Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/610/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217396
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217396.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, v konaní o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
6C/115/2012-112 zo dňa 21. marca 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalovanému proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdSpišskáNováVes(ďalejlen„súdprvéhostupňa“)napadnutýmrozsudkomzamietolžalobný
návrh. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená
tvrdeným nesprávnym úradným postupom v exekučných konaniach vedených na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. Podľa žalobcu k nesprávnemu

úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že súd prvého stupňa v jednotlivých exekučných
konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením č.k. 6C/115/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012
súd prvého stupňa spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn.: 6C/115/2012, 6C/132/2012,
6C/133/2012, 6C/153/2012, 6C/165/2012, 6C/181/2012, 6C/185/2012, 6C/200/2012, 6C/202/2012,

6C/217/2012, 6C/229/2012, 6C/236/2012, 6C/238/2012, 6C/243/2012, 6C/248/2012, 6C/286/2012,
6C/289/2012, 6C/293/2012, 6C/304/2012, 6C/323/2012, 6C/332/2012, 6C/339/2012, 6C/341/2012 s
tým, že konanie bude vedené pod sp. zn. 6C/115/2012.Žalovaný v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukazoval na to, že v jednotlivých žalobách
sa vyskytuje viacero nedostatkov, napr. že sú zmätočné v označení povinného, nie sú uvedené
spisové značky príslušných exekučných konaní. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní,

poukazoval na to, že „žiadosti o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za riadny
prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní. Túto právomoc má iba
predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Ďalej poukazoval na to, že dňa 23.04.2012 mu boli doručené
žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pritom už dňa 27.09.2012 boli

súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr, a
preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Súd prvého stupňa sa oboznámil v tomto spoločnom konaní s jednotlivými exekučnými spismi
Okresného súdu Spišská Nová Ves, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný. Exekučnými
titulmi vo všetkých exekučných veciach boli rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu,

s výnimkou veci sp.zn. 6Er/204/2004 (6C/304/2012), 6Er/213/2005, (6C/323/2012) kde titulom boli
notárske zápisnice. V konaní sp.zn. 6Er/670/2010 (6C/332/2012), súd prvého stupňa uznesením z
23.09.2011 konanie zastavil, keďže povinný zomrel pred začatím konania dňa 25.06.2009. Súd prvého
stupňa dospel k záveru, že námietka žalovaného poukazujúca na nedostatky žalobných návrhov
nie je dôvodná, pretože žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe

ktorých uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol, čoho sa domáha, a preto postup v zmysle §
43 ods. 1 O.s.p. považoval za nedôvodný. Rovnako sa súd prvého stupňa vysporiadal s uplatnenou
námietkou premlčania uplatneného nároku žalobcu zo strany žalovaného a dospel k záveru, že k
premlčaniu žalobcom uplatneného nároku nedošlo a žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-
ročnej premlčacej doby.

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 6C/115/2012, 6C/133/2012, 6C/153/2012, 6C/181/2012,
6C/185/2012, 6C/200/2012, 6C/229/2012, 6C/236/2012, 6C/238/2012, 6C/248/2012, žalobca namietal
nesprávny úradný postup spočívajúci v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 6C/202/2012, 6C/243/2012,

6C/286/2012, 6C/289/2012, 6C/293/2012, 6C/332/2012, 6C/339/2012, 6C/341/2012 v nerozhodnutí o
jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. V daných
veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi resp. jeho právnemu zástupcovi v
exekučných konaniach, keďže až vtedy sa žalobca mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť

práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho exekútora. Z exekučných spisov pripojených k
uvedeným konaniam pritom bolo zistené, že o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo rozhodnuté súdom ako súdom exekučným v priebehu roku 2010 a 2011, kedy aj boli rozhodnutia
doručované právnemu zástupcovi oprávneného. Žalobné návrhy boli žalobcom na súde prvého stupňa
podané dňa 27.9.2012 t.j. vo všetkých uvedených veciach v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 6C132/2012 a 6C/217/2012, v ktorom žalobca namietal
nesprávny úradný postup spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-
dňovej lehote, premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia uznesenia tunajšieho súdu
právnemu zástupcovi oprávneného a to dňa 7.10.2011 a 27.11.2009. Uvedenými uzneseniami bola

exekúcia čiastočne zastavená a zároveň bolo vydané poverenie a preto ani tento nárok žalobcu nie je
uplatnený po uplynutí premlčacej doby.

V konaní sp. zn. 6C/165/2012, 6C/304/2012 a 6C/323/2012, v ktorom žalobca namietal neskoré
rozhodnutie o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, premlčacia doba začala plynúť od doručenia

rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora žalobcovi resp. od doručenia rozhodnutia o
zamietnutí tohto návrhu právnemu zástupcovi žalobcu, uznesenia boli doručené v roku 2011 a teda aj
v tomto prípade žalobný návrh bol podaný včas.

V konaniach vedených pôvodne pod sp.zn. 6C/115/2012, 6C/133/2012, 6C/153/2012, 6C/181/2012,

6C/185/2012, 6C/200/2012, 6C/229/2012, 6C/236/2012, 6C/238/2012, 6C/248/2012 žalobca namietal,
že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (istina
RS) a preskúmal exekučný titul nad rámec právomocí zverenej exekučnému súdu s tým, že preskúmalskutkový stav veci a konal tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej, čím vykonal úradný postup bez
splnenia zákonných podmienok.

Súd prvého stupňa správne postupoval podľa ust. § 3, 5, 6, 9, 15, 17 a 19 zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 41 a §
44 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“) a § 45 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z oboznámených exekučných spisov pripojených k vyššie uvedeným konaniam súd prvého stupňa
mal preukázané, že vo všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietnuté. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky
rozhodcovského súdu, okrem dvoch prípadov, kde boli exekučným titulom notárske zápisnice. Vo
všetkých prípadoch právny vzťah medzi oprávneným a povinným bol hodnotený exekučným súdom ako
spotrebiteľský právny vzťah a to, či už na základe predložených úverových zmlúv alebo na základe

skutočností uvedených v odôvodneniach exekučných súdov. Súd prvého stupňa poukazujúc na ust. §
45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. zdôraznil, že v daných prípadoch exekučný súd je nielen oprávnený,
ale aj povinný v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, t.j. aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu, t.j. rozhodcovského súdu. V
tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia NS SR (5Cdo/439/2012, 6Cdo/290/2012), či rozhodnutia

Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011). Preto dospel k záveru, že
posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania nemožno hodnotiť
ako nesprávny úradný postup. Okrem toho, že exekučný súd mal nielen oprávnenie, ale aj povinnosť
preskúmavať exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, súd prvého stupňa uviedol, že v uvedených
veciachniejemožnékonštatovaťnezákonnosťrozhodnutíexekučnéhosúdu,t.j.rozhodnutíozamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože otázka nezákonnosti rozhodnutia nemôže
byť riešená ako predbežná otázka v konaní o náhradu škody. O nezákonnosti rozhodnutia musí
byť rozhodnuté príslušným súdom, ktorý rozhodnutie zruší alebo zmení a takéto rozhodnutie je pre
rozhodovanie v konaní o náhrade škody záväzné. Oboznámením sa s exekučnými spismi, pripojenými
k vyššie uvedeným konaniam, mal súd prvého stupňa za preukázané, že ani jedno rozhodnutie

Okresného súdu Spišská Nová Ves ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nebolo zrušené, resp. zmenené pre nezákonnosť.

Súd prvého stupňa mal tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti

istiny a jej príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd.

Skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP), žalobca uviedol ako dôvod náhrady
škody a nemajetkovej ujmy v konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 6C/202/2012, 6C/243/2012,

6C/286/2012, 6C/289/2012, 6C/293/2012, 6C/332/2012, 6C/339/2012, 6C/341/2012. Oboznámením sa
s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo všetkých prípadoch boli
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, pričom je pravdou,
že k zamietnutiu žiadosti došlo po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia súdu prvého stupňa.

Pokiaľ sa týka konania vedeného pôvodne pod sp. zn. 6C/132/2012 a 6C/217/2012, žalobca v tejto
veci namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP). Z pripojených exekučných spisov mal súd preukázané, že
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená

v prvom spise dňa 3.8.2011, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 7.10.2011 po
predložení dokladov oprávneným, ktoré predložil dňa 9.9.2011 a vydaním uznesenia ktorým súd žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia čiastočne zamietol a v druhom spise bola žiadosť doručená
dňa 20.3.2009, poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané súdom dňa 27.11.2009 po predložení
dokladov oprávneným, ktoré predložil až po urgencii dňa 21.9.2009 a vydaním uznesenia ktorým súd

žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia čiastočne zamietol.

Vo všetkých uvedených exekučných konaniach však súdom po podaní žiadosti o udelenie poverenia
boli žiadané správy, resp. podklady od oprávneného, ktoré museli byť súdom aj urgované a ktorýchvyžiadanie a posúdenie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. pre posúdenie, či v danej veci je možné vydať poverenie na
vykonanie exekúcie alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem toho lehota podľa

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku platí v prípadoch, ak súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie
a nie v prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora. V súvislosti s namietanými skutočnosťami
uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu, pokiaľ sa týka oneskoreného rozhodnutia súdu prvého
stupňa o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd prvého stupňa dospel k záveru,
že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského súdu a preto vo všetkých

prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy, na základe ktorých bol vydaný exekučný titul a preto
okrem ustanovení Exekučného poriadku bolo potrebné posúdiť aj dané právne veci podľa zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v
čase uzavretia predložených úverových zmlúv, podľa Všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka
týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS s poukazom aj na uznesenie
Ústavného súdu SR č. I.ÚS 476/2012. Podľa oboznámených spisov č. 22/2010, č. 34/2010 a č. 12/2011

a to odpovedí na sťažností žalobcu na prieťahy v konaní, sťažností žalobcu boli vyhodnotené v celom
rozsahu ako neopodstatnené a v konaní bolo preukázané, že pri vybavovaní sťažností žalobcu na
prieťahy v exekučných konaniach vedených na súde prvého stupňa neboli zo strany vedenia súdu
prvého stupňa konštatované prieťahy v konaní. V neposlednom rade súd prvého stupňa poukázal na
článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Okresný súd nemá právomoc konštatovať
prieťahy v súdnom konaní ani v exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a to
nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o existencii prieťahov v daných exekučných veciach
a nedostatok právomoci Okresného súdu Spišská Nová Ves na rozhodnutie o prieťahoch mal súd
prvého stupňa za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný právny úradný postup

exekučného súdu a v tomto smere žalobca dôkazné bremeno neuniesol.

Vo veciach pôvodne vedených pod sp. zn. 6C165/2012, 6C/304/2012 a 6C/323/2012 k nesprávnemu
úradnému postupu exekučného súdu malo podľa žalobcu dôjsť tým, že súd nerozhodol o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30-tich dní od doručenia

návrhu na zmenu exekútora (ZE). Zo spisov bolo zistené, že po podaní návrhu na zmenu exekútora
bola exekučným súdom zaslaná pôvodnému exekútorovi žiadosť na vyjadrenie spolu so žiadosťou o
vyčíslenie trov a predloženie exekučného spisu. V prvom prípade súd po doručení podkladov rozhodol o
zmene exekútora, v ďalších dvoch exekúciu zastavil a návrh na zmenu exekútora zamietol. Rozhodnutie
potvrdil aj odvolací súd.

V ďalšom súd poukazuje na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa vytýkaných prieťahov v
exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti
resp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Zo sťažnosti

podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011 sa
v prípade jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora nemohla týkať ani jedna sťažnosť, keďže návrh
na zmenu súdneho exekútora bol podaný dňa 22.11.2010. Podľa oboznámených Spr. však všetky
sťažnosti žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených súdom prvého stupňa boli považované
za neopodstatnené.

Súdprvéhostupňa pretokonštatoval,žezostranyžalobcunebolvkonanípreukázanýnesprávnyúradný
postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného
súdu.

Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu nebola preukázaná už prvá z
vyššie uvedených podmienok a preto pre nepreukázanie existencie podmienok priznania náhrady škody
a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol. Žalobca
nepredložil listinné dôkazy a nenavrhol iné dokazovanie a preto uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno.

K námietke žalovaného, že žaloba bola na súd žalobcom podaná ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty
od prijatia týchto žiadostí žalovaným súd prvého stupňa uviedol, že žalobca si splnil svoju povinnosť,keďže podal žalovanému pred podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody a v čase rozhodovania súdu už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadostí, pričom
žalovaný v písomnom vyjadrení potvrdil, že zo strany žalobcu mu boli doručené žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23. 04. 2012.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný si nárok na náhradu
trov konania v písomnom vyjadrení uplatnil, avšak trovy nevyčíslil v stanovenej lehote podľa § 151 ods. 2
O. s. p. a zo spisu výška náhrady trov konania nevyplýva, preto súd prvého stupňa náhradu trov konania

žalovanému nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca (ďalej len „odvolateľ“) z dôvodov podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ O. s. p. a podľa ust. § 205 ods.
2 písm. c/, d/, e/ a f/ O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu
vrátil na opätovné prejednanie.

Odvolateľ namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania
s odôvodnením, že žalobca sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil.

Odvolateľ tvrdí, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil

listiny spojené s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p. a ak
tak spravil, odňal žalobcovi právo na konanie pred súdom. Obsahom žiadosti o zrušenie pojednávania
bola námietka, že konajúci sudca je vylúčený, pričom poukázal na to, že Krajský súd v Trnave svojím
rozhodnutím v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčil všetkých sudcov z rozhodovania a vec prikázal na
prejednanie inému súdu a rovnako rozhodovali Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Prešove. Za týchto

okolností neobstojí názor Krajského súdu v Košiciach vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou
praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto ústne
pojednávanie nemalo byť vykonané. Žalobca pritom trval na osobnej účasti svojho právneho zástupcu
na pojednávaní, avšak iba na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Ďalej
žalobca namieta, že sa nemohol vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní

vychádzal, ani k dôkazom ktoré súd vykonal. Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že
žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané. Koncepcia spravodlivého súdneho
konania zahŕňa právo na kontradiktórne konanie, ktoré bolo v tejto veci porušené. Konajúci súd
neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam vecí. Žalobca ďalej namieta, že nebolo
možné vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, pretože tým došlo k porušeniu práva žalobcu

na kontradiktórny súdny proces. Ďalej žalobca namieta, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu,
aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu, mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 153b O. s. p.

Pokiaľ sa týka majetkovej škody namieta odvolateľ názor súdu prvého stupňa o jej nedôvodnosti,

pretože konajúci súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania
správy informačného systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje, a preto
je v tejto časti rozhodnutie súdu nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou
úvahou súd dospel k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Žalobca hodlal v konaní pred

súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to aj
prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Konajúci súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a
neoznámilmu,žehodlávyhlásiťrozhodnutievovecisamejtak,abymalpriestornavrhnúťalebopredložiť
ďalšie dôkazy. Pokiaľ sa týka nemajetkove ujmy, súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že

došlo k porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu. Ak sám konajúci súd
zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase, mal konštatovať porušenie práva
a priznať nemajetkovú ujmu žalobcovi.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok
žalobcu je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza námietky, ktoré

žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu
zamietol.

Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo
ústne pojednávanie, námietka skutočnosti, že žalovaný sa vo veci nevyjadril napriek výzve súdu a

doručenému žalobnému návrhu a námietky vo vzťahu k posúdeniu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy.

Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 21. 03. 2014 (čl. 110
spisu), ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. K námietke žalobcu proti neodročeniu pojednávania
sa odvolací súd vyjadrí v ďalšej časti tohto odôvodnenia. Keďže však ústne pojednávanie vo veci bolo

nariadené a bolo vykonané, je odvolacia námietka žalobcu o neuskutočnení ústneho pojednávania
irelevantná.

Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný sa k žalobe podrobne vyjadril písomným podaním zo dňa

04. 02. 2013 (č. l. 32 spisu). Preto odvolacia námietka vo vzťahu k možnosti rozhodnutia rozsudku pre
zmeškanie je neopodstatnená. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu 18.
02. 2013.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je potrebné rozumieť taký procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva.
Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov.

V prejednávanej veci z obsahu spisu je preukázané splnenie podmienok pre pojednávanie súdu dňa 21.
03. 2014, keďže bola zachovaná aj lehota na prípravu pojednávania v zmysle ust. § 115 ods. 2 O.s.p. Na
tomto pojednávaní súd prvého stupňa oboznámil výsledky prípravy pojednávania a vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov v zmysle ust. § 129 ods. 1 O.s.p. ich prečítaním (č. l. 111 spisu).

Pokiaľ žalobca namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie, k tomu odvolací súd uvádza, že tohto práva sa vzdal sám tým, že sa nedostavil na
pojednávanie, na ktoré bol riadne predvolaný, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Na
tomto pojednávaní bolo pritom vykonané dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a pokiaľ by sa
žalobca bol tohto pojednávania zúčastnil, mal možnosť sa k vykonaným dôkazom vyjadriť a realizovať

aj svoje ďalšie procesné práva spojené s účasťou na pojednávaní, vrátane vyjadriť sa k skutkovým
a právnym otázkam veci a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Je teda zrejmé, že zásada
kontradiktórnosti konania ani právo žalobcu na súdnu ochranu porušené neboli.

Irelevantná je odvolacia námietka žalobcu, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia

pojednávania, keďže súd rozhodol vo veci na pojednávaní za splnenia podmienok v zmysle ust. § 101
ods. 2 O.s.p., ako aj ostatných zákonných podmienok tak, ako bolo uvedené vyššie.

Pokiaľ ide o rozhodnutie o majetkovej škode a nemajetkovej ujme z odôvodnenia rozsudku jednoznačne
vyplýva, že dôvodom pre nepriznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy bolo zistenie konajúceho

súdu, že vo veci nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a pokiaľ sa týka nezákonného rozhodnutia
neexistuje žiadne také rozhodnutie, ktoré by bolo príslušným orgánom zrušené pre jeho nezákonnosť,
čím neboli naplnené dôvody, pre ktoré by bol daný základ žalovaného nároku.

Odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k posudzovaniu výšky škody a nemajetkovej ujmy sú teda

rovnako bezpredmetné a nemajú žiaden vzťah k napadnutému rozsudku.Ani odvolacia námietka vo vzťahu ku konaniu vo veci samej a k napadnutému rozsudku týkajúca sa
vykonania pojednávania dňa 21. 03. 2014 po podaní žiadosti o odročenie pojednávania v súvislosti s
námietkou, že vo veci rozhodol vylúčený sudca nie je v danej veci relevantná.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že ani tento
odvolací dôvod nie je naplnený.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p. Odvolateľ namieta, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože súd vec prejednal v jeho neprítomnosti hoci na to neboli splnené podmienky podľa § 101 ods.
2 O.s.p. a navyše vo veci rozhodoval vylúčený sudca.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Ide o taký postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred

súdom dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci
na to nie sú splnené predpoklady uvedené v ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný

účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec
prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ vykonané
dôkazy.

Predpokladom pre prejednanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie
účastníka na pojednávanie, na ktoré sa tento nedostaví ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie.

Podľa § 115 ods. 2 O.s.p. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na

prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli predvolaní na pojednávanie nariadené na deň
21.03.2014 písomne, pričom právnemu zástupcovi žalobcu aj žalovanému bolo predvolanie doručené
dňa 14.03.2014, čím bola zachovaná lehota na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p.

Žalovaný doručil dňa 19.03.2014 elektronickými prostriedkami súdu prvého stupňa ospravedlnenie
svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania. Žalobca ale nepožiadal o
odročenie pojeldnávania konaného dňa 21.03.2014 ani o prerušenie konania a preto sú jeho námietky
v tomto smere právne irelevantné.

Súd prvého stupňa sa okrem toho venoval posúdeniu návrhu na odročenie pojednávania v odôvodnení
rozsudku (str. 7 odôvodnenia).

Námietka odvolateľa, že vo veci koná vylúčená sudkyňa teda nie je dôvodná, pretože o tom bolo
rozhodnuté právoplatným rozhodnutím nadriadeného súdu, ktorým je súd viazaný (4NcC/25/2012-15
zo dňa 22.10.2012).Z uvedených dôvodov teda nie je naplnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení
s ust. § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p. Rovnako nie je daný ani § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., pretože v konaní

nebol preukázaný taký postup súdu, ktorým by sa odvolateľovi odňala možnosť konať pred súdom.

Odvolací súd je teda toho názoru, že súd prvého stupňa riadne a úplne zistil skutkový stav veci,
tento zistený skutkový stav podriadil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec

správne aplikoval a interpretoval. V konaní nebola zistená taká vada, ktorá by mala za následok zrušenie
napadnutého rozsudku v zmysle aj ďalších odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a
f) O.s.p.

Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale trovy odvolacieho konania mu nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.