Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/312/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212952
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 7C/68/2012 - 88 zo dňa 22. 12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa
19. 12. 2014 zamietol. Súd žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a nemajetkovú ujmu zamietol. O trovách konaniach rozhodol tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Okresný súd skúmal, či sú splnené podmienky pre prerušenie konania na základe návrhu žalobcu zo
dňa 19. 12. 2014, ktorý súdu doručil dňa 22. 12. 2014,

a to do právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu
pre prerušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd. Okresný súd návrh žalobcu na
prerušenie konania zamietol s odôvodnením, že nie je dôvod na prerušenie konania v zmysle § 109 ods.
1 písm. b/ O. s. p. a § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.,
keďže o námietke zaujatosti v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorým rozhodnutím je okresný súd viazaný,
a teda nebol dôvod na prerušenie konania, pretože o námietke zaujatosti bolo rozhodnuté podľa

zákonných ustanovení upravujúcich procesný postup súdu. Podanie sťažnosti
na ústavný súd, teda nie je dôvodom na prerušenie konania vzhľadom na to, že o zaujatosti sudcov
okresného súdu bolo už nadriadeným súdom rozhodnuté.

Okresný súd posúdil i návrh žalobcu vo veci samej a z vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že v danej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu
stanovené ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci. Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody spolu s nárokom na
nemajetkovú ujmu na základe
tej skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 15-dňovej
lehote o žiadosti súdneho exekútora, a tým došlo k vzniku škody na strane navrhovateľa na základenesprávneho úradného postupu súdu. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že v
konaní, ktoré bolo vedené na okresnom súde pod
č. 2Er/2219/2010 súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia dňa 09. 09. 2010, exekučným

titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. O žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa 06. 06. 2011 tak, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 16. 07. 2011. Následne
bola exekúcia zastavená uznesením zo dňa 19. 08. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 30.

09. 2011. Prvostupňový súd dospel k záveru, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom v čase začatia exekúcie pri aplikácii ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadok
exekučný súd lehotou 15 dní nebol viazaný. Vzhľadom k tomu, že exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok, prvostupňový súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal jednu zo zákonných podmienok pre
vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a to nesprávny
úradný postup okresného súdu. Z týchto dôvodov sa súd v ďalšom konaní ani nezaoberal skúmaním

otázky, či na strane žalobcu týmto prípadným nesprávnym úradným postupom vznikla škoda alebo iná
nemajetková ujma a či existuje príčinná súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody, prípadne nemajetkovej ujmy.

Vo vzťahu k prieťahom v súdnom konaní poukázal na to, že nie je možné konštatovať, že v danej

veci došlo k prieťahom v konaní, pričom toto oprávnenie má len ústavný súd, pričom poukázal aj na
ustálenú judikatúru ústavného súdu, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za
následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
(ÚS 46/01, I.ÚS 66/02, II.ÚS 57/01). Poukázal na prax žalobcu, ktorý podáva hromadne v rámci celej

Slovenskej republiky niekoľko tisíc až desiatok tisíc návrhov na exekúcie na základe exekučných titulov
- rozhodcovských rozsudkov a týmto de facto znemožňuje rozhodnúť súdom v primeraných lehotách,
pričom návrhy na exekúcie podáva opakovane a aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti, že
navrhovateľom používané exekučné tituly obsahujú neprijateľné podmienky a pre ich rozpor so zákonom
sa žiadosti o vydanie poverenia zamietajú. Okresný súd konštatoval, že zo strany okresného súdu v

rámci exekučného konania
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom
pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré by
zakladali právo navrhovateľa na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu, hoci
žalovaný mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol
tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. V rozsiahlom

odvolaní namietal najmä porušenie jeho práva na kontradiktórny súdny proces, v ktorom strany musia
mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň
musia mať možnosť sa oboznámiť
so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť
súdne rozhodnutie. Uvedené právo bolo žalobcovi upreté, nakoľko pred vynesením rozsudku nebol

oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k návrhu,
toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Pred vynesením rozsudku nebol
oboznámený so súdom vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému
dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť. Prvostupňovému súdu vytýkal,
že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania a súd vykonal dokazovanie,

ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu sám určil. Súd vykonal dokazovanie
listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny
založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v
exekučnomspiseatovzhľadomkfaktu,ževecsatýkanesprávnehoúradnéhopostupuštátnehoorgánu.
Žalobca ďalej namietal, že konaním súdu

mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom napriek tomu,
že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom
na splnenie podmienok spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu SRIV. ÚS 357/09). Žalobca v konaní uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému vec bola pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v

označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti,
nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V konaní bolo preto možné uskutočniť
len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo
neodkladným úkonom za danej situácie, okresný súd preto nemal vec meritórne prejednať. Vo vzťahu

k majetkovej škode v odvolaní namietal, že súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá
vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne
spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a
telekomunikačné výdaje,
pričom v tejto časti namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Okrem iného ďalej namietal, že nesúhlasí ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas

nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom
vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Žiadal rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.

Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie v zmysle § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného
súdu ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 212 ods. 1 odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 132 O. s. p.
a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 O. s. p.. Odvolací súd uvádza,
že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v napadnutom rozsudku,
ako aj s jeho odôvodnením, ktoré je vyčerpávajúce, zrozumiteľné, jasné a presvedčivé, námietky

žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za dôvodné a prijateľné.

K rozhodnutiu okresného súdu, ktorým zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania odvolací súd
uvádza, že sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť žalobu,
ktorousažalobcadomáhanáhradyškody,ktorábymalabyťspôsobenánesprávnymúradnýmpostupom

súdu,naktoromsudcavykonávasúdnictvonezakladádôvodnavylúčeniesudcu.Dôvodomnavylúčenie
sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde,
ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil
zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.
z. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/43/2013). Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že

Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane odmietol sťažnosti žalobcu, ktorými namietal porušenie
svojich základných práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil
všetkých sudcov okresných súdov, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu toho ktorého okresného
súdu. Ústavný súd sťažnosti žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci prerokovať a rozhodnúť takúto
vec(napr.sp.zn.I.ÚS89/2013,I.ÚS92/2013)sodôvodnením,žeokolnosť,žeovecinapriekrozhodnutiu

nadriadeného súdu rozhoduje sudca, ktorý by mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania
z jej prejednávania vylúčený, je dôvodom
na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa O. s. p. a ústavný súd nemá
právomoc preskúmať námietky sťažovateľa, že vo veci rozhodol nezákonný sudca.
Za takejto situácie odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol návrh

na prerušenie konania, ktorým sa žalobca domáha prerušenia konania do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného
sudcu a na nestranný súd považuje za vecne správne. Uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 13NcC/321/2012 - 9 zo dňa 15. 10. 2012 krajský súd o námietke zaujatosti vznesenejžalobcom v konaniach vedených na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 12C/200/2012,
12C/180/2012, 13C/162/2012, 12C/177/2012, 16C/121/2012, 16C/258/2012, 16C/247/2012,
12C/137/2012,16C/232/2012,8C/168/2012,16C/126/2012,16C/134/2012,8C/247/2012,8C/241/2012,

7C/68/2012, 8C/207/2012, 8C/203/2012, 9C/154/2012, 9C/214/2012, 8C/166/2012, 9C/175/2012,
9C/116/012, 16C/167/2012, 12C/329/2012, 8C/333/2012, 12C/320/2012, 9C/275/2012, 12C/117/2012,
9C/298/2012, 8C/277/2012, 9C/260/2012, 13C/222/2012, 13C/298/2012 a rozhodol tak,
že sudca Okresného súdu Rimavská Sobota X.. G. O. je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
vecí vedených na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 12C/200/2012, 12C/180/2012,

13C/162/2012, 12C/177/2012, 16C/121/2012, 16C/258/2012, 16C/247/2012, 12C/137/2012,
16C/232/2012, 8C/168/2012, 16C/126/2012, 16C/134/2012, 8C/247/2012, 8C/241/2012, 7C/68/2012,
8C/207/2012, 8C/203/2012, 9C/154/2012, 9C/214/2012, 8C/166/2012, 9C/175/2012, 9C/116/012,
16C/167/2012,12C/329/2012,8C/333/2012,12C/320/2012,9C/275/2012,12C/117/2012,9C/298/2012,
8C/277/2012,9C/260/2012,13C/222/2012,13C/298/2012.SudcoviaOkresnéhosúduRimavskáSobota
X.. V. G., Q.. H. U., X. O., X.. U. R., X.. U. P., X.. A. E., X.. H. Q., X.. A. B., Q.. U. G., Q.. G. P., X..

U. Q., X.. Q. S.,
X.. Q. G. a X.. B. S. nie sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania v uvedených veciach. Zákonnú sudkyňu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil,
nakoľko nebola zákonnou sudkyňou v exekučnej veci. Aj keď žalobca podal sťažnosť Ústavnému súdu
Slovenskej republiky na porušovanie základného práva zaručeného článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, ako

aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, otázku či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže
preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov, a teda nie ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, na čo odvolací súd
už poukázal vyššie. Okresný súd správne konštatoval, že žalobca ani nepreukázal,

že by v tejto konkrétnej veci podal žalobca ústavnú sťažnosť. Okresný súd teda dospel k správnemu
názoru, že neexistoval dôvod na prerušenie konania.

K podanému odvolaniu odvolací súd ďalej uvádza:

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi súdu
na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v
hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil,

aj náležite vyhodnotil. Nebolo možné prihliadnuť na námietku žalobcu, že okresný súd porušil jeho právo
na kontradiktórny súdny proces a to z dôvodov, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými
predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť
sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že nebol oboznámený s písomným
vyjadrením žalovaného k návrhu a uvedené vyjadrenie mu bolo doručené

so samotným rozsudkom vo veci samej, toto tvrdenie žalobcu je síce pravdivé, avšak odvolací súd
poukazuje na to, že žalovaný doručil vyjadrenie k žalobe len emailovým podaním okresnému
súdu dňa 19. 12. 2014 spolu s písomným ospravedlnením z účasti
na pojednávaní, ktoré súd vytýčil na deň 22. 12. 2014 a toto vyjadrenie v písomnom vyhotovení bolo
súdu doručené až dňa 29. 12. 2014. Odvolací súd poukazuje na to,

že z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že žalovaný v obdobných súdnych sporoch
podáva v zásade rovnaké vyjadrenie k žalobám žalobcu, pričom žalobcovi
je nepochybne známy obsah vyjadrení žalovaného k žalobám žalobcu, ktorými sa domáha plnenia
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu, ktorým mal
vzniknúťžalobcovitým,žesúdvexekučnomkonanínerozhodoložiadostisúdnehoexekútoraoudelenie

poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia žiadosti. Za danej situácie nemožno prvostupňovému súdu vyčítať nesprávny procesný
postup s prihliadnutím aj k tomu, že žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný, keď právny
zástupca žalobcu prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 17. 12. 2014, pojednávanie sa uskutočnilo
dňa 22. 12. 2014 a je zrejmé, že bola dodržaná lehota v zmysle § 115 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku. Žalobcovi nič nebránilo, keďže mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, dostaviť sa na
pojednávanie a oboznámiť sa aj s vyjadrením žalovaného, ktoré však ku dňu pojednávania bolo súdu
doručené len e-mailom.Tvrdenie žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania neobstojí,
odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd v súdenej veci nerozhodol rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, okresný súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 22. 12. 2014, účastníci na toto

pojednávanie boli riadne predvolaní.
Hoci žalobca bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a napriek
tomu sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, len podaním zo dňa
19. 12. 2014 súd požiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia
zásady nestranného súdu a sudcu, ktorým podaním zároveň žiadal súd o prerušenie konania až do

právoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyoústavnejsťažnosti,ktorejpredmetom
je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Keďže žalobca
sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnil
a ani neuviedol žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý sa pojednávania zúčastniť nemohol, okresný súd
dôvodne pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.
bez ohľadu na to, že žalobca podal návrh na zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie

konania. Bolo nielen právom, ale aj povinnosťou žalobcu na súdne pojednávanie sa dostaviť. Ak sa
žalobca vzdal dobrovoľne tohto práva,
nemôže byť prejednanie veci bez jeho prítomnosti na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas
predvolaný považované za postup súdu, ktorým by mu bola odňatá možnosť zúčastniť sa verejného
pojednávania, oboznámiť sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi,

a teda nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Práve zo správania sa žalobcu, resp. jeho
právneho zástupcu je zrejmá účelovosť konania spočívajúca v marení postupu súdu prejednať vec v
primeranej lehote bez prieťahov. Napriek tomu, že na pojednávanie
sa nedostavil ani žalovaný, pričom svoju neúčasť písomne vopred ospravedlnil a zároveň uviedol, že
nežiada o odročenie pojednávania okresnému súdu nič nebránilo, aby vec v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p.

Vzhľadom na to, podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd dôvodne zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania s tým, že súčasne žalobcovi nebolo žiadnym spôsobom odňaté právo konať pred
súdom, resp. jeho právo na kontradiktórny súdny proces, odvolací súd prejednal následne i rozhodnutie
okresného súdu vo veci samej. Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že okresný súd rozhodol

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia.

Odvolací súd z pripojeného spisu okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 2Er/2219/2010 zistil, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okresnému

súdu dňa 09. 09. 2010, pričom vykonateľným rozhodnutím bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu;
následne okresný súd požiadal stály rozhodcovský súd o doručenie rozhodcovských spisov, ktorú
povinnosť splnil rozhodcovský súd dňa
08. 11. 2010. Okresný súd následne robil výzvy vo vzťahu k právnemu zástupcovi oprávneného a
povinnej na preukázanie účelu poskytnutého úveru; oprávnený súdu doručil požadované listiny dňa 15.

03. 2011. Exekučný súd následne uznesením zo dňa 06. 06. 2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, v primeranej lehote doručil uznesenie právnemu zástupcovi
oprávneného, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 16. 06. 2011, pričom exekučný súd následne
uznesením exekúciu zastavil dňa 19. 08. 2011. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
30. 09. 2011.

Odvolací súd naviac poukazuje na to, že oprávnený voči uzneseniu, ktorým súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol,
a ani voči uzneseniu, ktorým exekučný súd exekúcie zastavil, nepodal odvolanie,
pričom uznesenia boli riadne doručené právnemu zástupcovi oprávneného, teda žalobca nevyužil riadne

opravné prostriedky a riadnym inštančným postupom sa nedomáhal zmeny, resp. zrušenia uznesenia,
ktorým súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie a až
následne sa domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy.

K námietke žalobcu v odvolaní, že súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla na

udržiavanie a správu informačného systému a z titulu výdajov, odvolací súd na zdôraznenie správnosti
záverov prvostupňového súdu odvolací súd poukazuje na to,
že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným
postupom, je zodpovednosť objektívna, bez zreteľa na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Základnýmipredpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je jednak v danej veci vytýkaný nesprávny úradný postup
okresného súdu, ďalej existencia škody a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým a zároveň jedným z rozhodujúcich

predpokladov zodpovednosti za škodu je práve nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy
štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z. z. za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Ak prvý a jeden z
rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu,
a to nesprávny úradný postup nebol v konaní zistený, naopak vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom a nebolo zistené,
že by okresný súd rozhodoval vo veci so zbytočnými prieťahmi, nedošlo k vzniku zodpovednosti štátu
za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom, nebol teda zistený jeden
zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti a preto okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími
predpokladmivznikuzodpovednostiatedaexistenciouškodyapríčinnousúvislosťoumedzinesprávnym

úradným postupom a touto škodou.

K ďalšej námietke žalobcu uvedenej v odvolaní, že žalobca hodlal pred súdom prostredníctvom
vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody,
a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, odvolací súd uvádza, že žalobcovi nič nebránilo tieto

dôkazy súdu predložiť s prihliadnutím už na hore zistené skutočnosti, že žalobca
bol na pojednávanie riadne predvolaný. Napriek riadnemu predvolaniu na pojednávanie
sa na toto pojednávanie nedostavil. Okrem toho, keďže žalobca už v žalobe tvrdil vznik majetkovej
škody, musel si byť vedomý výšky tejto majetkovej škody, a teda už v čase podania žaloby na súd musel
disponovať dôkazmi preukazujúcimi výšku škody.

Keďže však za situácie, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup ako základný predpoklad
vzniku zodpovednosti, nebolo dôvodné zaoberať sa ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti, a teda
aj výškou škody.

Vzhľadom na uvedené dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa a

ktoré nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať
v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2, 3

O. s. p.). Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z
ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní a súčasne správne aplikoval ustanovenie
§ 151 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc

ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. a ustanovenie § 151 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho
konania bol žalovaný, žiadne trovy odvolacieho konania si však neuplatnil, súd teda rozhodol, že
žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.