Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Havírová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 12T/17/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010043
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814010043.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 18. júna 2014 vo Vranove nad Topľou

r o z h o d o l :

Obžalovaná :

T. L., B.. XX.XX.XXXX P. P. B. O., O. X. Č.
Č.. XXX, C.. P. B. O., B.,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

- dňa 20.08.2013 v presne neistenom čase v dopoludňajších hodinách došla bez použitia násilia na
oplotený pozemok rodinného domu č. XXXX B. J. P. P. B. O., podišla ku rodinného domu, otvorila
zatvorené a neuzamknuté vchodové dvere, následne vošla do vnútra rodinného domu, do chodby, odkiaľ
z dreveného botníka odcudzila finančnú hotovosť vo výške 45,- Eur, odloženú v papierovej obálke, čím
spôsobila pre T. Č., B.. XX.XX.XXXX, O.. X. J. Č.. XXXX/XX, P. B. O. škodu odcudzením finančnej
hotovosti vo výške 45,- Eur,

- dňa 05.09.2013 v presne nezistenom čase v dopoludňajších hodinách došla bez použitia násilia na
oplotený pozemok rodinného domu č. XXXX B. J. P. P. B. O., podišla ku hlavnému vchodu do rodinného
domu, otvorila zatvorené a neuzamknuté vchodové dvere, následne vošla do vnútra rodinného domu a
cez chodbu vošla do spálne, odkiaľ z nočného stolíka odcudzila finančnú hotovosť vo výške 100,- Eur,
uloženú v čiernej koženej peňaženke, čím spôsobila pre T. Č., B.. XX.XX.XXXX, O.. X. J. Č.. XXXX/XX,
P. B. O. škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 100,- Eur,

- dňa 15.09.2013 v presne nezistenom čase okolo poludnia došla bez použitia násilia na oplotený
pozemok rodinného domu č. XXXX/XX B. J.W. P. P. B. O., podišla ku hlavnému vchodu do rodinného
domu, otvorila zatvorené a neuzamknuté vchodové dvere, následne vošla do vnútra rodinného domu a
cez chodbu vošla do kuchyne, odkiaľ zo stola odcudzila voľne položenú finančnú hotovosť vo výške 46,-
Eur, v bankovkách 2 ks - 20,- Eur, 1 ks - 5,- Eur a 1 mincu v nominálnej hodnote 1,- Eur, čím spôsobila
pre T. Č., B.. XX.XX.XXXX, O.. X. J. Č.. XXXX/XX, P. B. O. škodu odcudzením finančnej hotovosti vo
výške 46,- Eur,

- dňa 21.09.2013 v presne nezistenom čase v dopoludňajších hodinách došla bez použitia násilia
na oplotený pozemok rodinného domu č. XXXX/XX B. J. P. P. B. O., ktorý dookola obišla, otvorila
neuzamknuté dvere do kotolne, následne vošla do vnútra rodinného domu a cez kotolňu a vnútorné
schodisko vošla do kuchyne, odkiaľ odcudzila z čiernej koženej peňaženky finančnú hotovosť vo výške
18,- Eur, v bankovkách 1 ks - 10,- Eur, 1 ks - 5,- Eur, jednu mincu v nominálnej hodnote 2,- Eur a jednu
mincu v nominálnej hodnote 1,- Eur, čím spôsobila pre T. Č., B.. XX.XX.XXXX, O.. X. J. Č.. XXXX/XX,
P. B. O. škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške 18,- Eur,

t e d a

opakovane neoprávnene vnikla do obydlia iného a čin spáchala voči chránenej osobe,

č í m s p á c h a l a

pokračujúci zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona v nadväznosti na § 42 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na § 41 ods. 1, 2
Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 5 Tr. zákona pri opätovnom spáchaní zločinu na súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 5 ( piatich ) rokov a 7 ( siedmich ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ju na výkon uloženého trestu zaraďuje do Ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30.04.2014 č.k. 2 T 149/2013-113, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.04.2014 a ktorým bol obžalovanej podľa § 194 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm.
l),n), § 37 písm. h), m), § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3
rokov nepodmienečne, na výkon ktorého bola v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradená do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky rozhodnutia na
tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému T. Č., B..
XX.XX.XXXX P. Č., C.. V., O. X. J. Č.. XXXX, C.. P. B. O. škodu vo výške 209,00 eur ( dvestodeväť eur ).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanej urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku.
Obžalovaná vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutkov uvedených v bode 1/ až 4/ obžaloby. Vzhľadom
na to, že obžalovaná odpovedala na všetky otázky obsiahnuté v ust. § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/,
h/ Tr. poriadku, položené jej v súlade s ust. § 257 ods. 5 Tr. poriadku, kladne, po zistení stanoviska
prokurátora a poškodeného Č. súd vyhlásenie obžalovanej podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku,
keďže boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, prijal a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu
priznania skutkov obžalovaným sa nevykoná s tým, že sa vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o
treste a s výrokom o náhrade škody.

Na tomto podklade súd rozhodol, že obžalovaná T. L. je vinná zo skutkov uvedených v bode 1/ až 4/
obžalobného návrhu. V prípade všetkých skutkov tak ako je opísané v skutkovej vete tohto rozsudku mal
tak súd za preukázané, že obžalovaná v dňoch 20.08.2013, 05.09.2013, 15.09.2013 a dňa 21.09.2013
bez požitia násilia vnikla do rodinného domu poškodeného Č., pričom obžalovaná mala vedomosť, že
predmetný rodinný dom Č.. XXXX B. J. P. P. B. O. obýva osoba vyššieho veku a to poškodený T. Č.,
ktorý jej pri osobnom rozhovore aj uviedol, že v tento rodinný dom obýva sám a teda že do uvedeného
obydlia vnikla z dôvodu veku poškodeného.

Obžalovaná vyššie opísaným konaním v prípade všetkých štyroch skutkov uvedených v skutkovej vete
rozsudku tak po objektívnej stránke naplnila skutkovú podstatu pokračujúceho zločinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, keďže opakovane neoprávnene vnikla
do rodinného domu obývaného poškodeným T. Č. ako osobou vyššieho veku, o čom mala vopred
vedomosť, pričom týchto skutkov sa dopustila predovšetkým vzhľadom na vek tohto poškodeného.
Obžalovaná po vniknutí do obydlia poškodeného mu odcudzila aj finančnú hotovosť v celkovej výške

209,00 eur, ktorá však nedosiahla hodnotu malej škody v zmysle ust. § 125 Tr. zákona a z uvedeného
dôvodu nebolo možné konanie obžalovanej kvalifikovať aj ako trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 1
Tr. zákona, pričom do obydlia poškodeného vnikla bez použitia násilia a teda nedošlo ani k vlámaniu
sa do tohto obydlia poškodeného.

Subjektívna stránka konania obžalovanej je daná formou priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Tr.
zákona, pretože obžalovaná chcela spôsobom uvedeným v tomto zákone ohroziť záujem na ochrane
domovej slobody jednotlivca.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie len výsluchom obžalovanej ako k výroku o treste tak
aj k výroku o náhrade škody, výsluchom poškodeného Č. ako aj oboznámením jednotlivých listinných
dôkazov či pripojených spisov.

Obžalovaná T. L. sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila, že vo výkone trestu odňatia slobody už bola
dvakrát, pričom z výkonu tohto trestu bola naposledy prepustená v marci roku 2012. Po výkone tohto
trestu bola vzatá do väzby dňa 06.02.2014. Vo vzťahu k svojim osobným pomerom uviedla, že v januári
roku 2014 porodila dcéru T. L.Ž., ktorá bola počas jej výkonu väzby v starostlivosti jej manžela ako aj
jej matky. Pred vzatím do väzby pritom obžalovaná L. pracovala v rámci aktivačných prác. Vyjadrila
sa, že poškodenému Č. neuhradila spôsobenú škodu, pričom tento poškodený ju požiadal, aby ho už
nenavštevovala a aby mu dala pokoj.

Poškodený T. Č. si na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 209, eur, ktorú
mu obžalovaná L. dosiaľ neuhradila.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy ( § 34 ods. 4 Tr. zákona).

Z miesta trvalého pobytu je obžalovaná hodnotená negatívne.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bola obžalovaná už štyrikrát priestupkovo postihnutá a
to trikrát za priestupky proti verejnému poriadku a raz za priestupok spočívajúci v nepožiadaní o vydanie
občianskeho preukazu.

Podľa odpisu z registra trestov bola obžalovaná L. dosiaľ už 6 krát súdne trestaná a to naposledy
rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 10 T 33/11 zo dňa 08.06.2011 za zločin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a ) Tr. zákona, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 2
rokov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. X O. XXX/XX ďalej súd zistil,
že dňa 05.08.2013 bola na tunajší súd podaná v tejto trestnej veci obžaloba, v ktorej bol pôvodne dňa
22.08.2013 vydaný trestný rozkaz. Vzhľadom na odpor obžalovanej voči tomuto trestnému rozkazu vec
nebola právoplatne skončená. Dňa 25.2.2014 na tunajší súd bola podaná obžaloba vedená na tomto
súde pod sp. zn. 2 T 33/14, v ktorej bolo dňa 26.2.2014 vydané uznesenie o spojení vecí vedených na
tunajšom súde pod sp. zn. 2 T 149/13 a 2 T 33/2014, pričom ďalej bolo konanie vedené pod sp. zn. 2
T 149/13. V predmetných trestných veciach vedených už pod sp. zn. 2 T 149/13 bolo nariadené hlavné
pojednávanie na deň 30.4.2014, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým bola obžalovaná uznaná
za vinnú zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a ) Tr. zákona v
bode 1/ tohto rozsudku, z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona v bode
2/ tohto rozsudku ako aj z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona pokiaľ ide o skutok 3/ rozsudku.
Za uvedené trestné činy bol obžalovanej v zmysle ust. § 194 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), n), §
37 písm. h), m), § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, na výkon
ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2014.

Zo spisu tunajšieho súdu pod sp. zn 12 T 77/2014 vyplýva, že po podaní obžaloby dňa 23.4.2014 za
skutky v bode 1/ až 4/ tejto obžaloby právne kvalifikované ako pokračovací zločin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a ) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom

krádeže podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona bol nariadený termín hlavného pojednávania na deň 18.6.2014,
na ktorom obžalovaná urobila vyhlásenie o vine vo vzťahu k všetkým skutkom obžaloby. Po prijatí tohto
vyhlásenia v zmysle ust. § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku a vykonaní dokazovania ohľadne výroku
o treste a výroku o náhrade škody, bolo toto hlavné pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu
nevyhnutnosti vyčkať za právoplatnosťou rozhodnutia v predmetnej trestnej veci.

Z vyššie uvedenej genézy trestnej činnosti obžalovanej pritom vyplýva, že táto bola prevažne súdne
postihnutá ako aj v súčasnosti je voči nej vedené trestne stíhanie prevažne za majetkové trestné činy ako
aj za trestné činy porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zákona ako v posudzovanom prípade.

Z uvedenej chronológie ďalej vyplýva, že skutkov v predmetnej trestnej veci spáchaných v dňoch
20.8.2013, 05.09.2013, 15.09.2013 a dňa 21.09.2013 sa obžalovaná L. dopustila skôr, ako bolo
vyhlásené vyššie citované rozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou pod sp. zn. 2 T 149/13. Z
uvedeného dôvodu bolo potrebné obžalovanej L. ukladať súhrnný trest odňatia slobody v zmysle ust.
§ 42 ods. 1 Tr. zákona.

U obžalovanej L. súd zistil priťažujúce okolnosti v podobe predchádzajúcich početných odsúdení ( §
37 písm. m/ Tr. zákona). Obžalovaná T. L. svojím konaním zároveň, vzhľadom na ukladanie súhrnného
trestu, naplnila skutkové podstaty viacerých trestných činov ( § 37 písm. h/ Tr. zákona ). U obžalovanej
súd vzhliadol aj jednu poľahčujúcu okolnosť, keďže sa k spáchaniu skutkov priznala a tieto oľutovala ( §
36 písm. l/ Tr. zákona ). U obžalovanej tak bola zistená prevaha priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi
okolnosťami podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona.

Súd však musel zohľadniť skutočnosť, že obžalovaná pred spáchaním skutkov, vo vzťahu ku ktorým
sa jej ukladal súhrnný trest v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zákona, bola odsúdená za totožný zločin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a ) Tr. zákona a to rozsudkom Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 10 T 33/2011 zo dňa 08.06.2011. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné
aplikovať ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona, podľa ktorého bolo nevyhnutné dolnú hranicu pri tomto zločine v
trvaní 3 rokov, pričom horná dosahuje hodnotu 8 rokov, zvýšiť o jednu polovicu. Z uvedeného dôvodu
bolo tak potrebné obžalovanej ukladať trest odňatia slobody v trvaní od 5 rokov a 6 mesiacov do 8 rokov.
Vzhľadom na znenie ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona súd nemohol aplikovať zároveň aj ust. § 38 ods. 4 Tr.
zákona.

Podľa ust. § 42 ods. 1 Tr. zákona sa súhrnný trest ukladá podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu.
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona sa úhrnný trest či súhrnný trest ukladá podľa toho zákonného ustanovenia,
ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V predmetnej veci takýmto najprísnejšie
trestaným trestným činom je zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 3 písm. a) Tr. zákona,
podľa ktorého možno páchateľovi tohto trestného činu uložiť trest odňatia slobody v trvaní od 3 rokov do
8 rokov. Vzhľadom na novo upravené znenie § 41 ods. 2 Tr. zákona v znení nálezu Ústavného súdu SR
sp.zn. PL ÚS 106/2011-85 zo dňa 28.11.2012 upravujúceho tzv. asperačnú zásadu, sa tak obžalovanej
zvyšuje len horná hranica trestu odňatia slobody trestného činu z ich najprísnejšie trestaného o jednu
tretinu.

Po úprave základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona vo výmere
od 3 rokov do 8 rokov v zmysle ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona ako aj v zmysle ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona,
tak bolo potrebné obžalovanej L. ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 5 rokov a 6 mesiacov do
10 rokov a 8 mesiacov.

Vychádzajúc z osoby obžalovanej, na ktorú bolo už mnohokrát pôsobené aj nepodmienečným výkonom
trestu odňatia slobody, pričom aj v súčasnosti sú voči nej vedené ďalšie trestné stíhania, s prihliadnutím
aj na skutočnosť, že v ďalšom protiprávnom konaní bolo obžalovanej zabránené len jej vzatím do väzby,
pričom trestnej činnosti sa dopúšťala ešte aj v čase, keď už boli voči nej vedené trestné stíhania v konaní
pred súdom, so zohľadnením však aj skutočnosti, že takto upravená trestná sadzba je pomerne prísna,
súd dospel k záveru, že na nápravu obžalovanej je postačujúci trest na spodnej hranici upravenej trestnej
sadzby a z uvedeného dôvodu tak obžalovanej uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a
7 mesiacov.

Keďže v predmetnej trestnej veci súd ukladal súhrnný trest, zároveň zrušil aj výrok o treste v rozsudku
tunajšieho súdu sp. zn. 2 T 149/13.

Keďže obžalovaná sa predmetných skutkov dopustila po predchádzajúcom prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody, ako aj vzhľadom na celkovú výmeru takto uloženého trestu odňatia slobody, uloženie
iného ako nepodmienečného trestu odňatia slobody neprichádzalo do úvahy.

Obžalovaná bola pritom v predchádzajúcich 10 rokov pred spáchaním žalovaných skutkov vo výkone
trestu odňatia slobody, súd preto obžalovanú zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia ( § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ).

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Poškodenému T. Č.Á., ktorý si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu škody pozostávajúci z odcudzenej
finančnej hotovosti, bol priznaný tento nárok v ním uplatnenej výške 209, eur. Na náhradu škody tomuto
poškodenému súd zaviazal obžalovanú T. L..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Odvolanie nemôže podať osoba, ktorá sa ho výslovne vzdala.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.