Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. august 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 9P/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114204431
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Tučková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114204431.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tučkovou v právnej veci

navrhovateľky: E.5, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ,
s.r.o., so sídlom v Žiline, Vojtecha Spanyola 1726/13, proti odporcovi: V., o rozvod manželstva a úpravu
práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom: Y., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Žilina, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov: E. uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného
úradu E. r o z v á d z a .

S c h v a ľ u j e túto

r o d i č o v s k ú d o h o d u :

Maloletý Y., sa
z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec sa z a v ä z u j e platiť na maloletého Y. výživné vo výške 250 eur mesačne, na maloletého F.
výživné vo výške 250 eur mesačne, u oboch s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode, ktoré
bude poukazovať k rukám matky do 15. dňa v mesiaci vopred.

Styk otca s maloletými súd n e u p r a v i l .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom podaným na súde dňa XX.X.XXXX žiadala manželstvo účastníkov konania rozviesť,

maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti, odporcu zaviazať platením výživného na každé maloleté
dieťa mesačne sumou 250 Eur a upraviť styk odporcu s maloletými deťmi tak, že odporca je oprávnený
sa stýkať s maloletými deťmi vždy po predchádzajúcej dohode s matkou.

Navrhovateľkauviedla,žepouzavretímanželstvabývalisodporcomujejrodičov.Odzačiatkubolimedzi
nimi problémy pre odporcove časté požívanie alkoholických nápojov. Odporca je živnostník, neplatí
si odvody, má dlhy. Na domácnosť prispieva nepravidelne. Opätovne ju obviňoval z nevery, čo nie je

pravda, začal sa jej vyhrážať. Má strach z jeho nepredvídateľného správania. Navrhovateľka je už zo
všetkého unavená, čo sa odzrkadlilo aj na jej zdravotnom stave. Manželstvo s odporcom je hlboko a
trvalorozvrátené,neplnísisvojspoločenskýúčelaaniniejepredpoklad,žebysatentostavvbudúcnostizmenil.Ichmanželstvonevytváravhodnéprostredieapodmienkynavýchovudetí.Obnovamanželského
spolužitia je nemožná a navrhovateľka nemá dôvod zotrvávať už len vo formálnom zväzku.

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň XX.X.XXXX sa nedostavil odporca, ktorý doručenie mal
vykázané, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil. Za splnenia podmienok stanovených ust. § 101
ods. 2 O.s.p. súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Navrhovateľka na pojednávaní žiadala manželstvo s odporcom rozviesť. Spočiatku bolo manželstvo
harmonické, neskôr však odporca prakticky až doteraz požíva alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých
je agresívny voči nej i deťom. V súčasnosti pracuje niekde vo Švajčiarsku. Jeho príjem nepozná.
Navrhovateľka je zamestnaná a jej čistý priemerný mesačný príjem je cca. 850 eur + prídavky na dve
deti. Situácia s odporcom je neúnosná. Podľa jej názoru sú naplnené všetky predpoklady pre rozvod

manželstva. V prípade, že súd manželstvo rozvedie, požiadala zveriť deti do jej osobnej starostlivosti,
otcovi určiť výživné po 250 Eur mesačne s tým, že stretávaniu otcovi nebráni, ale upraviť ho nežiada.

Kolízny opatrovník na pojednávaní odporučil v prípade rozvodu manželstva určiť výživné po 250 Eur
mesačne. Podotkol, že žiadali o vyjadrenie otca maloletých, ktorý súhlasil so zverením matke s tým, že

bude prispievať výživným 400 Eur mesačne pre obidve deti.
V priebehu pojednávania sa súd skontaktoval telefonicky s odporcom, ktorý vyhlásil, že so všetkým
súhlasí, bude dávať na maloleté deti výživné 500 Eur mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode. Jeho
vyhlásenie tvorí súčasť nahrávania pojednávania.

Podľa § 22 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 36/2005 Z.z. v znení
neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine); k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len
v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine; súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak

sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine; súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Podľa§23ods.3Zákonaorodine;súdpriposudzovanímieryrozvratuvzťahovmedzimanželmiprihliada
na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 18 Zákona o rodine; manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 113 ods. 1 O.s.p.; s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov

manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine; v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Súd po vykonanom dokazovaní mal preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú dlhodobo

vážne narušené a nie je tu predpoklad, že by došlo k obnoveniu spolužitia, a že by si naďalej manželstvo
plnilo svoj spoločenský účel. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka nemá záujem
obnoviť manželské spolužitie. Odporca s návrhom na rozvod súhlasil. Vzhľadom na uvedené preto súd
manželstvo účastníkov rozviedol.

Pokiaľ sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, v tomto smere
sa rodičia dohodli, a keďže v starostlivosti o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky, súd schválil
rodičovskú dohodu, ktorá je v záujme maloletých detí a neprieči sa platným právnym predpisom.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 144 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trova konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov
alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a

zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.