaloby na ochranu osobnosti
je v rozpore s obsahom žaloby, ktorý napadá úradný postup odporcu v súvislosti s nepriznaním
kompenzácií v podobe peňažných dávok pre navrhovateľku a navyše navrhovateľka žiadnym spôsobom

nepreukázala skutočnosť, že odporca sa dopustil neoprávnených zásahov do práva na ochranu
jej osobnosti t.j. takého konania, ktoré by spôsobilo, že navrhovateľka bola voči tretím osobám
znevýhodnená na svojich právach.

Dňa 11.2.2008 súd uznesením č.k.38C/20/2008-27 ustanovil navrhovateľke právnu zástupkyňu „ex offo“
v súlade s § 30 ods. 1, veta prvá O.s.p. a uznesením č.k.38C/20/2008-36 zo dňa 18.4.2008 jej tiež priznal

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise,
účastníckymi výpoveďami, písomnými podaniami a vyjadreniami, celým spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav :

Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 6.12.2006 č. 2006/03285 rozhodlo o odvolaní
navrhovateľky proti rozhodnutiu Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice pod č.06/11171-75-zam/ÚB
zo dňa 14.8.2006 tak, že odvolanie zamieta a napadnuté rozhodnutie potvrdzuje s odôvodnením, že
aj na základe sociálneho prieskumu vykonaného dňa 8.11.2006 pracovníkmi Ústredia práce sociálnych

vecí a rodiny v Bratislave pracovisko v Košiciach bolo zistené, že nie je dôvod na zmenu riešenia
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia uvedených v posudku Úrad práce sociálnych
vecí a rodiny Košice (č.2006/16185/KRO/I zo dňa 28.7.2006), nakoľko K. D., ako vyplýva z lekárskeho
posudkového záznamu má zachovanú mobilitu, chôdzu samostatnú a dlhšie vzdialenosti zvláda len
za pomoci vychádzkovej palice, a teda pohybové schopnosti neobmedzujú navrhovateľku v takom

rozsahu, aby bola odkázaná na bezbariérové prostredie. Uviedol, že dôsledky postihnutia je možné
riešiť pomôckami poskytovanými na základe zdravotného poistenia - protišmykovej podložky do vane,
stoličky, držadiel k vani a nenavrhuje sa kompenzovať príspevkom na úpravu bytu, rodinného domu
alebo garáže - úpravy kúpeľne.

Podľa Záznamu lekára (K.. J.) z oddelenia posudkových činností k stanoveniu miery funkčnej poruchy
zo dňa 19.3.2007 bola navrhovateľke stanovená miera
funkčnej poruchy podľa prílohy č.4 k zákonu č.195/1998 Z.z. vo výške 50%. V anamnéze pacientky
sa uvádza, že je viac ako 20 rokov v psychiatrickej liečbe, pre somatické potiaže vedená u viacerých
odborníkov. Aj napriek opakovanému posúdeniu u pacientky, naďalej zostala stanovená 50% MFP pre

postihnutie vyplývajúce z psychiatrického ochorenia.

Ako vyplýva z Posudku č.2007/13249/KRO zo dňa 13.6.2007, navrhovateľke bola stanovená miera
funkčnejporuchypodľaprílohyč.4IV.5.c.)zákonač.195/1998Z.z.vovýške50%stým,žesapovažujeza
občana s ťažkým zdravotným postihnutím bez časového obmedzenia. Týmto posudkom stratil platnosť

posudok č.2006/16185/KRO zo dňa 28.7.2006.

Dňa 22.6.2007 Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice pod č.07/08291-55-zam/OA zamietol žiadosť
navrhovateľky (zo dňa 24.4.2007) na poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu podľa §
58 ods. 1 zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci s odôvodnením, že na základe posudku oddelenia

o posudkových činnostiach Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 13.6.2007 bola
menovanej stanovená miera funkčnej poruchy na 50% a podľa prílohy č.4 preto sa menovaná považuje
za občana s ťažkým zdravotným postihnutím avšak navrhovaná kompenzácia sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia formou peňažného príspevku na osobnú asistenciu bola zamietnutá
nakoľko v oblasti komunikácie a nevyhnutných životných úkonov a práv domácnosti nemá vážnejšie

sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. Ďalej dňa 22.6.2007 Úrad práce sociálnych vecí
a rodiny Košice v rozhodnutí pod č. 07/08291-54 zam/KOMV zamietol žiadosť navrhovateľky na
poskytnutie peňažného príspevku na na kúpu osobného motorového vozidla. Rovnako dňa 22.6.2007
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice pod č.07/08291-52 zam/DIA zamietol žiadosť navrhovateľkyna poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ďalej
pod č. 07/08291-51 zam/OŠ dňa 22.6.2007 zamietol žiadosť navrhovateľky na poskytnutie peňažného
príspevkunakompenzáciuzvýšenýchvýdavkovvsúvisiacichshygienoualebosopotrebovanímšatstva,

bielizne, obuvi a bytového zariadenia a pod č.07/08291-53 zam/ÚB zo dňa 22.6.2007 zamietol žiadosť
navrhovateľky na poskytnutie peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže.

Ako vyplýva z Posudku č.2007/024183 zo dňa 14.9.2007, navrhovateľke bola stanovená miera funkčnej
poruchy podľa prílohy č.4, časť IV.5.c.) zákona č.195/1998 Z.z. vo výške 50% s tým, že sa považuje za

občana s ťažkým zdravotným postihnutím a patrí jej preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím
bez časového obmedzenia. V odôvodnení sa uvádza, že pre navrhovateľku z jej ťažkého zdravotného
postihnutiavyplývajúsociálnedôsledky,atovoblastimobility-kdesakompenzácienenavrhujú,voblasti
komunikácie, kde sa kompenzácie nenavrhujú, v oblasti zvýšených výdavkov - kde sa kompenzácie
nenavrhujú, v oblasti nevyhnutných životných úkonov a prác v domácnosti - kde sa kompenzácie
nenavrhujú.

Dňa 8.10.2007 Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice zvýšil v prospech navrhovateľky dávku
a príspevky k dávke v hmotnej núdzi zo sumy 1.280,-Sk na sumu 1.350,-Sk od 1.9.2007 do trvania
podmienok.

Dňa 10.10.2007 (č.k.2007/02183) druhostupňový správny orgán, Ústredie práce sociálnych vecí
a rodiny zamietol odvolanie navrhovateľky a rozhodnutie pod č.07/08291-54-zam/KOMV zo dňa
22.6.2007 potvrdil s odôvodnením, že ani odvolací posudkový orgán nenavrhol kompenzovať peňažným
príspevkom na kúpu osobného motorového vozidla, nakoľko navrhovateľka nie je odkázaná na
individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.

Takisto dňa 10.10.2007 (č.k.2007/02183-1) druhostupňový správny orgán, Ústredie práce sociálnych
vecí a rodiny zamietol odvolanie navrhovateľky a rozhodnutie pod č. č.07/08291-52-zam/DIA zo dňa
22.6.2007 potvrdil s odôvodnením, že sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti
zvýšených výdavkov nenavrhuje kompenzovať peňažným príspevkom na zvýšené výdavky na diétne

stravovanie z dôvodu, že menovaná na základe záznamu lekára nespĺňa podmienky prílohy č. 13 podľa
skupín I., II., III., nakoľko netrpí ani jednou z porúch v nej uvedených.

Ďalej dňa 10.10.2007 (č.k.2007/02183-2) druhostupňový správny orgán, Ústredie práce sociálnych vecí
a rodiny zamietol odvolanie navrhovateľky a rozhodnutie č.07/08291-51-zam/OŠ zo dňa 22.6.2007

potvrdil s odôvodnením, že ani odvolací posudkový orgán nenavrhol navrhovateľke kompenzáciu
vo forme peňažného príspevku na zvýšené výdavky súvisiace s hygienou alebo opotrebovaním
šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, nakoľko na základe záznamu lekára odvolacieho orgánu
menovaná nespĺňa podmienky stanovené v prílohe č. 12 skupiny I., II. k zákonu č.195/1998 Z.z. o
sociálnej pomoci.

Dňa 10.10.2007 (č.k.2007/02183;;3) druhostupňový správny orgán, Ústredie práce sociálnych vecí a
rodinyzamietolodvolanienavrhovateľkyarozhodnutieč.07/08291-53-zam/ÚBzodňa22.6.2007potvrdil
s odôvodnením, že ani odvolací posudkový orgán nenavrhol navrhovateľke kompenzáciu vo forme
peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže z dôvodu, že nie je odkázaná na

požadovanú bezbariérovú úpravu kúpeľne, nakoľko navrhovateľka nemá také pohybové obmedzenia,
ktoré by odôvodňovali úpravu bytu z titulu nemožnosti prekonávať bariéry.

A napokon dňa 10.10.2007 (č.k.2007/02183-4) druhostupňový správny orgán, Ústredie práce sociálnych
vecí a rodiny zamietol odvolanie navrhovateľky a rozhodnutie č.07/08291-55-zam/OA zo dňa 22.6.2007

potvrdil s odôvodnením, že ani odvolací posudkový orgán nenavrhol navrhovateľke kompenzáciu vo
forme peňažného príspevku na osobnú asistenciu s odôvodnením, že navrhovateľka je samostatná
pri základnej hygiene, používaní WC, obliekaní, sprchovaní, je schopná pripraviť si menšie jedlá, je
samostatná pri jedení, pití, užívaní liekov, prepravuje sa hromadnou dopravou, lekárov navštevuje sama.
V tom čase jej stav nevyžadoval starostlivosť inej osoby.

Podľa posudku Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny č.2007/02183 zo dňa 14.10.2007 ohľadne miery
funkčnej poruchy bolo zistené, že táto je 50% podľa prílohy č.4 zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnejpomoci, pričom sa teda navrhovateľka považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a patrí jej
preukaz ZŤP bez obmedzenia.

Dňa 16.8.2010 Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice pod č.1SZP/KE1/2010/09683-50/zamDIA
nepriznal navrhovateľke peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie
navrhovateľke na základe jej žiadosti zo dňa 28.5.2010 s odôvodnením, že rozhodnutím oddelenia
posudkových činností úradu na základe komplexného posudku oddelenia posudkových činností Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 9.8.2010 bola menovanej stanovená miera funkčnej

poruchy na 50 % v zmysle zákona č.447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia, čím sa menovaná považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným
postihnutým, avšak nebola aj jej navrhnutá kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia formou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie,
pretože nespĺňa kritéria pre poskytovanie tohto peňažného príspevku v zmysle prílohy č.5 citovaného
zákona.

Napojednávanídňa1.2.2011právnazástupkyňanavrhovateľkyuviedla,ženavrhovateľkatrvánažalobe
v celom rozsahu a nárok si uplatňuje v súlade s § 11 Občianskeho zákonníka z titulu ochrany osobnosti,
nakoľko bola porušená dôstojnosť navrhovateľky na základe nesprávneho rozhodnutia odporcu tým,
že jej nepriznal sociálnu pomoc takú, aká by jej patrila podľa jej zdravotného stavu. Nárok si teda

navrhovateľka neuplatňuje podľa zákona o nesprávnom úradnom postupe odporcu, ale podľa §11
Občianskeho zákonníka.

Odporca pojednávaní dňa 1.2.2011 trval na tom, aby súd žalobu zamietol, nakoľko neboli porušené
žiadne osobnostné práva navrhovateľky, ktorá si svoje nároky ohľadne sociálnej pomoci uplatnila v

piatich samostatných konaniach, v ktorých odporca platne rozhodol, t.j. nároky navrhovateľky boli na
prvom stupni zamietnuté, navrhovateľka sa odvolala a druhostupňový správny orgán tieto rozhodnutia
potvrdil. Z toho vyplýva, že navrhovateľka riadne využila opravný prostriedok o ktorom bolo rozhodnuté,
preto nijakým spôsobom neboli porušené osobnostné práva navrhovateľky.

Na pojednávaní dňa 1.2.2011 navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že od odporcu žiadala
kompenzáciu za účelom preplatenie sprchovacieho kúta, ktorú jej zamietli aj napriek tomu, že jej
bola uznaná 70 % invalidita ako to vyplýva z potvrdenia zo dňa 2.5.2007 Sociálnej poisťovne pre účely
dôchodkovej dávky. Uviedla, že od roku 1966 pracovala na stavbe v Prahe ako pomocná sila do roku
1974 a v roku 1975 sa jej narodil syn. V súčasnosti žije sama vo svojej domácnosti, a s manželom sa

rozviedlavroku2001.Odroku1975jejbolpriznanýčiastočnýinvalidnýdôchodoknapolrokaanásledne
po pol roku bola uznaná plnou invalidnou dôchodkyňou a tento stav trvá do roku 8.11.2010 odkedy sa
stala starobnou dôchodkyňou a došlo aj k zvýšeniu vyplácaného dôchodku z invalidného 194 EUR na
starobný vo výške 247,50 EUR mesačne.

Dňa 17.2.2011 právna zástupkyňa navrhovateľky v písomnom podaní uviedla, že navrhovateľka
porušenie zákonnej povinnosti zo strany odporcu vidí v nepriznaní finančnej kompenzácie, na ktorú mala
nárok podľa zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v platnom znení v čase vzniku jej nároku a
to na základe napadnutých rozhodnutí (č. 07/08291-54 zam/KOMV zo dňa 22.6.2007, č.07/08291-52-
zam/DIA zo dňa 22.6.2007, č. 07/08291-51- zam/OŠ zo dňa 22.6.2007, č.07/08291-53-zam/ÚB zo dňa

22.6.2007, č.07/08291-55 zam/OA zo dňa 22.6.2007) ktoré boli po podaní odvolania dňa 10.10.2007
administratívnymi rozhodnutiami Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny v celom rozsahu potvrdené a
odvolania navrhovateľky boli zamietnuté. Tieto rozhodnutia správneho orgánu boli preskúmavané na
Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. č. 7S/102/2007. Ďalej poukázala na to, že jediný príjem v čase
rozhodnutiaodporcuojejkompenzáciibolinvalidnýdôchodokk1.1.2006vovýške4.631,-Sk,k1.1.2007

vo výške 4.749,- Sk, k 1.1.2008 vo výške 5.046, Sk+ 1.350,- Sk. A dávky hmotnej núdzi a príspevku
tieto poberala v uvedenom období vo výške 15.700,-Sk spolu za celý rok 2008, 171,43 EUR spolu za
celý rok 2009, od 1.1.2010 mi bola priznaná dávka znížená na mesačnú sumu o výške 35,87 EUR, od
1.11. 2010 mi bola priznaná dávka znížená na mesačnú sumu o výške 20,93 EUR.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 22.3.2011 uviedol, že rozhodnutia odporcu o nepriznaní kompenzácie v
podobe peňažných dávok pre navrhovateľku záviseli od posúdenia zdravotného postihnutia oddelením
posudkových činností u odporcu, ktorý na toto vypracoval Posudok č.2007/13249/KRO dňa 13.6.2007,
podľa ktorého sa navrhovateľka považovala za občana s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledkustanovenia miery funkčnej poruchy 50 % a patril jej preukaz občan s ťažkým zdravotným postihnutím
bez časového obmedzenia, avšak sociálne dôsledky jej zdravotného postihnutia v oblasti mobility
komunikácie a nevyhnutných životných úkonov prác domácnosti, ako aj v oblasti zvýšených výdavkov

neboli navrhnuté na kompenzáciu požadovanými peňažnými príspevkami, preto odporca vydal na
základe návrhov navrhovateľky Rozhodnutie č. 07/08291-51 zam/OŠ zo dňa 22.6.2007 o nepriznaní
peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov v súvisiacich s hygienou alebo s
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, Rozhodnutie č.07/08291-52 zam/DIA
zo dňa 22.6.2007 o nepriznaní peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne

stravovanie, Rozhodnutie č.07/08291-53 zam/ÚB zo dňa 22.6.2007 o nepriznaní peňažného príspevku
na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže, Rozhodnutie č.07/08291-54 zam/KOMV zo dňa
22.6.2007 o nepriznaní peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidla, Rozhodnutie
č.07/08291-55 zam/OA zo dňa 22.6.2007 o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu,
voči týmto rozhodnutiam odporcu sa navrhovateľka riadne v zákonnej lehote odvolala. Na základe
toho uvedené rozhodnutia posúdil a v súlade s Posudkom č. 23007/02183 dňa 14.9.2007 už

druhostupňového správneho orgánu potvrdil rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a to vo
všetkých prípadoch. Odporca ďalej uviedol, že následne, proti rozhodnutiu druhostupňového správneho
orgánu č.2007/02183-3 zo dňa 10.10.2007 podala navrhovateľka žalobu o zrušenie preskúmavaného
rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, o ktorej Krajský súd v Košiciach rozhodol pod
sp.zn.č. 7S/102/2007-50 dňa 1.4.2009 tak, že žalobu zamietol a rovnako rozhodol aj Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ktorý Rozsudkom pod sp.zn. 4Sžso/43/2009 zo dňa 30.11.2009 potvrdil rozsudok
KS v Košiciach. Odporca ďalej poukázal na skutočnosť, že zdravotný stav navrhovateľky bol náležite
posúdený, posudkoví lekári sa v danom prípade vysporiadali so všetkými druhmi ochorení, ktorými
trpela, ako aj s odbornými lekárskymi nálezmi, ktoré mali k dispozícii a na ich základe určili mieru
funkčnej poruchy u navrhovateľky tak, ako je to špecifikované v jednotlivých posudkoch. V správnom

konaní bolo nepochybne preukázané, že u navrhovateľky v oblastiach uvedených v posudkoch neboli
také dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré by odôvodňovali kompenzáciu jej ťažkého
zdravotného postihnutia ňou žiadaných príspevkov. Správny orgán pri vydaní rozhodnutí vychádzal
zo skutkového stavu, ktorý tu bol ku dňu vydania rozhodnutia. Na základe toho odporca nesúhlasí s
tvrdením navrhovateľky, že odporca porušil zákonnú povinnosť, tým, že nepriznal finančné kompenzácie

podľa zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v čase vzniku jej
nároku, preto odporca sa týmto nedopustil neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti
navrhovateľky, t.j. takého konania, ktoré by spôsobilo, že by navrhovateľka bola voči tretím osobám
znevýhodnená na svojich právach. Na základe vyššie uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní dňa 4.5.2011 právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, zásah do ľudskej dôstojnosti
u navrhovateľky vyplýva z nepriznania peňažného príspevku na úpravu bytu, rodinného domu alebo
garáže, poukázala na závažné ochorenie u navrhovateľky preukázané odbornými lekármi. Ďalej uviedla,
že v rozhodnutí druhostupňového orgánu pod č. 2007/02183-4 sa uvádza, že je samostatná, že sa do
zdravotníckych zariadení prepravuje MHD, pričom navrhovateľka trpí ťažkým zdravotným postihnutím,

ktoré má progresívny nepriaznivý vývoj a nemá prostriedky na to, aby mohla bývať dôstojne. Uviedla, že
orgán verejnej moci je zodpovedný za to, čo vo svojom rozhodnutí uvádza, to znamená, že zodpovedá
za komplexné rozhodnutie tak, ako ho vydá vo svojom mene a teda aj za dôvody, ktoré vo svojom
rozhodnutí.

Na pojednávaní dňa 22.9.2011 súd vypočul svedka, na ktorého výpovedi trvala navrhovateľka, K.. S.
P., P.. uviedol, že navrhovateľku poznal z minulosti, od roku 1962 do roku 1993 pracoval ako vedúci
posudkový lekár, kedy posudzoval aj dôchodkové nároky, bol v dôchodkovej komisii, kde sa posudzoval
aj dôchodok pre navrhovateľku. Osobne ju však nepozná, nikdy ju nevyšetroval a pri vypracovaní
rozhodnutí vychádzal z predložených podkladov odborných lekárov.

Na pojednávaní dňa 22.9.2011 bol vypočutý ďalší svedok K.. S. C., súd vypočul svedka, na ktorého
výpovedi trvala navrhovateľka a ktorý uviedol, že navrhovateľku osobne nepoznal, že pracoval pre
Sociálnu poisťovňu ako posudkový lekár v rokoch 2005 a 2007 a nepamätal si, či vôbec niekedy
vyšetroval navrhovateľku a tiež, že nikdy neposudzoval nároky navrhovateľky preto sa k jej nárokom

nevedel vyjadriť.

Právna zástupkyňa navrhovateľky písomným podaním doručeným súdu dňa 11.11.2011 navrhla, aby
súd do konania okrem Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice pripustil aj vstup Ústrediapráce sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava a súčasne požiadala o zrušenie zastupovania
navrhovateľky pre narušenie vzájomnej dôvery medzi klientom a právnym zástupcom.

Na pojednávaní dňa 17.5.2013 navrhovateľka návrh na pripustenie vstupu ďalšieho odporcu do tohto
konania, t.j. Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava zobrala späť a trvala na tom,
že jej žaloba smeruje len voči odporcovi - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Košice.

Na pojednávaní dňa 20.6.2014 sa zúčastnili navrhovateľka aj odporca, navrhovateľka žiadala

pojednávanie odročiť s tým, že „ešte stále nemá zvoleného právneho zástupcu, že ju nikto nechce
zastupovať“.

Podľa §119 ods.1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa §119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na

odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom
mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie
pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa
účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu,
na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom.

Obsahom tohto základného ústavného práva (čl. 48 ods. 2 Ústavy) však nie je povinnosť súdu vyhovieť
akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania.

Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu" (§ 101 ods. 2 O.s.p.) v každom konkrétnom prípade
patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu (viď I. ÚS 68/1998).

V čase od 16.3.2012 potom, ako súdom ustanovená právna zástupkyňa pre stratu dôvery odmietla
navrhovateľku ďalej v konaní zastupovať, navrhovateľka si aj napriek snahe nenašla ďalšieho právneho
zástupcu, ktorý by ju v tomto konaní zastupoval. Od toho času navrhovateľka svojím postupom narušila
plynulosť súdneho konania tým, že opakovane sa pojednávaní z dôvodu, že „ešte stále nemá právneho

zástupcu“ nezúčastňovala, alebo žiadala pojednávania odročiť, napr. pojednávania dňa 4.12.2012
sa bez ospravedlnenia nezúčastnila, dňa 17.5.2013 žiadala pojednávanie odročiť, dňa 5.11.2013
opätovne žiadala pojednávanie odročiť, a aj dňa 20.6.2014 navrhovateľka žiadala pojednávanie odročiť,
nakoľko „ešte stále nemá právneho zástupcu, že ju nikto nechce zastupovať“. Súd navrhovateľku na
narušenie plynulosti súdneho konania opakovane upozorňoval (dňa 17.5.2013, dňa 5.11.2013 a tiež

dňa 20.6.2014).

Vzhľadom na to, že navrhovateľkou uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania ako na
predchádzajúcich dvoch pojednávaniach (17.5.2013, 5.11.2013) bol rovnaký a tento dôvod sa ukázal
byť navrhovateľkou neriešený a nevyriešený, súd dňa 20.6.2014 už neuznal návrh navrhovateľky na

odročenie pojednávania za dôležitý v zmysle §119 ods.1 O.s.p. a pokračoval v súdnom pojednávaní.

Po poučení účastníkov súdom na pojednávaní dňa 20.6.2014 podľa §120 ods.4 O.s.p. účastníci tohto
konania súdu nenavrhli žiadne ďalšie dôkazy na vykonanie, resp. na doplnenie dokazovania.

Podľa §11 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

Podľa §13 ods.1 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,

aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.Podľa §13 ods. 2 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa §13 ods. 3 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s
prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa §16 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu

osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľky voči odporcovi (Úrad práce sociálnych vecí a
rodiny Košice) na zaplatenie 500.000,-Sk z titulu sankcie - nemajetkovej ujmy v rámci ochrany
osobnosti, nakoľko k zníženiu jej ľudskej dôstojnosti malo dôjsť konaním odporcu vydaním piatich
nesprávnych rozhodnutí dňa 22.6.2007, pri ktorých odporca ako tvrdí navrhovateľka, vychádzal z

nesprávneho lekárskeho posudku vydaného ich posudkovým lekárom. Týmto postupom odporcu na
strane navrhovateľky mala byť spôsobená ujma vo výške žalovanej sumy.

Súčasťou právnej istoty je právo každého dovolať sa právnej ochrany svojho subjektívneho práva
rovnako ako aj istota, že sa mu takejto ochrany zo strany štátu dostane. Táto zásada však vychádza

z ústavne zakotveného práva každého domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde.

Osobnostné práva človeka upravené v §11-§16 OZ predstavujú základ súkromnoprávnej úpravy
osobnostného práva, medzi tzv. všeobecné osobnostné práva, ktoré patria bez rozdielu každému

zaraďujeme najmä právo na ochranu života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

O neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby ide vtedy, ak je v rozpore s objektívnym právom.
Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému, ktorý je protiprávny. O

neoprávnený zásah nejde, ak ten, kto sa ho dopúšťa, plní svoju právnu povinnosť alebo vykonáva svoje
právo.

Pojem ujma je širší ako pojem škoda, keďže zahŕňa okrem prípadov, keď niekto následkom určitej
skutočnosti utrpel ujmu na svojom majetku alebo majetkovej stránke osobnostného vzťahu, aj ujmu

utrpenú na iných právom chránených záujmoch imateriálneho charakteru.

K vzniku občiansko - právnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa §13 OZ musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu
objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu spočívajúcu v buď v porušení alebo len v

ohrozenífyzickejosobyvjejfyzickejamorálnejintegrite,tentozásahmusíbyťneoprávnený(protiprávny)
a musí byť zistená príčinná súvislosť medzi takýmto zásahom a protiprávnosťou zásahu. Nenaplnenie
ktorékoľvek z týchto predpokladov vylučuje možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia §13 OZ.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že odporca z titulu svojej právomoci

danej mu zákonom, t.j. §5 ods.7 z.č.453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí,
rodiny a služieb zamestnanosti, § 5, §6, §7 zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní a v zmysle
zákona č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci rozhodoval o žiadostiach navrhovateľky zo dňa 24.4.2007
na príspevok na osobnú asistenciu, zo dňa 28.52007 o kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne
stravovanie, zo dňa 28.52007 o príspevok na úpravu bytu, zo dňa 24.4.2007 o príspevok na kúpu

motorového vozidla a zo dňa 24.4.2007 o príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, bytového zariadenia.

Na posúdenie dôvodnosti nároku odporca vykonal šetrenie a poveril posudkového lekára vypracovaním
posudku na posúdenie zdravotného postihnutia u navrhovateľky. Posudok vypracoval lekár z oddelenia

posudkových činností u odporcu dňa 13.6.2007, ktorý v Posudku č.2007/13249/KRO skonštatoval, že
navrhovateľka je považovaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenia miery
funkčnej poruchy 50 % podľa časti IV. 5.c.) prílohy č.4 k zákonu č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, na
základe čoho je patrí preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím bez časového obmedzenia, aleaj napriek tomu a vzhľadom na zistenú mieru zdravotného postihnutia u navrhovateľky v oblasti mobility
komunikácie a nevyhnutných životných úkonov prác domácnosti, ako aj v oblasti zvýšených výdavkov
nie je dôvod na kompenzáciu tohto jej zdravotného postihnutia požadovanými peňažnými príspevkami.

Na základe tohto odborného posúdenia odporca rozhodol o žiadostiach navrhovateľky dňa 22.6.2007
tak, že :
- pod č. 07/08291-51 zam/OŠ zamietol žiadosť navrhovateľky na peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov v súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového

zariadenia,
- pod č.07/08291-52 zam/DIA zamietol žiadosť navrhovateľky na peňažný príspevok na kompenzáciu
zvýšených výdavkov na diétne stravovanie,
- pod č.07/08291-53 zam/ÚB zamietol žiadosť navrhovateľky na peňažný príspevok na úpravu bytu,
rodinného domu alebo garáže,
-podč.07/08291-54zam/KOMVzodňa22.6.2007zamietolžiadosťnavrhovateľkynapeňažnýpríspevok

na kúpu osobného motorového vozidla,
- pod č.07/08291-55 zam/OA zamietol žiadosť navrhovateľky na peňažný príspevok na osobnú
asistenciu.
Voči všetkým týmto rozhodnutiam odporcu navrhovateľka podala odvolanie. Druhostupňový
správny orgán Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava dňa 10.10.2007 všetky odvolania

navrhovateľky zamietol a všetky napadnuté rozhodnutia odporcu zo dňa 22.6.2007 potvrdil ako
vecne správne. Na základe toho, Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu pod č.2007/02183
(vo veci posúdenia Rozhodnutia ÚPSVaR Košice, DP Košice I č.07/08291-54-zam/KOMV zo dňa
22.6.2007) zo dňa 10.10.2007 nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 22.10.2007,
Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu č.2007/02183-1 zo dňa 10.10.2007 nadobudlo

právoplatnosť dňa 22.10.2007 a stalo sa vykonateľným (vo veci posúdenia Rozhodnutia ÚPSVaR
Košice, DP Košice I č.07/08291-52-zam/DIA zo dňa 22.6.2007), Rozhodnutie druhostupňového
správneho orgánu č.2007/02183-2 zo dňa 10.10.2007 nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným
dňa 22.10.2007 (vo veci posúdenia Rozhodnutia ÚPSVaR Košice, DP Košice I č.07/08291-51-zam/
OŠ zo dňa 22.6.2007), Rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu č.2007/02183-3 zo dňa

10.10.2007 nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 22.10.2007 (vo veci posúdenia
Rozhodnutia ÚPSVaR Košice, DP Košice I č.07/08291-53-zam/ÚB zo dňa 22.6.2007) a Rozhodnutie
druhostupňového správneho orgánu č.2007/02183-4 zo dňa 10.10.2007 nadobudlo právoplatnosť a
stalo sa vykonateľným dňa 22.10.2007 (vo veci posúdenia Rozhodnutia ÚPSVaR Košice, DP Košice I
č.07/08291-55-zam/OA zo dňa 22.6.2007).

Následne navrhovateľka voči rozhodnutiu druhostupňového správneho orgánu pod č.2007/02183-3
zo dňa 10.10.2007 podala žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia preskúmania rozhodnutia správneho
orgánu. Krajský súd v Košiciach dňa 1.4.2009 Rozsudkom pod sp. zn. 7S/102/2007-50 žalobu zamietol s
odôvodnením, že prvostupňový aj druhostupňový správny orgán postupovali v súlade s platnou právnou

úpravou, a preskúmavané rozhodnutia sú vecne správne a zákonné. S týmto názorom sa stotožnil aj
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý Rozsudkom pod sp.zn. 4 Sžso/43/2009 zo dňa 30.11.2009
potvrdil rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 7S/102/2007-50 zo dňa 1.4.2009.

Z uvedeného vyplýva, že v správnom konaní pred druhostupňovým orgánom a aj v konaní pred

Najvyšším súdom SR bolo nepochybne zistené, že odporca, ako príslušný správny orgán postupoval v
súlade so zákonom č.195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, zákonom č.453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej
správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti ako aj zákonom č.71/1967 Z.z. o
správnom konaní a vo všetkých prípadoch správne vecne a zákonne rozhodol.

Z konštantnej judikatúry vyplýva, že o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby nejde v prípade,
kde je zásah dovolený (resp. je predpokladaný) zákonom. Do tejto skupiny patria predovšetkým
tzv. úradné licencie, kedy k tvrdenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo pri výkone iného
subjektívneho práva stanoveného zákonom, alebo kedy iný subjekt plnil svoju právnu povinnosť, ktorú
mu uložil zákon.

Pri výkone verejnej moci, ak príslušný orgán postupoval podľa platných právnych predpisov je
nevyhnutné prihliadať na verejný záujem, ktorý je v tomto smere dôležitejší a nadradený nad
individuálnym záujmom fyzickej osoby, do ktorej práv sa rozhodnutím orgánu malo zasiahnuť.V tomto prípade je na základe zisteného skutkového stavu (z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach
č.k. 7S/102/2007-50 a z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 4 Sžso/43/2009)

nesporné, že odporca pri rozhodovaní o nárokoch navrhovateľky konal v medziach zákona, rozhodol
vecne a právne správne a teda, neporušil pri výkone svojej právomoci právnu povinnosť, ktorú mu
uložil zákon tým, že navrhovateľke vo všetkých prípadoch zamietol jej žiadosti zo dňa 24.4.2007 o
osobnú asistenciu, zo dňa 28.52007 o kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, zo
dňa 28.52007 o príspevok na úpravu bytu, zo dňa 24.4.2007 o príspevok na kúpu motorového vozidla

a zo dňa 24.4.2007 o príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, bytového zariadenia.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení
súd dospel k záveru, že konanie odporcu spočívajúce v jeho legitímnych rozhodnutiach zo dňa
22.6.2007 (pod č.07/08291-51 zam/OŠ, pod č.07/08291-52 zam/DIA, pod č.07/08291-53 zam/ÚB, pod

č.07/08291-54 zam/KOMV a pod č.07/08291-55 zam/OA) nemožno považovať za zásah objektívne
spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu v osobnostnej sfére u navrhovateľky spočívajúci v znížení
jej ľudskej dôstojnosti (že z tohto dôvodu by nemala mať prostriedky na zabezpečenie životných
podmienok), pretože nejde o protiprávne konanie odporcu. Naopak, odporcovi dáva zákon právo a
súčasne povinnosť rozhodovať na základe zisteného skutkového stavu v danej veci a predpokladá vo

veci buď kladné alebo záporné rozhodnutie. Na prípadnú nápravu rozhodnutia odporcu zákon (71/1967
Z.z. o správnom konaní) pripúšťa legálny opravný prostriedok, odvolanie, ktoré navrhovateľka v plnej
miere využila. Preto záporným rozhodnutím vo veci návrhu navrhovateľky, t.j. nepriznaním jednotlivých
kompenzácií nemohlo dôjsť zo strany odporcu nešlo o protiprávne konanie, ale naopak, išlo o zákonom
povolené a predpokladané správanie odporcu. Týmto teda nie je splnený jeden z predpokladov vzniku

zodpovednostného vzťahu, protiprávnosť konania odporcu a teda zodpovednosť odporcu za prípadne
zníženú dôstojnosť navrhovateľky nedostatkom finančných prostriedkov nie je daná.

Nakoľko súd konštatoval, že konaním odporcu nedošlo k protiprávnemu konaniu, t.j. zodpovednosť v
zmysle§11Občianskehozákonníkaniejedaná,nedošlovdôsledkutoho,anikvznikunárokunasankcie

za nemajetkovú ujmu podľa §13 Občianskeho zákonníka, preto súd neuznal nárok navrhovateľky na
zaplatenie nemajetkovej sankcie v sume 16.596,96 EUR (500.000,-Sk) za dôvodný a žalobu zamietol.

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na uvedené, súd nepriznal náhradu trov konania procesne neúspešnej navrhovateľke a
procesne úspešný odporca si ich náhradu neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.