Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/167/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211213551
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2211213551.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: KLIMEX hutnícky materiál s.r.o., ul. Mikoviniho 2/A, 917 01
Trnava, IČO: 36 255 963, zastúpeného spoločnosťou HALADA advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská
21, 917 01 Trnava, IČO: 36 669 661 proti žalovanému: CHV Container SK, s.r.o., Nový Dvor, 930 32
Blatná na Ostrove, IČO: 35 970 596, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Silvia
Bernáthová, s.r.o., Štúrova 1090/7, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36 720 771, o odvolaní žalobcu proti

uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 5Cb/165/2011-143 zo dňa 28.4.2014 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

Žalobcovi súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Dunajskej Strede uznesením zo dňa 28.4.2014 uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť
žalovanému náhradu trov konania vo výške 53 eur spočívajúcich v alikvótnej časti zaplateného súdneho
poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 1 944,91 eur s tým, aby tieto boli poukázané k rukám
právneho zástupcu žalovaného. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 146 ods. 2 O.s.p.
(žalobca zavinil, že konanie vo veci samej sa muselo uznesením zo dňa 21.8.2012 zastaviť), keď

konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade nákladov konania sa vychádza z princípu procesného
výsledku. Poukázal na to, že v danom prípade konanie nemuselo byť zastavené, pretože v dôsledku
vyhláseniakonkurzunažalovanéhomohlobyťkonanievpredmetnejveciprerušenéaždoprávoplatného
skončenia konkurzného konania, v ktorom by došlo k uspokojeniu pohľadávky. V dôsledku takéhoto
postupu mohol žalobca vziať návrh späť až potom a platila by domnienka, že k späťvzatiu návrhu došlo
pre správanie sa žalovaného, ktorý by uhradil pohľadávku žalobcu v rámci konkurzného konania.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny
rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. Poukázal na to, že v danom prípade nemožno pričítať procesnú zodpovednosť za zastavenie
konania na ťarchu žalobcovi, ktorý sa na súd obrátil so svojim návrhom dôvodne a v dobrej viere,
pričom k následnému späťvzatiu predmetného návrhu došlo výlučne z dôvodu vyhlásenia konkurzu na

majetok žalovaného, v dôsledku čoho sa súdne konanie v predmetnej veci stalo pre žalobcu bez jeho
zavinenia nadbytočným a nehospodárnym. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že po vyhlásení konkurzu
na majetok žalovaného si žalobca v záujme zachovania vymáhateľnosti žalovaných pohľadávok musel
predmetné pohľadávky prihlásiť prihláškou do konkurzného konania, čo predstavuje samostatný spôsob
súdneho uplatnenia pohľadávok, v rámci ktorého dochádza, resp. by malo dochádzať k ich pomernému
uspokojovaniu. Uviedol, že konkurzné konanie je vedené na Okresnom súde v Trnave pod č.k. 36K

132/2012, pričom konečný význam predmetného konania ako aj konkurzného konania bol pre žalobcu
rovnaký, a to domôcť sa u žalovaného zaplatenia predmetných pohľadávok alebo získať exekučný titul.Vzhľadom na dôsledky vyhlásenia a možnosti skončenia konkurzu na majetok žalovaného sa tak pre
žalobcu i samotný súd stalo ďalšie pokračovanie pôvodného konania nadbytočným a nehospodárnym.
Za tohto stavu mal za to, že žalobca nezavinil zastavenie konania, a preto nie sú naplnené zákonné

podmienky pre aplikáciu ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. . Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline vedené pod sp.zn. 14Cob 210/2012 zo dňa 27.7.2012, ktorý skutočnosť vyhlásenia konkurzu
na žalovaného vníma ako právnu skutočnosť, ktorú nemožno subsumovať ani pod ust. § 146 ods. 2
prvá veta O.s.p. a ani pod ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., a to v súvislosti s rozhodovaním o
náhrade trov prvostupňového konania za situácie zastavenia konania po späťvzatí žaloby. Ide o právnu

situáciu, pri ktorej je potom nevyhnutné aplikovať ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., a to s ohľadom aj
k účinkom vyhláseného konkurzu a ku zmyslu samotného konkurzného konania, ktoré sa vedie voči
úpadcovi. Žalobca mal za to, že prvostupňový súd v napadnutom uznesení vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, keď v predmetnej veci nesprávne interpretoval a aplikoval ustanovenie §
146 ods. 2 O.s.p., v dôsledku čoho súd žalovanému priznal náhradu trov konania v rozpore s ust. §
146 ods. 1 písm. c) O.s.p. . Ďalej namietal, že prvostupňový súd sa v rozhodnutí nevysporiadal so

všetkými žalobcovými námietkami uvedenými v odvolaní zo dňa 28.9.2012, tak ako ho k tomu zaviazal
Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn. 31Cob/3/2013-141 zo dňa 30.5.2013, najmä v súvislosti s
existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danom prípade odôvodňujú aplikáciu ust. §
150 O.s.p. . V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti prípadu
by nebolo správne a spravodlivé, aby súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému náhradu trov

konania, ktoré bolo zo strany žalobcu začaté oprávnene, a v ktorom by za bežných okolností (t.j. ak
by nedošlo k vyhláseniu konkurzu na majetok žalovaného) znášal trovy konania žalovaný, ktorý svojim
správaním začatie konania zapríčinil tým, že si včas neplnil svoje zmluvné povinnosti. Ďalej uviedol,
že žalovaný dôvodnosť žalobcových pohľadávok v konaní nespochybnil, a že predmetné pohľadávky
boli v konkurznom konaní v plnom rozsahu zapísané do zoznamu zistených pohľadávok, čím správca

potvrdil ich existenciu a oprávnenosť. Tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Mcdo
4/2010 zo dňa 14.9.2011, v ktorom je okrem iného konštatované, že o náhrade trov konania pri späťvzatí
žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 150
O.s.p., pričom súd prvého stupňa sa touto otázkou v napadnutom uznesení nezaoberal. Okrem toho
žalobca tiež namietal, že trovy právneho zastúpenia priznané súdom prvého stupňa žalovanému nie sú

vyčíslené v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
celým obsahom spisového materiálu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd nespochybňuje konštatovanie prvostupňového súdu, že náhradu nákladov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky

náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska
zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je však potrebné posudzovať z objektívneho
hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa
domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo
zastavené. Je nepochybné, že v danom prípade k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo v dôsledku

vyhlásenia konkurzu na žalovaného a za tohto stavu je preto možné konštatovať, že v okolnostiach
späťvzatia žaloby neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by niektorý z účastníkov
zavinil zastavenie konania a bol by preto povinný znášať povinnosť náhrady trov konania podľa § 146
ods. 2 O.s.p. .

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil
a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v rámci odvolacieho konania
úspešný náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento si žiadne trovy konania neuplatnil

a nepodal ani návrh na ich priznanie podľa § 151 ods. 1 O.s.p. .Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.