Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. apríl 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 9C/79/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913205309
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5913205309.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Vladimírom Topoľančíkom v právnej veci navrhovateľa:

Obec Stankovany, IČO: 00315761, 034 92 Stankovany č. 133, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom
Bachyncom, advokátom, so sídlom kancelárie Podbiel č. 177, 027 42 Tvrdošín, proti odporcovi:
Slovenská republika - LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36038551, so sídlom Námestie
SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to pozemkov parcela KN „E“ č.
XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 515955 m2, parcela KN „E“ č. XXXX/X druh pozemku
lesné pozemky o výmere 112165 m2 a parcela KN „E“ č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o

výmere 2080737 m2, ktoré všetky sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom
Ružomberok, katastrálny odbor na LV č. XXXX pre k.ú. Stankovany.

Navrhovateľovi sa priznáva náhrada trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za
návrh na začatie konania vo výške 99,50 eur, zo zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania
vo výške 150,-eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.105,15 eur, ktoré je mu odporca povinný
zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Miroslava Bachynca, advokáta, a to do 3 dní

od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.06.2013 sa navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom pozemkov parcela KN „E“ č. XXXX/X druh pozemku
lesné pozemky o výmere 515955 m2, č. XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 112165 m2 a
číslo XXXX/X druh pozemku lesné pozemky o výmere 2080737m2, ktoré všetky sú zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor pre k.ú. Stankovany, na LV
č. XXXX, a to titulom vydržania. V návrhu na začatie konania poukázal na to, že na základe zápisu
ROEP č. Z 294/2011 boli sporné pozemky zapísané na LV č. XXXX v prospech Slovenskej republiky,

v správe LESOV SR so sídlom v Banskej Bystrici. Z návrhu na začatie konania ďalej vyplynulo, že
podľa listinných dôkazov, ktoré tvoria prílohu návrhu na začatie konania Obec Stankovany odovzdala
nehnuteľnosti, a to lesnú pôdu v celkovej výmere 666,52 ha v roku 1958 do užívania JRD Stankovany,
pričomneskôrtietopozemkyprešlinaSeveroslovenskélesy,štátnypodnikŽilinaadohodouoodovzdaní
a prevzatí lesného majetku Obcou Stankovany zo dňa 03.07.1996 podľa porastov (lesné a nelesné
plochy) boli v celkovej výmere 622 ha vydané opäť Obci Stankovany, t.j. navrhovateľovi. Pozemky, ktoré
boli v roku 1958 vydané a následne v roku 1996 vrátené navrhovateľovi, sú navrhovateľom od roku

1996 vcelku obhospodarované, pričom medzi týmito pozemkami sú aj sporné pozemky. Navrhovateľ
ďalej poukázal na to, že podľa zápisnice zo dňa 01.08 a 02.08.1950 na základe rozhodnutia Rady ONV
v Ružomberku malo JRD v Stankovanoch prevziať nehnuteľnosti zapísané v pkn. vl. č. XXX pre k.ú.
Stankovany. V uvedených zápisniciach výmera pozemkov nebola uvedená. Podľa rozhodnutia RadyONV v Ružomberku zo dňa 23.08.1958 bolo lesné spoločenstvo Les JRD Stankovany zrušené a les o
celkovej výmere 666,52 ha zapísaný v pozemnoknižnej vložke XXX pre k.ú. Stankovany mal byť daný
do správy Krajskej správy lesov v Žiline. Tak sa stalo podľa zápisnice napísanej dňa 02.09.1958 na

MNV v Stankovanoch, podľa ktorej zástupcom Lesného závodu v Ľubochni bol odovzdaný spoločný les
zrušeného útvaru zapísaný v pkn. vl. č. XXX pre k.ú. Stankovany o celkovej výmere 666,52 ha, pričom
táto skutočnosť bola potvrdená aj rozhodnutím ONV v Ružomberku č. 2993/1958 zo dňa 29.10.1958.
Následne Dohodou o odovzdaní a prevzatí lesného majetku Obcou Stankovany zo dňa 03.07.1996 boli
navrhovateľovi vydané pozemky v celkovej výmere 622 ha, t.j. o 42,52 ha menšej, než boli odňaté.

Predmetné pozemky vo výmere 666,52 ha, ktorých vlastníkom bol navrhovateľ, boli pôvodne na základe
dohody zo dňa 30.01.1992 vydané Bývalým urbarialistom obce Stankovany, kde hranice pozemkov
boli vymedzené hranicami lesných porastov, ktoré boli vlastníkom známe. Z návrhu ďalej vyplynulo, že
podľa pkn. vl. č. XXX pre k.ú. Stankovany bolo pôvodne vlastníctvo k pozemkom v nej zapísaných dňa
14.07.1922 v konaní pod č. 1079 zapísané na Československý štát. Dňa 19.12.1940 pod č.d. XXXX/
XX na základe skutočnej držby podľa zápisnice spísanej v Stankovanoch dňa 19.12.1940 č. NcI XXX/

XX bolo zapísané vlastníctvo k pozemkom v nej zapísaným na Obec Stankovany. Podľa obecného
svedectva zo dňa 20.12.1940 predstavenstvo Obce Stankovany dosvedčilo, že pozemky zapísané v
pkn. vl. č. XXX pre k.ú. Stankovany Obec Stankovany viac ako 100 rokov spokojne a nerušene užíva
ako vlastné. Súčasne poukázal na súpis listín v Štátnom archíve v Bytči týkajúcich sa rozhodovania
Krajského súdu v Ružomberku v rokoch 1876 - 1949, z ktorých okrem iného vyplýva pod položkou

1162, že v rokoch 1771 - 1949 boli riešené urbárske spory, žiadosti správy Štátnych lesov, žiadosti
šoltýsskej rady proti štátnej Lesnej správe v Ľubochni, uznesenia súdov v komasačnej veci a iné...
Taktiež poukázal na zápisnicu Okresného súdu v Ružomberku č. NcI 495/1943 zo dňa 08.05.1943, v
zmysle ktorej došlo k rozdeleniu nehnuteľností zapísaných v pkn. vl. č. XX. Medzi týmito pozemkami boli
aj pozemky pod č. XXXX a XXXX, ktoré boli v rámci ROEP konania pričlenené do vlastníctva odporcu. Z

uvedeného podľa názoru navrhovateľa potom vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa užíval ako
svoje vlastné nielen parcely zapísané v pkn. vl. č. XXX, ale aj parcely, ktoré sú predmetom konania v
súdenej veci, lebo tieto boli vždy súčasťou lesného celku patriaceho navrhovateľovi, ktorý o tom, že mu
patria nepochyboval a užíval ich v dobrej viere, ktorá nebola do roku 2011 nijakým spôsobom narušená.
Uvedené vyplýva jednak z toho, že nebola vytýčená hranica oddeľujúca lesy navrhovateľa podľa pkn.

vl. č. XXX od pozemkov, ktoré sú predmetom konania v súdenej veci a jednak z toho, že odporca až
do roku 2011 nemal vedomosť o tom, že v lesnom celku (ktorý právny predchodca navrhovateľa užíval
podľa obecného svedectva prakticky od roku 1840, a ktorý bol navrhovateľovi vydaný fyzicky ako celok)
sú aj iné pozemky, a preto ako vlastník predmetných pozemkov ani nevystupoval. Uvedené vyplýva z
toho, že lesy navrhovateľa sú ohraničené len od lesov urbáru Stankovany a urbáru Žaškov, a sporné

pozemky nie sú oddelené od lesov navrhovateľa. Súčasne navrhovateľ poukázal na to, že jemu svedčí
nadobudnutie vlastníctva sporných parciel titulom vydržania podľa stredného Občianskeho zákonníka a
tiež podľa Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb..

Odporca sa k návrhu na začatie konania podaním zo dňa 28.10.2013 písomne vyjadril, pričom navrhol,

aby súd návrh na začatie konania ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, nakoľko navrhovateľom
uvádzané dôvody, na základe ktorých by malo vzniknúť jeho vlastnícke právo k predmetu vydržania
sú neopodstatnené a nepreukazujú dôvodnosť vykonania zmeny zápisu vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností. Uvedené vyplýva jednak z toho, že predmet vydržania bol zapísaný na LV č. XXXX
v súlade so zákonom č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, po nadobudnutí právoplatnosti

rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Ružomberku č. 1RE 58-2008/00102-2010-13 B zo
dňa 06.12.2010, ktorým bol schválený Register obnovenej evidencie pozemkov. V predmetnom ROEP
konaní sa vychádzalo z toho, že parcely EKN č. XXXX a XXXX boli vedené na pkn. vl. č. XX, pričom
pod rad č. XX bolo zaznamenané, že vlastnícke právo sa vteľuje v prospech Československého štátu,
pod rad č. XX sa vlastnícke právo vkladá na Československé štátne lesy, národný podnik, Oblastné

riaditeľstvo v Bratislave a pod rad č. XX sa poznamenalo správne znenie vlastníka Československé
štátne lesy, Krajská správa lesov v Žiline. Z uvedeného potom vyplýva, že Obvodný pozemkový úrad
v Ružomberku pri tvorbe registra obnovenej evidencie pozemkov správne zohľadnil tieto skutočnosti
a vlastnícke právo zapísal v prospech Slovenskej republiky, v správe LESY Slovenskej republiky,
š.p.. Navyše Obvodný pozemkový úrad v Ružomberku svojím stanoviskom č. 2011/00261-13B zo dňa

27.07.2011 nevyhovel oprave ROEP navrhovanej navrhovateľom a okrem iného konštatoval, že nakoľko
sa jedná o majetok vo vlastníctve štátu, zhotoviteľ diela ROEP uviedol k parcelám, ktoré sú evidované na
LV č. XXXX ako správcu správne LESY Slovenskej republiky, š.p.. Na základe uvedeného možno zápis
v katastri nehnuteľností týkajúci sa predmetu vydržania považovať za hodnoverný a správny, keďžesa vždy jednalo o majetok štátu, ktorý je v súčasnosti v správe LESOV Slovenskej republiky, š.p.. Z
uvedených dôvodov potom nie sú splnené v súdenej veci na strane navrhovateľa zákonné podmienky
pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k predmetu vydržania. Podľa odporcu navrhovateľ síce

obsiahlo opisuje faktický, ako aj právny stav nehnuteľností, avšak ohľadne nehnuteľností zapísaných na
pkn. vl. č. XXX, ku ktorým nehnuteľnostiam však odporca žiadnym spôsobom nespochybňuje vlastnícke
právo navrhovateľa. Odporca vo vyjadrení ďalej poukázal na to, že z návrhu na začatie konania nie
je zrejmý termín, od ktorého mal navrhovateľ vstúpiť do ním tvrdenej dobromyseľnej držby a taktiež
ani označenie právneho titulu aspoň domnelého, na základe ktorého by sa v čase vstupu do držby

mohol považovať z hľadiska vtedy platného právneho poriadku za vlastníka. Z dôvodu, že navrhovateľ
neoznačil termín vstupu do dobromyseľnej držby a vyjadril len fakt, že spolu s pozemkami pôvodne
vedenými na pkn. vl. č. XXX odovzdanými dohodou o odovzdaní a prevzatí lesného majetku zo dňa
18.09.1995 užíval aj predmet vydržania, tak sa odporca domnieva, že termín vstupu do držby bol
totožný s pozemkami vedenými v pkn. vl. č. XXX. Pokiaľ ide o dobromyseľnosť navrhovateľa, tak z
rozboru dohody o odovzdaní a prevzatí lesného majetku zo dňa 18.09.1995 je nepochybné, že sa

odovzdával podľa čl. II tejto dohody len majetok pôvodne vedený na pkn. vl. XXX, pričom dôvodom
odovzdania tohto majetku bola skutočnosť, že tento majetok bol aj v minulosti vo vlastníctve obce a
na základe zákona č. 279/1949 Sb. o finančnom hospodárení národných výborov prešiel do vlastníctva
štátu. Až na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí došlo k navráteniu vlastníckeho práva k
takémuto majetku, pričom vlastnícke právo sa obnovilo obci ku dňu účinnosti tohto zákona ex lege, keď

samotná dohoda o odovzdaní a prevzatí lesného majetku mala v zmysle práva len deklaratórne účinky.
V dohode o odovzdaní a prevzatí lesného majetku zo dňa 18.09.1995 podľa čl. IV. je konkretizácia
predmetu vydania (príloha č. 1 a č. 2 tejto Dohody), pričom v dohode ani v jej prílohách nie je ani
len zmienka o pozemkoch, ku ktorým si uplatňuje navrhovateľ určenie vlastníckeho práva vydržaním.
Podľa odporcu je zarážajúce, že navrhovateľ sa vo svojej žiadosti č. 133/1995 zo dňa 02.05.1995

adresovanej odporcovi domáhal uzatvorenia tejto dohody, pričom vo svojej žiadosti presne špecifikoval
pozemky, ktorých vydanie žiada. Je zrejmé, že predmet vydržania sa v danej špecifikácii nenachádzal,
nakoľko navrhovateľ mohol a mal mať vedomosť, že predmet vydržania bol vždy zapísaný v pzn. vl. č.
XX na štát ako vlastníka, a z tohto dôvodu nemohol spĺňať ani zákonné podmienky v zmysle zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vo vtedy platnom znení. Pokiaľ sa navrhovateľ v časti svojho návrhu

odvoláva aj na dohodu o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov
uzatvorenej s Bývalými urbarialistami Obce Stankovany v roku 1992, tak taktiež možno konštatovať,
že predmetom vydania neboli v žiadnom prípade pozemky, ktoré sú predmetom konania v súdenej
veci. Z uvedeného dôvodu potom v žiadnom prípade nemožno hovoriť o dobromyseľnosti navrhovateľa
pri vstupe do držby. Absencia aspoň domnelého právneho titulu je v tomto prípade neodstrániteľná,

keďže k vzniku vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí došlo ex lege a
uzatvorenédohodymedzipovinnýmiosobamiaobcamimalilendeklaratórneúčinky.Taktiežnavrhovateľ
žiadnym spôsobom nepoukázal na existenciu hodnoverného aspoň domnelého právneho titulu, na
základe ktorého by mohol v zmysle Občianskeho zákonníka nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu
vydržania, pričom z akéhokoľvek dôvodu sa tak v danom čase nestalo. Z uvedeného dôvodu potom

neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že v čase vstupu do držby, ako aj po jej celú dobu mohol byť vzhľadom
na všetky okolnosti dobromyseľný a mohol sa cítiť ako vlastník. Tento omyl je z pohľadu dobromyseľnosti
držby neospravedlniteľný, nakoľko spôsob vzniku vlastníckeho práva určuje právny predpis, ktorého
znalosťsapredpokladá.Odporcaďalejpoukázalnato,žekfyzickémuodovzdaniupozemkovnazáklade
Dohody o odovzdaní a prevzatí lesného majetku zo dňa 18.09.1995 nikdy nedošlo. Skutočnosť, že

pozemky vedené pôvodne v pkn. vl. č. XX sú v jednom lesnom hospodárskom celku s pozemkami
pôvodne vedenými v pkn. vl. č. XXX je právne irelevantná z toho hľadiska, že by sa na tomto základe mal
navrhovateľ cítiť ako vlastník a uplatňovať si nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním k predmetu
vydržania, keď odovzdávanie pozemkov v ucelených lesných častiach sa uskutočňovalo v súlade so
zákonom č. 100/1977 Zb. o lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva za účelom efektívneho

hospodárenia na nich, pričom však samotný spôsob obhospodarovania v ucelených častiach nemôže
znamenať zmenu/zánik vlastníckych práv vlastníkov jednotlivých pozemkov tvoriacich toto priestorové
rozdelenie. Aj z uvedeného možno podľa odporcu vyvodiť, že navrhovateľ mohol a mal mať na základe
pôvodných zápisov v pkn. vl. č. XX vedomosť, že tieto pozemky sú vo vlastníctve štátu.

Na pojednávaniach navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu zotrval
na podanom návrhu na začatie konania, ako aj na skutočnostiach uvedených v písomnom návrhu na
začatie konania. Na doplnenie poukázal na to, že oprávnenosť držby odvodzuje od toho, že odporca
v roku 1992 najprv Bývalým urbarialistom Obce Stankovany a následne v roku 1996 navrhovateľovivydal sporné pozemky, pričom ako vyplýva z prílohy č. 2 Dohody o odovzdaní a prevzatí lesného
majetku dňa 03.07.1996 medzi vydanými pozemkami zo strany štátu boli práve aj pozemky, ktoré sú
predmetom konania v súdenej veci. Z uvedeného dôvodu má navrhovateľ za to, že on v dobrej viere

prevzal predmetné pozemky od LESOV Slovenskej republiky a tieto následne v presvedčení, že je ich
vlastník, aj naďalej užíval.

Odporca na pojednávaniach, ako aj v písomnom vyjadrení zo dňa 13.02.2014 v celom rozsahu zotrval na
skutočnostiach uvedených vo vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 28.10.2013. Na doplnenie

poukázal na to, že je nesporné, že pozemky, ktoré sú predmetom konania v súdenej veci užíval od
roku 1996 navrhovateľ, avšak rozhodne samotná držba týchto pozemkov nemohla zakladať oprávnenú
držbu pre absenciu právneho titulu na vydržanie. Pokiaľ navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcuodvodzujenadobudnutievlastníckehoprávakpredmetnýmpozemkomoddohodyoodovzdaní
pozemkov z roku 1996, tak predmetná dohoda nemôže zakladať dôvod oprávnenej držby navrhovateľa,
keďže k nej došlo na základe samotnej žiadosti navrhovateľa zo dňa 02.05.1995, v ktorej sa navrhovateľ

domáhal vrátenia pozemkov zapísaných v pzn. vl. XXX. Keby bol navrhovateľ v tom čase presvedčený,
že mu patria aj pozemky pôvodne zapísané v pzn. vl. XX, určite by sa domáhal vrátenia aj týchto
pozemkov, avšak toto neučinil. Pokiaľ ide o realizáciu odovzdania predmetných pozemkov, k odovzdaniu
nedošlo priamo v teréne, ale len od stola, kde sa vydali iba tie pozemky, ktorých vrátenia sa navrhovateľ
domáhal. Na základe uvedeného samotná dohoda o vydaní predmetných pozemkov navrhovateľa

nemohla zakladať oprávnený titul na vydržanie predmetných pozemkov a v danej situácii nemohol
navrhovateľ nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným pozemkom ani na základe vydržania z dôvodu
skutkového omylu, keďže zo samotných listinných dôkazov vyplýva, vrátenia ktorých pozemkov sa
domáhal od odporcu. S poukazom na zápis v pzn. vl. č. XX, v zmysle ktorého svedčí vlastnícke právo
k sporným pozemkom Slovenskej republike, konal navrhovateľ v neospravedlniteľnom právnom omyle.

Pokiaľ ide spôsob odovzdania predmetu vydržania, v danom prípade došlo k reálnemu odovzdaniu
len podľa zoznamu porastov (dielcov) na základe porastovej mapy, keď tento spôsob odovzdania
sa uskutočnil z dôvodu, že v rozhodnom čase neboli odovzdávané pozemky zidentifikované na stav
evidencie nehnuteľností. Nakoľko nebola vykonaná identifikácia pozemkov zapísaných v pzn. vl. č. XXX
na stav evidencie nehnuteľností, odporca odovzdal tieto pozemky, ktoré sú nesporne vo vlastníctve

navrhovateľa spolu aj s inými tiež nezidentifikovateľnými pozemkami, medzi ktorými sa nachádzali aj
pozemky pôvodne vedené v pzn. vl. č. XX, avšak len v rámci ucelenej lesnej časti podľa vtedy platného
lesného hospodárskeho plánu. Odporca zdôraznil, že sa odovzdávalo podľa vtedy platných právnych
predpisov len obhospodarovanie (užívanie) k porastom v celkovej výmere 666,52 ha a nie domnelé
vlastníctvo k všetkým pozemkom tvoriacim celú ucelenú lesnú časť. Pokiaľ by sa skutočne odovzdávalo

vlastnícke právo, tak výmera pozemkov zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX, na ktorú jedinú
sa z hľadiska vlastníckeho práva odvoláva predmetná dohoda, je len 56 ha, pričom pri zachovaní
úplne bežnej opatrnosti je zrejmé, že zvyšok odovzdávanej výmery (666,52 ha minús 56 ha) musí
byť tvorený inými pozemkami zapísanými na inej (iných) pozemnoknižných vložkách. Z tohto dôvodu
sa v súčasnosti po vykonaní identifikácie v rámci konania ROEP nachádzajú v odovzdanej ucelenej

lesnej časti aj pozemky vo vlastníctve SR (pôvodná pzn. vl. č. XX) a tiež aj pozemky vo vlastníctve
fyzických osôb (napr. LV č. XXXX, LV č. XXXX atď.). V prípade, že domnelým nadobúdacím titulom
by mala byť predmetná dohoda, tak by musel navrhovateľ nadobudnúť titulom vydržania vlastnícke
právo k všetkým pozemkom, ktoré podľa porastovej mapy boli uvedené v predmetnej dohode. Ak by
sa mala z objektívneho hľadiska posudzovať dobromyseľnosť navrhovateľa ako jednej zo základných

podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, tak navrhovateľ mohol mať vedomosť,
že podľa právnych predpisov je len o obhospodarovateľom ucelenej lesnej časti a nie je výlučným
vlastníkom všetkých pozemkov tvoriacich túto ucelenú lesnú časť. Ďalej poukázal na zákon č. 100/1971
Zb. o hospodárení v lesoch a Štátnej správe lesného hospodárstva platnom a účinnom v rozhodnom
čase, podľa ktorého podľa zoznamu porastov (dielcov) sa určuje len priestorové rozdelenie lesa za

účelom jeho obhospodarovania, a v žiadnom prípade sa neriešia vlastnícke vzťahy k pozemkom, na
ktorých sa porasty nachádzajú. Vychádza sa už zo samotnej skutočnosti, že dielec (ako priestorová
časť obsahujúca v zásade viacero pozemkov) sa považuje v zmysle zákona za spoločnú vec. Zhotoviteľ
lesného hospodárskeho plánu potom v čase vypracovania určoval len užívateľa - obhospodarovateľa
ucelenej lesnej časti, a to výhradne len na základe predmetnej dohody a zoznamu porastov uvedených

v nej. Vlastníckymi vzťahmi jednotlivých pozemkov tvoriacich ucelenú lesnú časť sa nezaoberal a ani
sa zaoberať nemohol.Súd vo veci okrem výsluchov účastníkov konania a svedkov Ing. C. R., L. L., O. L., T. A., Ing. W. vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj vykonaním
znaleckého dokazovania Ing. O. C., t.j. znalcom z odboru geodézia a kartografia, pričom zistil a ustálil

nasledovný skutkový a právny stav veci: navrhovateľ sa v súdenej veci domáhal, aby súd určil, že je
výlučným vlastníkom sporných pozemkov titulom vydržania, ktoré mal nadobudnúť na základe Dohody
o odovzdaní a prevzatí lesného majetku Obce Stankovany zo dňa 03.07.1996 (ďalej len „Dohoda“),
na základe ktorej mali byť sporné pozemky odovzdané zo strany vtedajších Severoslovenských lesov
š.p. Žilina, odštepný závod Ružomberok, Obci Stankovany. Z ustanovenia čl. IV. Dohody mal súd

preukázané, že v zmysle ustanovení § 15a ods. 1 a 3 a § 15b ods. 1 a 2 zákona č. 306/1992 Zb.
ku dňu 20.09.1995 organizácia lesného hospodárstva Severoslovenské lesy, š.p., Žilina, Odštepný
lesný závod Ružomberok odovzdala a navrhovateľ prevzal lesné pozemky ako majetok, ktorý bol do
31.12.1949 vo vlastníctve obce podľa konkretizácie v prílohách č. 1 a číslo 2 predmetnej dohody. K
odovzdaniu predmetných pozemkov došlo na základe žiadosti navrhovateľa o vrátenie obecných lesov
Obci Stankovany zo dňa 02.05.1995, z ktorej vyplýva, že navrhovateľ požiadal Severoslovenské štátne

lesy - lesný závod o prepracovanie dohody o vydaní majetku Bývalých urbárnikov v obci Stankovany,
ktorá bola vypracovaná dňa 08.04.1992, nakoľko časť lesných pozemkov podľa majetkovej podstaty
vydanej katastrálnym úradom - Správa katastra v Liptovskom Mikuláši, ktoré boli zapísané v pozemkovej
vložke č. XXX, parcelné čísla XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX o celkovej výmere
648,52 ha a časť z parcely XXXX o celkovej výmere 18 ha, sú vo vlastníctve navrhovateľa. Z dôvodu
pochybnosti, či predmetom vydania na základe Dohody boli aj sporné pozemky, súd vo veci nariadil
dokazovanie Ing. O. C., znalcom z odboru geodézia a kartografia, ktorý v znaleckom posudku č. 34/2014
jednoznačne konštatoval, že na základe dohody o odovzdaní predmetného lesného majetku obci

Stankovany z roku 1995 boli navrhovateľovi v celom rozsahu odovzdané pozemky označené v žalobnom
návrhu, pričom podľa údajov pozemkovej knihy sa však podľa rozsahu žalobného návrhu čo do výmery
nachádzajú aj iné pozemnoknižné parcely, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre obec Stankovany a
sú to konkrétne pkn. parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, keď tento stav vznikol v dôsledku
chybnej identifikácie vyhotovenej spracovateľom ROEP. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že predmetné

pozemky následne prostredníctvom nájomcu spoločnosti Obecné lesy, spol. s.r.o. Stankovany užíval do
schválenia registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území Stankovany (viď rozhodnutie
Obvodného pozemkového úradu v Ružomberku č. 1RE 58-2008/00102-2010-13B na č.l. 185 až 186
spisu) navrhovateľ. Podľa rozhodnutia Odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Rady ONV
v Ružomberku č. 2993/1958 zo dňa 23.08.1958 v spojení s rozhodnutím Odboru poľnohospodárstva a

lesného hospodárstva Rady ONV v Ružomberku č. 2993/58 zo dňa 29.10.1958, boli pozemky zapísané
v pzn. vl. č. XXX (ako vyplýva zo zápisnice Odboru poľnohospodárstva, lesného hospodárstva Rady
ONV v Ružomberku zo dňa 02.09.1958, ako aj zo samotnej Dohody, správne má byť uvedené v pzn.
vl. č. XXX) pre k.ú. Stankovany o výmere 666,52 ha odovzdané do obhospodarovania Krajskej správy
lesov v Žiline podľa § 2 zákona č. 2/1958 Zb., pričom dovtedy boli užívané lesným spoločenstvom

Les JRD Stankovany. Zo zápisnice napísanej dňa 02.08.1950 mal súd preukázané, že v zmysle §
2 zákona č. 81/1949 Sb. prešli do vlastníctva JRD v Stankovanoch okrem iného pašienkové plochy
zapísané v pozemnoknižnom zápise k.ú. obce Stankovany č. XXX pod A r.č. X-XX o výmere 400 ha. Z
výpisu z pozemkovej knihy č. XXX pre k.ú. Stankovany mal súd preukázané, že vlastníkom pozemkov
uvedených v predmetnej pozemnoknižnej vložke pod radom č. X-XX na základe skutočnej držby je

Obec Stankovany (a to podľa zápisnice spísanej v Stankovanoch dňa 19.12.1940 č. NcI 409/40, č.d.
2017/40), pričom pôvodne na základe zápisu č. XXXX zo dňa 14.07.1922 bol intabulovaným vlastníkom
predmetných pozemkov Československý štát. Z výpisu z pzn. vl. č. XX pre k.ú. Stankovany mal súd
preukázané, že pozemnoknižné parcely č. XXXX a XXXX boli vlastnícky zapísané dňa 14.07.1922 pod
č. XXXX v prospech Československého štátu (viď č.l. 52 spisu). Z vykonaného dokazovania taktiež

vyplynulo, že vyššie špecifikovaný pozemnoknižný zápis vlastníckeho práva v pozemnoknižnej vložke
č. XX v prospech odporcu bol premietnutý do evidencie nehnuteľností až na základe výsledkov ROEP
konania v k.ú. Stankovany, t.j. zápis pod zápis vtedajšej Správy katastra Ružomberok pod č. Z 294/2011,
keď zo žiadneho v konaní vykonaného dôkazu nevyplynulo, že by odporca realizoval na sporných
pozemkoch práva vlastníka, ktoré by odvodzoval od zápisu vlastníckeho práva k pozemkom zapísaným

v pkn. vl. č. XX pod č. XXXX zo dňa 14.07.1922 do právoplatného konania ROEP pre k.ú. Stankovany
(z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný opak, keď poverení zamestnanci odporcu v čase
vydávania pozemkov navrhovateľovi nemali vedomosť o tom, že predmetom vydávaných pozemkov súaj pozemky vo vlastníctve SR a uvedené nevyplynulo ani z dokladov z obdobia, kedy boli predmetné
pozemky v roku 1958 odovzdané do užívania Krajskej správe lesov v Žiline).

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „OZ“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Predpokladom úspešnosti návrhu na začatie konania o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je,
či nie je v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) sú po procesnej
stránke skutočnosti, že na určení je naliehavý právny záujem. Podmienkou úspechu takéhoto návrhu
je, že určenie existencie, resp. neexistencie právneho vzťahu alebo práva, ovplyvní právne postavenie
navrhovateľavočiodporcovi,leboinakbynatakomtourčenínebolnaliehavýprávnyzáujem.Naliehavosť

právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi, a to, že odporcom je popieraná existencia
(neexistencia) práva či právneho pomeru navrhovateľa, a teda či je tu stav, že právo, resp. právny
vzťah medzi účastníkmi konania je sporný. Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam,
kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho
právne postavenie stalo neistým. Súd sa preto primárne zaoberal otázkou, či má navrhovateľ naliehavý

právny záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Z tohto hľadiska
súd poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ dlhodobo užíva sporné pozemky, avšak tento faktický
stav nezodpovedá stavu právnemu, keď mu nesvedčí zápis v katastri nehnuteľností ako vlastníkovi.
Vlastnícke právo navrhovateľa, resp. oprávnenosť jeho držby je v konaní, ako aj v čase pred začatím
konania spochybňované odporcom, ktorý je evidovaný ako vlastník predmetných pozemkov zapísaných

na LV č. XXXX. Navrhovateľ sa pokúsil odstrániť vzniknutý rozpor aj v rámci správneho konania ROEP,
keď dňa 19.07.2011 podal žiadosť o preskúmanie výpisu z LV č. XXXX (žiadosť na č.l. 68 spisu), avšak
bezvýsledne. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže navrhovateľ nemá inú možnosť dosiahnuť zápis
vlastníckeho práva na LV v prospech seba ako podaním návrhu na začatie konania a prípadný určovací
výrok rozsudku môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, súd dospel

k záveru, že je daný naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení.

Súčasne sa súd zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie, keď pasívna vecná legitimácia na strane
odporcu vyplýva z toho, že odporcovi, t.j. Slovenskej republike svedčí zápis vlastníckeho práva k
sporným pozemkom na LV č. XXXX pre k.ú. Stankovany a za odporcu v zmysle § 50 ods. 1, 3 a 6

zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch koná právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je
ministerstvo, t.j. LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, pričom správca vykonáva práva vlastníka k
lesnému majetku vo vlastníctve štátu, najmä zabezpečuje jeho ochranu a zastupuje vlastníka v konaní
pred súdom a orgánmi verejnej správy.

Právo veci užívať (ius utendi) je jedným z oprávnení vlastníka, resp. držiteľa veci, avšak samotné
užívanie držbu nezakladá. Držba, či už oprávnená alebo neoprávnená, predpokladá držobnú vôľu
(animus possidendi), realizovanú faktickým ovládaním veci (corpus possessionis). Ten, kto má vec u
seba (a užíva ju na základe vecného alebo záväzkového práva, prípadne aj bez právneho dôvodu)
bez vôle nakladať s ňou ako s vlastnou, je len detentorom veci a svoje právo odvodzuje od vlastníka

veci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ pozemky, ktoré sú predmetom sporu,
užíval (z nájomných zmlúv uzatvorených medzi navrhovateľom a spoločnosťou Obecné lesy, spol.
s r.o. Stankovany, IČO: 36006815, ktorá spoločnosť na predmetných pozemkoch vykonávala lesnú
hospodársku činnosť počnúc od 01.01.1997; k tomu viď zmluva o nájme lesných porastov), pričom lesnúhospodársku činnosť vykonával na predmetných pozemkoch až do skončenia ROEP konania (pozn. k
zníženiu výmery pozemkov, ktoré boli zo strany navrhovateľa dané predmetnej spoločnosti do nájmu,
o pozemky, ktoré sú predmetom sporu, došlo až na základe zmluvy o nájme lesných porastov zo dňa

19.07.2011). V konaní medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že pojmové znaky držby (corpus et animus)
k sporným nehnuteľnostiam sú u navrhovateľa dané, a preto sa súd v konaní ďalej zaoberal otázkou
oprávnenosti jeho držby ako jednej z podmienok nevyhnutných na nadobudnutie vlastníckeho práva
právnym titulom vydržania.

Vydržanie je osobitý, originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva v dôsledku kvalifikovanej držby veci
vykonávanej po zákonom stanovenú dobu, ku ktorému dochádza priamo zo zákona. Účelom vydržania
je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym a umožniť nadobudnutie vlastníctva
práva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom. Na to, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť teda splnené zároveň tieto zákonné podmienky:
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu; b) nepretržitosť vydržacej

doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby; c)
spôsobilý predmet vydržania.

Rozlišovacím kritériom medzi oprávneným držiteľom a držiteľom neoprávneným je dobrá viera, resp.
jej nedostatok. Existencia dobrej viery v práve sa však neskúma subjektívne (psychologicky), ale

objektívne. To nepochybne vyplýva i z § 130 ods. 1 OZ, ktorý požaduje, aby oprávnený držiteľ bol v
dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, so zreteľom na všetky okolnosti. Ten, kto nie je vlastníkom veci,
je - za predpokladu corporis possessionis - jej oprávneným držiteľom, ak nakladá s ňou ako s vlastnou,
pričom držanie veci opiera o nejaký právny titul (iný než vlastnícky) a prípadne i vtedy, ak opiera v dobrej
viere svoje držanie o právny titul domnelý (napr. o neplatnú zmluvu, ktorou vec nadobudol). V tejto

súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/837/1998 zo dňa 17.11.1999,
podľa ktorého pri posudzovaní otázky, či v danom prípade boli splnené podmienky oprávnenej držby
vedúce k vydržaniu, nemožno vychádzať len zo skutočností, že stav vzniknutý v dôsledku uchopenia
držby nebol v súlade s údajmi uvedenými v pozemkovej knihe, prípadne inej verejnej knihe, o ktorých
sa držiteľ nepresvedčil. Je treba brať do úvahy všetky okolnosti, za ktorých bola držba uchopená. Na

rozdiel od preukazovania vlastníctva nie je potrebné, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod
nadobudnutia - riadny prevod, resp. prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o dobromyseľnosti
nadobudnutia. Ďalej súd poukazuje na to, že podľa ustálenej súdnej praxe (napr. rozhodnutie NS SR
sp.zn. 4Cdo 287/2006) posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť

držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, má
alebo mohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú užíva, patrí. Dobrá viera zaniká v
okamihu, kedy sa držiteľ oboznámi so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o
tom, že mu vec alebo právo patrí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady,

že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje.
Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno
vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o
oprávnenostidržbyvecipatríajokolnosť,akovecnadobudol,čimusvedčínejakýoprávnenýnadobúdací
titul (napr. neperfektná kúpna zmluva, darovacia zámena a iná zmluva), resp. domnelý titul nadobudnutia

vlastníckeho práva. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak
nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Dobrá
viera oprávneného držiteľa - nevlastníka, je dobrá viera v existenciu právneho stavu, ktorý v skutočnosti
neexistuje. V prípadoch, kedy viera držiteľa v domnelý platný titul nezodpovedá skutočnosti, pôjde o
špecifický omyl. Môže to byť omyl skutkový alebo omyl právny. Pritom oprávnená držba sa nemôže

zakladať na takom omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri obvyklej opatrnosti vyhnúť, omyl musí byť
ospravedlniteľný. Právny omyl držiteľa spočívajúci v neznalosti alebo v neúplnosti záväzných právnych
predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností je
len výnimočne omylom ospravedlniteľným.

S poukazom na vyššie uvedené sa súd potom zaoberal otázkou, či titul, od ktorého navrhovateľ
odvodzoval oprávnenosť - dobromyseľnosť svojej držby, t.j. dohoda o odovzdaní a prevzatí
lesného majetku zo dňa 18.09.1995, v intenciách ďalších preukázaných skutočností mohol zakladať
dobromyseľnosť navrhovateľa pri držbe predmetných nehnuteľností. Na základe predmetnej dohodydošlo zo strany Severoslovenských lesov š.p. Žilina, odštepný lesný závod Ružomberok v zmysle §
15a ods. 1, 3 a § 15b ods. 1 a 2 zákona SNR č. 306/1992 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí ku dňu 20.09.1995 k odovzdaniu lesných pozemkov - majetku,

ktorý bol do 31.12.1949 vo vlastníctve obce, podľa konkretizácie v prílohách č. 1, č. 2 tejto Dohody,
navrhovateľovi. Z uvedenej Dohody vyplýva, že rozhodnutím bývalého Odboru poľnohospodárstva a
lesnéhohospodárstvaRadyONVvRužomberkuč.j.2993/58zodňa23.08.1958bololesnéspoločenstvo
Les JRD Stankovany zrušené v zmysle § 1 zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR a zápisnicou zo dňa
02.09.1958 boli lesné pozemky zapísané v pzn. vl. č. XXX pozemkovej knihy k.ú. Stankovany vo

vlastníctve obce Stankovany odovzdané do užívania Krajskej správy lesov v Žiline, Lesnému závodu
Ľubochňa, pričom sa jednalo o pozemky v celkovej výmere 666,52 ha podľa údajov vtedy platného
lesného hospodárskeho plánu pre LHC Ľubochňa. K uvedenému vydaniu došlo na základe žiadosti
navrhovateľa č.j. 133/95 zo dňa 02.06.1995, pričom (ako to jednoznačne vyplynulo zo znaleckého
posudku Ing. C. vykonaného v súdenej veci) medzi vydávanými pozemkami boli aj pozemky, ktorých
určenia vlastníckeho práva sa domáha navrhovateľ v súdenej veci. V intenciách vyššie uvedeného

možno síce prisvedčiť námietke odporcu, že predmetná dohoda o odovzdaní a prevzatí lesného majetku
má iba deklaratórne účinky, nakoľko k prechodu vlastníckeho práva došlo v zmysle § 15a ods. 3
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v platnom a účinnom v rozhodnom čase ex lege, keď v zmysle
§ 15a ods. 1 a 3 citovaného zákona poľnohospodárska a nepoľnohospodárska pôda, ktorá bola vo
vlastníctve obci k 31.12.1949 a pokiaľ sa nachádza ku dňu účinnosti tohto zákona v majetku Slovenskej

republiky, prechádza do vlastníctva obce, z majetku ktorej sa previedla do národného majetku podľa
osobitného predpisu, a ak už do jej vlastníctva neprešla podľa § 2, pričom s lesnou pôdou podľa odseku
1 prechádzajú do vlastníctva obcí aj lesné porasty nachádzajúce sa na tejto pôde ku dňu účinnosti
tohto zákona, avšak z uvedeného nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by omyl navrhovateľa spočívajúci
v tom, že mu boli vydané aj pozemky nezapísané v pzn. vl. č. XXX (ku ktorým mu svedčilo vlastnícke

právo), a to konkrétne sporné pozemky zapísané v pkn. vl. XX, nezakladá. Z výpovedí všetkých svedkov
(bez ohľadu na to, že sa jednalo o osoby, ktoré boli v rozhodnom čase zamestnancami odporcu, t.j.
Ing. C. W., Ing. C. R., ako aj B. C.; t.j. osôb, ktoré sa ako zamestnanci odporcu podieľali na vydávaní
predmetných pozemkov navrhovateľovi) totiž jednoznačne vyplynulo, že oni nemali vedomosť o tom,
že by medzi vydávanými pozemkami zapísanými v pzn. vl. č. XXX pre k.ú. Stankovany boli zahrnuté

aj pozemky, ktoré sú predmetom konania v súdenej veci, pričom oni mali za to, že sú navrhovateľovi
vydávané pozemky tak, ako boli pôvodne predmetné pozemky dňa 02.09.1958 odovzdané do užívania
Krajskej správe lesov v Žiline, Lesnému závodu Ľubochňa. Z výpovede Ing. R., ktorý sa za odporcu
podieľal na vydávaní predmetných pozemkov, vyplynulo, že predmetné pozemky boli vydané pôvodne
na základe dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov

Bývalým urbarialistom Obce Stankovany v roku 1991, pričom sa jednalo o pozemky, ktoré boli v roku
1958 dané do správy Štátnych lesov. Následne došlo k fyzickému odovzdaniu predmetných lesov,
ku ktorým neboli určené iba tie hranice, ktoré boli sporné a konkrétne sa jednalo o hranice smerom
na Oravu, avšak v týchto miestach sa nenachádzajú sporné pozemky, ktoré sú predmetom konania.
Pokiaľ ide o sporné pozemky, menovaný svedok uviedol, že hranica týchto pozemkov nebola nijako

sporná,takžesatietopozemkyfyzickyneodovzdávali,nakoľkovšetciúčastníciodovzdaniapredmetných
pozemkov boli uzrozumení s tým, že hranica medzi týmito pozemkami bola taká, že sporné pozemky
boli zahrnuté v pozemkoch, ktoré boli vydané Bývalým urbarialistom. Menovaný súčasne uviedol,
že následne v roku 1996 boli vydané sporné pozemky navrhovateľovi, pričom sa jednalo o vydanie
pozemkov, ktoré už boli predtým vydané Bývalým urbarialistom a v roku 1996 sa fyzicky vytvárala

hranica iba medzi pozemkami vo vlastníctve obce a pozemkami vo vlastníctve Bývalých urbarialistov
tak, že sa na stromoch značili žlté T-čka. Uvedené potvrdil aj svedok M. A., jeden zo zakladateľov
spolku Bývalých urbarialistov Obce Stankovany, ktorý uviedol, že v čase vrátenia pozemkov spolku
Bývalých urbarialistov Obce Stankovany v roku 1991 nebola urobená medzi spornými pozemkami a
ostatnými vydávanými pozemkami žiadna hranica, pričom on ako bývalý vedúci Lesnej správy v Párnici

mal vedomosť o tom, že keď urbárske pozemky boli v 50-tych rokoch dávané do správy štátnych lesov,
vytvorili sa vtedy v teréne hranice medzi štátnymi pozemkami a urbárskymi pozemkami široké 4 - 8
metrov a súčasne označené hraničnými kopcami. V prípade vydávaných pozemkov nebola v teréne
urobená žiadna hranica a tvorili ucelený celok s vydávanými pozemkami. Z uvedeného dôvodu podľa
neho nebol žiadny dôvod pochybovať o správnosti postupu štátnych lesov pri vydávaní predmetných

pozemkov v roku 1991. Na základe vyššie uvedených svedeckých výpovedí súd dospel k záveru,
že navrhovateľ bol v čase prevzatia predmetných pozemkov od odporcu dobromyseľný, že sú mu
vydávané pozemky zapísané v pzn. vl. č. XXX pre k.ú. Stankovany, keď jeho dobromyseľnosť bola
daná jeho presvedčením, že sú mu vydávané pozemky, ktorých vlastníkom bola Obec Stankovany do31.12.1949, pričom uvedené presvedčenie nebolo zo strany Severoslovenských lesov, štátny podnik (v
čase odovzdania predmetných pozemkov a ani následne až do vykonania ROEP) nijako spochybnené,
ale práve naopak, navrhovateľ mohol byť obsahom predmetnej Dohody vypracovanou Štátnymi lesmi

(ktorých zamestnanci taktiež nemali najmenšiu vedomosť o existencii sporných pozemkov medzi
vydávanýmipozemkami)vtomtopresvedčeníibaviacutvrdený(pozn.anizjednéhodôkazuvykonaného
v súdenej veci nevplynulo, že by navrhovateľ mohol byť nejakým spôsobom spochybnený v tom,
že sú mu vydávané aj iné pozemky ako pozemky, o ktorých sa relevantne domnieval, že je ich
vlastníkom). Neobstojí potom námietka odporcu, že navrhovateľ nebol dobromyseľný v držbe, keď o

vydanie pozemkov požiadal na základe zákona, zákonom upraveným spôsobom, a to od dovtedajšieho
užívateľa predmetných pozemkov. V tomto smere vyznieva obrana odporcu jednoznačne účelovo, keď
poukazuje na to, že navrhovateľ mal a mohol vedieť, že sú mu vydávané aj pozemky, ktoré mu nepatria,
keď navrhovateľ v rozhodnom čase na rozdiel od Štátnych lesov nedisponoval aparátom zamestnancov,
ktoríbyboliodbornespôsobilíafunkčneurčenínaposúdeniežiadostinavrhovateľaovydaniepozemkov.
Ani zamestnanci Štátnych lesov pri vynaložení náležitej starostlivosti pri vydávaní pozemkov nezistili

žiadne pochybenie, a aj z tohto dôvodu nijako navrhovateľa neupozornili na možné chyby. Nemôže byť
potom na ujmu navrhovateľa, keď sa spoľahol na správnosť postupu Štátnych lesov pri vydávaní. V tejto
súvislosti súd poukazuje na to, že navrhovateľ v žiadosti o vydanie predmetných pozemkov vychádzal z
výmery, ktorá bola uvedená v samotnom rozhodnutí, ktorým boli predmetné pozemky dané v roku 1958
doužívaniaKrajskejsprávelesovvŽiline,LesnémuzávoduĽubochňa,pričomsúdopätovnezdôrazňuje,

že tak navrhovateľ, ako ani odporca nemali vedomosť, že súčasťou vydávaných pozemkov zapísaných
v pozemnoknižnej vložke č. XXX sú aj pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania. S poukazom na to,
že odporca nijakým spôsobom nerušil navrhovateľa v užívaní predmetných pozemkov až do vykonania
ROEP konania pre k.ú. Stankovany v roku 2011, možno vyvodiť, že samotný odporca nemal žiadnu
vedomosť o tom, že vlastní pozemky, ktoré sú predmetom konania v súdenej veci.

V nadväznosti na vyššie uvedené závery súd poukazuje aj na výpoveď svedka B. C., ktorý vo svojej
výpovedi poukázal na to, že po odovzdaní sporných pozemkov v roku 1992 Lesná správa Hubová stratila
opodstatnenie, nakoľko väčšina lesov bola vydaná do rúk urbárov, a preto ku dňu 31.12.1992 zanikla.
Menovaný taktiež poukázal na to, že pri vydávaní pozemkov sa vychádzalo z čisto porastných máp,

keď oni na Lesnej správe Hubová so sídlom v Ľubochni nemali žiadne katastrálne mapy a nepísali tam
ani čísla pozemkov, písali tam spravidla iba čísla porastov. Samotnú dohodu o odovzdaní a prevzatí
pozemkov uzatváral Lesný závod v Ružomberku. Ing. C. W. v tom čase zamestnankyňa podniku
Štátne lesy SR uviedla, že predmetné pozemky vydávali tak, že sa porovnával stav pozemkov, ktoré
boli odovzdané Štátnym lesom do užívania v roku 1958, pričom sa vychádzalo z pozemnoknižných

zápisov, a toto bolo porovnávané v čase vydania týchto pozemkov, t.j. v roku 1995. Tiež poukázala
na to, že v k.ú. Stankovany bol pozemnoknižný stav značne nejasný, a preto pripustila, že v rámci
tohto katastrálneho územia mohlo dôjsť k určitým chybám, pričom však v čase odovzdávania týchto
pozemkov nemali žiadnu vedomosť o možných chybách pri vydávaní pozemkov a snažili sa preveriť
okruh vydávaných pozemkov s náležitou starostlivosťou na základe dostupných podkladov. Štátne lesy

pri preskúmaní žiadosti navrhovateľa na vydanie predmetných pozemkov porovnávali staré lesné mapy,
ktoré tu boli pred odovzdaním predmetných lesných pozemkov do užívania Štátnych lesov v roku 1958,
s aktuálnymi porastovými mapami v roku 1995, pričom výsledkom tohto porovnania bolo zostavenie
zoznamu konkrétnych pozemkov, ktorých parcelné čísla boli následne premietnuté v prílohe č. 1
predmetnej Dohody. Menovaná na doplnenie poukázala na to, že odporca navrhovateľovi nevydal celý

lesný hospodársky celok Hubová, ale v rámci tohto lesného hospodárskeho celku bolo preskúmavané,
ktoré pozemky majú byť navrhovateľovi vydané a ktoré nie, a po porovnaní bol vytvorený zoznam
odovzdávaných pozemkov tak, ako je uvedený v prílohe č. 1 predmetnej Dohody.

Podľa názoru súdu s poukazom na uvedené, nemôže byť na ťarchu samotného navrhovateľa, že

z dôvodu, ako to uviedla samotná svedkyňa Ing. W. „nejasného pozemnoknižného stavu v k.ú.
Stankovany“ mu na základe jeho žiadosti boli vydané aj iné pozemky, ktoré nie sú zapísané v pkn. vl. č.
XXX. V tejto súvislosti súd opätovne upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že na základe rozhodnutia
z roku 1958 boli do užívania Krajskej správy lesov v Žiline, Lesnému závodu Ľubochňa odovzdané
pozemky zapísané v pzn. vl. č. XXX s údajmi o celkovej výmere 666,52 ha podľa údajov vtedy platného

lesného hospodárskeho plánu pre LHC Ľubochňa.

Pokiaľ odporca poukázal na niekoľkonásobný rozdiel vo výmere pozemkov zapísaných v
pozemnoknižnej vložke č. XXX oproti výmere vydaných pozemkov, súd opätovne poukazuje na výpoveďsvedkyne Ing. W., ktorá ohľadne výmery vydávaných pozemkov a výmery pozemkov zapísaných v
pzn. vl. č. XXX uviedla, že odchýlka vo výmere mohla vzniknúť, nakoľko na uvedených pozemkoch sa
nachádzajú viaceré bralá a skaly, ktoré mohli mať vplyv na skresľovanie skutočnej výmery (menovaná

podľa jej výpovede bola oboznámená s pkn. vl. XXX a mala vedomosť o výmere katastrálnych siah
a katastrálnych jutár, keďže ona s tým pracovala). V tejto súvislosti súd poukazuje na závery českej
judikatúry, konkrétne rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22 Cdo/1594/2004, podľa ktorého oprávnenú držbu
nemožno vylúčiť ani v prípade, že výmera držaného pozemku obsahuje až 50 % výmery pozemku
kúpeného, výnimočne i viac, napr. ak pôjde o pozemok nepravidelného tvaru, v neprehľadnom teréne

alebo držiteľ bol do omylu uvedený súdnych znalcom. V nadväznosti na uvedené súd poukazuje na
osobitosti prípadu v prejednávanej veci, keď ani navrhovateľ a ani odporca nemali vedomosť o tom, že
súčasťou vydávaných pozemkov sú aj iné pozemky, a to s poukazom na nevyjasnený pozemnoknižný
stav, keď tieto nejasnosti tu boli dané už v 50-tych rokoch minulého storočia, pravdepodobne aj skôr
(v samotnom rozhodnutí o odovzdaní predmetných pozemkov do užívania v roku 1958 sa uvádzajú
pozemky zapísané v pzn. vl. č. XXX, na ktoré má pripadať omnoho väčšia výmera ako vyplýva z

pozemnoknižného stavu) v spojení s neprehľadným kopcovitým terénom, kde sa nachádzajú viaceré
bralá, súd dospel k záveru, že presvedčenie navrhovateľa o tom, že je vlastníkom predmetných
pozemkov nevychádzalo iba z jeho subjektívnych, relevantnými dôvodmi nepodložených predstáv, ale
bol to výsledok faktického stavu, o ktorom boli zainteresované strany presvedčené, že je správny a k
vyvráteniu správnosti predmetného presvedčenia došlo až na základe výsledkov ROEP konania pre k.ú.

Stankovany, v ktorom bolo zistené, že na danom mieste sa nachádzajú aj pozemky, ktoré sú predmetom
konania v súdenej veci.

Súd súčasne vyhodnotil námietku odporcu, že predmetom vydania boli len porasty za nedôvodnú,
nakoľko tak zo zákona č. 138/1991 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, ako aj zo samotnej Dohody

vyplýva, že boli vydávané pozemky, keď citovaný zákon jednoznačne v § 15a ods. 3 upravuje, že s
lesnou pôdou prechádzajú do vlastníctva obce aj lesné porasty nachádzajúce sa na tejto pôde.

Pokiaľ odporca súčasne namietal, že v prípade, ak by navrhovateľ splnil svoju povinnosť prezumovanú
§ 15d ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. v znení účinnom v rozhodnom čase, t.j. že by podal návrh na zápis

do evidencie nehnuteľností do 12-tich mesiacov od prevzatia majetku, čím by sa navrhovateľ už skôr
mohol dozvedieť o tom, že boli vydané aj pozemky, ktorých vlastníctvo mu v zmysle pozemnoknižného
zápisu nesvedčí, súd poukazuje na to, že platné právo nespája s porušením tejto povinnosti pretrhnutie
dobromyseľnosti vydržiteľa, pričom bez ďalšieho nemožno dospieť k záveru, že by na plynutie
premlčacej doby mala vplyv potencialita schopnosti a možnosti na strane vydržiteľa vo sfére možného

zistenia, že je držiteľom neoprávneným. Práve naopak v konaní nebolo tvrdené ani len preukázané, že
by navrhovateľ mal čo i len najmenšie pochybnosti o tom, že je vlastníkom vydávaných pozemkov, a to
po celú vydržaciu dobu. Navyše súd poukazuje na to, že opačné rozhodnutie vo veci samej by bolo v
rozpore so zásadou vigilantibus leges sunt scriptae (právo patrí bdelým), keď samotnému odporcovi nič
nebránilo, aby si preveril stav vydávaných nehnuteľností a vo vzťahu k navrhovateľovi realizoval svoje

práva, ktoré mu ako vlastníkovi patrili.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa stal vlastníkom
predmetných nehnuteľností ex lege vydržaním uplynutím vydržacej doby, t.j. uplynutím 10-tich rokov odo
dňa vydania predmetných pozemkov (k vydaniu došlo dňa 20.09.1995), t.j. dňa 20.09.2005. Pokiaľ boli

predmetné pozemky predtým, ako boli odovzdané samotnému navrhovateľovi, v držbe spolku Bývalých
urbarialistovobceStankovany,t.j.odroku1991,súddobudržbyBývalýchurbarialistovObceStankovany
do vydržacej doby navrhovateľa nezapočítal, nakoľko dobromyseľná držba Bývalých urbarialistov obce
Stankovany bola prerušená akceptovaním požiadavky samotného navrhovateľa na vydanie sporných
pozemkov v roku 1995.

Pokiaľ zo znaleckého posudku vyplynulo, že medzi pozemnoknižnými parcelami a súčasnými KN „E“
parcelami sú značené rozdiely vo výmerách (a to konkrétne parcela KN „E“ č. XXXX/X má výmeru
2080737 m2, pozemnoknižná parcela č. XXXX, z ktorej je táto parcela vytvorená má výmeru iba
805638 m2, parcela KN „E“ č. XXXX/X má výmeru 515955 m2 a KN „E“ č. XXXX/X (správne má

byť uvedené XXXX/X) má výmeru 112165 m2, pričom pozemnoknižná parcela č. XXXX, z ktorej
sú tieto dve parcely vytvorené má výmeru 771111 m2, keď súčet výmer parciel KN „E“ predstavuje
2708857 m2 a pozemnoknižných parciel 1576749 m2), súd poukazuje na to, že súčasťou KN „E“ parciel
sú pravdepodobne aj ďalšie pozemnoknižné parcely, ktoré sú zapísané v prospech navrhovateľa naLV č. XXXX, a to konkrétne pkn. parcely č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a XXXX, pričom súčasťou
odovzdávaných parciel môžu byť parcely aj vo vlastníctve iných osôb, prípadne cirkvi, keď duplicita
v zápisoch nastala podľa znalca preto, že pozemnoknižné údaje pôvodne neboli správne prenesené

do registra „E“ a tým pádom vznikol prekryt vo vlastníctve medzi pozemnoknižným stavom a stavom
registra„E“.Súdsatýmitomožnýminejasnosťaminezaoberal(pozn.pokiaľpodľaznalcadošlokprekrytu
sporných pozemkov a pozemkov zapísaných na LV XXXX, tak uvedené pozemky sú vo vlastníctve
navrhovateľa, keď s poukazom na vyhovenie návrhu na začatie konania nedôjde k zásahu do práv
navrhovateľa), a pokiaľ by bola daná duplicita zápisov aj k iným pozemkom tretích osôb, súd poukazuje

na to, že účinky rozhodnutia vo veci samej pôsobia inter partes, čiže medzi účastníkmi konania, a teda
nič nebráni tretím osobám domáhať sa úpravy vlastníckych vzťahov voči navrhovateľovi v samostatných
konania (pozn. rozhodnutím v súdenej veci sa postavenie tretích osôb nijako nezmení).

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal navrhovateľovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie a

bránenie práva proti odporcovi, ktorý úspech v konaní nemal ani len čiastočný. Účelne vynaložené trovy
konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 99,50
eur, z preddavku na trovy znaleckého dokazovania vo výške 150,-eur a z trov právneho zastúpenia,
vo výške 1.105,15 eur, ktoré boli priznané v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len
„Vyhláška“) nasledovne: za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2011 prislúcha právnemu zástupcovi

navrhovateľa odmena vo výške 57,- eur, v roku 2013 vo výške 60,07 eur, v roku 2014 vo výške 61,84
eur a v roku 2015 vo výške 64,53 eur (§ 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky), potom za 1 úkon právnej služby
vykonaný v roku 2011 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom) odmena vo
výške 57,-eur, za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (podanie návrhu na začatie konania
ma súd a účasť na pojednávaní zo dňa 06.12.2013) odmena vo výške 2 x 60,07 eur, t.j. spolu 120,14

eur, za 5 úkonov právnej služby vykonaných v roku 2014 (účasť na pojednávaniach zo dňa 22.01.2014,
26.02.2014, 31.03.2014 a 22.12.2014) odmena vo výške 5 x 61,84 eur, t.j. spolu 309,25 eur a za 1 úkon
právnej služby vykonaný v roku 2015 (účasť na pojednávaní zo dňa 01.04.2015) odmena vo výške 64,53
eur. Za účasť na pojednávaní zo dňa 22.01.2014 patrí podľa § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky právnemu
zástupcovinavrhovateľaodmenavovýškedvojnásobkuodmeny,nakoľkotentoúkonprávnejslužbytrval

dlhšie ako 2 hodiny (od 10.00 hod. do 13.00 hod.). Podľa § 15 písm. a) v spojení s § 16 ods. 3 Vyhlášky
právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí náhrada hotových výdavkov tzv. režijných paušálov v súvislosti
s jedným úkonom právnej služby vykonaným v roku 2011 vo výške 7,41 eur, dvomi úkonmi právnych
služieb vykonanými v roku 2013 vo výške 2 x 7,63 eur, t.j. spolu 15,26 eur (pozn. súd vychádzal z výšky
uplatnenej právnym zástupcom navrhovateľa, ktorá je nižšia ako Vyhláškou stanovená výška), štyrmi

úkonmi právnych služieb vykonanými v roku 2014 vo výške 4 x 8,04 eur, t.j. spolu 32,16 eur a jedným
úkonom právnych služieb vykonaným v roku 2015 vo výške 8,39 eur. V súlade s § 15 písm. b) v spojení
s § 17 ods. 1 Vyhlášky, prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa náhrada za stratu času za cesty
Podbiel - Ružomberok a späť na súdne pojednávanie zo dňa 06.12.2013 vo výške 2 x 13,01 eur (t.j. za 2
začaté polhodiny) t.j. 26,02 eur, zo dňa 22.01.2014, 26.02.2014, 31.03.2014 a 22.12.2014, a to za každú

cestu z týchto ciest vo výške 2 x 13,01 eur (t.j. za dve začaté polhodiny), t.j. spolu za štyri cesty v celkovej
výške 104,08 eur (pozn. súd vychádzal z výšky náhrady uplatnenej právnym zástupcom navrhovateľa,
ktorá je nižšia ako Vyhláškou stanovená výška) a za jednu cestu vykonanú 01.04.2015 vo výške 2 x
13,98 eur (t.j. za dve začaté polhodiny), t.j. 27,96 eur. V súlade s § 15 písm. a) Vyhlášky v spojení s §
16 ods. 4 Vyhlášky, prislúcha právnemu zástupcovi navrhovateľa náhrada cestovného za cestu Podbiel

- Ružomberok a späť zo dňa 06.12.2013 vo výške 25,20 eur (základná náhrada 0,183 eur, počet km
90, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla právneho zástupcu navrhovateľa
EČV TS-XXXQ. 7,1 L/100 km, cena spotrebovaných pohonných hmôt podľa celoslovenského priemeru
v čase vykonania cesty 1,365 eur/liter), zo dňa 22.01.2014 vo výške 25,15 eur (základná náhrada
0,183 eur, počet km 90, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla 7,1 L/100

km, cena spotrebovaných pohonných hmôt podľa celoslovenského priemeru v čase vykonania cesty
1,358 eur/liter), zo dňa 26.02.2014 vo výške 25,11 eur (základná náhrada 0,183 eur, počet km 90,
údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla 7,1 L/100 km, cena spotrebovaných
pohonných hmôt podľa celoslovenského priemeru v čase vykonania cesty 1,357 eur/liter), zo dňa
31.03.2014 vo výške 25,02 eur (základná náhrada 0,183 eur, počet km 90, údaj podľa technického

preukazu o spotrebe motorového vozidla 7,1 L/100 km, cena spotrebovaných pohonných hmôt podľa
celoslovenského priemeru v čase vykonania cesty 1,338 eur/liter), zo dňa 22.12.2014 vo výške 24,23
eur (základná náhrada 0,183 eur, počet km 90, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového
vozidla 7,1 L/100 km, cena spotrebovaných pohonných hmôt podľa celoslovenského priemeru v časevykonania cesty 1,214 eur/liter) a zo dňa 01.04.2015 vo výške 24,05 eur (základná náhrada 0,183 eur,
počet km 90, údaj podľa technického preukazu o spotrebe motorového vozidla 7,1 L/100 km, cena
spotrebovaných pohonných hmôt podľa celoslovenského priemeru v čase vykonania cesty 1,186 eur/

liter). Súd vychádzal z celoslovenského priemeru cien pohonných hmôt z dôvodu, že právny zástupca
navrhovateľa nepredložil doklady preukazujúce reálnu cenu nákupu spotrebovaných pohonných hmôt.
S poukazom na § 18 ods. 3 Vyhlášky, podľa ktorého sa zvyšuje odmena náhrady podľa Vyhlášky o DPH
vo výške 20 %, súd v súlade s návrhom na priznanie trov konania priznal navrhovateľovi DPH v celkovej
výške 184,19 eur (t.j. 20 % zo sumy 920,96 eur).

Pokiaľ si právny zástupca navrhovateľa uplatnil k úkonu právnej služby účasť na pojednávaní zo dňa
22.01.2014 dva tzv. režijné paušály, súd mu priznal k tomuto úkonu iba jeden režijný paušál, nakoľko
skutočnosť, že úkon právnej služby trvá dlhšie ako 2 hodiny, nemá podľa Vyhlášky za následok vznik
nároku na tzv. režijný paušál za každé ďalšie dve začaté hodiny, t.j. bez ohľadu na dĺžku úkonu právnej
služby sa jedná o jeden úkon, ku ktorému patrí jeden tzv. režijný paušál bez ohľadu na dĺžku úkonu

(napr. viď uznesenie NS SR sp.zn. 6 To 10/2004).

Súčasne súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za úkon právnej služby „návrh na
vydanie predbežného opatrenia“, nakoľko návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol podaný v inej
právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 3C 40/2012, ktoré nebolo podkladom na začatie

konania v súdenej veci, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol v uvedenej právnej veci
zamietnutý (viď uznesenie č.k. 3C 40/2012-46 zo dňa 02.05.2012) a navrhovateľovi z toho dôvodu
nebola stanovená lehota na podanie návrhu vo veci samej (pozn. návrh v súdenej veci podal až viac
ako jeden rok po skončení konania o nariadenie predbežného opatrenia). Rovnako súd z dôvodu
neúčelnosti nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa ani odmenu za úkon „návrh na vyporiadanie“

zo dňa 04.10.2011, keď hmotné právo nevyžaduje ako podmienku na podanie návrhu na začatie konania
vykonania pokusu o mimosúdnu dohodu a navyše takýto úkon ako úkon právnej služby neprezujumuje
ani Vyhláška. Súčasne súd navrhovateľovi nepriznal ani tzv. režijné paušály k týmto úkonom.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.