Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315201244
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2315201244.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci
navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980,
zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina
25, proti odporcovi: P. A., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Y., T. XXX, o zaplatenie 435,22 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 53,18 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške:
- 9 % ročne zo sumy 18,14 eura od 4.2.2012 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 18,14 eura od 4.3.2012 do zaplatenia,
- 9 % ročne zo sumy 16,90 eura od 4.4.2012 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Súd určuje, že zmluvná podmienka dohodnutá v Dodatku k Zmluve o pripojení, P.
XXXXXXXXXXXXXdXe zo dňa 31.1.2011 uvedená v bode 3 v znení : "V prípade porušenia zmluvných

povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 alebo 2 tohto dodatku,
alebo v článku 3 bod 3.4 alebo 3.5 alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok MI)
a následnej deaktivácie služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej
v tabuľke číslo 1 tohto dodatku.", je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.1.2015 domáhal vydania platobného
rozkazu na zaplatenie sumy 435,22 eura spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Svoj
návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., s odporcom

uzavrel dňa 31.1.2011 Zmluvu o pripojení spolu s dodatkom (ďalej len „zmluva“) podľa § 43 zákona číslo
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, predmetom ktorej bolo
poskytnutie dátových služieb, program MI Neob2, poskytnutie zľavy na dátové zariadenie LEADTEK
USB MODEM BLACK a to v lehote viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval právny
predchodca navrhovateľa odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené,
že odporca faktúry do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na to je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu

ako sankciu za porušenie zmluvnej povinnosti. Za poskytnuté služby právny predchodca navrhovateľa
vystavil tieto faktúry:
- XXXXXXXXXX, splatná 3.2.2012, na sumu 37,94 eura, (titulom poskytnutých služieb),- XXXXXXXXXX, splatná 3.3.2012, na sumu 21,64 eura, (titulom poskytnutých služieb),
- XXXXXXXXXX, splatná 3.4.2012, na sumu 40,20 eura, (titulom poskytnutých služieb),
- XXXXXXXXXX, splatná 3.5.2012, na sumu 3,50 eura, (titulom poplatku za upomienku),

- XXXXXXXXXX, splatná 3.2.2013, na sumu 331,94 eura, (titulom zmluvnej pokuty).

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a navrhovateľ uzavreli dňa 20.11.2013 medzi sebou Zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom navrhovateľa. Na základe tejto
zmluvy došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi.

Odporca nezaplatil navrhovateľovi vyfakturované služby a zmluvnú pokutu, z tohto dôvodu si preto
navrhovateľ uplatnil v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania vo výške podľa
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z.

Súd odporcovi doručil návrh dňa 12.6.2015, ktorý sa, aj napriek výzve súdu, k návrhu nevyjadril.

Súd vo veci rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, Dodatkom k Zmluve,
faktúrami, oznámením o postúpení pohľadávky a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný

skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-mobile Slovensko, a.s. a Slovak Telekom, a.s. a

spoločnosť Slovak Telekom sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko,
a.s., ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla (uvedená skutočnosť je súdu známa z jeho doterajšej rozhodovacej
činnosti).

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom zmluvu tak, ako to popísal navrhovateľ v návrhu.

Vdodatkukzmluvesiúčastnícizmluvnéhovzťahudohodlizmluvnúpokutuvovýške331,94eura(pokuta
bola dohodnutá v tabuľke č. 1 dodatku v spojení s bodom 3 dodatku).

Za poskytnuté služby na základe zmluvy právny predchodca navrhovateľa vystavil tieto faktúry:
- XXXXXXXXXX, splatná 3.2.2012, na sumu 37,94 eura, (titulom poskytnutých služieb),

- XXXXXXXXXX, splatná 3.3.2012, na sumu 21,64 eura, (titulom poskytnutých služieb),
- XXXXXXXXXX, splatná 3.4.2012, na sumu 40,20 eura, (titulom poskytnutých služieb),
- XXXXXXXXXX, splatná 3.5.2012, na sumu 3,50 eura, (titulom poplatku za upomienku),
- XXXXXXXXXX, splatná 3.2.2013, na sumu 331,94 eura, (titulom zmluvnej pokuty),
(mimo služieb boli fakturované aj iné služby a poplatky? za 16,50 eura + DPH, t.j. 19,80 eura faktúrou

č. XXXXXXXXXX, vo výške 16,50 eura + DPH, t.j. 19,80 eura upomienka za 3,50 eura faktúrou č.
XXXXXXXXXX, upomienka za 3,50 eura faktúrou č. XXXXXXXXXX, upomienka za 3,50 eura faktúrou
č. XXXXXXXXXX).

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o

postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky uplatnenej týmto návrhom. Tým je daná aktívna legitimácia
navrhovateľa v konaní. Postúpenie pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy bolo odporcovi oznámené
postupcom listom zo dňa 27.11.2013 (č.l. 7).

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb, zo zmluvnej pokuty

a úrokov z omeškania. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, akú zmluvnú povinnosť mal
odporca porušiť a kedy sa tak malo stať. Ani z predloženej faktúry (ohľadne zmluvných pokút) nevyplýva,
za aké porušenie povinností zo strany odporcu bola táto zmluvná pokuta vystavená a uplatnená.

Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom

vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú
zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné
bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktuvychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je
potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže
vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti

účastníkovkonania)účastníkakonanianapreukázaniesvojichtvrdení,aprisvojomrozhodovanívmerite
veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj
na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013

súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka
konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred

nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Podľa§52ods.1a2OZ,účinnéhok31.1.2011(dátumuzatvoreniazmluvy),(1)Spotrebiteľskouzmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5 a 9 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(9) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na

ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.Podľa § 53a ods. 1 OZ, Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti

takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je podaný čiastočne dôvodne.
Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu,
ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcom vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu
právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov a zároveň o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného k 31.1.2011,
Tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických
komunikačných služieb, podmienky na používanie rádiových zariadení, štátnu reguláciu elektronických
komunikácií (ďalej len "regulácia"), práva a povinnosti podnikov a užívateľov elektronických
komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb, ochranu týchto sietí a služieb, efektívne

využívanie frekvenčného spektra a čísel, oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam, ochranu
súkromia a údajov a pôsobnosť orgánov štátnej správy v elektronických komunikáciách.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zák., Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa

zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 2 písm. a/ a b/ cit. zák., Účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je
dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c); b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom
v zmluve a za cenu podľa tarify.

Podľa § 42 ods. 3 písm. a/ a b/ a ods. 4 písm. a/ a b/ cit. zák., (3) Podnik je povinný
a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod
na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby

nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých
odchádzajúcich volaniach,
(4) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Zo zmluvy a jej dodatku vyplýva, že odporca si zvolil program služieb s mesačným poplatkom vo výške
9,06 eura s DPH počas prvých 6 mesiacov trvania zmluvy a následne vo výške 20,16 eura s DPH (bod

1 písm. e/ dodatku). Po preskúmaní predložených faktúr súd potom priznal navrhovateľovi právo na
zaplatenie faktúr (titulom poskytnutých služieb) číslo:
- XXXXXXXXXX, splatná 3.2.2012, v sume 18,14 eura,
- XXXXXXXXXX, splatná 3.3.2012, v sume 18,14 eura,- XXXXXXXXXX, splatná 3.4.2012, v sume 16,90 eura,
spolu tak 53,18 eura. Uvedené služby boli poskytnuté po uplynutí 6 mesiacov od podpisu zmluvy, teda
za cenu 20,16 eura s DPH, právny predchodca navrhovateľa ich však fakturoval v nižšej sume, preto

ich súd priznal vo výške, ako boli fakturované.

Pri faktúre č. XXXXXXXXXX, keď mimo služieb boli fakturované aj iné služby a poplatky za 16,50
eura + DPH (?), t.j. 19,80 eura súd nemal možnosť preskúmať oprávnenosť tejto fakturovanej
sumy (19,80 eura), nakoľko nie je zrejmé, o aké poplatky a služby sa jedná a taktiež z rovnakého

dôvodu súd nepriznal navrhovateľovi ani sumu 16,50 eura + DPH, t.j. 19,80 eura z faktúry č.
XXXXXXXXXX; súd nepriznal navrhovateľovi ani poplatky za upomienky vo výške 3,50 eura za každú
upomienku (fakturované faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX, nakoľko takýto
poplatok zmluvne dohodnutý nebol, navyše navrhovateľ ani nepreukázal, že odporcovi boli doručované
upomienky a kedy sa tak stalo. Podľa § 4 ods. 2 píms. a/ zák. č. 250/2007 Z.z., účinného k 31.1.2011,
predávajúci nesmie spotrebiteľovi ukladať povinnosť bez právneho dôvodu, t. j. nemôže od neho

požadovať poplatky, ktoré neboli dohodnuté v zmluve. Z praxe súd má vedomosť, že takéto poplatky
bývajú uvádzané buď vo všeobecných podmienkach alebo v cenníku služieb, tieto listiny však nie sú
so spotrebiteľom individuálne dojednané, sú len predložené spotrebiteľovi na oboznámenie.

Za poskytnuté služby z titulu oboch uzatvorených zmlúv potom súd priznal navrhovateľovi právo na

zaplatenie sumy v celkovej výške 53,18 eura.

Navrhovateľ si uplatnil návrhom aj príslušenstvo - úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva z neuhradených služieb v priznanej výške

53,18 eura a úrokov z omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o

nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Odporca
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času

plnenia.

Nárok na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr zo zmluvy a
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená v období od 14.12.2011 do
11.7.2012 vo výške 1,00 % p.a., úrok z omeškania potom predstavuje výške 9 % p.a.

Podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

Vzhľadom na uvedené popri priznanej istine z titulu neuhradených služieb potom súd priznal
navrhovateľovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške, zo súm a odo dňa tak, ako to

vyplýva z enunciátu rozsudku (výrok prvý).

V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je aj zaplatenie zmluvnej pokuty zo zmluvy;
súd však nemal za preukázané, že zmluvná pokuta, ktorú si navrhovateľ uplatnil svojím návrhom, bolavystavená oprávnene v dôsledku neplnenia si povinností zo strany odporcu. Ako je uvedené vyššie,
súd nemohol preskúmať, na základe akého porušenia zmluvných povinností bola vystavená zmluvná
pokuta a následne aj uplatnená žalobným návrhom. Rovnako zo žiadnych dôkazov nie je zrejmé, kedy

malo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti. V dôsledku toho potom súd nemal možnosť preskúmať
dôvodnosť uloženej pokuty vo svetle citovaného § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

Súd preto považuje za nedôvodný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty
v celkovej sume 331,94 eura.

Členské štáty EÚ majú povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná

sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495,
v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktorá ako
typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje (resp. vôbec neovplyvňuje okrem
zvoleného účastníckeho programu). Nejedná sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§

53 ods. 2 OZ). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ služby zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách (táto skutočnosť je známa aj z rozhodovacej činnosti súdov, napr. aj z konania
tunajšieho súdu pod sp. zn. 17C/151/2014, ale aj z mnohých ďalších). Zmluva o pripojení v zmysle
zákona o elektronických komunikáciách je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v

Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za
znenia § 52 ods. 1 OZ pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako aj po uvedenej novele s účinnosťou
od 1.1.2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom o elektronických komunikáciách
má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že
navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a

odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe
zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom

na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto
novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k Zmluve
týkajúce sa zmluvnej pokuty ako tunajší súd, tak aj ďalšie súdy SR už vyhlásili túto zmluvnú podmienku
za neprijateľné zmluvné dojednanie (a tým neplatné dojednanie podľa §-u 53 ods. 5 OZ), ktoré
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd
nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že

zmluvná pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský
vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných
podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na
vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom
na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru,

že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad
vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy - spotrebiteľa. Uvedené súd konštatuje
preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením
povinnosti na jeho strane. Významné je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah

zmluvy v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa,
ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako nemôže ovplyvniť, aby bol
náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta.
Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola
dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery

spotrebiteľa k dodávateľom. Takto dojednaná zmluvná pokuta je zneužitím postavenia navrhovateľa na
trhu. Nerovnováha v tomto zmluvnom vzťahu je daná už aj tým, že v prípade Zmluvy pri mesačnom
platení programu vo výške 6 x 9,06 eura a 18 x 20,16 eura bol odporca povinný celkovo zaplatiť služby
vo výške 417,24 eura, pričom zmluvná pokuta bola určená (nie dohodnutá) vo výške 331,94 eura.

V danej veci zmluvnú pokutu tak, ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako neprimeranú sankciu, a
to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a
prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku. Rovnako
je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len

cenu dojednaného mesačného poplatku/kreditu, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto
sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako
neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty

vo vzťahu k predmetu zmluvy. Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 331,94 eura. Takáto
výška zmluvnej pokuty, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým
sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa

vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. OZ a
neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť tzv.
moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná
ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k

zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako
spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ ide o všeobecnejšiu úpravu (pozri
systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov).Ak teda odvodzuje navrhovateľ ako dodávateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a súd z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd musí taký návrh zamietnuť.

Súd upriamuje pozornosť na to, že táto podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú, ako mnohými
rozsudkami tunajšieho súdu, tak aj ďalšími súdmi v celej Slovenskej republike napriek tomu si ju
navrhovateľ opakovane pred súdom uplatňuje a preto ju súd opakovane vyhlásil za neprijateľnú a
neplatnú, hoci podľa § 53a OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Súd poukazuje na to, že v tejto časti sa nemôže jednať o prekvapujúce rozhodnutie, nakoľko tunajší súd

vo viacerých konaniach vyhlásil túto podmienku za neprijateľnú.

S poukazom na § 53 OZ súd poukazuje na to, že takto dojednané zmluvné pokuty spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať takéto ustanovenia, neboli individuálne dojednané, nakoľko

sa jedná o typové zmluvy, predtlačené, spotrebiteľ má možnosť vybrať si len služby, ktoré mu budú
poskytované. Vzhľadom k tomu potom možno konštatovať, že spotrebiteľ len zdanlivo prejavu vôľu
uzatvoriť takéto zmluvné dojednanie (nakoľko ak zmluvu s takto predtlačenou zmluvnou pokutou
nepodpíše, služba mu poskytnutá nebude). Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorá v skutočnosti neexistuje. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou.

Právny úkon sa musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom
na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť
a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie
prostriedky.

Preabsolútnuneplatnosťprávnehoúkonujecharakteristické,žepôsobíextunc,t.j.odzačiatku,nastáva
priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné,
aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany, určenie
absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem na

takomtourčení,inaksúdtakejtožalobenemôževyhovieť,sanaňuprihliadaajbeznámietky,t.j.zúradnej
povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva
z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno
od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je,
ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady, inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon

môže byť iusta causa possesionis, zakladá nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.).

Vzhľadom na to potom súd nemohol priznať navrhovateľovi právo na zaplatenie zmluvnej pokuty v
celkovej výške 331,94 eura a návrh preto aj v tejto časti zamietol (výrok druhý).

Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný čiastočne dôvodne (čo
do neuhradených služieb a jeho príslušenstva (výrok prvý) vyjmúc služby a príslušenstvo a poplatky za
upomienky (výrok druhý), ktoré súd nemal možnosť preskúmať a nebolo jasné, o aké služby sa jedná),
a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol (v treťom výroku) v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p., podľa
ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Odporca bol v konaní úspešnejší, avšak
žiadne trovy konania mu nevznikli (neplatil súdny poplatok, nebol právne zastúpený), preto mu ich
náhradu súd nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.