Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203730
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514203730.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v právnej veci starostlivosti súdu

o mal. E. X., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. č. XXX, XXX XX G., zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov B. X., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom D. XX/XX, XXX XX D., občan SR a C. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y. č. XXX, XXX XX G.,
občianka SR, právne zastúpená JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, AK so sídlom Garbiarska 20,
064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu k zmene priezviska maloletého
dieťaťa takto

r o z h o d o l :

I.Súd dáva zaotcamaloletéhodieeťaťaB.X.,nar.XX.X.XXXX súhlasmatkemaloletéhodieťaťa

C. G., rod. L., nar. X.X.XXXX na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. E. X., nar. X.X.XXXX na G..

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého dieťaťa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.6.2014 žiadala, aby súd udelil
za otca maloletého dieťaťa súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. E. X. na priezvisko G..

Návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo s otcom mal. dieťaťa bolo právoplatne rozvedené dňa
31.8.2012, mal. E. na čas po rozvode bola zverená do osobnej starostlivosti matky a obec bol zaviazaný

prispievať na jej výživu sumou 70 eur mesačne. Otec od rozvodu o mal. E. nejaví žiaden záujem.
Navrhovateľka po rozvode začala žiť s iným mužom, P. G., z uvedeného vzťahu sa jej dňa XX.X.XXXX
narodil mal. syn P. G., následne po narodení dieťaťa navrhovateľka uzavrela s P. G. manželstvo.
Mal. E. má štyri roky a stále sa pýta navrhovateľky kedy bude mať priezvisko zhodné so svojim bratom
mal. P.. Navrhovateľka so svojim novým manželom žijú v spoločnej domácnosti ako rodina a mal. E.
chce byť plnohodnotným členom rodiny
.s pocitom spolupatričnosti k čomu okrem iného patrí aj spoločné priezvisko so svojim mladším

súrodencom.
Otec o mal. E. nejaví žiaden záujem, túto nenavštevuje a neplní si svoju vyživovaciu povinnosť.
Matka poukázala na zákonné ustanovenia Zákona o rodine a na článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa
z ktorého vyplýva, že dieťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor, jeho požiadavky majú byť brané do
úvahy v každej záležitosti alebo postupe, ktoré sa o týkajú.

Súd uznesením č.k. 2P/61/2014-25 zo dňa 7.7.2014 ustanovil mal. E. kolízneho opatrovníka Úrad práce

sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni.Súdpoučilúčastníkovoichprocesnýchprávachapovinnostiach,voveci nariadilpojednávanieavykonal
dokazovanie výsluchom matky a otca mal. dieťaťa, kolíznej opatrovníčky, oboznámil sa s obsahom
predmetného spisu a zistil nasledovný skutkový stav:.

Mal. E. X. pochádza z manželského zväzku B. X. a C. X., rod. L..
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/10/2011-116 zo dňa 11.7.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
31.8.2012 bolo manželstvo rodičov mal. E. X. rozvedené, mal. dieťa na čas po rozvode bola zverená
do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 70 eur mesačne, styk

otca s mal. dieťaťom sa neupravoval.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že rodičia mal. dieťaťa nevedú spoločnú domácnosť od augusta 2010.

Maloletá E. je vo veku 5 rokov, chce mať priezvisko G. t.j. zhodné ako matka a brat. C. mal. dieťaťa sa
mimosúdnou cestou nedohodla na tom, aby jej otec dieťaťa dal súhlas k zmene priezviska u maloletej.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní na podanom návrhu trval, poukázal na skutočnosť, že
otec o mal. E. nejaví žiaden záujem, dieťa nenavštevuje, nekontaktuje sa ňou, na jej výživu neprispieva.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že dieťa v súčasnosti žije v usporiadanej rodine s manželom matky a
mladším súrodencom, manžel matky mal. E. nahrádza funkciu otca, dieťa ho berie za otca. Mal. E. má
iné priezvisko ako ostatní členovia rodiny, dieťa primerane svojmu veku vyjadrilo svoj názor, že chce

mať rovnaké priezvisko ako ostatní členovia rodiny s ktorými žije.

Matka mal. E. na podanom návrhu trvala, zdôraznila, že mal. dieťa zo škôlky vie, že má iné priezvisko
ako ostatní členovia domácnosti, pýta sa ju prečo. Otec sa o dieťa nezaujíma, naposledy ho videl pred
štyrmi rokmi keď mala jeden rok, na výživu dieťaťa dobrovoľne neprispieva, výživné je uhrádzané cez

exekútorský úrad. Mal. E. otca nepozná, oslovenie otec používa vo vzťahu k jej aktuálnemu manželovi.

Otec dieťaťa na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom nesúhlasí, trval na tom, že dieťa je jeho
a bude mať také priezvisko ako on. Priznal, že mal. E. naposledy videl pred viac ako tromi rokmi tvrdil,
že matka mu v stretávaní s dcérou bráni, ďalej potvrdil, že

.dieťahonepozná.Taktiežpriznal,ževýživnéplatíformouexekúcie,dobrovoľnehoneplatil,prechorobu,
pre ktorú sa aj s mal. E. doposiaľ nestretával, v súčasnosti sa cíti lepšie a záležitosti s mal. dieťaťom
chce riešiť.

Kolízna opatrovníčka navrhla súdu, aby návrhu matky v celom rozsahu vyhovel, poukázala na

skutočnosť, že s dieťaťom bol primerane jej veku prevedený pohovor, záznam ktorého bol predložený
súdu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dieťa sa zidentifikovalo s priezviskom ktoré v súčasnosti nosí
jeho matka a súrodenec. Ďalej poukázala na skutočnosť, že otec dieťaťa si dlhodobo neplní svoje
rodičovské povinnosti, nikdy nekontaktoval úrad s tým, že matka mu v stretávaní s dieťaťom bráni. V
závere uviedla, že zmena priezviska je zásahom do výkonu rodičovských práva, avšak v tomto prípade

vzhľadom na nezáujem otca o dieťa je v záujme dieťaťa, aby nieslo priezvisko rodiny, ktorá sa o ňu stará.

Zo záznamu zo zisťovania názoru maloletého dieťaťa, vypracovaný kolíznym opatrovníkom dňa
29.9.2014 mal súd preukázané, že mal. E. uviedla kolíznej opatrovníčke, že chodí do škôlky, jej ocko
sa volá P. G., v škôlke ju prezývajú X., nevie prečo, volá sa E. G., má bračeka P. G.. Mamku, oca aj

bračeka ľúbi.

Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:

V zmysle § 40 ods. 1 Zákona o rodine deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného

z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa § 6 ods. 3 a 4.
V zmysle ods. 2 cit. zák. ustanovenia ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku
1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu
najneskôr do troch dní od narodenia mal. dieťaťa.

V zmysle § 41 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia uzavrú manželstvo po narodení svojho maloletého
dieťaťa, bude mať dieťa priezvisko určené pre ich ostatné deti.V zmysle § 41 ods. 2 Zákona o rodine ak uzavrie manželstvo matka maloletého dieťaťa, ktorého otec
nie je známy, môžu manželia pred matričným úradom súhlasne vyhlásiť, že priezvisko určené pre ich
ostatné deti bude mať aj toto maloleté dieťa.

V zmysle § 41 ods. 3 Zákona o rodine na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého dieťaťa
staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.

Podľa § 6 ods. 4 zákona 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská,

zmena priezviska rodiča, ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje na maloletého, ak s tým súhlasí
druhý z rodičov.

Právne posúdenie vecí:

Nakoľko priezvisko vyjadruje spolupatričnosť dieťaťa k rodine, považuje zákon za potrebné upraviť aj

niektoré osobitné prípady, kedy sa už určené priezvisko dieťaťa zo zákona
.zmení tak, aby bol tento cieľ čo najlepšie naplnený. Okrem zmeny priezviska dieťaťa zo zákona je
možné zmeniť priezvisko dieťaťa tiež na základe dohody alebo na základe povolenia príslušného orgánu
podľa § 6 až 11 zák. o mene a priezvisku.
V prípade podania žiadosti o zmenu priezviska na správny orgán je na posúdení tohto orgánu či zmenu

povolí alebo nepovolí. Ide o prípady ak priezvisko je hanlivé, výstredné alebo smiešne, alebo ak sú na
to dôvody hodné osobitného zreteľa. K žiadosti musí byť okrem iného pripojený súhlas druhého rodiča.
Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou
priezviska maloletého. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu existujú
dôležité dôvody, napr. že rodič ktorého priezvisko dieťa nosí, neplní svoje povinnosti k dieťaťu, nejaví

o neho záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme dieťaťa prehlbovať pocit
spolupatričnosti k tomuto rodičovi

V predmetnej veci na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rodičia mal. dieťaťa
nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2010, kedy otec dieťaťa opustil spoločnú domácnosť, mal.

E. v tom čase mala 4 mesiace. Následne manželstvo rodičov mal. E. bolo rozvedené.
Matka spolu s mal. E. žije v spoločnej domácnosti s terajším manželom P. G.. Dňa XX.X.XXXX sa im
narodil syn a to P. G., následne matka mal. E. uzavrela manželstvo s P. G.. Mal. E. súčasného manžela
matky oslovuje otec, má ho rada a chce mať rovnaké priezvisko ako matka a jej brat.

Otec mal. E. okrem toho, že nútene platí výživne formou exekúcie, sa v podstate o dieťa nezaujíma,
nevie aký je jeho zdravotný stav, aké sú jeho potreby, záujmy, záľuby a pod. Otec sám priznal, že dieťa
naposledy videl pred viac ako tromi rokmi, že dieťa ho nepozná.

Podľa názoru súdu je neakceptovateľná výhovorka otca, že v stretávaní s dieťaťom mu bráni matka,

keďže túto skutočnosť doposiaľ na žiadnej inštitúcií (či už úrad práce sociálnych vecí a rodiny
alebo na polícií) nesignalizoval. Pre takýto postoj otca dieťa k nemu nielenže stratilo citový
vzťah, ale nikdy si tento vzťah ani nemohlo vybudovať, otec je pre mal. E. cudzím človekom.
Ospravedlniteľným dôvodom nezáujmu otca o mal. dieťa nemôže byť ani prípadný zdravotný stav
otca. Je nepravdepodobne aby počas celého obdobia od kedy otec dieťa nevidel bol na liečení ako

to uvádzal pred súdom, o dieťa mohol záujem prejaviť nielen osobnou návštevou, ale aj inou formou,
avšak v danom prípade otec si s dieťaťom nebudoval citový vzťah už od jeho narodenia (prinajmenšom
od augusta 2010, kedy opustil spoločnú domácnosť matky s dieťaťom).

Pokiaľ ide o stanovisko mal. E. k predmetnej veci, súd má za to, že na postoj dieťaťa je potrebné

prihliadnuť, z vyjadrenia dieťaťa, ktoré primerane svojmu veku uviedlo pred kolíznou opatrovníčkou
vyplýva, že dieťa sa identifikuje s priezviskom matky a jej nevlastného súrodenca.

Dieťa v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má právo vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach,
ktoré sa ho týkajú, a to jednak v rodine ako aj v súdnom konaní. Právo

.dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu schopností a rozumovej
vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Rodičia sú povinní venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť
zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Rodič nie je povinný len vypočuť si názor dieťaťa,ale ho aj rešpektovať do takej miery, do akej je dieťa schopné posúdiť, či je mu vlastné rozhodnutie na
prospech alebo nie.

Vzhľadomnavekdieťaťa aokolnosť stratykontaktusjej otcomsanávrhmatky javíakoopodstatnenýa
akceptovateľný, pretože predstavuje relevantný prvok v procese osobnostného rozvoja dieťaťa v rodine
matky, kde žije aj jeho nevlastný brat mal. P..

Nesúhlasné stanovisko otca k podanému návrhu súd hodnotí ako účelové, otec dieťa naposledy „videl“

pred viac ako tromi rokmi, predtým ho taktiež pravidelne nenavštevoval. Možno konštatovať, že otec
od opustenia spoločnej domácnosti od augusta 2010 nevyvinul žiadnu snahu, žiadne úsilia aby si s
dieťaťom vybudoval citový vzťah, taký aký medzi otcom a dcérou má byť, otec pre dieťa je cudzím
človekom. Otec pre dieťa z dôvodu jeho nezáujmu nemôže byť príkladom. Nesúhlasné stanovisko
otca k podanému návrhu podľa názoru súdu nevyplýva zo skutočného citového záujmu otca k dieťaťu.

Súd je teda toho názoru, že je v záujme mal. E., aby mala priezvisko totožné s priezviskom jej matky,
ktorej bola zverená do osobnej starostlivosti rozsudkom súdu, tak aby v budúcnosti nemala problémy
s vlastnou identifikáciou a zaradením. Zmenou priezviska dôjde k jej zblíženiu s rodinou, s ktorou žije,
čo prispeje k jej ďalšiemu zdravému vývoju, pretože bude plnohodnotným členom rodiny. Používanie
iného priezviska, by mohlo mať nepriaznivý vplyv na jej ďalší psychický vývin.

Vzhľadom na hore uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. pretože ide o
konanie, ktoré možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého
odvolanie smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
.dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.