Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Miháliková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/157/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115208953
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5115208953.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou v právnej veci navrhovateľa: N. D.

U.. W.., W. W. Y. P. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený PERSPECTA Legal, s. r. o.,
Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: X. W., K.. XX.X.XXXX, O. O.
XXXX/X, Ž., Š. R. W., o zaplatenie 444,64 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiťnavrhovateľovisumuvovýške195,69Eurspolusúrokomzomeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 85,04 Eur od 26.03.2012 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 110,65 Eur od 26.04.2012 do zaplatenia, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 2.3.2015 doručeným súdu dňa 25.3.2015 sa navrhovateľ domáha vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 444,64 eur spolu s úrokmi
z omeškania: vo výške 9 % ročne zo sumy 85,04 eur od 26.3.2012 do zaplatenia, vo výške 9 %
ročne zo sumy 110,65 eur od 26.4.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75 % ročne zo sumy 248,95 eur

od 26.2.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť mu trovy
konania titulom náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu vo výške 26,50 eur a titulom náhrady trov
právneho zastúpenia.

Svoj návrh navrhovateľ skutkovo odôvodnil tak, že dňa 16.2.2012 spoločnosť Slovak I., U.. W.. W. W.
O. XX, XXX XX O., H.: XX XXX XXX (ďalej len „ST“) uzavrela s odporcom podľa ust. § 43 zákona
č. 610/2003 Z. z. zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb,

program Relax 100 a dňa 14.11.2011 dodatok k zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie
zľavy na využívané služby alebo zariadenie/ mobilný telefón Sony Ericson Live v lehote viazanosti 24
mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval ST odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov
bolo zistené, že odporca faktúry do dňa spísania návrhu neuhradil. Vzhľadom na to, že si odporca svoj
zmluvný záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu. Vystavené boli nasledovné faktúry: č. 7202715685 so splatnosťou dňa 25.3.2012 na
sumu 85,04 eur, č. 7203597423 so splatnosťou dňa 25.4.2012 na sumu 110,65 eur a č. 7301217650

so splatnosťou dňa 25.2.2013 na sumu 248,95 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že ST a navrhovateľ
uzavreli medzi sebou zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 20.11.2013, predmetné pohľadávky sa
stali vlastníctvom navrhovateľa. Na základe uvedeného došlo zo strany ST k oznámeniu o postúpení
pohľadávky voči odporcovi. Navrhovateľ tak v ďalšom uviedol, že ST si svoju zmluvnú povinnosť plnilriadne a včas a riadne službu fakturoval, preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Keďže odporca
zmluvu porušil tým, že faktúru nezaplatil, vznikol mu na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu.
Okrem uvedených nárokov si tak navrhovateľ uplatňoval aj nárok na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ust. § 156 ods. 1 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu
alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a
poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od

toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o drobný spor po poučení účastníkov podľa ust. § 120 ods. 4
O.s.p. súd v zmysle ust. § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne
vyhlásil tento rozsudok dňa 5.10.2015, pričom miesto čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli dňa 23.9.2015.

Súd tak na základe navrhovateľom predložených listinných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam, zároveň prihliadol na skutočnosti známe mu z jeho činnosti (§ 121 O.s.p.), pričom vec posúdil
podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným skutkovým a právnym
záverom.
Spoločnosť W. I., U.. W.. a odporca dňa 16.2.2012 uzavreli zmluvu o pripojení. Na základe predmetnej

zmluvy navrhovateľ odporcovi odovzdal do užívania SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, pridelil
k nej telefónne číslo XXXXXXXXXX a zaviazal sa aktivovať a poskytovať v zmluve špecifikované
služby ako program služieb „Relax 100“. Odporca na zmluve vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej
telefónnej siete spoločnosti W. I., U.. W.. a Cenníkom služieb, ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti zmluvy

zaviazal dodržiavať. Ďalej si záväzne objednal v zmluve špecifikované služby spoločnosti W. I., U..
W.. a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dodatkov k zmluve,
Všeobecných podmienok a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a
poskytovanie služieb.
Súčasne spoločnosť W. I., U..W.. a odporca dňa 16.2.2012 uzavreli dodatok k zmluve o pripojení,

na základe ktorého sa navrhovateľ zaviazal za aktivačný poplatok 10,01 eur aktivovať a poskytovať
v dodatku špecifikované služby ako program služieb „Relax 100“. V zmysle uvedeného dodatku bol
odporcovi za akciovú cenu 1,- odpredaný mobilný telefón zn. Sony Ericson Live, za čo sa odporca
pod hrozbou pokuty vo výške 248,95 eur zaviazal poskytnutý program služieb využívať po celú dobu
viazanosti 24 mesiacov.

Zároveň mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že spoločnosť Slovak Telekom,
a. s. v zmysle vyššie uvedených platobných podmienok vyúčtovala faktúrami: č. 7202715685 splatnou
dňa 25.3.2012 znejúcou na sumu 85,04 eur a č. 7203597423 splatnou dňa 25.4.2012 znejúcou na
sumu 110,65 eur, cenu poskytnutých služieb a faktúrou č. 7301217650 splatnou dňa 25.2.2013 zmluvnú
pokutu vo výške 248,95 eur.

Faktúry boli adresované na adresu uvedenú odporcom pri uzatváraní predmetných zmlúv. Z toho súd
vyvodil, že faktúry boli odporcovi v súlade so všeobecnými podmienkami riadne oznámené.
Právny predchodca navrhovateľa spol. Slovak Telekom a.s. odporcovi dňa 4.12.2013 oznámila, že
zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a
navrhovateľom ako postupníkom dňa 20.11.2013 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu (predtým

spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s.) voči odporcovi, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr, na
navrhovateľa.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len
zákon): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebnépripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí
pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných

verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona, Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,

b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné

ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,
4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,

c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace

so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a/ zákona: Podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. a/, b/ zákona: Účastník je povinný

a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľaust.§52ods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.568/2007Z.z.,spotrebiteľskouzmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 379/2008 Z. z., spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa

pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., za neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od

spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
s nesplnením jeho záväzku
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 161/2011 Z. z., neprijateľnosť

zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľaust.§53aods.1Občianskehozákonníkavznenízákonač.161/2011Z.z.účinnomod01.07.2010,
ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých

prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo
vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa
používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd

uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od
01.04.2004,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01.04.2004,
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od
01.01.1992, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky

dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto
povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., neprimerane vysokú
zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa
zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to,
o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.Súd tak na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi účastníkmi vznikol záväzkovo-
právny vzťah vyplývajúci z v zmysle ust. § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. uzavretej zmluvy o pripojení.
Právu odporcu na poskytovanie služieb podľa zmluvy navrhovateľom zodpovedala povinnosť odporcu

uhradiť cenu týchto služieb podľa cenníka.
Súd mal tak za nesporne preukázané, že právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikol voči odporcovi
nárok na zaplatenie doposiaľ neuhradenej ceny poskytnutých služieb v súlade s predmetnou zmluvou,
Všeobecnými podmienkami, Cenníkom a vyššie uvedenými faktúrami, vo výške 195,69 eur. Z tohto
dôvodu a s poukazom na vyššie uvedené postúpenie tejto pohľadávky podľa ust. § 524 a nasl.

Občianskeho zákonníka navrhovateľovi priznal nárok na zaplatenie sumy 195,69 eur.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do
31.01.2013,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.
Právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej

zákonom zo sumy 195,69 eur, a to vo výške 9 % ročne zo sumy 85,04 eur od 26.3.2012 do zaplatenia a
vo výške 9 % ročne zo sumy 110,65 eur od 26.4.2012 do zaplatenia, teda podľa vyššie uvedených ust.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
Navrhovateľ si v konaní uplatňoval aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur, a to z
dôvodu naplnenia podmienok uvedených v bode 4. dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 16.2.2012.

Podľa bodu 4 vety prvej dodatku, v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b/
alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM
karty zo strany podniku je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1
tohto dodatku.

Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi ST a odporcom
založený predmetnou zmluvou o pripojení v znení jej dodatku sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje
úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR v ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ust. § 52 a nasl.)
zaradená novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať
ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských
zmlúv.TotostanoviskojepodporenéajrozsudkomEurópskehosúdnehodvoraz27.06.2000vspojených
prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti

Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis
Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana
spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané
podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka
nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6

Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer
čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným
zmluvným podmienkam.
Ust. § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné
(uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná podmienka v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky,
ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionujeabsolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z
povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných

podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo
strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá
možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná
navrhovateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou
ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie

zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený
skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a
použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo
závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv ( v aplikačnej praxi
súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Súd tak vedomí si svojej povinnosti sa zaoberal v ďalšom otázkou (ne)prijateľnosti predmetnej zmluvnej
podmienky, na základe ktorej si navrhovateľ uplatňuje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
248,95 eur.
V kontexte uvedeného sa súd považuje za potrebné vyjadriť k otázke individuálneho dojednania

zmluvnej podmienky uvedenej v ust. bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení. Za individuálne so
spotrebiteľom zo strany dodávateľa dohodnutú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorej
obsah bol predmetom rokovaní medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo
napokon spoločným konsenzom oboch zmluvných strán vyplývajúcim z týchto rokovaní. Inými slovami
povedané, na to, aby mohla byť zmluvná podmienka považovaná za individuálne dojednanú medzi

účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy, nestačí len to, aby spotrebiteľ mal možnosť s vopred dodávateľom
pripravenou a formulovanou podmienkou, či už vyjadriť svoj súhlas, alebo svoj nesúhlas, a to či
už začiarknutím takejto možnosti vo vopred pripravenom formulárovom texte zmluvy, alebo svojím
podpisom pod takýmto textom, ale aby ešte v samotnom procese kontraktácie bol schopný pochopiť
jej význam a následne bez akýchkoľvek ďalších podmienok sa mohol rozhodnúť, či takúto podmienku

prijíma alebo nie. Len takýto výklad podľa názoru súdu korešponduje so znením, zmyslom a napokon
aj cieľom právnej úpravy zakotvenej v cit. ust § 53 ods. 2 OZ, ako aj v ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Navrhovateľ však takýto spôsob kontraktácie dotknutých zmluvných
podmienok o zmluvnej pokute nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p.
v spojení s cit. ust. § 53 ods. 3 OZ, ktoré prezumuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o tom, že zmluvné

dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sa nepovažuje so spotrebiteľom za individuálne dojednané, ktorú
právnu domnienku môže dodávateľ vyvrátiť, ak preukáže opak).
Akovyplývaz§544Občianskehozákonníka,účastnícisimôžupreprípadporušeniapovinnostidojednať
zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy.
Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník

povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či
spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže
však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže byť v
rozpore s dobrými mravmi.
(Ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v

súčasnosti v znení ust. § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka (do 30.6.2011 ust. § 53 ods. 9 OZ a
od 1.7.2011 do 31.5.2014 ust. § 53 ods. 10 OZ). Toto ustanovenie totiž len zásadne transponuje cit.
ust. čl. 4 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Z výkladového pravidla vyplýva, že
hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali
v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k

naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky, t. j. v čase po uzavretí zmluvy. Ak teda súd hodnotí
prijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej kontraktácie, nemôže mať následné správanie sa (plnenie
alebo neplnenie si povinností) účastníkov akýkoľvek vplyv na (ne)prijateľnosť zmluvnej podmienky a tým
v konečnom dôsledku jej platnosť. Uvedený záver podporuje aj to, že neplatnosť zmluvnej podmienky
podľa cit. ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť

právneho úkonu totiž nastáva bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený. Táto
neplatnosť nemôže byť ani zhojená dodatočným schválením a nemôže sa ani konvalidovať dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti. (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo 208/2010
zo dňa 30.07.2012)Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti zmluvnej podmienky je tak podľa názoru súdu to, že takto
dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala odporcu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom
vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe)

k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti podľa ust. bodu 4 dodatku počas celej
doby viazanosti, t.j. 24 mesiacov, a to teda či už na začiatku doby viazanosti, alebo aj na jeho konci,
a to v rovnakej výške bez ohľadu na intenzitu porušenia zmluvnej povinnosti odporcom (resp. iným
spotrebiteľom v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa založenom na obsahovo
totožnom zmluvnom základe). V prípade posudzovanej zmluvnej podmienky by tak bol odporca (resp.

iný spotrebiteľ v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa založenom na obsahovo
totožnom zmluvnom základe) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v rovnakej výške 248,95 eur aj v prípade,
že by svoje zmluvné povinnosti, na ktorých porušenie sa zmluvná pokuta viazala, porušil v samotnom
závere doby viazanosti, pričom v predchádzajúcom období si svoje povinnosti plnil riadne a včas a
súčasne by intenzita porušenia tejto povinnosti odporcu z hľadiska peňažného vyjadrenia bola v zjavnom
nepomere k výške zmluvnej pokuty.

Súd tak dospel k nepochybnému záveru, že v danom prípade je takto formulovaná zmluvná podmienka
neprijateľná [§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka], nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka), a je z toho dôvodu absolútne neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na
základe neplatného zmluvného dojednania tak nebolo možné navrhovateľovi priznať žalované plnenie

zodpovedajúce uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Súd v uvedenom kontexte poukazuje na to, že v prípade zmluvnej pokuty neplatnej podľa ust. § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka je pojmovo vylúčené, aby mohlo byť využité moderačné právo súdu podľa ust.
§ 545a Občianskeho zákonníka, t. j. aby súd znížil zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam
zabezpečovanej povinnosti, ako aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla a na to, o koľko

zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Ust. § 53 ods. 5 v spojení s ust. § 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka totiž dohodu o neprimeranej zmluvnej pokute v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá nebola individuálne dojednaná, sankcionuje priamo absolútnou neplatnosťou pôsobiacou ex tunc.
Nie je tak možné, aby súd následne v zmysle ust. § 545a Občianskeho zákonníka moderoval výšku
neplatne dojednanej zmluvnej pokuty.

Vzhľadom k vyššie uvedenému preto súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 248,95 eur s prísl.
ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p., pričom vychádzal zároveň
z toho, že odporca bol bezpochybne úspešný v pomerne väčšej časti veci. Z tohto dôvodu mu vzniklo
proti navrhovateľovi právo na náhradu pomernej časti trov konania. Toto právo si však v súlade s ust. §
151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil, a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.