Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. január 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/590/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615202690
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1615202690.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: TOPA STAV, s.r.o., so sídlom Sverepec č. 446,
IČO: 46 308 326, zast. JUDr. Jánom Súkeníkom, advokátom v Považskej Bystrici, Stred 60/55, proti
odporcom: X/ P. K., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XX, V., X/ R. K., N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XX, V., X/ R. K.,
N.. XX.XX.XXXX, A. Y. XX, V., X/ E. K., N.. X.XX.XXXX, A. Y. XX, V.K., všetci odporcovia zast. JUDr.
Petrom Šmeringaiom a JUDr. Martinom Kellom, advokátmi CONSULTA v.o.s. so sídlom v Bratislave,

Šafárikovo nám. 4, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v konaní o určenie neúčinnosti
právnych úkonov, na odvolanie odporcov proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 12. októbra
2015 č.k. 6C/441/2015-68 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcom 1/
až 4/ nepredať, nezameniť, nedarovať, nezaťažiť a iným spôsobom nepreviesť na tretiu osobu alebo
nezaťažiť právom tretej osoby nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. Ú. V., D. na R. Č.. XXXX P. R. Č..
XXXX Okresného Ú. V., a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Predmetom už prebiehajúceho konania vo veci samej je určenie, že dohoda o vyporiadaní BSM a
podielového spoluvlastníctva, vecné bremeno, ktorá bola do katastra nehnuteľností zavkladovaná na

základe rozhodnutia Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pod. č. V 2115/14, právoplatného
dňa 23.07.2014, uzatvorená medzi P. K., A. Y. XX, V. na jednej strane a P. K., R. K., R. K. P. E. K., všetci
A. Y.Y. XX, V., na strane druhej, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pre kat. územie V. na R. Č.. XXXX a dohoda o
vyporiadaní BSM, dohoda o prevode majetku, vecné bremeno, ktorá bola do katastra zavkladovaná na
základe rozhodnutia Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru pod. č. V 2115/14, právoplatného

dňa 23.07.2014, uzatvorená medzi P. K. A. Y. XX, V. na jednej strane a P. K., R. K., R. K. P. E. K., všetci
bytom Y.Y. XX, V., na strane druhej, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
zapísaným Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, pre kat. územie V. R. Č.. XXXX, je voči
navrhovateľovi právne neúčinná. Návrh zdôvodnil tým, že navrhovateľ má voči dlžníkovi P. K. splatnú
pohľadávku vo výške 254.948,16 eur s príslušenstvom na základe vlastnej zmenky dlžníka zo dňa
05.06.2006, ktorá je predmetom súdneho konania, vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod

sp. zn. 5Zm/311/2014, na základe návrhu navrhovateľa na vydanie zmenkové platobného rozkazu zo
dňa 19.08.2014. V čase, keď medzi navrhovateľom a dlžníkom prebiehali mimosúdne rokovania o
uspokojení pohľadávky navrhovateľa, ukrátil dlžník svoj majetok, keď previedol svoje vlastnícke práva
k nehnuteľnostiam v kat. úz. Malacky, ktoré sú zapísané na R. Č.. XXXX P. R. Č.. XXXX na odporcov
v 1. až 4. rade. K prevodu došlo na základe „dohody o vyporiadní BSM a podielového spoluvlastníctva,
vecné bremeno“, ktorá bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti pod V - 2115/2014 a na základe „dohody

o vyporiadaní BSM, dohoda o prevode majetku, vecné bremeno“, ktorá bola zapísaná do katastra
nehnuteľností pod V - 2115/2014.Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcom 1/ až 4/ nakladať s nehnuteľnosťami v kat.
úz.V.,K.B.D.naR.Č..XXXXP.naR.Č..XXXX,najmäichnepredať,nezameniť,nedarovať,nezaťažiťa

iným spôsobom nepreviesť na tretiu osobu alebo nezaťažiť právom tretej osoby a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.
Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že konanie dlžníka,
keď previedol nehnuteľnosti na odporcov preukazuje jeho snahu zbaviť sa majetku a tým znemožniť
navrhovateľovi uspokojiť svoju pohľadávku. Vzhľadom na skutočnosť, že odporcovia sú vo vzťahu k

dlžníkovi osoby blízke, existuje dôvodná obava, že títo prevedú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
na tretie osoby, prípadne ich zaťažia právom tretej osoby. Dôvodnosť obavy je preukázaná tým, že
odporcovia už pri nadobudnutí nehnuteľnosti zriadili práve v prospech dlžníka právo zodpovedajúce
vecnému bremenu spočívajúce v doživotnom užívaní nehnuteľnosti. Mal za to, že v danom prípade
nevydaním takéhoto predbežného opatrenia by bol ohrozený výkon budúceho súdneho rozhodnutia.
Okrem toho pohľadávka navrhovateľa aktuálne predstavuje cca 400.000,- eur, na uspokojenie ktorej

bude potrebné použiť i predmetné nehnuteľnosti, pričom reálne hrozí obava, že odporcovia by mohli
opätovne nehnuteľnosti zaťažiť právami tretích osôb alebo prevodom vlastníckeho práva k ním, čím by
bol výkon budúceho súdneho rozhodnutia ohrozený.
Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia a ostatného spisového materiálu,
súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery

medzi navrhovateľom a odporcami 1/ až 4/ tak, aby výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti nebol
ohrozený.
Proti tomuto uzneseniu podali včas odvolanie odporcovia namietajúc, že v danom prípade neboli
splnené dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia, keď nárok navrhovateľa uplatňovaný v konaní
je nedôvodný (nedostatočne osvedčený), obavy z ohrozenia nároku rovnako neboli odôvodnené

žiadnou konkrétnou skutočnosťou. Prevodom nehnuteľností z P. K. na osoby jemu blízke došlo k
realizácii rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 25. júna 2014 č.k. 5C/283/2014. Od nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam odporcami uplynul viac ako rok, odporcovia však neprejavili
žiaden záujem o ďalších prevod. Argument, podľa ktorého samotná skutočnosť, že odporcovia sú vo
vzťahu k prevodcovi osoby blízke, je nedostatočný. Rovnako pokiaľ na prevedených nehnuteľnostiach

bolo zriadené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, táto skutočnosť len potvrdzuje, že skutočným
dôvodom prevodu bolo vyporiadanie BSM a realizácia súdneho rozhodnutia. Ďalej poukázali na
skutočnosť, že odporkyne 3/ a 4/ sú maloleté, pokiaľ by aj chceli nehnuteľnosti ďalej prevádzať,
potreboval by takýto právny úkon schválenie súdu. Súčasne odvolatelia poukázali na ustanovenie § 42b
ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v prípade, ak nie je možné, aby veriteľ požadoval

uspokojenie svojej pohľadávky z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi, má právo na náhradu v peniazoch voči
tomu, kto mal z tohoto úkonu prospech. Neobstojí preto argumentácia navrhovateľa, podľa, ktorej v
prípade nenariadenia predbežného opatrenia by navrhovateľovi hrozila nenapraviteľná ujma.
V ďalšom odporcovia poukázali na skutkové okolnosti celého prípadu v širšom kontexte, v zmysle
ktorých považujú nadobudnutie pohľadávky zabezpečenej zmenkou navrhovateľom za sporné resp.

ktorá pohľadávka mala zaniknúť započítaním. Neplatnosť prevodu pohľadávky je pritom samostatným
predmetom sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 18C/137/2015. Hoci
samotné nadobudnutie pohľadávky navrhovateľom považujú odporcovia za sporné, navrhovateľ mohol
pohľadávku uspokojiť v celom rozsahu výkonom záložného práva, kde však navrhovateľ konal vedome
na škodu P.predajom zálohu pod cenu), ktorý z uvedeného dôvodu realizoval započítanie, vedúce k

zániku pohľadávky navrhovateľa. P. K. P. P. K.Á. nakoniec uzatvorili v ostatnej časti majetku BSM
samostatnú dohodu, na základe ktorej sa vlastníkom ostatného majetku stal P. K.. Zo všetkých vyššie
uvedenýchdôvodovmaliodporcoviazato,ženariadeniupredbežnéhoopatreniachýbaakýkoľvekdôvod
a toto je ničím neodôvodneným zásahom do vlastníckych práv odporcov. Navrhli preto, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmenil a návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcov rozporoval tvrdenia o neplatnosti prevodu
pohľadávky či jej neexistencii respektíve zániku, pohľadávka podľa neho sporná nie je, pokiaľ doposiaľ
nebol vydaný zmenkový platobný rozkaz, dôvodom sú len obštrukcie zo strany dlžníka, ktorý podal návrh
o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky na Okresný súd Bratislava II. Dlžník nevlastní

žiaden iný majetok, z ktorého by bolo možné pohľadávku navrhovateľa uspokojiť, k návrhu na zrušenie
BSM za trvania manželstva došlo v čase, kedy mal dlžník vedomosť o pohľadávke navrhovateľa.
Odporcovia podľa navrhovateľa vykonávajú právne úkony, ktoré sú v záujme dlžníka a jednoznačne nimi
ohrozujú výkon rozhodnutia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Ani ustanovenie § 42b ods. 4 O.z.nemôže vytvárať prekážku pre poskytnutie navrhovanej právnej ochrany veriteľa, ktorý dostatočným
spôsobom osvedčí, že bez nariadenia predbežného opatrenia mu môže vzniknúť značná a dokonca
neodstrániteľná ujma. Rozhodnutie vo veci samej má byť použité na účely exekučného konania, ak

by došlo k prevodu nehnuteľností alebo ich zaťaženiu v prospech tretej osoby, navrhovateľovi by bolo
znemožnené v rámci exekučného konania uspokojenie svojej pohľadávky, bol by nútený opätovne podať
žalobu voči odporcom o peňažnú náhradu, čím by sa uspokojenie pohľadávky opätovne oddialilo. Z
týchto dôvodov navrhol navrhovateľ potvrdenie napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolanie bolo podané
dôvodne.
Inštitút predbežného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu, predstavuje prostriedok na
dočasné riešenie situácie, ktorá nastala buď v pomere medzi účastníkmi konania alebo vtedy, ak je
obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Jeho základným atribútom je dočasnosť a
provizórnosť.

Zmyslom právnej úpravy predbežných opatrení obsiahnutej v ustanoveniach § 74 a nasl. O.s.p. je rýchlo
a pružne vyriešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu pred začatím súdneho konania alebo
počas neho (§ 102 ods. 1 O.s.p.), odôvodnený spomínanou nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy
pomerov účastníkov konania alebo obavou z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia (nie je vylúčená
ani vzájomná kumulácia týchto dôvodov).

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych
a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 74 O.s.p. Úspech účastníka konania, ktorý sa
domáha nariadenia predbežného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku
(práva) medzi účastníkmi konania, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie
nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. Samotný nárok

teda nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je
súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z
účastníkov ohrozené. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením
súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo
veci samej. V každom prípade je teda potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti

potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako
aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia navrhovaného pred podaním návrhu vo veci samej musí byť tiež zrejmé, čoho
sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej, čo je odôvodnené tým, že súd pri rozhodovaní o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia posudzuje potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov

konania alebo obavu z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia práve vo vzťahu k nároku, ktorý má byť
uplatnený vo veci samej. Predbežným opatrením však nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, len
sa ním zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi
účinkami predbežného opatrenia, ktoré v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo
inej ujmy, a ak k nej došlo, aj jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady

vyžadované zákonom pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb, a teda
posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie predbežného opatrenia.
Aj vlastnícke a užívacie právo, ktoré požíva ústavnú a zákonnú ochranu, je pritom možné obmedziť
dočasnou úpravou pomerov, t.j. dočasným zákazom dispozície a jeho užívania a to vtedy, ak by výkon

vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami (právami).
V predmetnej veci sa navrhovateľ domáha uloženia zákazu odporcom konkrétnym spôsobom nakladať
s nehnuteľnosťami, do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej, predmetom ktorého konania je
žaloba o určenie neúčinnosti právnych úkonov dôvodiac, že vzhľadom na príbuzenský vzťah odporcov k
dlžníkovinavrhovateľaexistujedôvodnáobava,žetítoprevedúvlastníctvonehnuteľnostínatretieosoby,

prípadne ich právom tretej osoby zaťažia.
Navrhovateľ nebezpečenstvo existencie bezprostredne hroziacej ujmy vidí v ohrození budúceho výkonu
súdneho rozhodnutia v prípade jeho úspechu vo veci, ak by v priebehu konania došlo k scudzeniu
uvedených nehnuteľností odporcami. Pre nariadenie predbežného opatrenia však zákon, okrem
osvedčenia pravdepodobnosti návrhom uplatneného nároku, predpokladá aj osvedčenie existencie

dôvodnej (nie akejkoľvek) obavy z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia a naliehavosti
potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Táto obava musí vyplývať z konkrétneho
konania odporcov smerujúceho k nakladaniu s nehnuteľnosťami a navrhovateľ existenciu dôvodnej
obavy a nebezpečenstva vzniku bezprostredne hroziacej ujmy musí osvedčiť listinnými dôkazmi (napr.listom vlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti s vyznačenou plombou, ktorá deklaruje nadchádzajúcu
zmenu vlastníckeho práva, inzerovanie ponuky na predaj uvedenej nehnuteľnosti a pod.). V opačnom
prípade nemožno pomery medzi účastníkmi konania, aj keď len dočasne, upraviť tak výnimočným a

závažným procesným prostriedkom ako je predbežné opatrenie. Na uvedených požiadavkách sa pritom
zhoduje aj ustálená súdna prax.
Z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a listinných dôkazov založených v súdnom spise
však nemožno vyvodiť riadne osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy
a naliehavosti procesnej prevencie, argumentáciu navrhovateľa bez podloženia konkrétnych dôkazov

možno chápať len ako subjektívne a hypotetické modelovanie možných situácií ústiacich do
predpokladaných záverov, čo bez ďalšieho nemôže požívať ochranu zabezpečenú predbežným
opatrením. Navrhovateľ žiadnym spôsobom neosvedčil konanie odporcov smerujúce k nakladaniu s
nehnuteľnosťami, ktoré by odôvodňovalo naliehavosť zásahu súdu a okamžité poskytnutie ochrany
navrhovateľovi pred nebezpečenstvom vzniku bezprostredne hroziacej ujmy. Jeho argumentácia
je založená len na možných hypotézach a subjektívnych pocitoch navrhovateľa smerujúcich k

presvedčeniu, že odporcovia budú s nehnuteľnosťami nakladať, keďže s nimi nakladať môžu, čo je
samo osebe nepostačujúce.
Súd prvého stupňa preto nesprávne zhodnotil, že navrhovateľ osvedčil naliehavosť potreby dočasnej
úpravy pomerov medzi účastníkmi konania a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy,
akozákladnýchpodmienokprenariadeniepredbežnéhoopatrenia,ktorýchdanosťnemôžebezďalšieho

vyplývaťlenzosubjektívnychaničímnepodloženýchobávapocitovúčastníka,ktorýnavrhujenariadenie
predbežného opatrenia.

Z vyššie uvedených dôvodov je tak zrejmé, že chýbajú základné predpoklady pre nariadenie
predbežného opatrenia, odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

nesprávne zmenil (§ 220 O.s.p.) a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O náhrade trov predbežného opatrenia vrátane trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v
konečnom rozhodnutí súdu o veci samej ( § 145 O.s.p.).