Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 26Cbi/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113204294
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113204294.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu:
Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 00 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti
žalovanému: JUDr. Jozef Kadura, správca konkurznej podstaty úpadcu: FIM - EX, s.r.o., so sídlom
Palúčanská 32, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 320 285, sídlo správcu Republiky 1049/16, 010 01
Žilina, o určenie popretej pohľadávky proti podstate, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu vo výške 221,56 EUR z titulu nedoplatku na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 uplatnená prihláškou z 3.2.2010, pohľadávka žalobcu
vo výške 482,92 EUR z titulu nedoplatku na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za obdobie
I. štvrťrok 2009 uplatnená prihláškou zo dňa 16.8.2010 a pohľadávka žalobcu vo výške 21,93 EUR z
titulu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 uplatnená prihláškou z
19.10.2010, všetko pohľadávky uplatnené žalobcom v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn.
2K/20/2009 na majetok dlžníka FIM - EX, s.r.o., Palúčanská 32, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 320

285, sú pohľadávkami proti podstate.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 229,59 EUR, všetko do 3 dní
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 7.2.2013 žalobca navrhoval, aby súd určil, že pohľadávka
na daň z pridanej hodnoty 12/2009 - v sume 221,56 EUR, pozostávajúca z nedoplatku na dani z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 uplatnená prihláškou z 3.2.2010 v konkurznom
konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn,. 2K/20/2009 na majetok dlžníka FIM - EX,
s.r.o., Palúčanská 32, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 320 285 je pohľadávkou proti podstate, ďalej
že pohľadávka vo výške 482,92 EUR pozostávajúca z nedoplatku na dani z príjmov fyzických osôb
zo závislej činnosti za obdobie I. štvrťroka 2009 uplatnená prihláškou zo dňa 16.8.2010 v rovnakom
konkurznom konaní je pohľadávkou proti podstate a že pohľadávka vo výške 21,93 EUR pozostávajúca
z nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 uplatnená prihláškou zo

dňa 19.10.2010 v rovnakom konkurznom konaní je pohľadávkou proti podstate. Zároveň uplatnil právo
na náhradu trov konania. Na odôvodnenie uplatneného určenia poukázal na skutočnosť vyhlásenia
konkurzu na majetok dlžníka FIM - EX, s.r.o., so sídlom Palúčanská 32, Liptovský Mikuláš uznesením
Okresného súdu Žilina sp.zn. 2K/20/2009, ktoré bolo v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 5.1.2010.
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica - Daňový úrad Liptovský Mikuláš ako právny
predchodca žalobcu prihlásil v označenom konkurznom konaní svoje pohľadávky proti podstate, a to

listom z 3.2.2010 v zostávajúcej výške 221,56 EUR ako pohľadávku na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie december 2009, ďalej listom zo 16.8.2010 pohľadávku vo výške 482,92 EUR z
titulu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za obdobie I. štvrťroka 2009 vyplývajúcu zPrehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti a
o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok podľa Zákona č. 595/2003 Z.z. O dani z príjmov za
január 2009 vo výške 482,92 EUR, ktorá sa stala splatnou 31.3.2010 podaním Hlásenia o vyúčtovaní

dane a o úhrade príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 8 Zákona č. 595/2003 Z.z. O dani z
príjmov v znení neskorších predpisov, o zrazených preddavkoch na daň a o daňovom bonuse zo dňa
31.3.2010 pod č. 660/2010/535277 a listom z 19.10.2010 pohľadávku vo výške 21,93 EUR z titulu
dane z pridanej hodnoty vyplývajúcej z právoplatného a vykonateľného dodatočného platobného výmeru
č. 660/230/49703/10/Okol zo 16.9.2010. Všetky tri vymedzené pohľadávky nadobudol žalobca ako

postupník od postupcu - Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky Banská Bystrica na základe Zmluvy
o postúpení daňových pohľadávok č. 1/2010 z 19.10.2010. Žalovaný listom z 1.2.2003 poprel jednotlivé
pohľadávky z nasledovných dôvodov:
- pohľadávku na daň z pridanej hodnoty za december 2009 v sume 221,56 EUR poprel s odôvodnením,
že nárok na ňu vznikol pred vyhlásením konkurzu a teda sa nejedná o pohľadávku proti podstate a bolo
potrebné ju uplatniť riadnou prihláškou,

- pohľadávku na daň z príjmov za obdobie I. štvrťroka roku 2009 v sume 482,92 EUR poprel z rovnakého
dôvodu, že sa jedná o pohľadávku, ktorá sa týka obdobia pred vyhlásením konkurzu a teda nejde o
pohľadávku proti podstate a je potrebné ju uplatniť riadnou prihláškou,
- pohľadávku z 19.10.2010 vo výške 21,90 EUR poprel s odôvodnením, že sa v správcovskom spise
nenachádza /č.l. 5/. Žalobca vo vzťahu k nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za obdobie december

2009 v sume 221,56 EUR poukázal na úpravu podľa § 95 ods. 1, 3, 5 Zákona 511/1992 Zb. O správe
daní a poplatkov, ďalej na úpravu § 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z.z. O dani z pridanej hodnoty a v
nadväznosti na túto úpravu uviedol, že táto pohľadávka sa stala splatnou dňa 25.1.2010, teda po tom,
ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu a je teda pohľadávkou proti podstate. Vo vzťahu k pohľadávke z
titulu nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti vo výške 482,92 EUR poukázal žalobca opäť na

úpravu podľa § 95 ods. 1, 5 Zákona č. 511/1992 Zb. O správe daní a poplatkov, ďalej na úpravu podľa
§ 39 ods. 9, § 49 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. l/ Zákona č. 595/2003 Z.z. O dani z príjmov, na základe ktorej
úpravy predmetná pohľadávka za obdobie I. štvrťroka roka 2009 sa stala splatnou 31.3.2010 podaním
Hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 8 Zákona č. 595/2003
Z.z. O dani z príjmov v znení neskorších predpisov, o zrazených preddavkoch na daň a o daňovom

bonuse zo dňa 31.3.2010 pod č. 660/2010/535277 /č.l. 7/, v nadväznosti na čo v tomto prípade ide o
pohľadávku proti podstate, ktorá nadobudla splatnosť po vyhlásení konkurzu. Vo vzťahu k nedoplatku na
dani z pridanej hodnoty za obdobie marec 2010 vo výške 21,93 EUR žalobca poukázal na skutočnosť,
že túto uplatnil listom z 19.10.2010 na základe právoplatného a vykonateľného dodatočného platobného
výmeru č. 660/230/49703/10/Okol zo dňa 16.9.2010, pričom išlo o dodatočný platobný výmer na rozdiel

dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010, z čoho vyplýva, že i v tomto prípade ide
o pohľadávku proti podstate.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným vyjadrením zo dňa 6.9.2013, v ktorom uviedol, že uvedené
pohľadávky neuznáva z dôvodov, ktoré uviedol v jeho liste z 1.2.2013. Zároveň poukázal na

skutočnosť, že dňa 11.2.2013 bol v rámci procesu schvaľovania rozvrhu výťažku tento schválený
veriteľským výborom v pomere dva hlasy k jednému. Námietky žalobcu voči neuznaniu pohľadávok
proti podstate boli doručené iba správcovi. Podľa § 98 ods. 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii
bolo potrebné pre ich reálne uplatnenie doručiť predsedovi veriteľského výboru, čo však žalobca
neurobil. Žalovaný poukázal na stanovisko konkurzného súdu ohľadne procesu schvaľovania rozvrhu

výťažku zo 17.6.2013, podľa ktorého bol rozvrh výťažku riadne schválený a neboli proti nemu podané
námietky v súlade so zákonom a teda došlo ku schváleniu rozvrhu výťažku a tento má byť uspokojený. V
súčasnosti už prebieha rozvrh výťažku a po jeho ukončení žalovaný v súlade so zákonom o konkurze a
reštrukturalizácii riadne konkurz ukončí. V priebehu konania žalovaný doplnil procesnú obranu tvrdením,
že predmetné pohľadávky neboli riadne ako pohľadávky proti podstate prihlásené a uplatnené zákonom

stanoveným spôsobom, a preto ich žalobca v danom štádiu konania nemôže uplatňovať a nemôže byť
ani aktívne legitimovaný a v konaní úspešný.

Na vznesenú procesnú obranu reagoval žalobca písomným vyjadrením zo 7.10.2010, v obsahu ktorého
poukázal na skutočnosť uverejnenia návrhu konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku č.

18/2013 zo dňa 25.1.2013. Zdôraznil skutočnosť, že žalovaný až listom z 1.2.2013 učinil vyjadrenie sa
vo vzťahu k pohľadávkam uplatneným právnym predchodcom žalobcu ako pohľadávkam proti podstate,
keď oznámil, že sa o pohľadávky proti podstate nejedná. Rovnako v tomto vyjadrení uviedol, že mu
nebolo oznámené postúpenie pohľadávok. Práve v nadväznosti na takéto vyjadrenie sa žalobcu užsamotný žalobca podal žalobu o určenie popretých pohľadávok proti podstate zo 6.2.2013. Následne
listom zo 7.2.2013 zaslal žalovanému, ako aj Okresnému súdu Žilina námietky proti návrhu konečného
rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty. Dňa 8.2.2013 zaslal predsedovi veriteľského výboru, subjektu

UniCredit Bank Slovakia, s.r.o. stanovisko zo 7.2.2013 k návrhu konečného rozvrhu výťažku zo
všeobecnej podstaty, v ktorom neschvaľuje návrh z dôvodu, že podal u príslušného súdu žalobu o
určenie pohľadávok a žiada, aby z uvedeného dôvodu návrh nebol schválený. Predseda veriteľského
výboru zaslal žalovanému dňa 12.2.2013 stanoviská členov veriteľského výboru, a to Stredoslovenskej
energetiky a.s. a Slovenskej konsolidačnej, a.s., pričom zároveň upozornil žalovaného na možnosť

zostaviť konečný rozvrh až po ukončení všetkých sporov o určenie popretých pohľadávok a požiadal
žalovaného o zaujatie stanoviska, akým smerom navrhuje v tejto situácii ďalej postupovať. Žalobca
poukázal na úpravu § 98 ods. 3, 4, 5, 6, 7, 8 Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii /
ďalej už Zákon/. Uviedol, že vzhľadom na túto úpravu nie je zrejmé, či žalovaný v časti námietok,
ktoré žalobca podal, postupoval v súlade so Zákonom. Žalobca zdôraznil, že konečný rozvrh výťažku
správca vypracuje až po ukončení všetkých sporov o určenie popretých pohľadávok a po ukončení

všetkých sporov, ktorými môže byť dotknutý majetok, ktorý podlieha konkurzu. Ukončenie sporov o
určenie popretých pohľadávok je nevyhnutným predpokladom pre vydanie konečného rozvrhu. Keďže
zostaviť konečný rozvrh výťažku je možné až po ukončení všetkých sporov, je na zvážení, či v
takom prípade je povinnosťou veriteľa podávať námietky voči návrhu konečného rozvrhu výťažku a či
veriteľský výbor vôbec môže a je oprávnený takýto rozvrh schváliť. I žalobca poukázal na stanovisko

Okresného súdu Žilina v predmetnom konkurznom konaní zo 17.6.2013, ďalej na zápisnicu z písomného
hlasovania veriteľského výboru z 11.2.2013, z ktorej vyplýva, že zverejnený návrh konečného rozvrhu
výťažku bol schválený v pomere hlasov dva ku jednému, pričom uvedená zápisnica bola žalobcovi
doručená až 13.6.2013 a na elektronickú komunikáciu predsedu veriteľského výboru UniCredit Bank
Slovakia, a.s. z 12.2.2013, ktorou predseda veriteľského výboru oznámil iba stanoviská dvoch členov

veriteľského výboru, pričom uviedol, že v tomto štádiu je podľa jeho názoru schvaľovanie bezpredmetné.
Žalobca návrh konečného rozvrhu výťažku neschválil a napriek tomu bol zvyšnými členmi veriteľského
výboru prehlasovaný. Schválený návrh konečného rozvrhu výťažku je správca povinný zverejniť v
Obchodnom vestníku, k čomu doposiaľ nedošlo. Do 3 dní od zverejnenia uznesenia veriteľského výboru
v Obchodnom vestníku môže každý veriteľ zistenej nezabezpečenej pohľadávky sa domáhať, aby súd

zrušil uznesenie veriteľského výboru z dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom nezabezpečených
veriteľov. Keďže doposiaľ v Obchodnom vestníku nebolo zverejnené uznesenie o schválení návrhu
konečného rozvrhu výťažku, žalobca sa nemôže domáhať zrušenia uznesenia veriteľského výboru.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, oboznámením listinných

dôkazov: listov právneho predchodcu žalobcu z 3.2.2010, zo 16.8.2010 a z 19.10.2010, ďalej vyjadrením
sa žalovaného z 1.2.2013, daňovým priznaním k dani z pridanej hodnoty, tak ako je prílohou žaloby
na č.l. 17, Hlásením o vyúčtovaní dane a o úhrade príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy
podľa § 5 ods. 8 Zákona č. 595/2003 Z.z. O dani z príjmov v znení neskorších predpisov, o zrazených
preddavkoch na daň a o daňovom bonuse, tak ako je prílohou žaloby a dodatočným platobným výmerom

Daňového úradu Liptovský Mikuláš č. 660/230/49703/10/Okol zo 16.9.2010, Zmluvou o postúpení
daňových pohľadávok č. 1/2010 uzatvorenou medzi Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky ako
postupcom a žalovaným ako postupníkom, stanoviskom Okresného súdu Žilina zo 17.6.2013 vo veci
sp.zn. 2K/20/2009, výňatkom z elektronickej komunikácie z 12. februára 2013 /č.l. 64/, stanoviskom
žalobcu zo 7.2.2013 vo veci 2K/20/2009, zápisnicou z hlasovania veriteľského výboru zo dňa 11.2.2013

a opravou zápisnice zo 4.6.2013, oznámením o postúpení daňovej pohľadávky z 24.11.2013 a výňatkom
z konkurzného spisu Okresného súdu Žilina: návrhom žalovaného na zrušenie konkurzu z 9.5.2014,
podnetom žalobcu zo 6.11.2014, návrhom žalobcu na zrušenie uznesenia prijatého veriteľským výborom
z 11.2.2013, ktorý návrh je z 5.11.2014 a celým spisovým materiálom:

Listom zo dňa 3.2.2010 právny predchodca žalobcu uplatnil u žalovaného pohľadávku proti podstate v
sume 221,56 EUR z titulu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2009 s poukazom
na daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, ktoré je v spise na č.l. 17.

Listom zo 16.8.2010 uplatnil právny predchodca žalobcu u žalovaného pohľadávku proti podstate vo

výške 482,92 EUR z titulu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za obdobie I. štvrťroka
2009 vyplývajúcu z prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z vyplatených príjmov zo
závislej činnosti a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok s poukazom na hlásenie, ktoré je
v písomnom vyhotovení v spise na č.l. 19 až 20.Listom z 19.10.2010 si právny predchodca žalobcu uplatnil u žalovaného pohľadávku proti podstate z
titulu dane z pridanej hodnoty vyplývajúcej z právoplatného a vykonateľného dodatočného platobného

výmeru zo 16.9.2010 v sume 21,93 EUR, ktorý dodatočný platobný výmer je v spise na č.l. 22 až 23.

Na č.l. 24 až 36 sa nachádza Zmluva o postúpení daňových pohľadávok č. 1/2010, ktorou postupca:
Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky postúpil žalobcovi ako postupníkovi i pohľadávky vyplývajúce
z listov právneho predchodcu žalobcu zo dňa 3.2.2010, 16.8.2010 a 19.10.2010, ako špecifikácia tohto

predmetu postúpenia vyplýva z prílohy na č.l. 36, pričom postúpenie týchto pohľadávok bolo oznámené
postupcom žalovanému listom z 24.11.2010 /č.l. 70, 71/.

Podľa § 95 ods. 1, 3, 5, 8 Zákona č. 511/1992 Zb. O správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústave územných finančných orgánov v znení platnom a účinnom do 31.12.2009: Na účely konkurzu
a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová

povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj
daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Pokuty,
sankčný úrok, úrok /ďalej len „sankcia“/ sa považujú za daňovú pohľadávku len vtedy, ak mohli byť
správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.
Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred vyhlásením konkurzu sa považuje daňová pohľadávka podľa

odsekov 1 a 6, okrem daňovej pohľadávky podľa odseku 5. Za daňovú pohľadávku vzniknutú pred
povolením reštrukturalizácie sa považuje daňová pohľadávka podľa odsekov 1 a 7, okrem daňovej
pohľadávky podľa odseku 5.
Daňová pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia
reštrukturalizácie, alebo po vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, sa považuje za

daňovú pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie. Daňový
záväzok, ktorý bol splatný v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie, alebo po
vyhlásení konkurzu, alebo po povolení reštrukturalizácie, považuje sa za daňový záväzok vzniknutý po
vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie.
Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane prihlási daňovú pohľadávku

podľa odsekov 1, 3, 6 a 7 spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise /odkaz na poznámku
19o, ktorá uvádza § 28, 29, 121 a 122 Zákona č. 7/2005 Z.z./.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z.z. O dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom do
31.12.2009: Platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v

tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Platiteľ registrovaný podľa § 5 a 6 nie je povinný podať
daňové priznanie, ak mu vznikla v zdaňovacom období daňová povinnosť alebo právo na odpočítanie
dane s výnimkou platiteľa, ktorý je povinný platiť preddavok na daň podľa § 78a a s výnimkou platiteľa,
ktorý v zdaňovacom období dodal tovar oslobodený od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo dodal tovar
podľa § 45.

Podľa § 39 ods. 9 písm. a/, b/, podľa § 49 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z.z. O dani z príjmov v znení
platnom a účinnom do 31.8.2009/: Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, je povinný predkladať
miestne príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 49 po a/ prehľad o zrazených a odvedených
preddavkoch na daň a dani vyberanej podľa § 43 z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom

vyplatil a o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok /“prehľad“/, po
b/ hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8, o
zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse /len „hlásenie“/, poskytnutých jednotlivým zamestnancom
bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie za uplynulé zdaňovacie obdobie a o
zrazených preddavkoch na daň; hlásenie obsahuje aj meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu osoby,

ktorej bol príjem poskytnutý, jej rodné číslo, výšku zrazeného preddavku na daň, sumu priznaného a
vyplateného daňového bonusu, vyplatenú sumu zamestnaneckej prémie a zrazenú daň a základ dane,
aknejdeoosoby,naktorésavzťahujúosobitnéspôsobyvykazovaniaúdajovpodľaosobitnéhopredpisu.
Daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho
obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca

nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník
povinný daň aj zaplatiť.Podľa § 2 písm. l/ Zákona č. 595/2003 Z.z. O dani z príjmov v znení platnom a účinnom k 31.8.2009: Na
účely tohto zákona sa rozumie po l/ zdaňovacím obdobím kalendárny rok, ak tento zákon nestanovuje
inak.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, § 77 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z.z. O dani z pridanej
hodnoty v znení platnom a účinnom k 31.12.2009: Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 56 ods. 1 Zákona č. 511/1992 Zb. O správe daní a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov v znení platnom a účinnom k 31.12.2009: Daňová povinnosť vzniká okamihom, kedy nastali
skutočnosti zakladajúce daňovú povinnosť podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

Podľa § 38 ods. 6 veta prvá, šiesta, ods. 7 veta prvá Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii

v znení platnom a účinnom do 31.12.2011 /ďalej už len Zákon/: O priebehu zasadnutia veriteľského
výboru sa spíše zápisnica. Správca najneskôr nasledujúci pracovný deň po doručení zápisnice
zabezpečí jej zverejnenie v Obchodnom vestníku.
Každý veriteľ zistenej nezabezpečenej pohľadávky sa môže do 3 dní od zverejnenia uznesenia
veriteľského výboru v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd zrušil uznesenie veriteľského výboru z

dôvodu jeho rozporu so spoločným záujmom nezabezpečených veriteľov.

Podľa § 98 ods. 8 Zákona: Schválený čiastkový rozvrh výťažku správca bezodkladne zverejní v
Obchodnom vestníku.

Podľa § 87 ods. 1, 2, 3 Zákona: Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení
konkurzu v súvislosti so správou a speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu, výživné pre maloleté
deti, odmena správcu a ďalšie pohľadávky, o ktorých to ustanovuje tento zákon; pohľadávkami proti
podstate nie sú podmienené pohľadávky, ktoré sa uplatňujú prihláškou.
Pohľadávky proti podstate sú tiež pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu ako dane, poplatky,

clá, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, mzdy alebo platy zamestnancov
úpadcu a ďalšie nároky zamestnancov úpadcu z pracovných zmlúv alebo dohôd o prácach uzatvorených
mimo pracovného pomeru. Ak správca prevádzkuje podnik úpadcu alebo jeho časť, tieto pohľadávky sa
považujú za pohľadávky z prevádzkovania podniku.
Pohľadávky proti podstate uspokojuje správca z výťažku zo speňaženia majetku dotknutej podstaty

podľa poradia ich splatnosti; ak sú v rovnaký deň splatné viaceré pohľadávky proti dotknutej podstate
a ktoré nie je možné uspokojiť v celom rozsahu, uspokoja sa pomerne. Správca zodpovedá veriteľovi
pohľadávky proti podstate za škodu, ktorá mu vznikne tým, že jeho pohľadávka proti podstate nebola
včas a riadne uspokojená v súlade s týmto ustanovením, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou
starostlivosťou.

Podľa § 206 ods. 1 platného znenia Zákona č. 7/2005 Z.z. O konkurze a reštrukturalizácii: Konania
začaté pred 1. januárom 2012 sa dokončia podľa doterajších predpisov, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 118a OSP: Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany

podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s
konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe
veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe
veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať
rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr

do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého
pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2).
Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak
ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol
bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných

prostriedkov.
O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr
v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.Podľa § 120 ods. 1, 4 3 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v celom

rozsahu, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Žaloba v tejto veci je žalobou určovacou, ktorou sa
žalobca domáhal určenia, že vymedzené pohľadávky žalobcu sú pohľadávkami proti podstate. Uplatnil
teda procesný prostriedok ochrany práv v podobe určovacej žaloby podľa § 80c OSP, v nadväznosti na
čo súd primárne skúmal jeho naliehavý právny záujem na navrhovanom určení, všetko pri zohľadnení
skutočnosti, že naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení mu priamo zo zákona nesvedčí.

Súd skonštatoval existenciu a preukázanie naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení,
ktorý je daný obsahom a podstatou procesnej obrany žalovaného, ktorý popieral povahu predmetných
pohľadávok ako pohľadávok proti podstate, čo učinil listom zo dňa 1.2.2013 a celou svojou procesnou
obranou, ktorú v tejto veci uvádzal. Žalobca má za stavu, keď žalovaný predmetnú povahu pohľadávok
žalobcu ako pohľadávok proti podstate popiera, neuznáva a rozporuje, naliehavý právny záujem na

určení, že tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate. Zároveň pri tomto konštatovaní poukazuje
súd na závery vo vzťahu k otázke naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení uvedené v
ostatnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktoré pristupujú k vyššie uvedenému primárnemu záveru
o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom určení.

Po skonštatovaní existencie a preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcu na navrhovanom
určení, že predmetné pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate, sa súd vzhľadom na obsah procesnej
obranyžalovanéhozaoberalotázkouaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuvtomtokonaní.Pooboznámení
sa s obsahom Zmluvy o postúpení daňových pohľadávok č. 1/2010 uzatvorenej medzi Daňovým
riaditeľstvom Slovenskej republiky ako postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 19.11.2010 v celom

jej obsahu, ako je na č.l. 24 až 36 vrátane prílohy, ktorá špecifikuje predmet postúpenia a v spojení
s oboznámením oznámenia o postúpení daňovej pohľadávky z 24.11.2010 pod záhlavím Daňového
úraduLiptovskýMikulášadresovanéhožalovanémusúdkonštatuje,žežalobcavkonanípreukázalsvoju
aktívnu vecnú legitimáciu uvedenými listinnými dôkazmi. Z týchto listinných dôkazov vyplýva, že platne a
účinne nadobudol pohľadávky, určenia ktorých ako pohľadávok proti podstate sa v tomto konaní žalobca

domáha, a to na základe postúpenia. U v otázke aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní poukazuje
súd na závery uvedené vo vzťahu k tejto otázke v ostatnej časti odôvodnenia , pokiaľ ide o súvislosť
so skutočnosťou , podľa ktorej ku momentu rozhodnutia v tejto veci bol veriteľským výborom schválený
rozvrh výťažku.

Následne sa súd zaoberal hodnotením povahy predmetných pohľadávok z hľadiska úpravy vyplývajúcej
z § 87 ods. 1, 2 Zákona, v ktorej súvislosti zohľadnil skutočnosť účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok
dlžníka FIM - EX, s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš od 6.1.2010, na základe čoho bolo nevyhnutné na
právne posúdenie tejto veci aplikovať úpravu Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a
účinnomdo31.12.2011.Úpravapodľa§87ods.2Zákonaobsahujedemonštratívnyvýpočetpohľadávok

proti podstate, ktorá skutočnosť demonštratívnej povahy tohto výpočtu bola judikovaná v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obdo/3/2010, sp.zn. 5Obdo/2/2010 a sp.zn. 5MObdo/6/2008. Na základe
oboznámenia sa s listinnými dôkazmi, od ktorých žalobca odvodzoval jednotlivé pohľadávky, tak ako
sú súčasťou príloh žaloby a po ich vyhodnotení podľa § 132 OSP súd konštatuje, že všetky tri
pohľadávky žalobcu, určenia ktorých ako pohľadávok proti podstate sa žalobca v tomto konaní domáhal,

sú pohľadávkami proti podstate podľa § 87 ods. 2 Zákona ako daňové pohľadávky, ktoré vznikli po
vyhlásení konkurzu. Konkrétne vo vzťahu ku pohľadávke v sume 221,56 EUR na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie december 2009 vychádzal súd z vyššie citovanej špeciálnej právnej úpravy §
95 ods. 1, 3,5, 8 Zákona č. 511/1992 Zb. O správe daní a poplatkov, ako aj z vyššie citovanej úpravy§ 19 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, § 78 ods. 1 a § 77 ods. 1 Zákona č. 222/2004 Z.z. O dani
z pridanej hodnoty. V nadväznosti na túto špeciálnu právnu úpravu sa pohľadávka žalobcu v sume
221,56 EUR z titulu dane z pridanej hodnoty za mesiac december 2009 stala splatnou 25.1.2010, teda

potom, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok označeného dlžníka. Vo vzťahu k skutočnosti,
že ide o daň z pridanej hodnoty za mesiac december 2009, teda za obdobie pred tým, ako nastali
účinky vyhlásenia konkurzu súd uvádza, že táto okolnosť je pre určenie povahy predmetnej pohľadávky
ako pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 Zákona v spojení s citovanou špeciálnou úpravou
irelevantná,nakoľkovýznamnoujeskutočnosť,kedynastalasplatnosťtejtopohľadávky,všetkovoväzbe

na citovanú úpravu § 95 ods. 5 veta prvá Zákona č. 511/1192 Zb., ktorá úprava ako špeciálna právna
úprava vymedzuje daňovú pohľadávku tak, že je to pohľadávka, ktorá bola splatná v deň vyhlásenia
konkurzu alebo v deň povolenia reštrukturalizácie alebo po vyhlásení konkurzu alebo po povolení
reštrukturalizácie, pričom takúto daňovú pohľadávku považuje za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení
konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie, čím je naplnený predpoklad určenia tejto pohľadávky ako
pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 veta prvá Zákona. V nadväznosti na to súd vo vzťahu k

pohľadávke žalobcu z titulu dane z pridanej hodnoty v sume 221,56 EUR určil, že sa jedná o pohľadávku
proti podstate.

Vo vzťahu k pohľadávke žalobcu v sume 482,92 EUR z titulu dane z príjmov fyzických osôb zo závislej
činnosti za obdobie I. štvrťroka roku 2009, vychádzal súd opäť z úpravy § 87 ods. 2 veta prvá Zákona

a z vyššie citovanej špeciálnej právnej úpravy § 95 ods. 1, 5 Zákona č. 511/1992 Zb. O správe daní a
poplatkov v spojení s § 39 ods. 9 písm. a/, b/, § 49 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z.z. O dani z príjmov. Vo
vzťahu k tejto časti súd vykonal dôkaz oboznámením Hlásenia o vyúčtovaní dane a o úhrade príjmov zo
závislej činnosti, ktoré je v spise na č.l. 19 a právnemu predchodcovi žalobcu bolo doručené 31.3.2010,
kedy v súlade s úpravou § 49 ods. 2 Zákona č. 595/2003 Z.z. nastala splatnosť tejto pohľadávky a

keďže sa opäť jedná o moment, ktorý nastal potom, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok
označeného dlžníka, ide podľa § 95 ods. 5 veta prvá Zákona č. 511/1992 Zb. o pohľadávku vzniknutú
po vyhlásení konkurzu a podľa § 87 ods. 2 veta prvá Zákona o daňovú pohľadávku proti podstate.
Rovnako ako vo vzťahu k pohľadávke žalobcu na dani z pridanej hodnoty v sume 221,56 EUR, i vo
vzťahu k nedoplatku na dani zo závislej činnosti v sume 482,92 EUR je preto právne nevýznamné, že

sa jedná o nedoplatok na tejto dani za obdobie I. štvrťroka roku 2009, teda za obdobie predtým, ako
nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok označeného dlžníka. V nadväznosti na uvedené je preto
ako nedôvodné hodnotené súdom vyjadrenie sa žalovaného vo vzťahu k pohľadávke v sume 221,56
EUR a v sume 482,92 EUR podľa jeho listu z 1.2.2013, ktorý bol vlastne reakciou na uplatnenie týchto
pohľadávok v predmetnom konkurznom konaní ešte právnym predchodcom žalobcu ako pohľadávok

proti podstate. Súd preto určil , že pohľadávka žalobcu vo výške 482,92 EUR z titulu nedoplatku na dani
z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za 1. štvrťrok 2009, je pohľadávkou proti podstate podľa
§ 87 ods. 2 Zákona.

Pokiaľ ide o pohľadávku žalobcu z titulu nedoplatku na dani z pridanej hodnoty za obdobie marec 2010

v sume 21,93 EUR, v tejto časti je nevyhnutné skonštatovať, že ide o pohľadávku, ktorá vznikla a
zároveň sa i stala splatnou po vyhlásení konkurzu podľa § 87 ods. 2 Zákona, čo jednoznačne vyplýva
z predloženého listinného dôkazu - dodatočného platobného výmeru právneho predchodcu žalobcu
zo 16.9.2010 č. 660/230/49703/10/Okol, ktorý je v spise na č.l. 22 až 23. V nadväznosti na to súd i
vo vzťahu k tejto pohľadávke určil, že sa jedná o pohľadávku proti podstate, nakoľko i vo vzťahu k

tejto pohľadávke vznesenej argumentácii zo strany žalovaného, tak ako vyplýva z listu z 1.2.2013, je
nevyhnutné skonštatovať jej nedôvodnosť a zároveň aj irelevantnosť / toto najmä vo vzťahu ku tvrdeniu
žalovaného o tom, že sa pohľadávka nenachádza v správcovskom spise/. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia v merite veci poukazuje súd na úpravu podľa § 120 ods. 3 OSP a skutočnosť, že v rámci
konania nebola medzi účastníkmi sporná výška pohľadávok, určenia ktorých ako pohľadávok proti

podstate sa žalobca v konaní domáhal. Na základe toho súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré
v tomto smere predložil žalobca a sú prílohou žaloby, teda konkrétne z daňového priznania k dani z
pridanej hodnoty vo vzťahu k pohľadávke na dani z pridanej hodnoty za december 2009 v sume 221,56
EUR, ďalej z hlásenia, ktoré bolo právnemu predchodcovi žalobcu doručené 31.3.2010 vo vzťahu ku
pohľadávke na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti za obdobie I. štvrťroka 2009 v sume

482,92 EUR a z dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Liptovský Mikuláš zo 16.9.2010
č. 660/230/49703/10/Okol vo vzťahu k pohľadávke z titulu dane z pridanej hodnoty - rozdielu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 21,93 EUR.Pokiaľ ide o komplex tvrdení, ktoré uvádzal žalovaný v rámci svojej procesnej obrany, keď poukazoval
na skutočnosť, že v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 2K/20/2009 došlo ku schváleniu
návrhu konečného rozvrhu výťažku, ako to vyplýva zo zápisnice z písomného hlasovania veriteľského

výboru z 11.2.2013, pričom námietky žalobcu voči neuznaniu jeho pohľadávok proti podstate boli
doručené iba správcovi, hoci mali byť doručené i predsedovi veriteľského výboru, čo však žalobca
neučinil,vnadväznostinačodošlokuriadnemuschváleniurozvrhuvýťažku,protiktorémunebolipodané
v súlade so Zákonom námietky a teda došlo ku schváleniu rozvrhu výťažku a tento má byť uspokojený,
čo vyplýva i zo stanoviska Okresného súdu Žilina v označenej konkurznej veci zo 17.6.2013, považuje

súd za významné poukázať na nasledovné skutočnosti:

Právny predchodca žalobcu si pohľadávky, určenia ktorých ako pohľadávok proti podstate sa v tomto
konaní domáha, uplatnil voči žalovanému už listami z 3.2.2010 /č.l. 16/, zo 16.8.2010 /č.l. 18/ a z
19.10.2010 /č.l. 21/ a listom zo dňa 24.11.2010 oznámil žalovanému postúpenie týchto pohľadávok. V
tejto incidenčnej veci bolo preukázané, že žalovaný prvýkrát až listom z 1.2.2010 zaujal stanovisko k

týmto pohľadávkam, tak ako vyplýva z obsahu jeho listu z 1.2.2013 /č.l. 38/ a podľa obsahu ktorého tieto
pohľadávky ako pohľadávky proti podstate neuznáva argumentáciou, ktorá vyplýva z tohto listu. Až po
obdržaní vyjadrenia sa žalovaného z 1.2.2013 nadobudol žalobca vedomosť o stanovisku žalovaného,
v nadväznosti na čo podal žalobu v tejto veci /konanie v tejto veci začalo 6.2.2013 doručením
žaloby súdu, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky súdu/. Z výňatku z elektronickej komunikácie zo

dňa 12.2.2013 /č.l. 64/ vyplýva, že subjekt UniCredit Bank Slovakia, a.s. ako predseda veriteľského
výboru oznámil žalovanému vo veci schvaľovania návrhu rozvrhu výťažku v označenej konkurznej
veci stanoviská členov veriteľského výboru, podľa ktorých Stredoslovenská energetika a.s. súhlasí s
konečným rozvrhom výťažku, ako bol uverejnený v OV 18/2013 z 25.1.2013, ďalej žalobca nesúhlasí s
konečným rozvrhom výťažku, ktorý bol uverejnený v označenom Obchodnom vestníku z toho dôvodu,

že v rozvrhu neboli zahrnuté ich pohľadávky proti ich podstate, ktoré boli do konkurzu prihlásené a
ktoré žalovaný poprel listom z 1.2.2013, pričom žalobca podal žalobu o určenie popretých pohľadávok
a toto konanie zatiaľ nie je právoplatne skončené. Žiaden nezabezpečený veriteľ v stanovenej lehote
veriteľský výbor o podanie odôvodnených námietok proti rozvrhu nepožiadal, ale v návrhu rozvrhu
žalovaný opomenul poučiť veriteľov o možnosti podať námietky proti rozvrhu. Predseda veriteľského

výboru poukázal na úpravu podľa § 101 ods. 2 Zákona a uviedol, že v tomto štádiu je zatiaľ akékoľvek
schvaľovanie rozvrhu výťažku bezpredmetné, pretože návrh rozvrhu bol vytvorený v rozpore s § 101
ods. 1 Zákona, čo je zrejmé z vyjadrenia žalobcu, nakoľko na jeho podnet prebieha spor o určenie
popretých pohľadávok a po ukončení sporu bude vytvorený zrejme nový rozvrh. Samotná zápisnica
z písomného hlasovania veriteľského výboru zo dňa 11.2.2013 a oprava zápisnice z písomného

hlasovania veriteľského výboru zo 4.6.2013 boli žalobcovi doručené 13.6.2013 a sú v spise na č.l. 68 až
69. K návrhu konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty zaujal žalobca stanovisko v označenej
konkurznej veci 2K/20/2009 svojím listom zo 7.2.2013 /č.l. 66/, v ktorom poukázal na skutočnosť, že
pohľadávky, ktorých určenia sa domáha v tejto veci, sa nenachádzajú v návrhu konečného rozvrhu
výťažku, ktorý bol zverejnený 25.1.2013. Keďže žalovaný listom z 1.2.2013 žalobcovi oznámil, že tieto

pohľadávky proti podstate popiera, podal žalobca žalobu o určenie týchto pohľadávok ako pohľadávok
proti podstate a toto konanie zatiaľ právoplatne skončené nie je, vo väzbe na čo v uvedenom stanovisku
žalobca poukázal na úpravu podľa § 101 ods. 1 Zákona a uviedol, že až do právoplatného skončenia
konania v tejto incidenčnej veci nie je možné konečný rozvrh vyhotoviť. Z oboznámenej relevantnej časti
spisového materiálu tunajšieho súdu sp.zn. 2K/20/2009 mal súd preukázané, že dňa 9.5.2014 žalovaný

doručil konkurznému súdu návrh správcu na zrušenie konkurzu podľa § 102 ods. 2 Zákona po splnení
konečného rozvrhu výťažku, ďalej že podnetom zo 6.11.2014 žalobca v označenej konkurznej veci podal
podnet na zrušenie uznesenia veriteľského výboru z 11.2.2013 a návrhom z 5.11.2014 podal žalobca
návrh na zrušenie uznesenia prijatého veriteľským výborom 11.2.2013. Rozhodnutie konkurzného
súdu o tomto návrhu žalobcu k momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci v Obchodnom vestníku

uverejnené nebolo.

Podľa § 98 ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 7 Zákona: Veriteľský výbor môže v lehote určenej správcom návrh
čiastkového rozvrhu výťažku schváliť alebo môže proti nemu v rovnakej lehote uplatniť odôvodnené
námietky. Ak nezabezpečený veriteľ požiada veriteľský výbor o uplatnenie odôvodnenej námietky,

veriteľský výbor je povinný námietku proti návrhu čiastkového rozvrhu výťažku uplatniť. Námietky
nemožno uplatniť proti výške výťažku zo speňaženia alebo proti pohľadávkam proti podstate, ktoré už
boli schválené v predchádzajúcich rozvrhoch.Ak veriteľský výbor návrh čiastkového rozvrhu výťažku schváli, správca bezodkladne uspokojí
nezabezpečené pohľadávky podľa schváleného čiastkového rozvrhu výťažku.
Ak veriteľský výbor uplatní proti návrhu čiastkového rozvrhu výťažku odôvodnené námietky, správca

návrh čiastkového rozvrhu výťažku podľa námietok upraví alebo požiada súd, aby o námietkach
rozhodol. Ak súd námietkam veriteľského výboru vyhovie, správca návrh čiastkového rozvrhu výťažku
podľa rozhodnutia súdu upraví. Správca bezodkladne po vyhovení námietkam veriteľského výboru alebo
po rozhodnutí súdu o námietkach uspokojí nezabezpečené pohľadávky podľa upraveného čiastkového
rozvrhu výťažku.

Schválený čiastkový rozvrh výťažku správca bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku.

Podľa § 101 ods. 1, 2 Zákona: Po úplnom speňažení majetku zapísaného do súpisu, po ukončení
všetkých sporov o určení popretých pohľadávok a ukončení všetkých sporov, ktorými môže byť dotknutý
majetok podliehajúci konkurzu, správca bezodkladne pripraví pre nezabezpečených veriteľov konečný
rozvrh výťažku /ďalej len „konečný rozvrh výťažku“/. Na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku

návrh konečného rozvrhu výťažku a ním určenú lehotu nie kratšiu ako 15 dní a nie dlhšiu ako 30 dní na
jeho schválenie. Návrh konečného rozvrhu výťažku správca pred jeho zverejnením doručí jednotlivým
členom veriteľského výboru.
Návrh konečného rozvrhu výťažku okrem rozvrhu zvyšného výťažku zo speňaženia majetku
podliehajúceho konkurzu obsahuje v prílohe všetky predchádzajúce rozvrhy výťažkov vrátane rozvrhov

výťažkov oddelených podstát. Na schvaľovanie konečného rozvrhu výťažku sa primerane použijú
ustanovenia § 98.

Podľa§87ods.3vetadruháZákona:Správcazodpovedáveriteľovipohľadávkyprotipodstatezaškodu,
ktorá mu vznikla tým, že jeho pohľadávka proti podstate, nebola riadne a včas uspokojená v súlade s

týmto zákonom, ibaže preukáže, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

Na základe uvedených skutočností týkajúcich sa procesu schvaľovania rozvrhu výťažku /a to najmä
vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce z elektronickej komunikácie predsedu veriteľského výboru a
žalovaného z 12.2.2013 / čl. 64/, kde predseda veriteľského výboru upozornil žalovaného na skutočnosť,

že návrh rozvrhu výťažku neobsahoval poučenie pre členov veriteľského výboru a nezabezpečených
veriteľov o možnosti podať odôvodnené námietky proti rozvrhu výťažku a skutočnosť, že k momentu
meritórneho rozhodnutia v tejto incidenčnej veci nebolo v Obchodnom vestníku uverejnené rozhodnutie
konkurzného súdu o návrhu žalobcu na zrušenie uznesenia veriteľského výboru o schválení rozvrhu
výťažku z 11.2.2013/, súd dospel k záveru v rámci prejudiciálneho riešenia otázky , či došlo alebo

nedošlo ku schváleniu rozvrhu výťažku veriteľským výborom vo veci sp. zn. 2K20/2009 s výsledkom ,
podľa ktorého tento rozvrh výťažku bol veriteľským výborom dňa 11.2.2013 schválený. V čase jeho
zostavovania nebolo vedené žiadne konanie o určenie popretej pohľadávky alebo konanie ktorým by
mohol byť dotknutý majetok podliehajúci konkurzu. Ani tento záver však nič nemení na skutočnosti, že
žalovaný v návrhu na rozvrh výťažku nepoučil členov veriteľského výboru a nezabezpečených veriteľov

o možnosti podať odôvodnené námietky proti rozvrhu výťažku, čím nie je vylúčené uplatnenie práv
žalobcu voči žalovanému podľa § 87 ods. 3 Zákona. Tu súd poukazuje na právny názor vyplývajúci z
komentárak§87ZákonavpublikáciiZákonokonkurze areštrukturalizácii,Komentár,autoraDoc.JUDr.
Milana Ďuricu, PhD., C.H.Beck, 2012, strana 609-610, podľa ktorého prichádza podľa § 87 Zákona /
v jeho znení do 31.12.2011/ do úvahy i zodpovednosť správcu za škodu spôsobenú tým, že nebola

uspokojená pohľadávka proti podstate, ktorá nevznikla na základe zmluvy uzatvorenej so správcom, do
ktorej kategórie by spadali i predmetné tri pohľadávky. Práve možnosť žalobcu ako veriteľa pohľadávky
proti podstate domáhať sa svojich práv uvedeným, odôvodňuje záver o existencii naliehavého právneho
záujmu žalobcu na navrhovanom určení i za situácie, kedy k momentu meritórneho rozhodnutia v
tejto veci už bol veriteľským výborom schválený rozvrh výťažku, pretože sa určením pohľadávok proti

podstate deklaruje postavenie žalobcu ako veriteľa pohľadávky proti podstate a tým sa nepochybne
jeho právne postavenie stane istejším. Rovnako tieto skutočnosti zakladajú i záver o aktívnej vecnej
legitimácii žalobcu v tomto konaní. I keď určovacia žaloba má predovšetkým preventívnu funkciu, a teda
je na mieste, keď nie je možné žalovať priamo na plnenie, v tejto konkrétnej veci musel súd zohľadniť
skutočnosť, že k momentu meritórneho rozhodnutia v tejto veci ešte nenastali účinky rozhodnutia

konkurzného súdu o návrhu žalobcu na zrušenie uznesenia veriteľského výboru o rozvrhu výťažku z
11.2.2013 uverejnením v Obchodnom vestníku / § 199 ods. 9 Zákona/.Onáhradetrovkonaniabolorozhodnutépodľa§142ods.1OSP,podľaktoréhozákonnéhoustanovenia:
Účastníkovi v konaní úspešnému v celom rozsahu prizná súd náhradu trov potrebných na účelné
uplatnenie alebo bránenie práva.

Účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu bol žalobca, ktorému bola priznaná náhrada trov
v rozsahu cestovného za cestu na dve pojednávania 17.10.2014 a 14.11.2014 na trase Bratislava - Žilina
a späť, teda 2-krát 399 km za jednu cestu tam a späť pri preukázanej spotrebe použitého motorového
vozidla podľa pripojeného technického preukazu a pri vedomosti súdu o výške ceny použitej pohonnej

látky, celkom vo výške 229,59 EUR /suma za pohonné hmoty pri ceste na pojednávanie 17.10.2014
- 1,499 EUR/l; 28,66 x 1,499 = 42,96 EUR, suma za pohonné hmoty na pojednávanie 14.11.2014 -
1,429 EUR/l; 28,66 x 1,429 = 40,96 EUR/ + náhrada za amortizáciu podľa opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 vo výške 145,67 EUR /0,183 EUR x 796/, pri skonštatovaní o
dôvodnosti uplatnenia náhrady trov konania na strane žalobcu z titulu cestovného na dve pojednávania
vytýčené v tejto veci pri použití osobného motorového vozidla.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu /
Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.