Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115210567
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115210567.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast
JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: K. J., L.. XX.XX.XXXX,
P. J. Ž.W., E. P. XXX/XX, o zaplatenie 168,01 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Súd konanie o návrhu na zaplatenie sumy 26,35 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 26,35 Eur od 19.05.2012 do zaplatenia zastavuje.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 141,66 Eur spolu s úrokmi z

omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 141,66 Eur od 19.05.2012 do zaplatenia, a to v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku
vo výške 16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 Eur na účet právneho zástupcu
navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 10.04.2015, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
10.04.2015, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 168,01 Eur

spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že
právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu o pôžičke, avšak odporca neplatil riadne
a včas nesplatil pôžičku.
Súd mal preukázané, že u navrhovateľa je daná vecná legitimácia na základe zmluvy o postúpení.

Následne súd nariadil ústne pojednávanie na deň 04.12.2014. Na pojednávanie sa nedostavil nikto,
preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisového materiálu.

Z pripojenej zmluvy o pripojení spolu s dodatkom mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvoril
právny predchodca navrhovateľa a odporca ako zmluvné strany dňa 27.11.2009, predmet ktorej bol v
zmluve špecifikovaný, pričom bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia zmluvy sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom
č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne
odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah,
ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V
každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak
úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a
v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či

uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom
porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť
za poskytnuté služby.

Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo profesii.

S poukazom na to, že je daná zvýšená zákonná ochrana spotrebiteľa, je nepochybné, že odporca svoje
povinnosti neplnil.
Odporca aj napriek tomu svoje povinnosti bez uvedenia riadneho dôvodu neplnil.

V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť

potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj

odkazom na tarifu.
Podľa § 77 ods. 9 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o
poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 44 ods.1 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Súd posúdil, že predmetná zmluva je spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Z predložených listín mal súd preukázané vystavenie faktúr za poskytnuté služby za jednotlivé obdobia:
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2010 na sumu 119,62 Eur splatnú dňa 05.09.2010, z ktorej si

uplatnil iba sumu 117,92 Eur, t.j. bez sumy 2,50 Eur za upomienku
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2010 na sumu 107,59 Eur splatnú dňa 05.10.2010, z ktorej si
uplatnil iba sumu 105,09 Eur, t.j. bez sumy 2,50 Eur za upomienku
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2010 na sumu 163,16 Eur splatnú dňa 05.11.2010, z ktorej si
uplatnil iba sumu 160,66 Eur, t.j. bez sumy 2,50 Eur za upomienku

- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2010 na sumu 20,75 Eur splatnú dňa 05.12.2010, z ktorej si
uplatnil iba sumu 18,25 Eur, t.j. bez sumy 2,50 Eur za upomienku.

Súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky.Odporca bol v konaní nečinný.

Konanie na súde začína dňom doručenia návrhu, ktorý bol súdu doručený dňa 06.09.2013 a s poukazom
na splatnosť faktúr súd posúdil, že nárok nie je premlčaný v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka,
keďže nárok na uplatnenie nárokov z uvedenej zmluvy na súde vznikol navrhovateľovi nasledujúcim
dňom po splatnosti faktúr, t.j. 06.09.2010, kedy podal aj žalobný návrh.

Podľa uvedenia navrhovateľa odporca nezaplatil vystavené faktúry v čase ich splatnosti.

Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené. Odporca nič nespochybňoval.

Z predložených listín mal súd preukázané, že nárok navrhovateľa v časti neuhradených poskytnutých
služieb odporcom je opodstatnený.

V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca bol v omeškaní so splatením
predmetných vyššie uvedených faktúr za služby, nakoľko ich neuhradil riadne a včas, teda v lehote ich
splatnosti.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako

dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania.
Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., a to od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr osobitne.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd návrh vyhovel rozsahu uvedenom.

Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh
spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Ustanovenie § 146 ods. 2 O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa

procesného výsledku). V danej veci je procesné zavinenie na zastavení časti konania o zaplatenie
sumy 26,35 eur s príslušenstvom na strane navrhovateľa, keďže svoj návrh na začatie konania zobral
v uvedenej časti späť. Odporcovi by tak v uvedenej časti konania prináležala náhrada trov konania,odporca si v tejto časti konania neuplatnil náhradu trov konania. V tejto časti konania navrhovateľ nemal
úspech v konaní.

Po čiastočnom späťvzatí predmetom konania zostala žaloba o zaplatenie 141,66 eur s príslušenstvom.
Nakoľko súd návrhu navrhovateľa vyhovel, navrhovateľ bol úspešným účastníkom v tomto konaní a
prináleží mu náhrada trov konania voči neúspešnému účastníkovi, t.j. odporcovi s poukazom na cit.
ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré by
navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi.
Navrhovateľ si v návrhu uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby v sume 63,96
eur : prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, pojednávanie, t.j. 2 x suma 18,26 eur, 2 x režijný paušál
v sume 8,39 eur + DPH).

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom
trov právneho zastúpenia sumu vo výške 59,98 eur pozostávajúce:
1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1

písm. a) cit. vyhl. sumu 16,60 eur (odmena vypočítaná z priznanej istiny 141,66 eur) + režijný paušál
podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky,
2. za úkon právnej služby - žaloba podľa § 10 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu 16,60
eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky,
a náhradu súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 16,50 eur. Zároveň súd

poznamenáva, že nerozhodoval o vrátení kráteného súdneho poplatku za čiastočné späťvzatie, nakoľko
súdny poplatok za návrh predstavoval sumu 16,50 eur, po čiastočnom späťvzatí predmetom konania
bola žaloba o zaplatenie 141,66 eur, čomu zodpovedá súdny poplatok 16,50 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom súdneho
poplatku za návrh vo výške 16,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 59,98 eur a to tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).