Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 24C/51/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315214243
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2315214243.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v právnej veci žalobkyne:
Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 27.9.2012
domáhala náhrady škody vo výške 175 eur, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených na správu a
udržateľnosť pohľadávky, nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eur, za riziká zániku povinného, zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolventnosti povinného v dôsledku nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní bez toho, že by vec vykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti alebo vyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať vplyv
na čas potrebný k posúdeniu návrhu. Z uvedených dôvodov bol postup exekučného súdu nesprávny,
v rozpore s ustanovením § 44 ods. 7 Exekučného poriadku a od 1.12.2006 v rozpore s ustanovením §
44 ods. 8 Exekučného poriadku, takáto nečinnosť neospravedlniteľná a v rozpore s právom zaručeným
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobkyňa žiadala rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti
žalovanej za škodu a vzniesla námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a uplatnila
si náhradu trov konania.

K návrhu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej právo
na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodila tým, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno,
nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, namietla predčasné
podanie žaloby, nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesla aj námietku premlčania.

K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá na svojom návrhu trvala.

Krajský súd v Trnave rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu
Galanta.

Súd oznámil Okresnej prokuratúre Galanta podľa § 35 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, že na
tunajšom súde sa vedie predmetné konanie.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
pretože ide o drobný spor, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej
tabuli v zákonnej lehote.

Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne, vyjadrením žalovanej, vyjadrením žalobkyne, obsahom spisu
exekučného súdu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 3.5.2005 podal oprávnený t.j. navrhovateľ u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára návrh
na vykonanie exekúcie proti povinnému U. Š., Z. XX.XX.XXXX o vymoženie istiny 17000 Sk s
príslušenstvom na základe notárskej zápisnice Z. XXX/XXXX, Z. XXXX/XXXX, Z. zo dňa 6.2.2005.
Súdny exekútor požiadal 9.5.2005 Okresný súd Dunajská Streda o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré bolo vydané 16.5.2005. Dňa 6.10.2010 podal oprávnený t.j. navrhovateľ na súd návrh
na zmenu súdneho exekútora. Súd výzvou zo 14.10.2010 vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie sa k
návrhu a na vyčíslenie trov exekúcie a o návrhu rozhodol uznesením č.k. X M. XXX/XXXX-XX z 11.2.2011
tak, že mu vyhovel a rozhodol aj o trovách pôvodného exekútora. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 18.2.2012.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 44 ods. 6 zákona Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti
oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu
písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované.
Odmena pôvodného exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa
dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
je osobitnou objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci t.j. aj súdu,
ktoré svojom obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak sa konaním orgánu verejnej
moci porušenia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik zodpovednosti
musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom,
v danej veci na žalobkyni.

Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu uplatňovanú
žalobkyňou, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu - nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote.

V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie za účinnosti zákona, ktorý neobsahoval lehotu
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora a hoci bol tento návrh podaný po 1.9.2005
t.j. za účinnosti novej zákonnej úpravy, ale bolo o ňom potrebné podľa prechodného a záverečného
ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodnúť podľa práva účinného a platného do
31.8.2005. Z exekučného spisu okrem vyplýva, že exekučný súd po podaní návrhu na zmenu súdneho
exekútora vykonával úkony potrebné k rozhodnutiu o tomto návrhu a aj o ňom rozhodol, pričom úkony
vykonával v akceptovateľnej lehote a preto takýmto postupom ani nemohlo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu v danej veci. Vychádzajúc z okolností daného prípadu, pretože nebola splnená
základná podmienka zodpovednosti žalovanej za škodu a to existencia nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, nemohol vzniknúť ani žalobou uplatnený nárok žalobkyne a nadväzne nemôžu byť
splnené ani podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik
škody, resp. ujmy a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k tomu považoval súd za
nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu
škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah a vysporiadať sa aj s ďalšími námietkami strán a to v
súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie
uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.

V danej veci okrem toho nebolo preukázané, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní ani, že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva
rozhodoval o prieťahoch v konaní. V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.5.2013
sp. zn. D.. Ú. XXX/XXXX je možné žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až
po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa
nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť
všetky okolnosti prípadu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože v konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.