Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. január 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3P/57/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113237832
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1113237832.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. H., nar.

XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
odbor sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa
rodičov: matky C. B., bytom G. M. XX, L., adresa pre doručovanie: L. X, L., zastúpená JUDr. Jankou
Hazlingerovou, advokátkou so sídlom Čapkova 8, 811 04 Bratislava a otca A.. K. H., bytom B. R. X, L.,
adresa pre doručovanie: G. M. XX/A, L., zastúpený Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková,
s.r.o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava, o návrhu matky o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletého E. H., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obidvaja jeho rodičia.

Styk otca s maloletým E. H., nar. XX.X.XXXX upravuje súd nasledovne:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v mesiaci s výnimkou

štátnych sviatkov a školských prázdnin, počas ktorých je styk upravený osobitne, a to od stredy od 17.00
hod., kedy si otec dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska do nedele do 17.00 hod., kedy otec
maloletého v mieste bydliska matky odovzdá.

Počas štátnych sviatkov a školských prázdnin upravuje súd styk otca s maloletým nasledovne:
" počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok, v čase od 1.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 19.00
hod.,
" počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od 24.12., od 10.00 hod. do 30.12. do

19.00 hod., a počas novoročných sviatkov každý nepárny kalendárny rok v čase od 30.12. od 19.00 hod.
do 6.1. do 19.00 hod. nasledujúceho párneho kalendárneho roka,
"počasjarnýchškolskýchprázdninkaždýpárnykalendárnyrokvčaseodsobotypredchádzajúcejjarným
prázdninám, od 9.00 hod. do nedele bezprostredne nasledujúcej po jarných prázdninách do 19.00 hod.
" počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok v čase od Veľkého piatka, od 9.00 do
Veľkonočného pondelka, do 19.00 hod.
" počas jesenných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od prvého dňa prázdnin od

9.00 hod. do posledného dňa jesenných školských prázdnin do 19.00 hod.

Otec si dieťa prevezme v určenom čase, v mieste bydliska matky, kde ho aj po skončení styku
odovzdá.

Matka je povinná dieťa na styk s otcom náležite pripraviť.Súd určuje otcovi maloletého povinnosť platiť výživné na maloletého E. H., nar. XX.X.XXXX v sume
400 Eur mesačne, do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletého, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

Súd určuje otcovi maloletého povinnosť platiť výživné na tvorbu úspor vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré
je otec povinný platiť od právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný
účet maloletého vedený na meno maloletého a vinkulovaný k 18. roku jeho veku.

Matka maloletého je povinná v lehote 3 dní od doručenia rozsudku zriadiť v prospech maloletého účet
v niektorom z peňažných ústavov vedený na jeho meno a vinkulovaný k 18. roku jeho veku a číslo účtu
a peňažný ústav v tej istej lehote oznámiť otcovi.

Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

Súd mení výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14.12.2011 č.k. 11C 30/2011 - 204 v časti
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. H., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode
manželstva.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého sa dňa 5.11.2013 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne obrátila na súd s
návrhom na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému E. H., nar. XX.X.XXXX,
dieťaťu pochádzajúcemu z jej manželstva s otcom maloletého, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 14.12.2011 č.k. 11C/30/2011-204 rozvedené. V časti úpravy výkonu rodičovských

práv k maloletému E. súd schválil rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý E. zverený do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a a otec maloletého bol zaviazaný platiť výživné v sume
250 Eur mesačne. Matka maloletého svoj návrh na zmenu úpravy odôvodnila tým, že otec maloletého
dlhodobo (od októbra 2012) nedodržiava súdne rozhodnutie a odmieta maloletého vydať v stanovenom
čase matke, z ktorého dôvodu sa matka s dieťaťom vída iba sporadicky, pretože otec má na maloletého

E. zlý vplyv, v dôsledku ktorého sa Janko odmieta so svojou matkou stretávať s odôvodnením, že on
príde k matke kedy on bude chcieť a za podmienok, ktoré sám stanoví. Otec maloletého si vyhradzuje
právo rozhodovať o otázkach týkajúcich sa dieťaťa výlučne sám, pričom akúkoľvek dohodu s matkou
odmieta. Matka je presvedčená, že otec dieťa psychicky vydiera, pretože maloletý opakovane hovorí
matke len tie skutočnosti, ktoré už uvádzal vo vzťahu k matke jeho otec. Poukázala tiež na to, že otec

výchovu maloletého nezvláda, pretože starostlivosť o maloletého zveruje starým rodičom, dieťa býva
doma vo večerných hodinách často samé a stravuje sa v reštaurácii. Otec nemá na maloletého dobrý
vplyv, pretože mu vedome bráni stýkať sa so svojou matkou a s jej rodinou. Vzhľadom na to, že otec
maloletého v rozpore s právoplatným rozhodnutím matke bráni v osobnej starostlivosti o maloletého E.,
odmietadobrovoľneplniťrodičovskúdohoduaopakovanésnahymatkyodohodusotcomzlyhali,pričom

neúspešná bola i snaha matky riešiť vzniknutú situáciu aj prostredníctvom Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny nemá matka inú možnosť ako domáhať sa zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému cestou súdu, pretože sa chce podieľať na výchove a osobnej starostlivosti
o maloletého. Matka preto súdu navrhla, aby súd zmenil ostatné rozhodnutie a zveril maloletého do
osobnej starostlivosti matky a uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 500 Eur. Styk

otca s maloletým navrhla matka upraviť každý víkend v párnom týždni a to od piatka, od 17.00 hod. do
nedele do 17.00 hod., počas celého mesiaca júl, každé "druhé" vianočné a novoročné sviatky a každé
druhé jarné a jesenné prázdniny.

Otec maloletého vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom svojej právnej zástupkyne nesúhlasil

s návrhom matky a so zverením maloletého E. do osobnej starostlivosti matky a navrhol, aby súd
zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca a určil matke povinnosť platiť výživné vo výške 100 Eur.
Styk matky s maloletým navrhol upraviť každý druhý víkend v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele
do 18.00 hod. Skutočnosti uvádzané matkou maloletého označil za nepravdivé a tvrdil, že žiadnym
spôsobom nebráni styku maloletého E. s matkou, ale snaží sa E. presvedčiť, aby sa s mamou stretával.

Za príčinu prečo sa nerealizuje striedavá starostlivosť označil otec maloletého narušený vzťah matkys maloletým, v dôsledku čoho sa E. odmieta s mamou stretávať. Otec uviedol, že sám bol častokrát
svedkom emocionálnych výbuchov matky pri jej rozhovore so synom E.. Podľa otca je zrejme zvýšený
hlas a časté kričanie dôvodom, prečo sa maloletý s matkou nechce stretávať. Otec maloletého tiež v

konaní tvrdil, že stav, ktorý v zabezpečovaní starostlivosti o maloletého vznikol a faktická zmena vo
výkone osobnej starostlivosti o maloletého vznikli aj tým, že počnúc mesiacom november 2012 sa matka
maloletého začala čoraz častejšie zdržiavať mimo územia SR, zrejme v Českej republike, so svojim
novým priateľom a v tom čase sa nezastavila u otca maloletého, aby si v termíne určenom v súdnom
rozhodnutí vyzdvihla maloletého a zabezpečovala o neho osobnú starostlivosť. Podľa jeho tvrdení sa

častokrát stalo, že dieťa na styk s matkou pripravil na odovzdanie matke, avšak v dôsledku telefonickej
hádky matky so synom, syn k matke odmietol ísť.

Kolízny opatrovník prítomný na pojednávaní navrhol súdu v záujme maloletého prihliadnuť na správu
J. ktorá navrhuje zveriť maloletého matke, pričom poukázal na to, že takéto riešenie rešpektuje aj vôľu
maloletého. Navrhol tiež, aby súd styk otca s maloletým presne určil, a to vzhľadom na problematickú

komunikáciu rodičov.

Súd vec prejednal na pojednávaní za účasti matky maloletého, otca maloletého, ich právnych zástupcov
a kolízneho opatrovníka maloletého.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vedúce k zisteniu skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie veci, a
to výsluchom otca, výsluchom matky, vyjadrením kolízneho opatrovníka, pripojeným spisom tunajšieho
súdu, sp. zn. 11C/30/2011, výsluchom maloletého, správy zo psychologickej intervencie J.. E. H.
realizovanej v rámci výchovného opatrenia nariadeného rozsudkom konajúceho súdu zo dňa 19.5.2014,
č.k. 3P/57/2013-58, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi do súdneho spisu, zisťoval zárobkové

a majetkové pomery rodičov, ich rodinné pomery, oboznámil sa s potrebami v čase rozhodovania 12
ročného E., prihliadol na obsah súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:

K zisteniu skutkového stavu potrebnému pre rozhodovanie

Rozsudkom tunajšieho súdu vydaným pod sp. zn. 11C/30/2011-204 zo dňa 14.12.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.01.2012 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a bola schválená
rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý E. zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov, tak že otec maloletého je povinný zabezpečovať starostlivosť o maloletého od piatka 17.00

hodiny párneho týždňa do piatka do 17.00 hod. nepárneho týždňa a matka maloletého je povinná
zabezpečovať starostlivosť o maloletého v čase od piatku nepárneho týždňa od 17. 00 hodiny do piatku
párneho týždňa do 17.00 hodiny.

Maloletý E. H. má XX rokov, pochádza z manželstva rodičov C. B. a A.. K. H., ktorých manželstvo bolo

právoplatne rozvedené vyššie označeným rozsudkom. Maloletý E. navštevuje šiesty ročník základnej
školy na H. ulici v L.. Ako matka uviedla, maloletý v rámci mimoškolskej činnosti navštevuje basketbalový
klub s poplatkom 40 Eur mesačne, matka mu hradí hodiny angličtiny spolu v sume asi 30 Eur mesačne.
Maloletý je zdravý, zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom preukázané neboli.

Potreby maloletého tak ako ich matka vyčíslila predstavujú náklady na stravu, oblečenie, náklady na
bývanie, vreckové, hodiny angličtiny, basketbal a priemerne sa pohybujú v čiastke cca 850 Eur mesačne,
pričom v sume neboli zahrnuté hygienické potreby, náklady na prepravu, školské potreby, kultúru a pod.
Z toho je priemerne mesačne strava 250 Eur, angličtina a basketbal 70 Eur, oblečenie 100 Eur, výdavky
na bývanie vyplývajúce z nájomnej zmluvy na byt predloženej matkou v pomere na maloletého 385 Eur.

Z výsluchu maloletého E. uskutočneného súdom dňa 26.3.2014 súd zistil, že maloletý jasne vníma
nezhody medzi svojimi rodičmi a to, že spolu nevedia komunikovať a "vedia sa iba hádať". Za dôvod,
prečo sa dlhší čas nestretával so svojou matkou označil maloletý skutočnosť, že sa nechcel stretnúť s
jej novým priateľom, k nej chcel ísť, mal však pocit, že svojho nového partnera uprednostňuje. Z jeho

výpovede vyplynulo, že má rád obidvoch svojich rodičov a jeho želaním by bolo, keby sa jeho matka a
otec vedeli dohodnúť a jemu samému tak zjednodušili situáciu, v ktorej sa ocitol.Rozsudkom tunajšieho súdu vyhlásenom na pojednávaní dňa 19.05.2014, č.k. 3P/57/2013-58 nariadil
súd rodičom maloletého výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu,
odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi maloletého, nakoľko dovtedy

vykonané dokazovanie poukázalo na nedostatok komunikácie medzi rodičmi, prejavujúcu sa v tom, že
rodičia maloletého všetky otázky týkajúce sa odovzdávania maloletého v rámci starostlivosti o neho,
resp. komunikácie ohľadom plánovania dovoleniek maloletého, jeho záujmovej činnosti alebo vzdelania
riešia výlučne prostredníctvom dieťaťa. Tento stav súd posúdil ako v rozpore so záujmom dieťaťa,
nakoľko je pre dieťa zaťažujúci, vzhľadom na konfliktnosť vzťahu medzi rodičmi pre dieťa traumatizujúci,

posúdil ho tiež ako prejav nedostatku rodičovskej kompetencie a mal za to, že je ho preto nevyhnutné
ešte pred rozhodnutím vo veci samej riešiť.

Zo správy psychologickej intervencie J.. E. H. realizovanej v rámci výchovného opatrenia nariadeného
rozsudkom konajúceho súdu zo dňa 19.5.2014, č.k. 3P/57/2013-58 vyplynulo, že maloletý je v
súčasnosti k obidvom rodičom viazaný dôležitým citovým vzťahom. Na druhej strane skutočnosť,

že nemal príležitosť dlhý čas konzumovať vzťah s matkou (ktorý bol bazálne dobrý ako vyplýva zo
znaleckého posudku znalca J.. A. S., str. 11, vyhotoveného v konaní o rozvod manželstva, v roku
2011, pričom znalec už vtedy striedavú starostlivosť neodporúčal) viedla k tomu, že podľahol postoju
otca k matke, ktorý sa ani v súčasnosti netají svojim neakceptujúcim vzťahom k nej a preto, aby
E. nemusel riešiť vnútorný konflikt svojej náklonnosti k nej a otcovej hostility k nej, bolo pre neho

jednoduchšie identifikovať sa s filozofiou otca, že matka nie je tá dobrá matka, pričom tejto nešťastnej
konštelácii - z hľadiska optimálneho vývoja maloletého - napomohlo fakt, že dieťa nemalo kontakt s
matkou. Podľa psychológa niet pochýb o tom, že sa matka o tento kontakt uchádzala a že v dôsledku
toho dochádzalo medzi rodičmi ku konfrontačným situáciám, ktoré boli pre E. veľmi stresové a ktoré
nedokázal vyriešiť vzhľadom na mieru svojej emočnej nezrelosti inak ako príklonom k tomu, koho vnímal

ako mienkotvornejšieho. Otec nedokázal dieťa ochrániť od problémov, patriacich do sveta dospelých
a pomerne dlho dopustil, aby E. v sebe nosil problematický obraz matky, hoci to tak vnútorne necítil.
To ale nakoniec viedlo k tomu, že keď sa tento kontakt po začatí súdneho konania obnovil a E. mal
možnosť zažiť s matkou iné rozmery ako tie, ktoré boli do veľkej miery transponované cez postoje
otca, naplno sa dostali k slovu frustrácie, ktoré má možnosť si saturovať a užívať. To čo pre neho

zostáva problémom je obava z toho, že otec nebude schopný tento fakt akceptovať a že bude vystavený
kritike, spochybňovania neakceptujúcemu postoju zo strany otca, o ktorého náklonnosť stojí. Aj keď
podľa psychológa matka je naklonená s otcom maloletého komunikovať a riešiť problémy týkajúce
sa ich maloletého syna, postoj otca k matke je masívne neakceptujúci, preto psychológ uzavrel, že z
tohto dôvodu nebolo možné posunúť vzťah rodičov maloletého do optimálnejšej roviny. Vzhľadom na

túto situáciu a možnosť jej negatívneho dopadu na maloletého E. psychológ z hľadiska najmenších
rizík pre dieťa preferuje, vzhľadom na skutočne neprekonateľné hranice v komunikácii rodičov zverenie
maloletého do osobnej starostlivosti matky (tak, ako to cíti E., ale obáva sa byť zodpovedný za toto
rozhodnutie), nakoľko matka nebude robiť problémy v kontaktoch syna s otcom.

Matka maloletého býva v prenajatom 3- izbovom byte, za ktorý platí nájomné spolu s preddavkovými
platbamizaužívaniebytuvovýške780Eur.MávysokoškolskévzdelanieapracujevspoločnostiCH.E.S.
Group, s.ro. a zároveň je spoločníčkou obchodnej spoločnosti NEOS, spol. s r.o. Jej mesačný príjem v
roku 2014 dosahoval sumu v prepočte na Euro cca 730 Eur ( v závislosti od kurzu českej koruny). Ako
súd zistil z daňového priznania spoločnosti NEOS, spol. s r.o. za rok 2013 spoločnosť vykázala zisk pred

zdanením 854,71 Eur. Matka inú vyživovaciu povinnosť nemá, jej dcéra X. je už plnoletá.

Otec maloletého je predsedom predstavenstva spoločnosti LIVET, a.s., kde na základe pracovnej
zmluvy poberá odmenu vo výške 300 Eur mesačne. Vykonáva tiež funkciu člena štatutárneho orgánu
spoločnosti BIOPETROL, a.s., PRIEKOPY, a.s. a PURIF PRO, a.s., za ktoré ako vyplynulo z potvrdení

vystavených uvedenými spoločnosťami a predloženými otcom maloletého žiadnu odmenu nepoberá.
Svoje mesačné výdavky vyčíslil otec maloletého v sume 514 Eur za bývanie + bežné výdavky na
stravu, ošatenie a hygienické potreby, ktorých sumu otec v konaní neurčil. K rozdielu medzi mesačným
a zárobkom otca a jeho výdavkami, ktoré sú v danom prípade v nepomere sa otec pred súdom odmietol
vyjadriť. Ako súd zistil z predloženého technického preukazu vlastníkom motorového vozidla L. I ktoré

otec maloletého užíva je vo vlastníctve spoločnosti LIVET, a.s., v ktorej otec vykonáva funkciu predsedu
predstavenstva, preto je potrebné toto užívanie posúdiť ako funkčný pôžitok vyplývajúci z výkonu funkcie
na strane otca maloletého.Ako súd zistil z LV č. XXXX a XXXX, XXXX, XXXX rodičia maloletého vlastnia spoločne ( z doposiaľ
nevysporiadaného BSM) rodinný dom a pozemky zapísané na LV č. XXXX, nachádzajúce sa na G.
M. v L., v ktorom otec maloletého býva spolu s maloletým a byt na G. M. v L. a k tomu prináležiace

spoluvlastnícke podiely na zastavaných a priľahlých pozemkoch a dve garáže zapísané na LV č. XXXX,
XXXX, XXXX, v ktorých podľa udania otca býva matkina dcéra X., pochádzajúca z jej predchádzajúceho
vzťahu.

Súd zamietol návrh otca na vykonanie dokazovania zisťovaním zárobkových a majetkových pomerov

partnera matky, nakoľko takéto dokazovanie posúdil vo vzťahu k výsledkov vykonaného dokazovania
ako nadbytočné a nehospodárne, matka maloletého naviac udávala, že s partnerom nežije v spoločnej
domácnosti, nakoľko tento žije a pracuje v J..

K zmene zverenia maloletého E. a úprave styku s druhým rodičom

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom

podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Súd sa v rámci rozhodovania o matkou navrhovanej zmene úpravy vysporiadal so zákonnou
podmienkou, ktorou je preukázanie zmeny pomerov so záverom, že v prejednávanom prípade
došlo od ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, ktorým bolo
právoplatnérozhodnutieOkresnéhosúduBratislavaI,rozsudok,č.k.11C30/2011-204kzmenepomerov

odôvodňujúcouzmenu rozhodnutia,nakoľkosúdmalzapreukázané,žeodoktóbra2012mávofaktickej
osobnejstarostlivostidieťaotecastriedavástarostlivosťomaloletéhosaodtohočasuriadnenerealizuje.
Z týchto dôvodov súd usúdil zmenu pomerov oproti úprave výkonu práv a povinností k maloletému
nastolenej uvedeným rozhodnutím.

Súd rozhodujúc o návrhu matky vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania v rámci ktorého
prihliadol na závery správy zo psychologickej intervencie J.. E. H. realizovanej v rámci výchovného
opatrenia nariadeného súdom dňa 19.5.2014, rozsudkom č.k. 3P/57/2013-58 odporúčanie kolízneho
opatrovníka ako zástupcu maloletého v konaní, ako aj na výpoveď maloletého E. uskutočnenú pred
súdom dňa 26.3.2014, listinné dôkazy založené do súdneho spisu rodičmi maloletého.

Všetky dôkazy a závery šetrení vyhodnotil s poukazom na ust. 132 Občianskeho súdneho poriadku,
každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za
konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci a dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný. Súd
neprihliadolnadôkazpredloženýdňa25.3.2014právnouzástupkyňouotcamaloletého-prepisnahrávky
telefonického rozhovoru medzi matkou a maloletým spolu s nosičom (USB kľúč) s nahrávkou z dôvodu,

že tento bol získaný bez vedomia a súhlasu matky maloletého, bol teda získaný v rozpore s platným
právom a preto nemôže slúžiť ako dôkaz v súdnom konaní.Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od októbra 2012 sa riadne, až na výnimky nerealizuje
rozhodnutie súdu, ktorým bolo dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Dieťa
bývalo s otcom, s matkou sa do času začatia konania o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností stretávalo sporadicky. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi rodičmi
boli v minulosti mnohé rozpory a konflikty, ktorých bol maloletý často svedkom, v súčasnosti rodičia
ako vyplynulo z ich výpovedí spolu taktiež fakticky nekomunikujú, čo si maloletý ako vyplynulo z jeho
výpovede pred súdom uvedomuje a trápi ho to, nakoľko má rád oboch svojich rodičov. V priebehu
konania síce došlo k obnove realizácie ostatne súdom schválenej striedavej osobnej starostlivosti,

rodičia maloletého však spolu aj naďalej nekomunikujú. Zo správy z realizácie výchovného opatrenia
mal súd za preukázané, že postoj otca k matke je masívne neakceptujúci a preto nie je možné očakávať
úpravu vzťahov medzi otcom a matkou maloletého, čo súd vyhodnotil ako jednoznačne negatívny vplyv
na zdravý vývoj maloletého. Súd preto dospel v súlade s vykonaným dokazovaním k záveru, že v záujme
ochrany maloletého pred týmto negatívnym dopadom je potrebné zmeniť ostatné rozhodnutie súdu,
ktoré sa ukázalo ako nefunkčné a nesúladné so záujmom maloletého a zveriť maloletého do osobnej

starostlivosti matky, u ktorej boli zistené predpoklady pre zabezpečenie riadnej výchovy maloletého,
vrátane zabezpečenia jeho pravidelného kontaktu so svojim otcom.

Súd sa nariadeným výchovným opatrením pokúsil o zlepšenie vzájomnej komunikácie rodičov
maloletého, ktoré považoval za nevyhnutné z hľadiska ochrany oprávnených práv a záujmov

maloletého. Súd uprednostnil realizáciu výchovného opatrenia prostredníctvom neštátneho psychológa
vzhľadom na skutočnosť, že účastníci zhodne súdu navrhli, aby opatrenia realizovala uvedená
psychologička, nakoľko právne zástupkyne ako aj matka maloletého jej prácu poznajú a dôverujú jej.
Táto snaha sa však ako vyplynulo zo stanoviska psychológa ukázala vzhľadom na postoj otca ako
bezvýsledná.

V konaní bolo preukázané, že matka maloletého spĺňa všetky predpoklady pre výkon osobnej
starostlivosti o maloletého. Súd sa v plnej miere stotožňuje s názorom vysloveným v správe psychológa

povereného súdom realizáciou výchovného opatrenia a má za to, že je v prvoradom záujme maloletého
E. zabezpečiť mu stabilné výchovné prostredie a obmedziť čo možno najviac negatívne pôsobenie
konfliktného vzťahu jeho rodičov, ktoré maloletý aktuálne veľmi citlivo vníma a necíti sa v rámci neho
komfortne,pretopozváženívšetkýchskutočnostízvážil,žezvereniemaloletéhodoosobnejstarostlivosti
matky je v súčasnosti riešením najviac zodpovedajúcim aktuálnym potrebám maloletého.

Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na názor maloletého, ktorý vzhľadom na vek maloletého a tomu
zodpovedajúcu rozumovú vyspelosť vyhodnotil ako relevantný podklad pre rozhodovanie súdu.

Sumarizujúc všetky uvedené závery s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania zveril

maloletého E. matke a upravil styk otca s maloletým nielen počas víkendov, ale aj počas bežného
týždňa vrátane prespania, v rozsahu styku otca s maloletým takmer 10 dní v mesiaci počas bežného
roka, starostlivosť o maloletého počas sviatkov a prázdnin upravil aj vzhľadom na návrh matky rodičom
maloletého na polovicu, akcentujúc tak potrebu zachovania vyváženého a rovnocenného styku dieťaťa
s otcom. Súdom nariadená úprava styku umožňuje otcovi jeho intervenciu v budovaní aj otcom

presadzovaných životných hodnôt u maloletého, rovnako mu umožňuje podieľať sa aj na príprave syna
na školské vyučovanie a stráviť s ním dostatok voľného času. Súd pri rozhodovaní o úprave styku
prihliadol aj na skutočnosť, že maloletý má veľmi dobrý vzťah so svojim otcom, tento sa dokáže o dieťa
riadne postarať, v tomto smere nedostatky zistené neboli.

K určeniu vyživovacej povinnosti otcovi maloletého

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľaods.3citovanéhoustanovenia,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.13)

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Aj v súvislosti s rozhodovaním o výživnom sa vysporiadal súd v prvom rade s otázkou zmeny pomerov,

pričom dospel k záveru, že v prejednávanej veci k zmene pomerov od určenia výživného na maloletého
ostatným rozhodnutím došlo bez akýchkoľvek pochybností, nakoľko ostatné rozhodnutie vychádzalo
zo stavu, kedy bol maloletý zverený do striedavej osobnej starostlivosti a povinnosť platiť výživné bola
určená otcovi maloletého vzhľadom na tento stav.

V rámci rozhodovania o výške výživného na maloletého, súd vychádzal jednak z preukázaných
výdavkov na maloletého, jeho odôvodnených potrieb, veku, zárobkových a majetkových pomerov
rodičov, pričom v danom prípade prihliadol aj na skutočnosť, že matka maloletého bude zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletého.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec maloletého svoje skutočné príjmy, resp.
úspory z ktorých kryje svoje výdavky nad rámec dosahovaného príjmu nepreukázal. V konaní bolo tiež
zistené, že otec inú vyživovaciu povinnosť nemá.

Úvaha súdu, ktorou sa pri určovaní výšky výživného riadil zodpovedá zákonnej požiadavke určovania

výživného spočívajúcej okrem iného tiež v hodnotení schopností a možností rodičov platiť výživné,
v rámci ktorej sa zisťuje nielen ich skutočný príjem, ale aj podklady odôvodňujúce záver, že tento
príjem zodpovedá telesným a duševným možnostiam rodiča, ich skúsenostiam, plneniu pracovných
povinností, ako aj miestnym možnostiam uplatnenia, prihliadol pritom aj na životnú úroveň, ktorú
otec maloletého dosahuje, vrátane trávenia voľného času prostredníctvom častých finančne pomerne

náročných dovoleniek a ďalších skutočností svedčiacich o dobrej životnej úrovni, ktoré v konaní vyšli
najavo. Maloletý E. je na túto životnú úroveň zvyknutý a preto nie je v jeho záujme, aby zverením matke
došlo k jej zníženiu. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že matka v súčasnosti zabezpečuje bývanie pre
maloletého prostredníctvom prenájmu, za ktorý platí sumu 780 Eur S poukazom na uvedené kritériározhodné pre určovanie výživného súd dospel k záveru, že výživné určené súdom je primerané, ako
odôvodneným potrebám maloletého E., tak aj zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom rodičov. Súd na návrh otca rozhodol aj o výživnom na tvorbu úspor, ktoré určil vo výške 100

Eur mesačne.

Súd upravil styk otca s maloletým nad rámec návrhu matky, keď v bežnom roku upravil styk otca s
maloletým oproti navrhovanej úprave už od stredy, od 17.00 hod., nakoľko dospel k záveru, že takáto
úprava najlepšie zodpovedá potrebám maloletého, ktorý je zvyknutý na starostlivosť oboch rodičov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa
ktoréhožiadenzúčastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniapodľajehovýsledku,akkonaniemohlo
začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na

podpísanom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.