Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. november 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214216745
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214216745.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: Z. F., W.. W..
X.X.XXXX, W. F.: V., Y. R. X/XX, v konaní zast. opatrovníčkou Mgr. R. F., vyššou súdnou úradníčkou
Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 1 259,05 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 998,- € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,15 % ročne zo sumy 998,- € od 13.9.2012 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume
27,64, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa16.9.2014domáhal,abysúdzaviazalodporcuzaplatiťmu

sumu 1 259,05 € spolu s príslušenstvom, úrokom z omeškania v sume 201,86 € a úrokom z omeškania
vo výške 8,15 % ročne zo sumy 1 259,05 € od 6.9.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania na tom
skutkovom základe, že odporca s navrhovateľom uzatvoril dňa 9.2.2012 zmluvu o úvere č. 4202029571,
na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal splatiť v pravidelných
mesačných splátkach. Odporca si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil. Po vyčerpaní poskytnutého
úveru odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, následne (po lehote splatnosti úveru) bol listom zo dňa
28.8.2012 vyzvaný na splatenie poskytnutého úveru v lehote 15 dní. Titulom náhrady trov konania si

navrhovateľ uplatnil zaplatenie súdneho poplatku.

Súd odporcovi zdržiavajúcemu sa toho času na neznámom mieste ustanovil opatrovníčku na jeho
zastupovanie v tomto konaní.

Na pojednávanie dňa 2.11.2015 sa navrhovateľ nedostavil, predvolanie má riadne vykázané, svoju
neúčasť písomne ospravedlnil s tým, že súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Opatrovníčka

odporcu sa na pojednávanie taktiež nedostavila, predvolanie má riadne vykázané, svoju neúčasť
písomne neospravedlnila. Z uvedených dôvodov súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával a rozhodol
v neprítomnosti účastníkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to prečítaním výpisu z
obchodného registra navrhovateľa, úverovej zmluvy zo dňa 9.2.2012, úverových zmluvných podmienok,
podacieho hárku na č. l. 16 spisu, prehľadu obratov na č. l. 17, výzvy na zaplatenie zo dňa 28.8.2012

a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci.Odporca s navrhovateľom uzatvoril dňa 9.2.2012 zmluvu o splátkovom úvere. Na základe tejto zmluvy
bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 998,- €, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť navrhovateľovi v 18
mesačných splátkach po 79,44 € v období od 9.3.2012 do 14.8.2013. Úroková sadzba bola ustálená vo

výške 37,90 % ročne. Ako vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky, odporca titulom poskytnutého úveru
ku dňu podania žaloby dlhoval sumu 1 259,05 €, ktorá je tvorená nezaplatenou istinou poskytnutého
úveru vo výške 268,59 €, úrokmi v sume 176,31 €, zosplatnenou istinou vo výške 729,41 €, poistením
Bill protection v sume 31,74 € a upomienkou II. v sume 36,- €, zmluvná pokuta vo výške 17,- €.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 25/2006 Z. z. (ďalej len zákon
o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,

ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 9.2.2012 uzavreli účastníci konania zmluvu
o úvere, ktorú súd s ohľadom na povahu zmluvných strán (§ 52 Občianskeho zákonníka), ako aj

s poukazom na § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, považoval za spotrebiteľskú. Touto
zmluvou sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi spotrebiteľský úver (na kúpu tovaru) vo výške
998,- € a odporca sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť navrhovateľovi v mesačných splátkach vo výške
79,44 €, v počte splátok 18. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 37,90 % p. a., splatnosť prvejsplátky bola dohodnutá na 9.3.2012, konečná splatnosť úveru mala nastať dňa 14.8.2013, splatnosť
mesačnej splátky bola dohodnutá na 14. deň v mesiaci. Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)
predstavovala 46,1 %, priemerná hodnota RPMN predstavovala 45,66 %. Celková čiastka k zaplateniu

bola vyčíslená sumou 998,- €. Z listiny zo dňa 28.8.2012 bolo zistené, že navrhovateľ z dôvodu, že
odporca nesplácal úver riadne a včas, vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy vo výške 1 259,05 € v
lehote 15 dní od odoslania výzva navrhovateľom (3.9.2012).

Súd zistil, že v predkladanej úverovej zmluve si účastníci dohodli úrokovú sadbu úveru (zmluvný úrok) na

úrovni 37,90 %, zároveň priemerná úroková miera z úverov obchodných bánk, a to zo spotrebiteľských
úverov so splatnosťou do 1 roka, predstavovala vo februári 2012 13,25 %. V zmluve dohodnutý úrok tak
3,17-násobne presahuje bežnú úrokovú sadzbu úverov poskytovaných bankami v danom čase.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

S poukazom na uvedené skutkové zistenie súd dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba
vo výške 37,90 % je v rozpore s dobrými mravmi, keďže podstatným spôsobom, niekoľkonásobne
prevyšuje úrokovú mieru, pri ktorej banky poskytovali spotrebiteľské úvery za rovnakých podmienok
v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa

26.4.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011 vyslovil názor, že neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom
je taká výška úrokov dohodnutá podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Úrok dohodnutý medzi účastníkmi
konania v zmluve o úvere je potrebné kvalifikovať ako rozporný s dobrými mravmi v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka, a teda zmluva v časti dohodnutého úroku je neplatná, pričom ide o absolútnu
neplatnosť. Z absolútne neplatného právneho úkonu (v konkrétnej veci zmluvné dojednanie, ktorým sa
odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi úroky za poskytnuté peňažné prostriedky) nemôže vzniknúť
navrhovateľovi žiadne právo a odporcovi zodpovedajúca povinnosť. Vzhľadom na poukazované
skutočnosti považoval súd dohodnutý úver za bezúročný, na základe čoho potom navrhovateľovi s

ohľadom na to, že odporca z poskytnutých finančných prostriedkov (998,- €), z ktorej sumu doposiaľ
nič nevrátil, preto súd navrhovateľovi túto priznal. V časti uplatňovaných zmluvných úrokov, vrátane
vyčísleného zmluvného úroku v sume 176,31 €, zmluvnej pokuty 17,- € súd návrh navrhovateľa pre
vyššie uvedené dôvody zamietol.

Súd navrhovateľovi ďalej nepriznal nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 36,- €, ktoré boli
uplatňované na základe ustanovenia hlavy 18 § 1 Úverových zmluvných podmienok, a to z dôvodu, že
navrhovateľ k žalobe nepripojil a ani do vyhlásenia dokazovania za skončené súdu nepredložil žiadne
relevantné dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si
uplatňuje. Navrhovateľ nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie

týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. Zároveň v prípade poplatku takéhoto
typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje
iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. V danej súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie

Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006
č. k. 7 U 17/06, v ktorom sa uvádza, že už také poplatky ako poplatky za vydanie náhradnej kreditnej
karty, vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovoknižnej forme, skúmanie a preverovanie pomerov
a upomienky sú neprijateľné. V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR:
„Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej

zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax
navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS
55/201-19). Vzhľadom na uvedené súd nárok navrhovateľa v časti uplatnených poplatkov za upomienky
spolu v sume 36,- € zamietol.

Rovnako navrhovateľ nijak nevysvetlil, ani nepreukázal nárok na zaplatenie sumy 31,74 € titulom
poistenia Bill protection. Súd v danom ohľade poukazuje najmä na skutočnosť, že v predmetnej úverovejzmluve dojednané poistenie nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o
poistných zmluvách. Navrhovateľ súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, keďže
v zmysle Hlavy 15 §3 úverových zmluvných podmienok, v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie

do poistenia bral odporca na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ
bol oprávnený odmietnuť plniť z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia. Navrhovateľ
nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí.
Súd má taktiež pochybnosti o skutočnom oboznámení sa s uvedenými dokumentmi odporcom v zmysle
preambuly úverových podmienok, podľa ktorých podpisom úverovej zmluvy vyhlásil, že sa oboznámil

s obsahom poistnej zmluvy medzi navrhovateľom ako poistníkom a Českou pojišťovnou ZDRAVÍ a.s.
ako poistiteľom a so znením Zvláštnych podmienok pre skupinové poistenie pravidelných výdavkov
zo spotrebiteľských, hotovostných a revolvingových úverov. Odporcovi ako priemernému spotrebiteľovi
nemusí byť zrejmý ani význam tohto pojmu, taktiež súd poukazuje na to, že išlo zrejme o pomerne
obsahovo rozsiahly dokument upravujúci vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou
63 predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy navrhovateľom a za takého stavu

možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že odporca sa pre poistenie nerozhodol
po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale
že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej
úverovej zmluvy. Takto odporcovi vznikla povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť
predstavujúcu poistenie. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd nárok v časti uplatneného poistenia

zamietol.

Nad rámec uvedených dôvodov súd napokon zdôrazňuje aj skutočnosť, že v úverovej zmluve nie je
jednoznačne stanovená celková výška spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože pokiaľ mal odporca zaplatiť 18 splátok po 79,44 € ako je uvedené

v úverovej zmluve, tak celkovo by zaplatil sumu 1 429,92 € a nie 1 334,70 € ako je v zmluve, čím
dochádza k zavádzaniu spotrebiteľa ohľadne skutočnej výšky ceny úveru. Pokiaľ úverová zmluva
uvedenú náležitosť neobsahuje, tak podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sa
takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Aj z tohto dôvodu súd navrhovateľovi
priznal len odporcom nesplatenú časť istiny poskytnutého úveru v sume 998 € s príslušenstvom a v celej

zvyšnej časti jeho návrh zamietol.

Príslušenstvo priznanej istiny 998,- € tvorí ročný úrok z omeškania 8,15 % zo sumy 998,- € počnúc od
13.9.2012 do zaplatenia. Výšku uplatneného úroku z omeškania súd určil v súlade s § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., keďže v čase nastúpenia omeškania

odporcu (13.9.2012) zo základnej úrokovej sadzby ECB, pričom navrhovateľovi vznikol nárok na úrok z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
Úroky z omeškania súd priznal navrhovateľovi odo dňa nasledujúceho po splatnosti dlhu odporcu, tzn.
od 13.9.2012, čo predstavuje deň nasledujúci po lehote 15 dní od odoslania výzvy navrhovateľa na
dobrovoľné splatenie predmetného dlhu odporcu.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo vec plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh
v sume 75,50 €.

Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142
ods.2OSPnáhradatrovpomernerozdelená.Tovyžadujeurčiťpomerúspechuobochúčastníkov(oboch
strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t.j. mieru úspechu druhej
strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú

časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli
druhému účastníkovi, je tu nerozhodná.Súd z celkovej navrhovateľom žalovanej sumy 1 259,05 € s príslušenstvom v sume 201,86 €, spolu 1
460,91 €, napokon odporcu zaviazal na zaplatenie iba sumy 998,- € s príslušenstvom. Navrhovateľ tak
dosiahol 68,31 % úspech vo veci a naopak mal neúspech čo do 31,69 % uplatňovaných nárokov, čo

zároveň predstavuje úspech odporcu. Pre určenie celkovej miery úspechu navrhovateľa, a teda určenie
do akej miery má navrhovateľ právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, súd od úspechu
navrhovateľa (68,31 %) odčítal úspech odporcu (31,69 %), a tak ustálil čistú mieru úspechu navrhovateľa
na 36,62 %, v ktorej výške má navrhovateľ právo na náhradu svojich účelne vynaložených trov konania.
Zcelkovejvýškynavrhovateľovýchtrov75,50€predstavuje36,62%sumu27,64€,naktorúsúdzaviazal

odporcu v rámci rozhodnutia o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.