Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313232065
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313232065.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: SATRO s.r.o., so sídlom 844 37 Bratislava, Polianky 9, IČO: 31 335 161, zast.: STANO
a partneri s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 811 06 Bratislava, 1.mája 16, proti odporcovi: G.
O., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX U., Q. XXXX/XX, t.č. L. L. X., XXX XX U., Š. XXXX/XX, o
zaplatenie 136,50 eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5. 12. 2013 domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 136,50 eura spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8,25 % ročne a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 30. 1. 2001 bola medzi navrhovateľom ako prevádzkovateľom
retransmisie a odporcom uzavretá Zmluva o pripojení na zariadenie a prevádzkovanie televíznych
káblových rozvodov pod číslom XXXXXXXXX (ďalej len zmluva), predmetom ktorej bolo poskytovanie
služieb televíznych káblových rozvodov. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné podmienky a cenník.
Odporca nezaplatil cenu za zmluvne dohodnuté služby za obdobie od mája 2011 až do júla 2012, preto

bol navrhovateľ nútený od zmluvy odstúpiť v zmysle článku 5 bod 5.5c všeobecných podmienok.

Dlžná suma 136,50 eura predstavuje tieto položky:
- Nezaplatená cena za zmluvne dohodnuté služby za obdobie od mája 2011 do júla 2012 - 129,- eur;
- Poplatok za upomienku - 1,60 eura.

Popri žalovanej sume si navrhovateľ uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s §

3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ako aj náhradu trov konania.

Súd vo veci dňa 22. 1. 2014 vydal platobný rozkaz pod číslo konania 32Ro/1772/2013 - 14, ktorým
návrhu v celom rozsahu vyhovel. Odporca prevzal platobný rozkaz dňa 19. 5. 2014, pričom dňa 22.
5. 2014 doručil súdu odpor proti tomuto platobnému rozkazu. V odpore uviedol, že v roku 2010 bol
hospitalizovaný v NsP Galanta pre náhlu mozgovú príhodu, po ktorej bol ťažko mobilný, bol odkázaný
na pomoc tretej osoby pri všetkých životných úkonoch, a teda nebol schopný samostatného života

ani pohybu, od tej doby je pripútaný na invalidný vozík. Od 4. 1. 2011 sa stal klientom L. L. X. v U.
s celoročným pobytom, trvale k pobytu sa prihlásil dňa 5. 1. 2011 (uvedené doložil aj potvrdením o
pobyte zo dňa 5. 1. 2011 na č.l. 29 spisu). Pre zlý zdravotný stav nebol schopný vybavovať žiadne
úradné záležitosti. Od toho dňa nevyužíval ani služby navrhovateľa, pretože byt bol prevedený na inúosobu. Zo strany navrhovateľa odporca nebol kontaktovaný do 19. 5. 2014 vôbec a preto ani nevedel, že
záležitosti okolo služieb poskytovaných zo strany navrhovateľa nie sú v poriadku. Odporca uviedol, že
žiada, aby súd prihliadol na jeho nepriaznivý zdravotný stav, vysoký vek. Odporca sa osobne zúčastnil aj

pojednávania vytýčeného na deň 30. 9. 2014, pričom súd konštatuje, že zodpovedá pravde, že odporca
je pripútaný na invalidný vozík a je odkázaný na pomoc tretej osoby pri všetkých životných úkonoch.
Odporca taktiež súdu zaslal dňa 25. 11. 2014 písomné vyjadrenie, v ktorom opätovne poukázal na svoj
nepriaznivý zdravotný stav a pomoc tretej osoby a zároveň uviedol, že svoj dôchodok vo výške 420,-
eur mesačne minie na všetky potreby súvisiace s ubytovaním a poskytovaním pomoci v L. L., ako aj

na lieky, ktoré sú nevyhnutné pre jeho zdravotný stav.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise: Zmluva o pripojení
na zariadenie a prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov pod číslom XXXXXXXXX, odstúpenie
od zmluvy zo dňa 30. 8. 2012, všeobecné podmienky, cenník služieb TKR platný od 28. 3. 2011, výpis z
obchodného registra navrhovateľa, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny

stav:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený. Dňa 30. 1. 2001 bola
medzi navrhovateľom ako prevádzkovateľom a odporcom uzavretá Zmluva o pripojení na zariadenie
a prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov pod číslom XXXXXXXXX (ďalej len zmluva),

predmetom ktorej bolo poskytovanie služieb televíznych káblových rozvodov. Zmluva bola uzatvorená
na dobu neurčitú.

Po posúdení zmluvy súd musí konštatovať, že v zmluve nikde nie je dohodnutý program služieb,
respektíve rozsah týchto služieb, ktoré sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytovať, ako ani cena

týchto služieb. V článku IV zmluvy sa uvádza, že ceny sú uvedené v cenníku a zahŕňajú príslušnú DPH,
pričom cenník aktuálny v čase uzatvorenia zmluvy súdu doložený nebol. Žiadnym výkladom teda nie je
možné dospieť k záveru, akú cenu mal odporca platiť a v akom rozsahu mal navrhovateľ poskytovať
služby. Rovnako nie je jasné, akým spôsobom bol menený cenník služieb platný od 28. 3. 2011, ktorý
navrhovateľ priložil k návrhu ako listinný dôkaz (jednostranným úkonom navrhovateľa, alebo vzájomnou

dohodou s odporcom). Ani z tohto cenníka taktiež nevyplýva, ktoré programy služieb a v akom rozsahu
si odporca objednal, v cenníku je len farebne zvýraznená „rozšírená ponuka za štvrťročnú cenu 25,80
eura“. Preto súd je toho názoru, že uzatvorená zmluva je absolútne neplatný právny úkon s poukazom
na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože žiadnym výkladom nie je možné dospieť k tomu, čo bolo
predmetom zmluvy, v akom rozsahu a za akú cenu. Zmluva je preto neurčitá. Od takéhoto neplatného

právnehoúkonupotomnavrhovateľaninemoholodstúpiť,atedaodporcabolpovinnýplatiťlentieslužby,
ktoré reálne využil a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Keďže od 5. 1. 2011 odporca tieto služby
nevyužíval,niejepovinnýzaslužbyaniplatiť.Zároveňsúdpoukazujenato,ženavrhovateľnepostupoval
odborne pri vybavovaní záležitosti ohľadne zmluvy, pretože pri riadnom doručovaní zásielok pre odporcu
musel navrhovateľ zistiť, rovnako ako súd, že súčasným a bydliskom odporcu je L. L.Ô. v U.. Preto ani

odstúpenie od zmluvy, aj v prípade, že by zmluva bola platným právnym úkonom, nemohol navrhovateľ
doručiť odporcovi s riadnymi účinkami odstúpenia od zmluvy. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že aj
v samotnom odstúpení od zmluvy zo dňa 30. 8. 2012 navrhovateľ vyzýva odporcu na zaplatenie dlhu vo
výške 111,59 eura a to za obdobie od mája 2011 do 17. 7. 2012, pričom predmetom žalobného návrhu je
zaplatenie dlhu vo výške 129,- eur. Súdu nijako nie je zrejmé z listinných dôkazov, v čom spočíva rozdiel

týchto požadovaných súm, preto odstúpenie taktiež nemôže byť platným právnym úkonom, keďže dlh
sa líši od sumy, ktorá je predmetom žalobného návrhu.

Súd v konaní postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p., pretože navrhovateľ sa na vytýčené termíny
pojednávaní nedostavil, svoju neprítomnosť nijako riadne neospravedlnil, svoj návrh riadne nezdôvodnil

a riadne nedoložil listinnými dôkazmi, pričom navrhovateľ, zastúpený advokátskou kanceláriou, musí
poznať právo a musí vedieť, že je jeho povinnosťou uniesť jednak bremeno tvrdenia ako aj bremeno
dôkazu. Iný postup súdu by bol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti a bol by neprimeranou ochranou
navrhovateľa na úkor práv spotrebiteľa. Súd poukazuje rovnako na to, že navrhovateľ, keby postupoval
s odbornou starostlivosťou pri vybavovaní svojich záležitostí, musel by sa, rovnako ako súd, dozvedieť

o zdravotných problémoch navrhovateľa, o zmene jeho bydliska, ako aj o tom, že jeho služby odporca
nevyužíva, pričom v dôsledku zdravotných problémov nie je v možnostiach a schopnostiach odporcu
zmluvu vypovedať, navyše, keď zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom.Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

V tomto ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú.

Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom

na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť
a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie
prostriedky.

Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych

ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Ak právny úkon nie je urobený určite, je
absolútne neplatný. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc,
t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom
právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím
orgánu právnej ochrany, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá

naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť, sa na ňu prihliada
aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia
alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z
rovnakéhodôvodu-nemožnoodtakéhoprávnehoúkonu(zmluvy)odstúpiť,nieječasovoobmedzená,aj
keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady, inštitút vydržania, kde aj absolútne

neplatný právny úkon môže byť iusta causa possesionis, zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia
(§ 451 a nasl.).

Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37 OZ je neplatnosťou absolútnou od začiatku bez ohľadu na
to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal, a nie je rozhodujúce, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia

určujúceho, že právny úkon je neplatný.

Navrhovateľ v tomto záväzkovom vzťahu vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, odporca
vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Vzhľadom k tejto skutočnosti sa jedná o spotrebiteľský vzťah.

Do spisu odporca založila potvrdenie L. L. zo dňa 20. 5. 2014, v ktorom je potvrdené, že odporca je
klientom L. L. od 5. 1. 2011 a poskytuje sa mu sociálna služba s celoročným pobytom. Odporca je
ťažko mobilný, pripútaný na invalidný vozík. Ako je už uvedené vyššie, od 5. 1. 2011 má odporca v L.
dôchodcov evidovaný aj trvalý pobyt.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov, (1) Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti

výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany
spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej
len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
(2) Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území
Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 8 ods. 3 cit. zák., Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú
informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie oobchodnejtransakcii,atýmzapríčiňujealebomôžezapríčiniť,žepriemernýspotrebiteľurobírozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Obchodná praktika sa má posúdiť ako „klamlivá“ v zmysle článku 6 ods. 1 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice
Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 2006/2004 („smernica o nekalých obchodných praktikách“), pokiaľ táto praktika jednak

obsahuje nesprávne informácie alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa a jednak
je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Článok 2 písm. k) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „rozhodnutie o obchodnej
transakcii“ zahrnuje akékoľvek rozhodnutie, ktoré priamo súvisí s rozhodnutím o tom, či kúpiť, alebo
nekúpiť určitý výrobok, či službu, resp. rozhodnutie o ukončení poskytovania služby.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 122 ods. 2 OZ, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak
nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych

vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie
je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkoupremlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník

môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak

však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v

spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu

aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že odporca bol povinný navrhovateľovi vydať
bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady a to do 4. 1. 2011, nakoľko od 5. 1. 2011 žiadne

služby od navrhovateľa objektívne nemohol odoberať. Podľa § 107 ods. 1 Oz sa bezdôvodné obohatenie
premlčuje ku dňu 4. 1. 2013, pričom žalobný návrh na zaplatenie bol súdu doručený až dňa 5. 12. 2013,
teda po uplynutí premlčacej doby.

Ohľadne dôkaznej povinnosti súd ešte uvádza: Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv.

povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o
spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa
jednáonávrhovékonanieanavrhovateľnesiedôkaznébremeno(bremenotvrdeniaajbremenodôkazu).
Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti
konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom

rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob
súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť
najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania.

Vzhľadom na posúdenie skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh bol podaný
nedôvodne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporca ako plne úspešný

účastník konania mal právo na náhradu trov konania, avšak žiadne mu nevznikli, ich náhradu si pred
súdom neuplatnil a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každýúčastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.