Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/145/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312206455
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8312206455.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobkyne: K.. M.E. U., W.. XX.X.XXXX,
F. V. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, Námestie slobody 25, Humenné, proti
žalovanej: Y.. Ľ. F., W.. XX.X,XXXX, M. F. L. XXXX/X, Q., M. Č. F. R. XX, Q., zastúpenej advokátkou
JUDr. Tatianou Andrejcovou, Laborecká 1896/58, Humenné, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 8.9.2014 č. k. 5C/84/2012-394, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania 99,33 eur k rukám
zástupkyne žalovanej JUDr. Tatiany Andrejcovej, advokátky v Humennom, do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 5C/84/2012-394 žalobu zamietol. Žalobkyňa je povinná zaplatiť
žalovanej trovy konania v sume 495,96 eur na adresu právnej zástupkyne žalovanej v lehote do 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo 16.5.2012 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej
ochrany osobnosti, kde žiadala súd, aby zaviazal žalovanú k povinnosti zdržať sa tvrdení o žalobkyni,
že je nezodpovedná pracovníčka, ktorá opakovane porušovala pracovnú disciplínu. Súd má zaviazať
žalovanú k povinnosti odvolať svoje tvrdenia o žalobkyni, že je nezodpovedná pracovníčka, ktorá
opakovane porušovala pracovnú disciplínu a je povinná sa žalobkyni verejne ospravedlniť do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej sa žalobkyňa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy 5.000,- eur
a náhrady trov konania. K neoprávneným zásahom zo strany žalovanej malo dôjsť tým, že žalovaná
o žalobkyni rozširovala a rozširuje nepravdivé informácie o tom, že je to nezodpovedná pracovníčka,
ktorá opakovane porušuje pracovnú disciplínu a že mala sa nedôstojne a neprípustne správať voči
žiakom A. Š. L. Y. Š. U. U. Q.. Tieto informácie mala rozširovať aj medzi obyvateľmi I. U. Q., čím
dochádza zo strany žalovanej k neoprávnenému zásahu do práv žalobkyne na jej česť, dôstojnosť
a vážnosť v spoločnosti. Danie výpovede považuje žalobkyňa za poškodenie jej osoby, ktorým došlo
k zníženiu jej vážnosti a cti na pracovisku a vo verejnom živote. Žalobkyňa považovala za zásah do
svojich osobnostných práv celé konanie okolo výpovede, ako aj samotné konštatovanie porušenie
pracovnej disciplíny, či upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, v dôsledku čoho prišla o funkciu
predsedníčky rady školy. Žalovaná pred členmi školskej rady verejne prehlásila, že výpoveď žalobkyne
bola z dôvodu opakovaného porušenia pracovnej disciplíny a je potrebné zorganizovať doplňujúce voľby
do školskej rady a zvoliť nového predsedu školskej rady. Tým ju žalovaná poškodila pred pedagogickými
a nepedagogickými zamestnancami školy, rodičmi a poslancami Obecného zastupiteľstva. Keďže jej

bola daná výpoveď pre opakované porušenie pracovnej disciplíny, takéto doklady ju poškodili najmä pri
hľadaní nového zamestnania, kde prijatie do zamestnania bolo sťažené. Došlo k jej poškodeniu ako
poslankyne obecného zastupiteľstva a jej kandidatúry na funkciu starostky Obce v V.. Žalovaná ju mala
poškodiť aj nesprávnym vypracovaním podkladov k daňovému priznaniu za rok 2011.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Podanie žaloby nie je jasné a nie je jasné, akým konaním, alebo
výrokmi malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Nie je jasné, či konaním žalovanej ako
fyzickej osoby malo dôjsť k zásahom do osobnostných práv žalobkyne, alebo konaním žalovanej ako
riaditeľky školy, na ktorej žalobkyňa pracovala pri výkone svojich pracovných povinností. Nikdy sa u
žalobkyni z pozície riaditeľky základnej školy, na verejnosti, ani pred žiakmi o žalobkyni nevyjadrovala,
ani v súkromí nepovedala, že nie je zodpovednou pracovníčkou a že zo strany žalobkyne došlo k
opakovanému porušeniu pracovnej disciplíny. Takto sa nevyjadrovala ako fyzická osoba na verejnosti
pred cudzími ľuďmi. Práve nespokojnosť s nevhodným správaním žalobkyne vyjadrili rodičia žiakov,
ktorí sa so sťažnosťou obrátili na žalovanú ako riaditeľku školy už v apríli 2009. Okolnosti podania
výpovedí boli predmetom jednania na okresnom súde o neplatnosť výpovede. Samú výpoveď nemožno
považovať za zásah do osobnostných práv žalobkyne zo strany žalovanej. Upozornenia o porušení
pracovnej disciplíny boli uložené komisiou, pričom jej konanie vyplývalo z pozície riaditeľky školy, ktorá
je povinná hodnotiť zamestnancov a nemôže ich hodnotiť pozitívne, pokiaľ sa v práci zamestnanca
vyskytnú nedostatky, na ktoré je povinná poukázať. Sťažnosti žalobkyne na štátnu školskú inšpekciu
sa týkali riadiacej činnosti a kontrolnej činnosti riaditeľky školy a nesúviseli s právami žalobkyne. Keď
žalobkyňa prišla o funkciu v rade školy, nie je to vinou žalovanej, ktorá ani nemá kompetenciu a dosah na
fungovanie Rady školy. Ak sa žalobkyňa rozhodla nekandidovať v roku 2010, je to jej osobné právo. Nie
je pravdou to, aby žalovaná zavinila výsledky volieb v roku 2009, že sa žalobkyňa nestala starostkou
Obce V..

Súd bol oboznámený s priestupkovým spisom OO PZ V. Č.. T.. I.-T.-XXX/PP-V.-XXXX, ktoré sa
týkalo oznámenia žalobkyne z 8.6.2009 na konanie majúce znaky priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu, ktorého sa mala dopustiť žalovaná v Obci U. Q. v škole. Žalovaná mala žalobkyňu urážať
uštipačnými poznámkami na pracovisku, podrývať jej autoritu, vystavovať ju posmechu pred kolegyňami
a kolegami a ponižovať jej ľudskú dôstojnosť. Tým mala navodiť stav choroby a následným konaním
spôsobiť zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne.

Okresný súd opakovane vyzýval žalobkyňu, aby špecifikovala zásahy žalovanej do osobnostných práv
žalobkyne, pre ktorú podala žalobu o ochranu osobnosti. Z podaní žalobkyne vyplývajú len všeobecné
tvrdenia v súvislosti s konaním o neplatnosť výpovede. Na to žalobkyňa reagovala opäť všeobecnými
tvrdeniami tom, že žalovaná o nej podávala negatívne informácie. Keď súd vyzval žalobkyňu, aby uviedla
konkrétnych svedkov, ktorí by mali dosvedčiť a objasniť v konaní tvrdené skutočnosti žalobkyňou, tak
žalobkyňa si nevedela spomenúť na konkrétne znenie informácii, ktoré by mala žalovaná rozširovať
pred ľuďmi a ktoré by mali potvrdiť navrhovaní svedkovia F. L., Y. Š., U. Q., Y.C. T., či niektorí rodičia
žiakov. Aj na pojednávaní 8.9.2014 žalobkyňa nekonkretizovala výroky žalovanej, ktoré mala povedať
pred svedkami, pretože tieto konkrétne výroky nepozná.

Z doloženého priestupkového spisu OO PZ U. V. Č.. T.. I.-T.-XXX/PP-V.-XXXX trestné oznámenie pre
nevhodné správanie žalovanej na porade konanej v auguste 2009 bolo odložené z dôvodu, že sa
nejedná o priestupok proti občianskemu spolužitiu, ale o pracovnoprávny vzťah medzi riaditeľkou a jej
podriadenou. Ich riešenie nie je v kompetencii správnych orgánov.

Súd posudzoval návrh žalobkyne podľa § 11 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., že fyzická osoba
má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj
súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 OZ, fyzická osoba má právo
najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa
odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo
postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosti vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobkyňa svoj nárok na ochranu osobnosti vyvodzuje z
konania o neplatnosť výpovede, v ktorej bola úspešná a kde návrhu žalobkyne bolo vyhovené. Žalobkyňa
bola toho názoru, že z takéhoto konania o porušení pracovnej disciplíny a následnej výpovede bola
žalobkyňa poškodená práve konaním žalobkyne. Zásahom do osobnostných práv žalobkyne malo
dôjsť výrokmi žalovanej o tom, že žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu, a to nielen v škole, ale aj
v súkromí. Konkrétne výroky žalovanej, ktoré by poškodzovali žalobkyňu, neboli v priebeh konania
uvedené. Boli len podávané všeobecné informácie o tom, že zo strany žalovanej došlo k negatívnym
vyjadreniam na adresu žalobkyne, a to pred svedkami, ktorých navrhla vypočuť. Súd návrh na výsluch
svedkov zamietol s poukazom na to, že dôkaznou povinnosťou žalobkyne, pokiaľ sa týka žaloby o
ochranu osobnosti, je presné vymedzenie zásahu žalovanej do jej osobnostných práv. Ak sa žiada
nielen ospravedlnenie, ale aj náhrada nemajetkovej ujmy, je potrebné presne vymedziť tieto zásahy a
poškodenia, ktoré by mali byť v takej miere, že už nepostačí ospravedlnenie, ale je na mieste priznať
aj náhradu nemajetkovej ujmy. Nie je možné, podľa súdu, uplatňovať nároky na ochranu osobnosti,
pokiaľ nie sú známe konkrétne výroky, ktoré mala učiniť žalovaná pred cudzími osobami na jej adresu.
Žalovaná popierala tvrdenia žalovanej o negatívnych vyjadreniach na verejnosti na adresu žalobkyne a
svedkov ani nepozná. Žalovaná konala ako riaditeľka ZŠ a keby aj nejaké výroky učinila na pracovisku,
nemohlo dôjsť k zásahom do osobnostných práv žalobkyne, pretože žalovaná konala v rámci svojich
pracovných povinností, kde je prípustný určitý stupeň kritiky, ak je pravdivá a svojou formou primeraná.
Neoprávneným zásahom nie je ani upozornenie, podnety či sťažnosti, ktoré boli urobené primeraným
spôsobom. Práve žalovaná v konaní doložila písomné dôkazy svedčiace o tom, že práve správanie
sa žalobkyne voči nej je v rozpore so zákonom, dobrými mravmi poškodzuje ju. Tieto dôkazy súd síce
oboznámil, ale nevyhodnocoval, keďže predmetom konania je ochrana osobnosti zo strany žalobkyne
voči žalovanej a nie naopak. Naviac tieto dôkazy nemajú priamu súvislosť s predmetom tohto konania.
Na základe vykonaného dokazovania potom súd dospel k záveru, že žalobu je neopodstatnenú a v
celom rozsahu ju zamietol. Žalobkyňa nepreukázala, aby žalovaná zasiahla do jej osobnostných práv.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešná žalovaná má právo na
náhradu trov konania proti neúspešnej žalobkyni na trovách právneho zastúpenia 495,96 eur priznaných
ako náhrada za zastúpenie advokátom podľa Vyhl. č. 655/2004 Z. z. za 5 úkonov právnej pomoci.

Proti rozsudku okresného súdu dala odvolanie žalobkyňa. Podľa žalobkyne súd nesprávne posúdil
podstatu žaloby. Súd pri odôvodnení rozsudku priamo vylúčil okolnosti, ktoré predchádzali sporom
o neplatnosť výpovede, kde bola žalobkyňa úspešná a súd jej dal za pravdu. Tu súd výpoveď a
dôvody výpovede vyhlásil za neplatnú. Žaloba o ochranu osobnosti spočíva na iných skutkových
okolnostiach a zopakovaného konania v čase podania neplatnosti výpovede a po nej. Tieto okolnosti boli
konkretizované v písomných vyjadreniach. Žalovaná dlhodobo vedome šíri nepravdivé záporné tvrdenia
o žalobkyni medzi zamestnancami školy, rodičmi žiakov aj pred nezainteresovanými osobami v obci U.
Q. a mimo nej. Žalovaná cieľavedome vytvára na pracovisku také situácie, pri ktorých ukladá žalobkyni
nesplniteľné úlohy, čím sa snaží navodiť dojem jej odbornej neschopnosti.

Podľa odvolateľky, súd vec nesprávne právne posúdil a nevykonal ani dostatočné skutkové zistenie. Keď
súd nevykonal výsluch navrhovaných svedkov, došlo k porušeniu práv žalobkyne ako účastníčky konania
na spravodlivý súdny proces. Nebol vykonaný výsluch svedkov ako zákonný procesný dôkaz, a tak
bola vytvorená objektívna prekážka na naplnenie práva žalobkyne podľa článku 46 Ústavy Slovenskej
republiky, kde nemohla sa domôcť svojho práva na nestrannom a nezávislom súde. U žalobkyne došlo k
porušeniu zásady spravodlivého súdneho procesu podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.

Žalobkyňa navrhla vypočutie svedkov, ktorí mali objasniť charakter relevantných udalostí a ostatných
podstatných súvislostí. Boli uvedené konkrétne dátumy inkriminovaných udalostí, ich opis a mená
konkrétnych účastníkov. Odmietnutím vypočutia svedkov súdom prvého stupňa došlo k znevýhodneniu
žalobkyne v pomere k druhej strane. Cielené a zámenné konanie žalovanej a zverejnením informácie
o žalobkyni navodili zápornú negatívnu reakciu okolo žalobkyne, čo malo byť preukázané výsluchom
navrhovaných svedkov.

Žalobkyňa poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu 1Cz 32/78, že na úspešné uplatnenie práva na
ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, ak zásah bol objektívne spôsobilý
narušiť alebo ohroziť tieto práva. Žalobkyňa sa o konaní žalovanej vždy dopočula nepriamo, aj keď

sa jej priamo dotýkali. Zásahy boli následkom konania žalovanej, pričom ľudia v okolí ju posudzovali
na základe nepravdivých informácií ako osobu porušujúcu pracovnú disciplínu, konfliktnú osobu, osobu
ohrozujúcu chod školy, či absentérku a podobne. Takéto zásahy žalovanej vyvolávali aj zhoršenie
zdravotného stavu u žalobkyne a následnú práceneschopnosť spojenú s hospitalizáciou. K vadám
konania patrí takisto nepresná selektívna informácia v odôvodnení rozsudku na strane 6, keď okresný
súd nekorektne uviedol, že žalobkyňa nemôže uviesť mená svedkov, pretože nemá dôkaz. Opak je
pravdou. Mená konkrétnych osôb sú uvedené v špecifikácii žaloby v zozname navrhnutých svedkov na
vypočutie.

Keď súd zamietol návrh na vypočutie svedkov, tak nemohlo dôjsť k objektívnemu zisteniu skutkového
stavu. Navrhnutí na vypočutie svedkovia by nevyhnutne ozrejmili všetky okolnosti a nedošlo by k
zamietnutiu žaloby. Žalobkyňa samozrejme nemôže citovať všetky záporné výroky žalovanej na jej
adresu v situácii, keď žalobkyňa nebola fyzicky prítomná, alebo preukázať dôsledky osočovania zo
strany žalovanej môže, a to výsluchom navrhovaných svedkov.

V odôvodnení rozhodnutia chýba viacero podstatných záležitostí, ktoré boli predmetom súdneho sporu.
Medzi ne možno zaradiť nedôvodnú dlhodobú prezentáciu žalobkyne na úradoch ako absentérky, t. j.
osoby, ktorá vedome porušuje pracovnú disciplínu. Žalobkyňa tak utrpela nielen morálnu ujmu, ale mala
aj finančné straty za neospravedlnenie jej neprítomnosti v práci. Došlo k prerušeniu úhrady platieb za
žalobkyňu pre Sociálnu poisťovňu a zdravotnú poisťovňu. V prípade platnosti udelenej absencie by tieto
platby mala hradiť žalobkyňa.

Zamietnutím žaloby došlo k zásahu do práv na spravodlivý súdny proces, kde bez doplnenia
dokazovania nie je možné objektívne zistiť skutkový stav. Nie je možné rozsudok považovať za správny.
Navrhuje zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná k podanému odvolaniu navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a priznať náhradu
trov odvolacieho konania 99,33 eur. Žalobkyňa v priebehu celého konania iba všeobecne a nepravdivo
tvrdila, že z jej strany došlo k zásahom do osobnostných práv žalobkyne. Aj žaloba je odôvodnená ako
dôsledok konania o neplatnosť výpovede, s ktorou bola úspešná. Aj údaje o zverejňovaní informácií o
žalobkyni boli len vo všeobecnej rovine, žiadnym spôsobom nešpecifikované, čo presne o nej povedala
predtým. Nikdy nebolo uvedené konkrétne vyjadrenie, ktoré by malo znížiť jej dôstojnosť, vážnosť a česť
a bolo by objektívne spôsobilé ohroziť jej zdravie alebo postavenie pri uplatnení v spoločnosti.

Zhoršenie zdravotného stavu pre správanie žalovanej je len účelovým a zavádzajúcim tvrdením, pričom
je známe, že žalobkyňa sa dlhodobo domáha získania invalidity, čoho dôsledkom je aj spor so Sociálnou
poisťovňou na Krajskom súde v Prešove. Žalovaná tvrdí, že vždy sa správala k žalobkyni slušne a
profesionálne. Nie je si vedomá žiadneho pochybenia v tom smere, čo preukazujú aj všetky kontroly v
oblasti školstva, ako aj výsledky trestných konaní.

K vyjadreniam žalobkyne o údajnom šírení nepravdivých informácií žalovaná doložila zápisnice z
pracovných porád, rodičovských združení a ďalšie listinné dôkazy. Žalobkyňa podala mnoho sťažností,
udaní, trestných oznámení, čo považuje za zastrašovanie jej osoby. Žaloba je účelová so snahou
získania finančných prostriedkov na základe úspechu v spore o neplatnosť výpovede.

Žalovaná sa stotožňuje s tvrdením súdu, že zo žiadneho podania žalobkyne nie je zrejmý zásah do
jej osobnostných práv. Žalobkyňa nekonkretizovala jej výroky, ktoré mala uviesť pred navrhnutými
svedkami. Nebolo zrejmé, aké konkrétne skutočnosti by mali svedkovia vyjadriť a čo by chcela žalobkyňa
svedeckými výpoveďami preukázať. Súd postupoval správne, keď vypočutie týchto svedkov nevykonal.
Navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a k tomu dodáva:

Žalobkyňa v konaní uplatnila právo na ochranu osobnosti podľa § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka,
pretože fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia a svojho mena a prejavu osobnej povahy. Výpočet zákonom

chránených zložiek osobnosti sa tu uvádza len príkladmo, teda môže medzi ne patriť aj ochrana
osobného súkromia a intímnej sféry osobnosti občana, pričom nie je významné, či neoprávnený zásah
bol spôsobený zavinene alebo nezavinene, alebo vedome či nevedome. Nevyžaduje to ani vyvolanie
následkov, stačí, že neoprávnený zásah bol spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo narušenie chránených
práv osobností fyzickej osoby. Za neoprávnený zásah sa nepovažuje ale kritika, ak je oprávnená a
súčasne svojou formou primeraná. Neoprávneným zásahom nie sú ani podnety, upozornenia a sťažnosti
urobené primeraným spôsobom adresované príslušným orgánom. Ak sa dotknutý účastník domáha
ochrany osobností podľa príslušných ustanovení zákona, musí ale identifikovať takéto zásahy do jeho
osobnostných práv, čo už je bremeno tvrdenia podľa procesných predpisov, kde v prípade neunesenia
takéhoto dôkazného bremena, nemusí byť účastník úspešný v spore. Na tom je založené aj rozhodnutie
okresného súdu, ktorý nevyhovel návrhu žalobkyne práve s poukazom na to, že pri vymedzení zásahov
žalovanej do chránených osobnostných práv žalobkyňa nebola konkrétna a nevedela uviesť konkrétne
prípady takýchto zásahov, ktoré by mal hodnotiť súd a následne do budúcna uložiť žalovanej zdržať sa
tvrdení o žalovanej, že je nezodpovedná pracovníčka, ktorá opakovane porušuje pracovnú disciplínu,
že je povinná odvolať svoje tvrdenia o žalobkyni, že je nezodpovedná pracovníčka, pričom v prípade
preukázania neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti a aby sa odstránili následky
zásahov, má byť žalobkyňa aj primerane odškodnená - zadosťučinená čiastkou 5.000,- eur s poukazom
na § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Primeranosť zadosťučinenia závisí od okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu a bude
spočívať v morálnom plnení, napr. v ospravedlnení, či odvolaní urážlivých výrokov a v krajnom prípade aj
v peňažnej satisfakcii, ak došlo k výraznému zásahu do práv na ochranu osobností. Okresný súd vo veci
poukázal na to, že žalobkyňa nevedela vymedziť skutkovo prípady, kedy zo strany žalovanej malo dôjsť
k zásahom do osobnostných práv žalobkyne. Právna zástupkyňa žalovanej jasne vo svojom písomnom
vyjadrení k žalobe uviedla, že z podania žaloby, či z doterajších vyjadrení žalobkyne nie je zrejmé,
aké konkrétne vyjadrenie, resp. konania znížili dôstojnosť, vážnosť, čestnosť a objektívnosť žalovanej
a boli spôsobilé ohroziť jej zdravie alebo postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Samá žalobkyňa na
pojednávaní 8.9.2014 uviedla, že z predchádzajúceho súdneho konania ohľadom neplatnosti výpovedí
sa cítila byť v konaní žalovanej poškodená, pretože po ukončení sporu bola vystavená neustálemu
psychickému tlaku zo strany žalovanej. Preto neuviedla konkrétne kroky poškodzovania zo strany
žalovanej. Iba preto žiadala, aby súd predvolal svedkov a svedkovia by uviedli konkrétne výroky, ktoré
pred nimi učinila žalovaná, pretože sa od nich dozvedela, že ju žalovaná ohovárala, že ju poškodzuje
nejakým spôsobom, že je nezodpovedná osoba a podobne. Na doplňujúcu otázku súdu žalobkyňa
uviedla, že som doteraz nekonkretizovala výroky konkrétne, ktoré by mohla žalovaná povedať pred
svedkami, je to len tak preto, že tieto konkrétne výroky ja nepoznám. Keď žalobkyňa vytýka súdu
prvého stupňa, že nevypočul navrhovaných svedkov na okolnosti, ktoré by sa týkali práve konania
žalovanej vo vzťahu k nej a potrebujú ochranu osobnosti podľa § 3, 11 Občianskeho zákonníka a
uviedla, aké informácie boli šírené žalovanou medzi ľuďmi, tak žalobkyňa uviedla, že momentálne si
nespomína po uplynutí takejto doby na tieto okolnosti, aby to presne povedala. Žalobkyňa sa paradoxne
dostala do situácie, keď požadovala ochranu od súdu pre výroky žalovanej proti nej, pričom nevedela
konkretizovať situáciu, ku ktorej k takýmto skutočnostiam došlo, kto bol prítomný, čo bolo konkrétne
povedené, pričom práve takéto tvrdenia majú byť základom nároku žalobkyne na preukázanie toho, že
malo dôjsť k tvrdeným neoprávneným zásahom, že to vyžadujú ochranu proti nim a že potrebuje na
to primerané zadosťučinenie a naviac, že takýmito vyjadreniami došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej
osoby, jej vážnosti v spoločnosti a že má nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch (§ 13 ods. 2
OZ). Ak je podaná žaloba na ochranu osobnosti, má byť účastník konkrétny vo svojom tvrdení, kedy,
kým, za akých okolností došlo k porušeniu práva žalobkyne na ochranu osobnosti, akej intenzity bol
zásah do chránených zložiek osobnosti a že tieto zásahy z hľadiska narušenia vážnosti v spoločnosti
u žalobkyne je možné odškodniť v peniazoch, pretože nepostačuje len ospravedlnenie. Z hľadiska
hospodárnosti súdneho konania súd viackrát vyzýval žalobkyňu na konkretizovanie situácií, pri ktorých
došlo k narušeniu ochrany osobnosti žalobkyne s požiadavkou na žalobkyňu, aby uviedla, na čo majú
byť vypočutí svedkovia. Ak sa žalobkyňa domáha ochrany osobnosti, pretože je to dôkazná povinnosť
žalobkyne, aby presne vymedzila zásah žalovanej do jej osobnostnej sféry, tak žalobkyňa naďalej
bola nekonkrétna na okolnosti, na ktoré navrhuje vypočuť svedkov, čo zo záverečnej reči zástupcu
žalobkyne je zjavné, že žalobkyňa dodnes nevie už presne špecifikovať a citovať prejavy žalovanej
na adresu žalobkyne. Preto by to mohli urobiť svedkovia, ktorých navrhli v konaní vypočuť. Ak je petit
rozsudku v tom, že žalovaná je povinná zdržať sa tvrdenia žalobkyne, že je nezodpovedná pracovníčka,
že opakovane porušuje pracovnú disciplínu, tak tvrdené skutky žalovanou žalobkyňa ani nevedela

zadefinovať z hľadiska času, okolností, či osôb, preto pre neunesenie dôkazného bremena zo strany
žalobkyne viedlo k zamietnutiu žaloby.

Aj keď žalobkyňa vyčíta súdu nesprávne posúdenie podstaty žaloby, v princípe všetky doterajšie tvrdenia
žalobkyne sa vracali k obdobiu dania výpovede zo zamestnania žalobkyni a okolností okolo toho, čo
sú záležitosti roku 2009, pričom z hľadiska podania žaloby 16.5.2012 nie je možné založiť nárok na
okolnostiach súvisiacich s výpoveďou z pracovného pomeru u žalobkyne, ale na ďalších dôvodoch
priamo súvisiacich s ochranou osobností žalobkyne z obdobia pred podaním žaloby, resp. majúce
súvis po vyriešení sporu o neplatnosti výpovede, a situácie následnej. Ak žalobkyňa spomína koniec
svojej politickej kariéry na regionálnej úrovni a stiahnutie kandidatúry na starostku obce, tak všetky
tieto udalosti v živote žalobkyne sú naviazané na predchádzajúce konanie o neplatnosť výpovede, čo
bolo doriešené rozsudkom Okresného súdu Humenné, resp. Krajského súdu v Prešove v roku 2011.
Nesprávny postup pri daňovom priznaní, čo tvrdí žalobkyňa, malo poškodiť žalobkyňu, ale dodatočnou
úpravou dane bol nedoplatok výrazne znížený. Žalovanej sa vytýka nesprávny výpočet nemocenských
dávok a poškodenie žalobkyne zhruba o 200,- eur. Všetko to sú reziduá predchádzajúceho sporu o
rozviazanie pracovného pomeru so žalobkyňou, ale pri podaní žaloby v roku 2012, majú byť tvrdené
okolnosti, ktoré svedčia o tom, že je potrebné aktuálne poskytnúť žalobkyni ochranu pred tvrdenými
zásahmi žalovanej do osobnostných práv žalobkyne, v dobe pred podaním žaloby (16.5.2012), čo ale
žalobkyňa v konaní nevedela preukázať. Časové vymedzenie zásahu do osobnostných práv žalobkyne
s uvedením konkrétnych osôb, ktoré by potvrdili tvrdenia žalobkyne nevyplývajú ani zo žalobného
návrhu, ani z výpovedí žalobkyne, či z návrhu na doplnenie dokazovania. Aj keď žalobkyňa v písomnom
podaní zo 7.2.2013 (dodatok č. l. 151 spisu) navrhuje vypočuť svedkov, síce vymenúva svedkov F.
L., Y. Š., U. Q., Y. T., či C.. T. R., ako aj rodičov žiakov, nikdy nekonkretizuje, na aké okolnosti
majú byť vypočutí svedkovia. Skôr pri týchto navrhovaných svedkoch opisuje konanie žalovanej, ktorá
jednostranne informuje občanov obce vo vzťahu k žalobkyni, komentuje predchádzajúci súdny proces
ohľadom výpovede žalobkyne, vytvára negatívne reakcie, čo v konečnom dôsledku by viedlo k tomu,
že na súdnom konaní by boli vypočúvané osoby, o ktorých súd nenadobudol presvedčenie o tom, že
môžu podať relevantné informácie o skutočnostiach, ktoré sú predmetom žaloby. Žalobkyňa chcela
predvolávať svedkov, pričom nemala ujasnené, čo majú potvrdiť. Žalobkyňa môže vyčítať súdu prvého
stupňa, že nevypočul navrhovaných svedkov, ale v prvom rade žalobkyňa má mať jasné, čo chce v
konaní preukázať, na základe akých dôkazov, s akými svedkami má preukázať tvrdené skutočnosti,
pričom samá žalobkyňa priznáva, že doteraz nemôže konkretizovať výroky, pretože konkrétne výroky
ešte nepozná. Takáto výpoveď na pojednávaní 8.9.2014 znamenala pre súd urobiť záver, že žalobkyňa
neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie tvrdených skutočností ohľadom zásahov žalovanej
do osobnostných práv žalobkyne. Naviac nebola preukázaná intenzita takýchto zásahov, ktorá by
vyžadovala náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak by nepostačilo ospravedlnenie. Za takejto
dôkaznej núdze u žalobkyne nemohol ani okresný súd vyhovieť návrhu žalobkyne.

Z toho dôvodu odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správny, pokiaľ
návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie
porušovania jej práv žalovanou.

Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne aj vo výroku o náhrade trov
konania. Neúspešná žalobkyňa je povinná podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nahradiť úspešnej žalovanej trovy
konania na trovách právneho zastúpenia advokátom, pričom odmena advokáta bola vypočítaná správne
podľa Vyhlášky 655/2004 Zb..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p..
Neúspešná žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania za jeden úkon právnej
pomoci, a to vyjadrenie k žalobe s odplatou 91,99 eur za úkon právnej pomoci, vrátane 8,04 eur režijný
paušál vypočítanej podľa Vyhlášky 655/2004 Zb..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.