Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 31P/228/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115218683
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Diškanová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115218683.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Diškanovou, v právnej veci

navrhovateľa P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.Á. V., U. XX, proti odporkyni M. B., rod. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom V. V., V. XX, obaja slovenskí štátni občania, za účasti maloletého P. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom ako odporkyňa, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny v Banskej Bystrici, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľa P. P., nar. XX. XX. XXXX X. V. V. a odporkyne M. B., rod. B., nar. XX. XX.
XXXX X. V. V., uzavreté dňa XX. XX. XXXX X. V. V. a zapísané v knihe manželstiev matričného úradu

V. V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a .

Maloletý P. P., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti
matky, ktorá je o p r á v n e n á maloletého opatrovať, zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných
veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. P., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou

90 € počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky
maloletého dieťaťa.

Žiadnemu z účastníkov sa n e p r i z n á v a náhrada trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou s
odôvodnením, že jeho manželstvo je dlhodobo nefunkčné a neusporiadané a nie je ani možnosť obnovy
vzájomnéhomanželskéhospolužitia.Poukázalnato,žeužviacakoXrokynežijevspoločnejdomácnosti
s odporkyňou, spolu nehospodária, nemajú spoločné záujmy. Manželstvo s odporkyňou uzavrel dňa XX.

XX. XXXX asi po jednoročnej známosti z lásky. Určitý čas žili v X-izbovom byte rodičov odporkyne, odkiaľ
on odišiel. V tom čase bol dlhodobo nezamestnaný, chýbali im finančné prostriedky, ale preto sa hádali
minimálne. Keď odchádzal zo spoločnej domácnosti, obaja boli dohodnutí na tomto s odporkyňou. Sám
tam už nechcel bývať a odporkyňa s tým súhlasila. Ďalej uviedol, že známosť s inou ženou nemá, ani ju
nemal. S odporkyňou sa naposledy intímne stýkali asi pred X rokmi, pričom odcudzenie bolo vzájomné.
V súčasnej dobe býva u svojej matky, je dlhodobo nezamestnaný, od D. XXXX. Dovtedy pracoval cez
agentúru vo firme S. F..E..D.. X., kde nerobil ani mesiac a bol prepustený v skúšobnej dobe, tu zarobil asi

110 € za mesiac. Predtým bol dlhodobo nezamestnaný, má vzdelanie F. D. H. F., je vyučený U., avšak
v tomto odbore si nevie nájsť prácu. V súčasnej dobe sa podrobuje kurzu odbornej spôsobilosti na F. F.,
kde by mal robiť skúšky dňa XX. XX. XXXX. Na úrade práce nie je evidovaný, najmä kvôli absolvovaniu
tohto kurzu. V súčasnej dobe žije z toho, že mu finančne vypomáha jeho matka. Pre prípad rozvoduuviedol, že s matkou dieťaťa uzavrel dohodu na základe, ktorej bude dieťa zverené do starostlivosti
matky a na výživnom sa dohodli v sume 30 € mesačne. Nežiadal upraviť svoj styk s dieťaťom.

Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom navrhovateľa na rozvod manželstva súhlasí,
pretože svoje manželstvo s navrhovateľom považuje za dlhodobo nefunkčné a neusporiadané. Uviedla,
že súhlasí so všetkým tvrdením, ktoré uviedol navrhovateľ. Pripustila, že problémy medzi nimi možno
nastali aj z toho dôvodu, že svadba bola tajná a rodičia o tom nevedeli. Hádali sa aj kvôli práci,
pretože očakávala, že navrhovateľ si časom nájde zamestnanie. Pripustila, že navrhovateľ mal záujem

o prácu, chodil aj na rôzne pohovory, ale získať zamestnanie sa mu nepodarilo. Uviedla, že sa hádali
pre rôzne veci a hádky boli v podstate počas celej doby ich spolužitia a tak sa dohodli pre oddelené
žitie, pretože hádky boli aj pred dieťaťom, čo pre dieťa nebolo dobré. Uviedla, že navrhovateľ opustil
spoločnú domácnosť v dobe, ako sám uviedol. Naposledy sa spolu intímne stýkali asi pred X rokmi. Ďalej
uviedla, že sama známosť s iným mužom nemala, ani ju nemá, tiež nemá inú vyživovaciu povinnosť.
V súčasnej dobe pracuje ako F. na polovičný úväzok asi po dobu jedného roka, so zárobkom do 200

€ mesačne. Maloletý P. má X rokov, navštevuje X. triedu ZŠ, kde mu platí stravné asi 20 € mesačne,
cestovné náklady asi 20 € mesačne, na ZRPŠ poplatok 20 €, za rôzne školské potreby a pomôcky
zaplatila asi 30 €. Dieťaťu tiež zakúpila cvičky a topánky za 35 € a ošatenie za 24 €. Pre prípad rozvodu
žiadala dieťa zveriť do svojej starostlivosti. Súhlasila s navrhnutou výškou výživného 30 € mesačne,
avšak len po dobu nezamestnanosti otca dieťaťa a potom žiadala zvýšiť výživné. Potvrdila, že otec za

dieťaťom chodí a s dieťaťom sa stretáva.

Kolízny opatrovník vo svojej ústnej výpovedi poukázal na písomne podanú správu zo sociálneho
zisťovania. Uviedol, že v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky. Bolo zistené, že
rodičia dieťaťa v skutočnosti nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o dieťa vykonáva matka. Pre

prípad rozvodu manželstva, doporučil mal. dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky. Nestotožnil sa
všaksrodičmidohodnutousumu30€ mesačnenavýživumaloletého,ktorúpovažovalzanepostačujúcu
veku a potrebám dieťaťa a ktorá nezodpovedá ani výške životného minima.

Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a v povinnostiach.
Súpovinnížiťspolu,byťsiverní,vzájomnerešpektovaťsvojudôstojnosť, pomáhaťsi,staraťsaspoločne

o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ustanovenia § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.
XX. XXXX X. V. V., obaja ako svoje manželstvo prvé. Manželstvo je zapísané v knihe manželstiev

matričného úradu V. V., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. XXX. Posledné spoločné
bydlisko účastníkov konania bolo v Banskej Bystrici. Obaja sú národnosti slovenskej, slovenskí štátni
občania. Z manželstva účastníkov konania sa dňa XX. XX. XXXX X. V. V., narodil maloletý P. P., ktorý
toho času žije v spoločnej domácnosti s matkou.

Akotovyplývazozhodnéhoprejavuobochúčastníkovkonania,účastníciuzavrelimanželstvonazáklade
vzájomnej citovej náklonnosti. Manželstvo sa však postupom času stalo len formálnym zväzkom, keďže
účastníci konania už po dobu X rokov nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, spoločne
nevychovávajú maloleté dieťa. Spoločnú domácnosť opustil navrhovateľ a do tejto domácnosti sa viac
nevrátil. V súčasnej dobe už ani jeden z manželov neprejavuje záujem o obnovu manželského spolužitia,
obaja to vylučujú. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že manželstvo

účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom, bez naplnenia jeho skutočného obsahu a preto
súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva
súd sčasti prihliadol na dohodu rodičov, najmä čo sa týka výchovy maloletého. Maloletý zostal po

odchode navrhovateľa žiť v spoločnej domácnosti s matkou a ako to vyplýva aj z prejavu kolízneho
opatrovníka v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené závažné pochybenia. Matka má vytvorené
podmienky pre výchovu a opateru dieťaťa a svojou doterajšou starostlivosťou o maloletého, ktorého
neopustila, dáva súdu záruku na riadnej výchove a opatere maloletého dieťaťa.

Pokiaľ sa týka výšky výživného, súd sa tiež nestotožnil s návrhom účastníkov konania na stanovenie
výživného v sume 30 € mesačne. V súčasnej dobe maloleté dieťa si začalo plniť povinnú školskú
dochádzku, je žiakom X. ročníka ZŠ a má už X rokov. Úmerne s vekom a rastom dieťaťa ale najmä
v súvislosti s jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku, došlo k zvýšeniu nákladov potrebných
na zabezpečenie jeho ošatenia, obutia, stravovania, krytia jeho odôvodnených kultúrnych, školských,

športových a zdravotných potrieb.

Ako to vyplýva z potvrdenia firmy B. N. F..E..D.., V. XX, V. V., matka dieťaťa je v tejto firme zamestnaná
ako asistentka konateľa. Náplňou jej práce sú P., N. P., D. B., X.X. P. P. W.. Podľa hodnotenia z miesta
pracoviska si matka svoje pracovné povinnosti plní načas a zodpovedne, v prípade potreby pracuje aj

nad rámec svojho pracovného času. Po rozšírení aktivít firmy, počíta sa s matkou aj na prácu na celý
pracovný úväzok. Matka v súčasnej dobe pracuje len na polovičný pracovný úväzok a ako to vyplýva z
opisu mzdového listu jej príjem je vo výške 186,92 € mesačne. Matka nemá inú vyživovaciu povinnosť.

Otec dieťaťa podľa vlastného vyjadrenia je dlhodobo nezamestnaný, toho času je dobrovoľne

nezamestnaný a nie je evidovaný na ÚPSVR v Banskej Bystrici. Je vlastníkom osobného motorového
vozidla zn. D. X., rok výroby XXXX a X. P., rok výroby XXXX, iný majetok nemá. V súčasnej dobe žije v
spoločnej domácnosti so svojou matkou v jej X-izbovom byte, ktorá ho finančne podporuje. Otec nemá
inú vyživovaciu povinnosť.

Podľa potvrdenia firmy W. F..E..D.., G. XX/A, V. V., otec dieťaťa bol zamestnancom tejto firmy v období
od XX. XX. XXXX do XX. XX.XXXX. Pracovný pomer bol ukončený bez udania dôvodu v skúšobnej
dobe a jeho príjem za toto obdobie bol 146,80 € brutto, čo predstavovalo 127,15 € netto. V danom čase
sa jednalo o odpracovanie 5 pracovných dní. Pri počte pracovných dní 22 v mesiaci tak otec mohol
dosiahnuť mesačný príjem 559,46 € netto.

Ako to vyplýva z hore uvedeného, otec dieťaťa bol v minulosti dlhodobo nezamestnaný, prácu v ktorej
mohol zarobiť do 559,46 € netto mesačne, si neudržal a odpracoval len 5 dní. V súčasnej dobe je
opätovne nezamestnaný, avšak dobrovoľne nezamestnaný, z ÚPSVR nepoberá žiadne podpory. Takéto
konanie otca súd vyhodnotil ako neprimerané majetkové riziko, ktoré na seba vzal, a na ktoré súd

nemôže prizerať. Maloleté dieťa je len vo veku X rokov. Nie je možné od neho spravodlivo požadovať,
abysinákladynasvojepotrebyaspoňčiastočnekrylosvojouprácou.Dieťajevplnomrozsahuodkázané
na výživu zo strany svojich rodičov. Matka sa o dieťa denno-denne stará, dieťaťu poskytuje celkové
zabezpečenie, pre dieťa varí, perie, žehlí, nakupuje, dieťa zastupuje, spravuje jeho záležitosti, dieťaťuvenuje svoje psychické aj fyzické sily. Aj, keď sa otec s dieťaťom stretáva, napriek tomu však denno-
denne takéto činnosti pre dieťa nevykonáva. Je preto jeho povinnosťou zabezpečiť dostatok finančných
prostriedkov na úhradu potrieb mal. dieťaťa. Otec dieťaťa je toho času bez akéhokoľvek svojho príjmu

a takéto konanie otca nemôže ísť na ťarchu a ujmu mal. dieťaťa, zvlášť, keď otec nie je viazaný
starostlivosťou o dieťa, na miesto svojho bydliska a môže sa uchádzať o zamestnanie v oblastiach, kde
sú lepšie pracovné príležitosti.

Súd preto v danej veci vychádzal z toho, že je v možnostiach a schopnostiach otca dieťaťa dosiahnuť

príjem okolo 560 € mesačne, z ktorej sumy je spôsobilý prispievať na úhradu potrieb maloletého
mesačne sumou 90 € bez ohrozenia vlastnej výživy. Suma 90 € mesačne spolu s rodinnými prídavkami
vo výške 23,52 € ktoré matka na dieťa poberá, ako príspevok štátu na úhradu potrieb dieťaťa, plus určitá
finančná čiastka aj zo strany matky, ktorej osobná starostlivosť o dieťa takto vyspelé, už v plnom rozsahu
nevynahrádza povinnosť platenia výživného, zodpovedá všetkým odôvodneným potrebám a záujmom
mal. dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam oboch rodičov.

Podľa ustanovenia § 144 OSP účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod, alebo
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu
týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov konania.

V danej veci súd rozhodol o trovách konania, ktoré vznikli navrhovateľovi zaplatením súdneho poplatku
z návrhu na začatie konania tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov
konania. Súd v konaní nezistil žiadne také okolnosti prípadu, pre ktoré by mohol priznať niektorému z
účastníkov náhradu týchto trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
písomného doručenia na Krajský súd Banská Bystrica, prostredníctvom
tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu
odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu
nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak
súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky,
že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela
ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako
druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.

233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov - Exekučný poriadok; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.