Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. júl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/205/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411206161
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1411206161.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľa: B. M.,

bytom J. L. XX, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s. r. o., Bajkalská 31,
Bratislava proti odporcovi: BUBO travel agency, s. r. o., Dunajská 31, Bratislava, zastúpený: A.. E. B.,
advokátka, K. XB, Bratislava o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 415,22 eur do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 18.5.2011, doplneným podaním zo dňa 14.11.2012
domáhal vydania rozhodnutia , ktorým by súd uložil odporcovi písomne sa mu ospravedlniť za jeho

výrok uvedený v liste zo dňa 14.12.2010, v ktorom uviedol, že „Zároveň táto suma bude znížená o
sumu 100 dirhamov (20,33 eur), ktoré odcudzil sprievodkyni zájazdu v Dubaji vo forme vstupných lístkov
na najvyššiu budovu sveta Burj Khalifa.“ a za svoj výrok uvedený v liste zo dňa 11.2.2011, v ktorom
uviedol, že „Nuž je na Vás, ako si klasifikujete oklamanie sprievodkyne, zobratie lístkov, ich využitie a
nezaplatenie“, a to formou zaslania písomného ospravedlnenia nasledovného znenia:
„VáženýpánM.,týmtosaVámospravedlňujemezanepravdivévýrokyuvedenévlistezodňa14.12.2010
a v liste zo dňa 11.2.2011. Predovšetkým sa ospravedlňujeme za výroky:

„Zároveň táto suma bude znížená o sumu 100 dirhamov (20,33 eur), ktoré odcudzil sprievodkyni zájazdu
v Dubaji vo forme vstupných lístkov na najvyššiu budovu sveta Burj Khalifa“ a „Nuž je na Vás, ako si
klasifikujete oklamanie sprievodkyne, zobratie lístkov, ich využitie a nezaplatenie“. Ospravedlňujeme sa
vám za zásah do Vašich osobnostných práv, za poškodenie Vášho dobrého mena, Vašej občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti. Súčasne žiadal priznať mu náhradu trov konania.
Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o obstaraní zájazdu uzatvorenej s odporcom
sa zúčastnil v termíne od 15.11.2010 do 26.11.2010 zájazdu s názvom Seychely a Dubaj. Keďže

služba zo strany odporcu bola poskytnutá vadne, po návrate zo zájazdu listom zo dňa 7.12.2010
uplatnil nárok z porušenia zmluvy o obstaraní zájazdu. Odporca reklamáciu zájazdu vyhodnotil ako
opodstatnenú a navrhol mu vrátenie časti ceny za obstaranie zájazdu vo výške 944 eur, zníženú o
2 x 20,33 eur. V liste zo dňa 14.12.2010, ktorým odporca odpovedal na reklamáciu však okrem iného
uviedol, že navrhovateľ odcudzil sprievodkyni zájazdu v Dubaji vstupné lístky na najvyššiu budovu
sveta Burj Khalifa. Uvedené tvrdenie sa však nezakladá na pravde a odporca tým výrazne zasiahol
do jeho osobnostných práv, preto listom zo dňa 4.2.2011 žiadal odporcu o ospravedlnenie. Odporca

tvrdil, že keď uviedol, že navrhovateľ odcudzil uvedené lístky, nenazval ho tým zlodejom. S jeho
tvrdením však nemožno súhlasiť. Podľa lexikónu slovenského jazyka odcudziť znamená „neoprávnene
si prisvojiť, ukradnúť“. Tieto pojmy sú používané v súvislosti s trestnoprávnym konaním a ich definícia
je obsiahnutá v trestnom zákone. Z gramatického výkladu uvedeného pojmu je teda zrejmé, že boloznačený ako osoba dopúšťajúca sa konania, ktoré je v rozpore s trestným právom. Rovnako tak
skutkové okolnosti uvádzané odporcom ohľadne predmetných lístkov sa nezakladajú na pravde. Po
prílete do Dubaja sprievodkyňa odporcu čakala účastníkov zájazdu s už kúpenými lístkami na prehliadku

predmetnej budovy, pričom sa neinformovala, či účastníci zájazdu majú o tieto lístky záujem. Za jeden
lístok požadovala sumu 45 eur. túto sumu jej aj ostatní účastníci zájazdu uhradili. Navrhovateľ však
žiadal od sprievodkyne potvrdenie o zaplatení. Zároveň sa vyjadril, že po predložení tohto potvrdenia
cenu vstupenky riadne uhradí. Odporca mu ani doposiaľ žiadne potvrdenie nevystavil a nedal. V liste,
ktorým odpovedal na reklamáciu si však uplatňoval sumu 20,33 eur za jeden lístok a nie 45 eur, tak ako

požadovala sprievodkyňa na mieste. Domáhal sa ochrany svojich práv, za čo bol zo strany odporcu
označený ako zlodej. Takýto postup odporcu sa ho hlboko dotkol. Nebol to on, ktorý si neplnil svoje
povinnosti , ale naopak.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že nárok navrhovateľa neuznáva a má za to,
že je právne neopodstatnený, keďže zo strany odporcu nedošlo k žiadnemu zásahu do osobnostných
práv navrhovateľa. Z dôvodu pochybenia hotela na predmetnom zájazde (výpadok dodávky elektrickej

energie a vody v dôsledku prasknutia vodovodného potrubia) v zabezpečení kvality ubytovania odporca
uznal navrhovateľovu reklamáciu a priznal mu nárok na refundáciu ceny ubytovania za dve noci vo výške
472eur.Ďalejvovyjadreníuviedol,ženavrhovateľsadomáhapísomnéhoospravedlneniaododporcuza
jeho tvrdenia uvedené v liste zo dňa 14.12.2010, kde odporca uviedol „Zároveň táto suma bude znížená
o sumu 100 dirhamov (20,33 eur), ktoré odcudzil sprievodkyni zájazdu v Dubaji vo forme vstupných

lístkov na najvyššiu budovu sveta Burj Khalifa. Tieto lístky neboli v cene a pri fakultatívnej návšteve
si dal uhradiť vstup a odmietol uhradiť sprievodkyni sumu za lístky na mieste.“ Navrhovateľ tvrdí, že
toto vyjadrenie odporcu sa nezakladá na pravde odporca tým zasiahol do jeho osobnostných práv.
Odporca vo vyjadrení uviedol, že tvrdenie navrhovateľa o nepravdivosti tohto tvrdenia sa nezakladá na
pravde, keďže faktom ostáva, že navrhovateľ sa prehliadky budovy Burj Khalifa a návštevy vyhliadky

zúčastnil, a to bez riadneho zaplatenia ceny vstupného. Dokladom o úhrade vstupenky je samotný
lístok/vstupenka, ktorý oprávňoval navrhovateľa zúčastniť sa prehliadky, čo tento aj urobil. Nič nebránilo
navrhovateľovi, aby si lístok zakúpil sám priamo pri vstupe. Sprievodkyňa ponúkla túto možnosť klientom
zájazdu a jediným cieľom takejto organizácie vstupu bolo jeho zjednodušenie pre klientov odporcu a
urýchlenie zaobstarania vstupných lístkov. Vstupné na Burj Khalifa nie je v cene zájazdu, dokonca

nie je ani v možnosti voľby v rámci fakultatívneho programu a je výhradne na každom klientovi, či
prehliadku chce alebo nechce absolvovať. Čo sa týka ceny vstupenky, táto predstavuje sumu 400
dirhamov, čo zodpovedá sume cca 83 eur. Vstupenka sa dá kúpiť aj na konkrétny čas a miesto a v
tomto prípade stojí 100 dirhamov. Keďže však na zájazde nie je vopred jasné, kedy a kto z klientov na
zájazde bude chcieť ísť, tak lokálny partner odporcu zabezpečí pre klientov odporcu lístky tak aby títo

nepreplácali vstupné a za ich zabezpečenie požaduje 45 eur tak, ako bolo povedané navrhovateľovi
(oproti sume 83 eur podľa cenníka). Suma za lístok vo výške 20,33 eur požadovaná odporcom od
navrhovateľa bola prejavom jeho dobrej vôle predísť akýmkoľvek konfliktom. Nie je teda pravdou,
že by odporca akýmkoľvek spôsobom zasiahol do osobnostných práv navrhovateľa. Podľa § 11 OZ,
keďže navrhovateľ v skutočnosti naozaj neuhradil cenu vstupenky na Burj Khalifa a prehliadky sa

zúčastnil, teda si neoprávnene prisvojil (zobral si lístok bez zaplatenia jeho ceny) vstupenku a na náklady
odporcu absolvoval fakultatívny program (čo je možné vyjadriť aj synonymom odcudziť alebo slovom
alienácia). Odporca tiež poukazoval na skutočnosť, že išlo o súkromnú korešpondenciu medzi ním a
navrhovateľom, ktorá nebola nikde publikovaná, ani z jeho strany poskytnutá inej tretej osobe a tak
nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa a ani k zníženiu jeho dôstojnosti alebo

vážnosti v spoločnosti. Odporca navrhovateľa zlodejom nenazval, v namietaných listoch išlo výhradne
o opis činnosti a skutkového deja na predmetnom zájazde. Zo strany odporcu nešlo o žiadne tvrdenia
(a už vôbec nie o skutkové tvrdenie o osobe navrhovateľa. Rovnako toto vyjadrenie nepredstavuje a nie
je možné ho považovať za žiadne hodnotenie charakterových vlastností navrhovateľa, ktorým by bolo
možné, a ktoré by bolo spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa. Opis činnosti uvedený

v liste zo dňa 14.12.2010 a v liste zo dňa 12.2.2011 sám o sebe nie je hanlivý, ani urážlivý a ide výhradne
o subjektívnu interpretáciu navrhovateľa, keď ani doposiaľ navrhovateľom hodnota zakúpeného lístka
odporcovi uhradená nebola. Navrhovateľ si lístok na vežu od pracovníka odporcu W. D. vzal, na túto
sa dostal a navštívil ju. Pokiaľ ide o uplatnený nárok navrhovateľa týkajúci sa citácie: ,, Nuž je na Vás
ako si klasifikujete oklamanie sprievodkyne, zobratie lístkov, ich využitie a nezaplatenie“. Taktiež ide o

citáciu z korešpondencie medzi odporcom a právnym zástupcom navrhovateľa a nie s navrhovateľom.
Odporca má za to, že korešpondencia s právnym zástupcom odporcu, v ktorej odporca len objasňuje
svoje stanovisko k celej záležitosti neuhradenia vstupných lístkov navrhovateľom, a zároveň poskytuje
právnemu zástupcovi navrhovateľa možnosť kvalifikácie konania a jeho klienta iným spôsobom ako torobil odporca, nemôže byť spôsobilým predmetom tohto sporu. Ide o súkromnú korešpondenciu výlučne
medzi odporcom a právnym zástupcom navrhovateľa, ktorá sa v tomto rozsahu netýka navrhovateľa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, listami právneho zástupcu navrhovateľa

zo dňa 7.12.2010, zo dňa 30.12.2010 a zo dňa 4.2.2011, listami odporcu zo dňa 14.12.2010 a zo dňa
11.2.2011 ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom navrhovateľa, prednesmi právnych zástupcov
účastníkov, vypočul svedkov U.. W. D., U.. U. I., J. G., a po poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. zistil
nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o obstaraní zájazdu Seychely a Dubaj (Relax) v termíne 15.11. -

26.11.2010. Z dôvodu pochybenia hotela na predmetnom zájazde (výpadok dodávky elektrickej energie
a vody v dôsledku prasknutia vodovodného potrubia) v zabezpečení kvality ubytovania odporca uznal
navrhovateľovu reklamáciu a priznal mu nárok na refundáciu ceny ubytovania za dve noci vo výške 472
eur.
Navrhovateľ vypovedal, že predmetný zájazd bol preňho najhorší zážitok v jeho živote. S priateľkou
chceli stráviť 2 príjemné týždne, no zájazd bol katastrofou. Celý zájazd bol chaotický, zle zorganizovaný,

naviac bol obvinený, že ukradol sprievodkyni lístky na vežu. Niečo absurdné. Potom ako absolvoval s
priateľkou výhľad na Burj Khalifa, v autobuse požiadal sprievodkyňu o potvrdenie alebo vstupenku,
ktoré mu však nedala, preto za lístok požadovanú sumu 45 eur nezaplatil a po príchode na Slovensko
zájazd reklamoval. Odporca mu na jeho reklamáciu odpovedal, že za lístok má zaplatiť sumu 20,33
eur, teda nie ako bolo sprievodkyňou požadované v Dubaji, sumu 45 eur. Mal vôľu odporcovi za

lístok na Burj Khalifa zaplatiť, opätovne však akcentoval, že požaduje potvrdenie o zaplatení. Toto
mu však ani doposiaľ vydané nebolo. Nesmierne ho urazil text uvedený v liste odporcu, že ukradol,
odcudzil sprievodkyni v Dubaji vstupné lístky na vežu. To je vrchol. A rovnako ho urazila a sa ho dotkla
odporcom naformulovaná odpoveď v druhom liste, kde uvádzajú, že je na ňom ako klasifikuje oklamanie
sprievodkyne, zobratie lístkov, ich využitie a nezaplatenie. Chcel len jedno, mať v ruke hoci označený

(štiknutý) lístok po absolvovaní vstupu na Burj Khalifa, na ktorom by bol videl, koľko lístok stál, čo mu
umožnené nebolo. Mieni za vstupné lístky odporcovi zaplatiť, dožaduje sa však potvrdenia o ich
zaplatení.
Právny zástupca navrhovateľa poukazoval na to, že v zmysle konštantnej judikatúry v predmetnej
oblasti práva je zrejmé, že základným predpokladom pre priznanie primeraného zadosťučinenia, resp.

satisfakcie je skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe
ujmu na jej osobnostných právach. Nevyžaduje sa teda existencia následkov zásahu ale postačuje už
len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. K zásahu do osobnostných práv
určitej fyzickej osoby môže dôjsť nepravdivými tvrdeniami, avšak aj takými skutkovými tvrdeniami, ktoré
sú samé o sebe pravdivé, ale boli uvedené takou formou, v takých súvislostiach alebo za takých

okolností, že objektívne vyvolávajú dojem pravdu skresľujúci, čím pôsobia difamačne. K zásahu do
osobnostných práv môže napokon dôjsť aj prezentovaním neoprávnenej kritiky určitého správania
tejto osoby a neoprávneným zásahom do chránenej občianskej cti bude napr. nepravdivé tvrdenie
o inom občanovi, že kradol. Uviedol tiež, že rovnako nemožno súhlasiť s vyjadrením odporcu, že v
predmetných listoch išlo výhradne o opis činnosti a skutkového deja na predmetnom zájazde. Odporcom

uvádzané skutočnosti sa nezakladali na pravde. Navrhovateľ odporcovi nič neodcudzil a tiež neoklamal
žiadneho pracovníka odporcu. Predmetné vstupenky prevzal od zamestnanca odporcu s tým, že ich
cenu uhradí po predložení dokladu o ich cene. Tento doklad odporca doposiaľ nepredložil. Naopak, zo
strany odporcu došlo k uvádzaniu rozdielnych informácií o cene predmetných vstupeniek. Odporca vo
svojich písomnostiach vykreslil navrhovateľa ako nečestného človeka, pričom navrhovateľ sa domáhal

len svojich spotrebiteľských práv. Takéto konanie odporcu je spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu vo
sfére jeho osobnostných práv.
Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že vstupenky nie sú vo všeobecnosti v cene zájazdu. Nič nebránilo
navrhovateľovi, aby si bol objednal sám časový lístok, alebo si mohol kúpiť pri pokladni budovy za
83 eur mimo skupiny. Faktom je, že navrhovateľ sa prehliadky zúčastnil, no vstupný lístok ani doposiaľ

nezaplatil. Keďže sa výstupu na vežu zúčastnil, lístky museli existovať, lístky za skupinu odovzdala
pravdepodobne sprievodkyňa. Navrhovateľovi nič nebránilo, aby si bol lístok od sprievodkyne vypýtal,
a mohol byť jemu samému pri vstupe označený, aby si ho pre prípadný zberateľský alebo iný účel
mohol uchovať. Nič také od sprievodkyne nežiadal. Lístky na vežu zabezpečovala sprievodkyňa
zájazdu prostredníctvom ich lokálneho partnera v Dubaji za zvýhodnenú cenu 45 eur. Ak navrhovateľ

nechcel ísť za takúto cenu lístku na vežu, nikto ho k tomu predsa nenútil. To, že bol zájazd údajne
mizerný, to je subjektívny pohľad navrhovateľa. Je pravdou, že boli určité problémy v súvislosti s
hotelom. Navrhovateľ zájazd reklamoval, jeho reklamácia bola vybavená kladne. Odpoveď odporcu
na listy navrhovateľa nepovažuje za nijak pejoratívnu ani nevhodnú. Bola to v podstate reakcia na akciunavrhovateľa, ktorá bola neprimeraná, bola urážlivá voči zamestnancom odporcu. Navrhovateľ s nimi
tiež nekonal v bavlnke. V listoch len trošku ostrejšie reagovali na to, že ani doposiaľ za vstupné lístky
na Burj Khalifa nezaplatil. Výroky v listoch odporcu nemožno považovať za také závažné konanie, ktoré

by odôvodňovalo ospravedlnenie sa navrhovateľovi.
Svedkyňa U.. W. D. vypovedala, že pre skupinu účastníkov zájazdu, ktorí doleteli zo Seychel do Dubaja
mala pripravené časové vstupné lístky na vežu Burj Khalifa. Keďže lietadlo meškalo, boli trošku v
časovej tiesni, keď bolo potrebné sa na vstup do Burj Khalifa dostaviť v konkrétnu hodinu. Pred
vstupom Pred vstupom do veže odovzdala účastníkom vrátane navrhovateľa vstupné lístky, všetci

vedeli o cene lístku, ktorú im povedala v autobuse z letiska. S lístkom cez turniket prešiel aj navrhovateľ.
Nevedno či lístok z veže zahodil alebo mu ho možno odfúklo. Uviedla, že navrhovateľ chcel za lístok
zaplatiť v dolároch, nie v eurách prepočítavala mu sumu 45 eur na doláre. Navrhovateľ jej povedal, že
lístok zaplatí v hoteli večer. Cenu lístka však nezaplatil večer, na druhý deň a ani doposiaľ. Trvala na tom,
že vstupenku na vežu mu dala pred vstupom do nej. Na vstupenke nebola uvedená cena. Navrhovateľ,
ako aj všetci ostatní zo skupiny však pred vstupom na Burj Khalifa vedeli o cene vstupenky a boli s ňou

uzrozumení. Cenu vstupných lístkov odovzdala lokálnemu partnerovi v Dubaji.
Svedkyňa U.. U. I. uviedla, že je priateľkou navrhovateľa. Predmetný zájazd absolvovala spolu s
ním. Na ceste zo Seychel strávili dva dni v Dubaji. Lietadlo zo Seychel meškalo, v Dubaji na nich
čakala delegátka. Museli sa ponáhľať, aby stihli na čas vstup do veže Burj Khalifa. Pred vstupom
na vežu im delegátka neodovzdala vstupné lístky. Cez turniket vošli celá skupinka bez lístkov. Po

absolvovaní výhľadu na veži, delegátka v autobuse od nej i navrhovateľa pýtala po 45 eur. Povedali
jej, že nemajú eurá, ale doláre. Delegátka sa vyjadrila, že to nie je problém, eurá prepočíta na doláre
a na druhý deň jej zaplatíme. Na druhý deň povedala, že po prepočte cena jedného lístka je 60
dolárov. Mali vôľu požadovanú sumu jej zaplatiť, avšak od delegátky žiadali potvrdenie, účtenku,
ktorú im jednoducho nedala. Už na mieste samom ešte v Dubaji reklamovali takéto konanie, bolo im

povedané,žemajúmožnosťreklamácienaSlovensku,takajučinili.Mávedomosťolistoch,ktorénapísal
odporca navrhovateľovi, v ktorých ho nazvali zlodejom alebo klamárom. Takýto obsah listov bol pre nich
ponižujúci, viac sa ale o týchto listoch s navrhovateľom nerozprávali.
Svedok J. G., spoločník spoločnosti odporcu uviedol, že to bol on, kto v mene spoločnosti odporcu písal
obidva listy, teda odpovedal na reklamácie navrhovateľa. Uviedol tiež, že keby znovu písal predmetné

listy, znovu by použil tie isté slová. Hoci existujú synonymá, považoval slová, ktoré v listoch uviedol, za
najvýstižnejšie pre opísanie danej situácie. V jeho listoch rozhodne nebol žiadny náznak pejoratívnosti.
Zvýraznil, že navrhovateľ ani doposiaľ za vstup na vežu Burj Khalifa nezaplatil. Každý, kto mal záujem
o vstup na vežu v daný deň, bol sprievodkyňou poučený o tom, aká je cena vstupného lístka, ako
aj o tom, že žiadne bločky sa nedávajú a bolo na každom z klientov, aby sa rozhodol, či vstup na

vežu bude alebo nebude absolvovať. Navrhovateľ na vežu šiel, no doposiaľ za lístok nezaplatil. Na
strane odporcu vidí jediné pochybenie, že sprievodkyňa mu dôverovala. V predmetných listoch použil
slová, ktoré použil, keď iné slová na vystihnutie danej situácie nepovažoval za adekvátne. Zvýraznil,
že navrhovateľ vedel, že žiadne bločky o kúpe vstupeniek na vežu sa nedávajú a ani odporca nebol
povinný navrhovateľovi dať. Pre ozrejmenie uviedol, že sprievodkyňa odovzdala peniaze za vstupné

lístky na vežu tamojšiemu lokálnemu partnerovi, ktorý im faktúru neposiela. Je pravdou, že v odpovedi
na reklamáciu uviedol cenu lístka len 20,33 eur, bol to omyl z jeho strany, mal správne napísať 45 eur.
Následne však trvali už len na zaplatení ceny 20,33 eur za vstupenku, keď v rámci reklamácie mali snahu
byť v tomto smere ústretoví. Termín „odcudziť“ vníma ako nezaplatiť , nevrátiť, ponechať si, prisvojiť si.
Ďalej uviedol, že toto je jeden prípad z 1000. Navrhovateľ povedal sprievodkyni, že peniaze za lístok jej

dá, keď príde na hotel. Ani doposiaľ však nezaplatil. Uviedol tiež, že navrhovateľ vulgárnymi slovami
častoval telefonicky ich zamestnankyňu. Jeho konanie, správanie, reakcia, bola neadekvátna vzniknutej
situácii. Zamestnankyňu častoval slovami na k. a p. Žiaľ, po všetkom, čo jeho listom predchádzalo,
nevedel a nebol schopný vystihnúť situáciu inak, ako slovami, ktoré v listoch uviedol. Kolegyňa bola zo
správania sa navrhovateľa doslova zdeptaná.

Navrhovateľ uviedol, že nie je pravdou, že sa v súvislosti s reklamáciou zájazdu správal nevhodne k
zamestnancom odporcu. Nie je to jeho štýl, a ani by si to nedovolil.
Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, (ďalej len Obč. zákonníka) fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je jednak to, že došlo k
neoprávnenému zásahu, jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach
chránených ustanovením § 11 a nasl. OZ. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah,ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa § 11 OZ a povinnosť súdom uložené sankcie
znášať.
Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že

zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené ustanovením § 11 OZ.
Medzi výrazné stránky osobnosti človeka patrí právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti.
Česť fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám, lebo má dôležitý význam pre vzťah
fyzickej osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím značne
ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti.

Z použitia pojmu ,,občianska česť“ v ustanovení § 11 OZ a zo skutočnosti, že zákon chráni
osobnosť fyzickej osoby vyplýva, že zákon chce poskytnúť občianskoprávnu ochranu len v prípadoch
závažnejšieho porušenia cti vo sfére občianskoprávnych vzťahov, ktoré predstavujú zásah do osobnosti
občana. Tým je závažné verbálne alebo iné urážky, pričom ďalšou nevyhnutnou podmienkou tejto
ochrany je, aby bol zásah do práva na ochranu osobnosti spôsobilý privodiť takú ujmu osobnosti občana.
Občiansky zákonníka poskytuje túto ochranu len proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti

občana tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a
ohrozujú jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to,
aby zásah bol objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana privodiť. Za tejto podmienky chránia
ustanovenia § 11 a nasl. OZ občana najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení (napr. nepravdivé
ponižujúce tvrdenia o mravnom profile občana, o jeho vlastnostiach, zmýšľaní, chovaní, pracovnej

morálke a pod. ), k čomu môže dôjsť aj prostredníctvom tlače.
Ochranu osobnej cti poskytuje občiansky zákonník výlučne proti takým konaniam, ktoré sú objektívne
spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti právneho subjektu tým, že znižujú jeho česť u iných ľudí a ohrozujú
tak vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k
ujme, postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu. K porušeniu práva na

česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačnej povahy i zverejnením hodnotiacich
posudkov o určitej osobe.
Porušenie práva na česť môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne
spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť
difamačne (hanlivo). Nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť

príslušného konania spôsobiť takú ujmu. Takisto je nerozhodný úmysel, aby takéto skutkové tvrdenia
pôsobili difamačne. Difamačné tvrdenia treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale
podľa celkového dojmu s prihliadnutím na všetky súvislosti okolností, za ktorých došlo k predmetnému
tvrdeniu.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch. Výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Základným hmotnoprávnym predpokladom zodpovednosti podľa § 13 Obč. zákonníka je neoprávnený
zásah, spôsobilý vyvolať ujmu na osobnosti občana spočívajúcu v porušení, čo ohrození práv
chránených ust. § 11 a nasl. Obč. zákonníka. Dôvodom vylučujúcim neoprávnenosť zásahu do
osobnostných práv je však okolnosť, že k zásahu došlo v rámci primeranej obrany chránených záujmov,

či už vlastných, cudzích alebo verejných pri výkone zákonom stanoveného subjektívneho práva, alebo
pri plnení zákonom uloženej právnej povinnosti.
Teda, celkom osobitnú oblasť pri ochrane občianskej cti a ľudskej dôstojnosti predstavujú nepravdivé
skutkové tvrdenia, či hanobiace úsudky a kritické stanoviská. Hodnotiaci úsudok vždy vyjadruje
subjektívny názor svojho autora, ktorý zaujíma k danej skutočnosti určitý postoj tak, že ju hodnotí z

hľadiska správnosti a prijateľnosti. Avšak v takom prípade je potrebné skúmať, či sa tento názor zakladá
na pravdivej informácii, či je uskutočnený v primeranej forme a či je zásah do osobnostných práv
nevyhnutným sprievodným javom kritiky t. j. či primárnym cieľom nie je hanobenie a zneuctenie danej
osoby (rozsudok NS ČR z 29. 11. 2007 sp. zn. 30Cdo/608/2007).

K porušeniu práva na ochranu osobnosti môže dôjsť aj vtedy, ak sú pravdivé tvrdenia uvedené takou
formou, v takých súvislostiach, alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem skresľujúci
pravdu, čím pôsobia hanlivo. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými
tvrdeniami difamačného (hanlivého) charakteru, ale aj opisovaním neprípustných hodnotiacich úsudkovo konkrétnej osobe. V prípade, že v kritike charakterizujúcej určité javy sú použité výrazy, ktorých miera
expresivity je v značnom nepomere k cieľom kritiky, resp. ak je obsah kritiky celkom neadekvátny k
posudzovanému konaniu kritizovaného, pričom z nej vyplýva úmysel znevážiť, či uraziť kritizovanú

osobu, ide o neprimeranú kritiku, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej
osoby (Rc 102/2008).
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť.
V posudzovanej veci mal súd preukázané, že tvrdenie odporcu v liste zo dňa 14.12.2010 „Zároveň táto

suma bude znížená o sumu 100 dirhamov (20,33 eur), ktoré odcudzil sprievodkyni zájazdu v Dubaji vo
forme vstupných lístkov na najvyššiu budovu sveta Burj Khalifa“, pokiaľ ide o slovo ,,odcudzil“ na adresu
navrhovateľa je nepravdivé. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a vyplýva to i z písomného
vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 6.3.2013, že navrhovateľ od sprievodkyne zájazdu
vstupné lístky na Burj Khalifa prevzal, vstup do najvyššej budovy sveta absolvoval, no faktom zostáva,
že za lístky ani doposiaľ nezaplatil. Toto konanie navrhovateľa však nepochybne nemožno považovať a

subsumovať pod termín ,, odcudzil“, ktoré slovo v nás vo všeobecnosti evokuje podobné, ak nie totožné
pocity a význam. Súd do určitej miery chápe aj rozhorčenie a obranu odporcu, že navrhovateľ neuhradil
cenu vstupenky na Burj Khalifa a prehliadky sa zúčastnil a na náklady odporcu absolvoval fakultatívny
program , teda si neoprávnene prisvojil (zobral si lístok bez zaplatenia jeho ceny) vstupenku. Napriek
tomu, časť odpovede na reklamáciu, ktorá je predmetom sporu a v ktorej použil slovo ,,odcudzil“

považuje za neprimeranú . Navrhovateľ odporcovi vstupné lístky na Burj Khalifa neodcudzil. Odporca
v texte listu zo dňa 14.12.2010 uviedol nepravdivú skutočnosť v tomto smere. Napriek uvedenému, sa
nejedná o zásah do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti. Hoci navrhovateľ predmetnú časť listu
odporcu mohol vnímať ako majúcu znevažujúcu povahu, nejednalo sa však o také konanie odporcu,
ktoré bolo objektívne spôsobilé spôsobiť ujmu na osobnosti navrhovateľa ako osobnosti subjektu práva

tým, že by bola znížená jeho česť u iných ľudí a tým ohrozená vážnosť jeho postavenia a uplatnenia
v spoločnosti. Obdobne pokiaľ ide o list odporcu zo dňa 11.2.2011 ,, Nuž je na Vás, ako klasifikujete
oklamanie sprievodkyne, zobratie lístkov, ich využitie a nezaplatenie“. Sám navrhovateľ i svedkyňa Ing.
Ingrid Beňovičová uviedli, že obidva listy navrhovateľa urazili, no viac sa o nich spolu, ani s nikým iným
nerozprávali. O predmetnej korešpondencii mal vedomosť len právny zástupca navrhovateľa, ktorý

písomnú korešpondenciu s odporcom vlastne realizoval. Bola to teda len súkromná korešpondencia,
ktorá nebola spôsobilá spôsobiť ujmu na osobnosti navrhovateľa ako osobnosti subjektu práva tým, že
by bola znížená česť navrhovateľa u iných ľudí a tým ohrozená vážnosť jeho postavenia a uplatnenia
v spoločnosti. Zo strany odporcu nedošlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa v súlade
s ust. § 11 a 13 Obč. zákonníka, keď súd len zopakuje, že navrhovateľom namietaným konaním

odporcu nedošlokzásahudojehoosobnostnýchpráv.Vyjadreniasanedotýkajúosobnostinavrhovateľa
tým, že by znižovali jeho dôstojnosť, česť a vážnosť vo vzťahu k ostatným spoluobčanom, alebo že
by akokoľvek ohrozovali jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti, a to najmä s akcentom na tú
skutočnosť, že išlo výhradne o súkromnú komunikáciu právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu, bez
akejkoľvek publikácie alebo iného šírenia a zverejnenia a rovnako bez akejkoľvek možnosti zasiahnuť

rozvoj a uplatnenie navrhovateľa v akejkoľvek oblasti jeho spoločenského života. Vyjadrenia odporcu
v predmetných listoch sa prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa dostali len do osobnej
dispozície navrhovateľa, neboli nikde zverejnené, nemohli znížiť vážnosť a dôstojnosť navrhovateľa v
spoločnosti.
S poukazom na uvedené, súd návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému odporcovi priznal náhradu
trov konania potrebných na účelné bránenie práva spočívajúcich v trovách jeho právneho zastúpenia
advokátkou v sume 415,22 eur, za 5 úkonov právnej služby a to: prevzatie a prípravu zastúpenia,
písomné podanie zo dňa 8.2.2012 a zo dňa 11.12.2012, účasť na pojednávaní konanom dňa 11.4.2014
a 4.7.2014, plus 3x režijný paušál po 7,63 a 2x po 8,04 eur a 20% DPH. Odmenu advokátky súd priznal

podľa § 10 ods. 1, ods. 8, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, písomne, trojmo.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.
Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, je možné podať návrh na jeho
výkon podľa osobitných predpisov.