Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. október 2015

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713217496
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2015:1713217496.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobkyne P. Š.,

O.. XX.XX.XXXX, V. F.. M. XX, XXX XX O.- L., zast. Advokátska kancelária, MHS Legal, s.r.o., so sídlom
Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 36 866 687, proti žalovanému K. G., F. U. P. Š.E. XXXX/X, P., C.:
XX XXX XXX, o neplatnosti skončenia pracovného pomeru a uplatnenie náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súdurčuje,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomerudanéžalovanoužalobkyni zodňa27.09.2013
je neplatné.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni:

- náhradu mzdy za máj 2013 vo výške 530,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne
od 10.06.2013 do zaplatenia,
- náhradu mzdy za jún 2013 vo výške 630,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne
od 10.07.2013 do zaplatenia,
- náhradu mzdy za júl 2013 vo výške 630,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne
od 10.08.2013 do zaplatenia,
- náhradu mzdy za 12 pracovných dní v mesiaci august 2013 vo výške 343,68 EUR spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,50 % ročne od 10.09.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 296,01 EUR do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 02.12.2013 domáhala určenia
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.09.2013 a náhrady mzdy a náhrady
trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 14.10.2013 bol žalobkyni od žalovanej doručený

list - okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľa podľa § 68 ods.1 písm. b) Zákonníka
práce. Z dôvodu, že žalobkyňa od 13.05.2013 nenastúpila do práce bez predchádzajúceho oznámenia
žalovanej, čím sa mala podľa žalovanej dopustiť ohrozenia plynúceho chodu prevádzky na adrese V.
XX X. P., ktorej vlastníkom je žalovaná. Uvedené konanie žalobkyne bolo žalovanou vyhodnotené ako
závažné a hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Súčasne žalovaná vo svojom liste uvádza, že nemá
ďalší záujem, aby žalobkyňa aj naďalej bola jej zamestnancom, a preto so žalobkyňou končí pracovný
pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 07.05.2013 ku dňu 30.09.2013. Tvrdenie žalovanej, že

žalobkyňa sa od dňa 13.05.2013 nedostavila na pracovisko sa nezakladá na pravde. Poukazujeme fakt,
že žalobkyňa bola preukázateľne na pracovisku aj po dátume 13.05.2013. O uvedenej skutočnosti, že
žalobkyňa bola na pracovisku aj po predmetnom dátume svedčia k žalobe priložené potvrdenia o čistení
výčapových trubiek na prevádzke, ktoré žalobkyňa vlastnoručne podpisovala dňa 16.05.2013, ako ajdňa 10.06.2013. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že žalobkyňa jednoznačne musela byť prítomná na
pracovisku aj po 13.05.2013.

Naposledy bola žalobkyňa prítomná na pracovisku dňa 14.06.2013, pričom v zamestnaní odrobila počas
mesiaca máj 2013- 11 dní v trvaní 121 hodín a v mesiaci jún 2013 - 5 dní v trvaní 55 hodín. Žalobkyňa
odpracovala pre žalovanú celkovo 16 dní v trvaní 176 hodín. Za odpracované dni uhradila žalovaná
žalobkyni len malú časť mzdy vo výške 100 Eur, pričom žalovaná nevyplatila žalobkyni za mesiac
máj podstatnú časť mzdy vo výške 530 EUR, ktorá žalobkyni v zmysle platnej pracovnej zmluvy zo dňa

07.05.2013 prináleží.

Žalobkyňa bola už počas trvania pracovného pomeru u žalovanej tehotná. Vzhľadom na uvedené je
právo žalovanej na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou neplatné z
dôvodu, že okamžité skončenie pracovného pomeru je, resp. by bolo v zmysle ust. § 68 ods. 1 Zákonníka
práce s ohľadom na osobný stav žalobkyne zakázané, čo by spôsobovalo už spomínanú neplatnosť

skončenia pracovného pomeru.

Ak by boli na strane žalovanej dôvody na skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, začala
by žalovanej plynúť 2 mesačná subjektívna lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru odo
dňa 13.05.2013, teda odo dňa, kedy sa o tomto dôvode žalovanej musela dozvedieť. Vzhľadom na

to, by teda posledným dňom subjektívnej lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného
pomeru voči žalobkyni bol pre žalovanú dátum 13.07.2013. Žalovaná si uplatnila právo na okamžité
skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 27.09.2013. Dňa 22.08.2013 žalobkyňa navštívila
prevádzku reštaurácie „ U priateľov“, za účelom odovzdanie lekárskeho potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti žalovanej ako aj s oboznámením žalovanú s dôvodmi jej dočasnej práceneschopnosti.

Žalovaná by okrem okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou nemohla v tom čase
skončiť pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle v zmysle ust.§ 64 ods. 1 písm. a) ani výpoveďou z
dôvodu, že žalobkyňa je od 21.08.2013 dočasne práce neschopná, a takáto výpoveď zo strany žalovanej
by bola neplatná.

Opakovanými listami zo dňa 24.06.2013, resp. 24.07.2013 oznámila žalobkyňa žalovanej, že nesúhlasí
s okamžitým skončením pracovného pomeru a trvá na tom, aby ju žalovaná aj naďalej zamestnávala
a prideľovala jej prácu.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, žaloba jej bola doručená podľa § 48 ods. 2 O.s.p. Taktiež súd

doručovalpredvolanienapojednávanie,kdesazásielkavrátilaakoneprevzatávodbernejlehote,zmysle
ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. uskutočnil pojednávanie v jej neprítomnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi /návrh vo veci samej,
okamžité skončenie pracovného pomeru, potvrdenia o čistení výčapových trubiek zo dňa 16.05.2013,

pracovná zmluva, oznámenie o nesúhlase s výpoveďou, fotokópia preukazu pre tehotné, potvrdenie
o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o vyplatenie mzdy, listom z Inšpektorátu práce a zistil
nasledovný skutkový stav.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru vedela

žalovaná, že je tehotná, dala jej potvrdenie od lekára a vedela, že nastupuje na rizikové tehotenstvo.
Najprv podala sťažnosť na inšpektorát práce z dôvodu, že jej nebola vyplatená mzda. Na základe toho
žalovaná s ňou okamžite skončila pracovný pomer.
Z pracovnej zmluvy mal súd za preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovanej dňom 07.05.2013, na
neurčitý čas.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.09.2013 mal súd za preukázané, že žalovaná
skončila pracovný pomer so žalobkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že žalobkyňa sa v dňoch od 13.05.2013
nenastúpila do práce a ani neoznámila dôvod ospravedlňujúci jej konanie, čím ohrozila plynulý chod

prevádzky. Žalovaná klasifikovala konanie žalobkyne ako závažné porušenie pracovnej disciplíny,
a nemala záujem aby žalobkyňa naďalej bola zamestnancom žalovanej. Pracovný pomer končí
30.09.2013, t.j. dňom doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru.Oznámením o nesúhlasu s výpoveďou zo dňa 20.10.2013 žalobkyňa oznámila žalovanej, že nesúhlasí
s okamžitým skončením pracovného pomeru.

Z potvrdenia o čistení výčapových trubiek zo dňa 16.05.2013 mal súd za preukázané, že žalobkyňa
pracovala u žalovanej.

Z fotokópie preukazu pre tehotné mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola v čase doručenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru tehotná.

Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola neschopná
práce od 21.08.2013.

Zožiadostiovyplateniemzdymalsúdzapreukázané,žežalobkyňažiadalaodžalovanej,abyjejvyplatila
mzdu za máj a jún 2013.

Z Inšpektorátu práce Bratislava mal súd za preukázané, že zamestnávateľ neposkytol mzdu žalobkyni
za mesiace máj 2013 až jún 2013, čím porušil § 118 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ nevyplatil
náhradu mzdy v sume priemerného zárobku za obdobie od 14.06.2013 až do prerokovania protokolu,
taktiež zamestnávateľ neviedol evidenciu pracovného času žalobkyne.

V zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým
skončením a skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,

najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s
tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou

a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým
zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne
stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou
zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods. 1) z
dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa §77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Právne účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastávajú zo zákona tým dňom, kedy bol
písomný prejav vôle o okamžitom skončení pracovného pomeru druhému účastníkovi doručený.

K platnému skončeniu pracovného pomeru je potrebné okrem splnenia formálno-právnych podmienok,
aby zamestnávateľ preukázal existenciu skutkovo vymedzeného dôvodu a následne skutočnosť, že

konanie zamestnanca, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru je zavineným
porušením pracovnej disciplíny základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v
ustanovení § 81 Zákonníka práce.Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník

práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej
disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny.

Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité
skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru Tieto pojmy, napriek tomu,

že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a
ani neustanovuje z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk
pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.
Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak
osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia
konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky

porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. (XX
N. XXXX/XXXX). Hodnotenie stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny patrí výlučne súdu.

Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.09.2013 bolo žalobkyni doručené
dňa 14.10.2013 táto skutočnosť nebola súdu sporná. Z oznámenia okamžitého skončenia pracovného

pomeru mal súd za preukázané, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru je údajne
nenastúpenie žalobkyni do práce v dňoch 13.05.2013. V zmysle uvedeného žalovanej začala plynúť
subjektívna 2 mesačná lehota na okamžité skončenie pracovného pomeru odo dňa 13.05.2013, teda
odo dňa kedy sa o tomto dôvode žalovaná musela dozvedieť. Vzhľadom na to, žalovanej uplynula
subjektívna lehota na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru voči žalobkyni ku dňu

13.07.2013. Nakoľko ide o hmotnoprávnu lehotu, teda prekluzívnu, to znamená, že márnym uplynutím
zanikáprávozamestnávateľanauplatnenieskončeniapracovnéhopomeru.Žalovanádoručilažalobkyni
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.09.2013 až dňa 14.10.2013, a preto má súd za
jednoznačne preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej bolo urobené
oneskorene. To znamená jej márny uplynutím zaniklo právo na uplatnenie okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Objektívnu lehotu môže zamestnávateľ (žalovaná) využiť len vtedy, ak sa v
rámci subjektívnej lehoty oprávnený dozvedel o dôvode, ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru. To znamená, že žalovaná nevyužila svoje právo v dvojmesačnej prekluzívnej
lehote, a preto nemohla už ani okamžité skončenie pracovného pomeru uplatniť v rámci jednoročnej
subjektívnej lehoty.

Súd mal taktiež za preukázané, že neboli splnené podmienky na okamžité skončenie pracovného
pomeru, nakoľko vzhľadom na osobný stav žalobkyne (čo mal súd za preukázané z tehotenskej knižky)
nemôže podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce okamžite skončiť pracovný pomer. Taktiež v čase doručenia
pracovného pomeru bola žalobkyňa práceneschopná od 21.08.2013. Súd nemal taktiež za preukázané,

že by žalobkyňa hrubo porušila pracovnú disciplínu. Takéto okamžité skončenie pracovného pomeru
absolútne nenapĺňa zákonné predpoklady pre posudzovanie tohto úkonu ako platného. Absolútne
absentuje existencia skutkovo vymedzeného dôvodu takéhoto skončenia a definícia dôvodu, prečo je
konanie zamestnanca, ktoré bolo dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, zavineným
porušením pracovnej disciplíny, a konkrétne ktorých základných právnych povinností zamestnanca

formulovaných v ustanovení § 81 a § 82 Zákonníka práce sa toto porušenie týka. Už len z týchto
formálnoprávnych nedostatkov okamžitého skončenia pracovného pomeru napadnutého žalobou, keď
žalovaná sa k návrhu vôbec nevyjadrila a na pojednávaní sa nezúčastnila, súd mal na základe
vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi za preukázané, že návrh je dôvodný, a preto mu v plnom
rozsahu vyhovel.

Súd priznal žalobkyni aj náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, kde mal súd za
preukázané,ajzožaloby,alehlavnezlistuInšpektorátupráceBratislavazodňa10.12.2013,žežalovaná
nevyplatila žalobkyni mzdu za máj 2013 jún 2013. Súd priznal žalobkyni náhradu mzdy tak ako si to
uplatnila v žalobe, nakoľko nemôže byť na ujmu žalobkyni, to, že si zamestnávateľ neevidoval evidenciu

pracovného času, čo aj potvrdil inšpektorát práce. Súd priznal náhradu mzdy tak, ako je uvedená vo
výroku rozsudku.Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, preto je žalovaná povinná nahradiť trovy konania,
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia advokátom v sume 296,01 EUR podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky a to:
Úkony právnej služby:

- 2 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na
súd á 60,07 EUR za rok 2013... 120,74 EUR,
- Účasť na pojednávaní dňa 21.10.2015 á 64,53 EUR za rok 2015,
Spolu 184,67 EUR 20% DPH 36,93 EUR celkom spolu 221,60 EUR.

Režijný paušál:

- 2x za rok 2013 7,81 EUR... 15,62 EUR,
- 1x za rok 2015 8,39 EUR......8,39 EUR
Spolu 24,01 EUR, 20% DPH 4,80 EUR, celkom spolu 28,81 EUR.

Náhrada za stratu času:

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
- účasť na pojednávaní 2x začaté polhodiny 2X 13,98 EUR ....27,96 EUR.
Náhrada cestovných výdavkov:

- Podľa § 16 ods. 4 vyhlášky Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy, 5) ak táto vyhláška neustanovuje inak. Podľa § 7 ods. 5 zákona o cestovných
náhradách sa použije ny výpočet cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na cestu zistená
Štatistickým úradom. Účasť na pojednávaní Bratislava a Pezinok a späť 17,63 EUR.

Náhrada trov právneho zastúpenia je vo výške 296,01 EUR.
Podľaustanovenia§149ods.1O.s.p.akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.