Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/214/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112229797
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6112229797.4

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci navrhovateľov X/ Q. X., S.. XX. U. XXXX, M. H., X. XXXX/XX, L.
X/ Q. X., S.. XX. L. XXXX, M. H., Ľ.. Q. XXX, zastúpených advokátskou kanceláriou Y. &. Q. V..R..J..,
XXX XX M. M., V. XX, E.J.: XX XXX XXX, proti odporcovi V. R., X. V. V. R., XXX XX M., Ž.Y. S. XX, o
náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný navrhovateľ (právny predchodca navrhovateľov) F.. F. X. návrhom zo dňa 29. novembra 2012
žiadal súd v zmysle § 3 ods. 1, § 16 a § 17 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“) uložiť odporcovi nahradiť mu majetkovú

škodu v sume 16 872,08 Eur a nemajetkovú ujmu v sume 100 000 Eur. Tvrdil, že bol poškodený trestným
stíhaním, ktoré začalo uzneseniami vyšetrovateľa PZ Úradu boja proti korupcii Stred Banská Bystrica
spojených uznesením ČVS: PPZ-28/BPK-S-2005 dňa 30. januára 2006. Uznesením Špeciálneho súdu
č.k. BB-Pš-44/05-25 zo dňa 14. decembra 2005 bol vzatý do väzby, ktorá trvala od 12. decembra
2005 do 14. marca 2008. Trestné stíhanie skončilo rozsudkom Špecializovaného trestného súdu č.k.
PK 2T/21/2007-619 zo dňa 10. decembra 2009 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky č.k. 1To/4/2010 zo dňa 14. novembra 2011, ktorými bol spod obžaloby oslobodený, lebo nebolo
dokázané, že sa stali skutky, za ktoré bol stíhaný.

Po podaní návrhu, dňa 29. decembra 2013, pôvodný navrhovateľ zomrel. Jeho dedičmi sú synovia -
navrhovatelia 1/ a 2/, nadobudnutie dedičstva bolo potvrdené uznesením Okresného súdu Lučenec v
konaní sp.zn. 5D/6/2014 dňa 23. februára 2015, ktoré sa stalo právoplatným dňa 23. apríla 2015.

Po vstupe do konania zobrali navrhovatelia na pojednávaní dňa 15. júla 2015 prostredníctvom svojho
právnehozástupcunávrhvčastiozaplateniemajetkovejškodyvsume16872,08Eurspäťasúdkonanie
vtejtočastizastavil.Predmetomkonaniatakzostalalennáhradanemajetkovejujmyvsume100000Eur.

Zástupca odporcu na pojednávaní s poukazom na súdnu prax navrhol v zmysle § 107 ods. 1

O.s.p. konanie zastaviť, lebo právo na nemajetkovú ujmu vyplýva z práva na ochranu osobnosti ako
osobnostného práva, ktoré zaniká smrťou a nie predmetom dedičstva. Svoju argumentáciu odporca
rozšíril písomným podaním zo dňa 20. júla 2015.

Právnyzástupcanavrhovateľovspoukazomna§15Občianskehozákonníkapredsúdomargumentoval,
že právo na ochranu osobnosti prechádza na dedičov. V písomnom vyjadrení zo dňa 24. júla 2015

uviedol, že nemajetková ujma je nepremlčateľné právo, a po smrti pôvodného navrhovateľa právo
uplatňovať ochranu osobnosti náležalo jeho manželke F.. Z. X., ktorá však medzičasom zomrela, a pretototo právo v tomto konaní uplatňujú synovia. Argumentoval, že náhrada škody podľa §17 Zákona č.
514/2003 Z.z. obsahuje i nemajetkovú ujmu, ktorú považuje za škodu. § 15 Občianskeho zákonníka je
tu všeobecnou normou a § 17 Zákona č. 513/2003 Z.z. normou špeciálnou.

Podľa § 107 ods. 1 O.s.p., ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či
môže v ňom pokračovať.

Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

Pre úvahu súdu o tom, či v prípade smrti navrhovateľa počas súdneho konania o náhradu škody sa
má konanie zastaviť, prerušiť, alebo sa má v ňom pokračovať, je spravidla rozhodujúce, či smrťou
navrhovateľa dochádza k zániku uplatneného nároku, alebo či tento nárok prechádza na dedičov. Právo

na ochranu osobnosti je právom osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza
na dedičov. Preto súdna prax dospela k záveru, že ak navrhovateľ počas konania zomrie, súd konanie
zastaví (§ 107 ods. 1 O.s.p.). Tým vo všeobecnosti nie je dotknuté originárne právo osôb uvedených v §
15Občianskehozákonníkanaochranuosobnosti,ktorévzniká smrťoufyzickejosoby,doprávktorejbolo
zasiahnuté. Tieto osoby však nemajú právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá plní funkciu finančného

odškodnenia výlučne pre osobu, ktorá ťažko znášala dôsledky hrubého zásahu do jej dôstojnosti a
vážnostivspoločnosti.Aknejakúujmuvdôsledkuzásahuvočiprávnemupredchodcovipociťujúsubjekty
uvedené v § 15 Občianskeho zákonníka, majú právo uplatniť si náhradu nemajetkovej ujmy ako vlastný
nárok osobitne, za seba, za svoje znášanie dôsledkov vyplývajúcich zo zásahu do práv zomrelej osoby,
a nie „prebrať“ nárok zomrelého právneho predchodcu.

Za tohto stavu nemal súd inú možnosť ako konanie, po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti materiálnej
škody obmedzené len na náhradu nemajetkovej ujmy, zastaviť.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Odporcovi uplatnenú náhradu trov

konania nepriznal, lebo nie je splnená ani jedna z podmienok § 146 ods. 2 O.s.p. Súd podotýka, že
návrh na zastavenie konania vzniesol zástupca odporcu až na pojednávaní dňa 15. júla 2015, za cestu
na ktoré si uplatňuje náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa)
prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu

považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.