Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. august 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/233/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914214816
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914214816.4

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: R. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: E. XX/X, proti odporcovi: J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: V. Q. Č.. XX, o rozvod
manželstva t a k t o

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania R. B. I.. R., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. XX.XX.XXXX
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v H. kostole v E., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T., zv. XX,

ročník XXXX, na str. XXX, pod p.č. X súd r o z v á d z a.
II. Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol lebo
je dlhodobo a trvalo rozvrátené. tvrdila, že rozvrat spôsobil odporca svojou závislosťou na alkohole a
bezdôvodnou žiarlivosťou.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Prehlásil, že urobí všetko pre záchranu manželstva, sľúbil že sa za tým
účelom aktívne zúčastní konzultácie u psychológa a obmedzí požívanie alkoholických nápojov lebo má
manželku rád a manželstvo chce zachrániť.

Súd poskytol účastníkom konania časový priestor na to, aby za aktívnej pomoci psychológa riešili svoje
problémy v manželstve.

Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, odboru sociálnych vecí Trebišov súd konštatuje, že
sa účastníci konania dostavili na konzultáciu k psychológovi spolu, aj každý zvlášť. Odporca uznal,
že jeho hlavným problémom je to, že nemá prácu ale na manželke mu záleží, a preto sa pokúsi
problém vyriešiť. Navrhovateľka ochotne popísala súčasnú situáciu, v ktorej nachádzajú a zdôraznila,
že manželovi neverí. Súčasný stav považuje za neúnosný a trvá na rozvode. Na ďalšiu konzultáciu,

napriek vzájomnej dohode manželov zúčastniť sa jej, už neprišli a prerušili spoluprácu so psychológom.

Súd nariadil pojednávania, na ktorých sa odporca opakovane nezúčastňoval. Vyhýbal sa účasti
na pojednávaní, pokusy získať jeho výsluch mimo pojednávania neboli úspešné. Nedostavil sa v
dohodnutom čase na výsluch a napriek prezentovanej snahe zachrániť manželstvo, navonok pre to nič
neurobil.

Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že do manželstva vstupovala po krátkej, polročnej známosti z lásky
ale možno aj z nerozvážnosti. U nej ide o druhé manželstvo, u odporcu o manželstvo prvé. Sobášili
sa v gréckokatolíckom kostole v Dargove dňa XX.XX.XXXX, obaja sú slovenskými štátnymi občanmi,
národnosti slovenskej. Zo spolužitia maloleté deti nepochádzajú, posledným spoločným bydliskom bola
Obec E.. Po sobáši bývali približne rok u jej rodičov v E., kde žili spolu usporiadane. Následne sa

presťahovali k svokre do V. Q.. V tom čase prišla o prácu, manžel bol v domácom prostredí, častejšie
navštevoval pohostinstvá a rád si vypil. Už vtedy si uvedomila, že bude mať problém do budúcna salkoholom, čo sa aj potvrdilo. V tom čase získala možnosť zamestnať sa v nápravnovýchovnom ústave
v Šaci a získať služobný byt. Rozhodla sa prácu prijať a presťahovali sa spolu do Šace, kde žili spolu 4
roky . V tom čase sa pokúšali mať dieťa ale nedarilo sa jej otehotnieť. Vzťahy medzi nimi sa v tom čase

veľmi narušili, v tom období prerástla závislosť odporcu na alkohole a pod vplyvom alkoholu sa jeho
správaniezmenilo.Bolveľmiagresívny,vyvolávalhádky,onasahobála,pretosamuvyhýbalaaprestala
s ním komunikovať lebo vedela odhadnúť jej reakcie pod vplyvom alkoholu. Pred 10 rokmi sa rozhodol
odísť do Írska za prácou. Zanechal štátne zamestnanie, ona s tým nesúhlasila ale on si presadil svoje a
neskôrvysvitlo,žetoboloveľmichybnérozhodnutie.VÍrskupracovalasipolrokaalenebolotoprínosom

pre rodinu lebo mali sústavné finančné problémy. Po návrate odporcu z Írska sa vrátili ku svokrovcom,
ale v tom čase už boli ich vzťahy veľmi vážne narušené. Ona musela dochádzať denne za prácou do
Šace, on bol bez práce a nesnažil sa prácu nájsť. Od tej doby sa nedokázal zamestnať. Neskôr sa im
podarilo získať byt v E., preto sa vrátili do E. a bývali tam spolu 5 rokov. Nedokázala tolerovať odporcovi
to, že pije a vadilo jej aj to, že sa nezamestnal a nevie uživiť rodinu. Veľmi to doliehalo na ich manželský
život a vzťahy medzi nimi sa ešte viac narušili. Dostali sa do takej finančnej situácie, že nedokázali platiť

svoje záväzky a neskôr dlhy. Za vážny problém označila aj odporcovu žiarlivosť, ktorá nebola podložená
lebo tvrdila, že manžela nepodvádzala. Priznala, že udržiavala známosť s inými mužmi cez internet ale
iba v čase, keď bol už podaný návrh na rozvod manželstva. Zdôraznila, že od kedy s manželom nežije
v spoločnej domácnosti je spokojnejšie, kľudnejšia lebo vylúčila zo svojho života stres. Odporca sa v
ničom nezmenil, neprestal piť, nekomunikuje s ňou, neobnovil s ňou spolužitie a nepresvedčil ju o tom,

že sa dokáže zmeniť, nechce s ním žiť lebo ho už nemá rada.

Následne súd zistil, že účastníci konania pre záchranu spolužitia neurobili nič, teda ich manželstvo
existuje iba formálne.

Po prevedení dokazovania súd právne uzatvára.

Podľa § 23 ods. 1,2,3 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Súd konštatuje, že jediným dôvodom pre rozvod manželstva podľa nášho právneho poriadku je

objektívna existencia rozvratu vzťahu medzi manželmi a ich vážne narušenie, ktoré zapríčinili, nemožno
z ďalšieho plnenia účelu manželstva, ak zároveň ani zo strany manželov nie je možné očakávať
obnovenie manželského spolužitia.

Súd konštatuje, že účastníci konania dlhšiu dobu nežijú spolu, nekomunikujú spolu, nehospodária spolu,

nevychovávajú spoločné deti lebo z ich spolužitia deti nepochádzajú a nežijú intímnym manželským
životom. Navzájom sa odcudzili, čo bolo spôsobené hlavne tým, že odporca požíval alkoholické nápoje
a nedokázal riešiť problémy s manželkou, zapríčinil rozvrat manželských vzťahov. Nemožno vylúčiť ani
tú skutočnosť, že navrhovateľka tým, že udržiavala známosť s inými mužmi na internete zapríčinila
manželovu žiarlivosť, ale aj to len preukazuje nesúlad medzi nimi, lebo vo fungujúcom a harmonickom

spolužití ani jeden z manželov nevytvára situácie, ktoré by vzbudzovali akékoľvek pochybnosti v druhom
manželovi a narušili dôveru a súlad v rodine.

Súd konštatuje, že odporca neprejavil skutočnú snahu o záchranu spolužitia, lebo aj keď sa zúčastnil
konzultácie u psychológa, kde uznal závislosť na alkohole, neurobil fakticky nič preto, aby sa tohto

zlozvyku vzdal a nesnažil sa aktívnym spôsobom presvedčiť manželku o tom, že sa skutočne chce
zmeniť v záujme toho, aby zachoval manželstvo. To, že mu na manželstve nezáležalo, vyplynulo aj z
jeho prístupu k samostatnému rozvodovému konaniu, ktorému sa aktívne vyhýbal tým, že sa opakovane
neodstavilnavýsluchpredsúdahociprisľúbil,žesanaúčastníckyvýsluchdostaví,anivjednomprípade
tak neurobil. Jeho snaha týmto nebola preukázaná.

Súd konštatuje, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo, trvalo rozvrátené. Neplní žiadnu zo
svojich funkcií, bez vôle a ochoty oboch manželov nemožno očakávať zlepšenie do budúcna, a preto
súd konštatuje existenciu dôvodov, pre ktoré manželstvo rozviedol.O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a,),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.