Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/210/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218043
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114218043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a sudkýň JUDr.

Zlaty Simkovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobkyne Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. Z. XX, zastúpená JUDr. Ernestom Vokálom, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 61 proti žalovanému
V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Z. XX, zastúpený Mgr. Karolom Ševecom, advokátom so sídlom
Prešov, Hlavná 29 o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 15C 247/2014 zo dňa 21.5.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 eur na účet JUDr.
Karola Ševeca, advokáta, Hlavná 29, Prešov do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanému 100 % účelne vynaložených trov konania.

Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe, kde sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu v W., súpisné číslo
XXXX, na ulici Z. XX, ktorý je vedený na LV č. XXXXX v k.ú. W. a odovzdať ho žalobkyni do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa si uplatnila trovy konania.

Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní zistil, že účastníci konania boli manželia. Ich manželstvo
bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 7C 177/98 zo dňa XX.X.XXXX, ktorý sa stal právoplatný
dňa 24.8.1998, rozvedené.

Účastníci konania mali v spoločnom nájme družstevný byt. Ohľadne družstevného bytu prebiehalo

konanie pod sp. zn. 17C 253/1998, kde uznesením bol schválený súdny zmier, ktorým sa zrušilo právo
spoločného nájmu k družstevnému bytu nachádzajúcemu sa na ulici Z. XX, byt č. XX pozostávajúci
z 3,5 izieb, kuchyne a príslušenstva. Za výlučného nájomcu a členku družstva súd určil žalobkyňu a
uložil žalovanému povinnosť sa z bytu vysťahovať v lehote 15 dní po tom, čo mu žalobkyňa zabezpečí
primeraný náhradný byt. Uznesenie sa stalo právoplatné dňa 12.6.1999.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov sp. zn. 12C 110/2009 sa žalobkyňa domáhala

identického nároku ako v tejto prejednávanej veci. Prvostupňový súd rozsudkom č.k. 12C 110/2009-49
zo dňa 9.3.2010 rozhodol tak, že návrh zamietol. Rozhodol o trovách konania, pretože žalobkyňa
nepreukázala zabezpečenie zákonom stanovenej bytovej náhrady žalovanému. Tento rozsudok bolrozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co 86/2010, ktorý sa stal právoplatný 5.1.2011,
potvrdený.

V tejto prejednávanej veci žalobkyňa predložila prvostupňovému súdu listinný dôkaz preukazujúci
splnenie ponukovej povinnosti na zabezpečenie náhradného bytu žalovanému. Ide o list realitnej
kancelárie F.O.G., s.r.o., so sídlom Jarková 59 Prešov, z 2.12.2013 adresovaný žalobkyni. Na základe
jej žiadosti realitná kancelária zaslala žalobkyni aktuálnu ponuku bytov, a to na 1/ garsónku v W. na ul.
B. X, na X. poschodí, stav: kompletná rekonštrukcia, cena prenájmu pre 1 osobu na mesiac 170 eur,

cena zahŕňa aj poplatky za služby spojené s nájmom; 2/ jednoizbový byt v W. - B., ul. A., X. poschodie,
stav: byt je v pôvodnom stave zachovaný, cena prenájmu pre 1 osobu na mesiac 240 eur, cena zahŕňa
aj poplatky za služby spojené s nájmom.

Okrem toho žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.5.2015 predložila list zo dňa 5.2.2015, ktorý zasielal
právny zástupca žalobkyne žalovanému a ktorého súčasťou je ponuka bytu, ku ktorému sa žalovaný

vyjadriť nevedel, pretože ho neobdržal.

Žalobkyňa v priebehu konania uviedla, že tento stav trvá veľmi dlho a v súčasnej dobe užíva byt užíva
ona, jej manžel a dcéra, žalovaný je pre ňu cudzím človekom a narúša jej pokoj. Žalovaný však od nej
požaduje, aby mu zabezpečila byt odkúpený. Poukázala na to, že žalovaný má možnosť bývať s jeho

rozvedeným bratom, ktorý sám obýva trojizbový byt, alebo má možnosť bývať v byte po rodičoch, ktorý
je prázdny.

V tejto súvislosti prvostupňový súd zistil, že po nebohom otcovi žalovaného Q. A., ktorý zomrel
XX.XX.XXXX, bolo vedené dedičské konanie pod sp. zn. 35D 163/2009, kde predmetom prejednania

dedičstva bola aj nehnuteľnosť, a to byt č. X na ulici G., ktorý nadobudol B. A. bez povinnosti vyplatiť
spoludedičovi V. A. jeho dedičský podiel. Dedičské konanie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2010.

Žalovaný v priebehu konania namietal, že žalobkyňa mu nezabezpečila náhradný byt. Poukázal na svoj
nepriaznivý zdravotný stav a nízky príjem.

Prvostupňový súd na daný právny vzťah aplikoval ust. § 712c ods. 3 OZ, ďalej ust. § 712 ods. 2, § 712c
ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzal aj z ust. § 5 ods. 1 zák. č. 189/1992 Zb.

Uviedol, že zánik nároku na bytovú náhradu je viazaný výlučne na skutočnosť bezdôvodného

neuzavretia nájomnej zmluvy ohľadne zabezpečenia bytovej náhrady tým, kto má byt vypratať.
Zabezpečeniebytovejnáhradyjepreúčelytohtozákonapredloženiepísomnéhovyhláseniaosoby,ktorá
poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme
bytu s osobou, ktorá má byt vypratať.

Písomné vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady je jednostranným, adresným právnym úkonom
osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie v právnom záujme osoby, ktorú zaťažuje
povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu. Tento jednostranný právny úkon (vyhlásenie) musí byť doručený
osobe, ktorá má nárok na bytovú náhradu (nájomca). Uvedená požiadavka pramení z predpokladaných
právnych účinkov prejavu vôle určeného v danom prípade nájomcovi, s ktorým zákon spájal vznik,

zmenualebozánikvzájomnýchprávapovinnostívyplývajúcichzprávnychvzťahov.Písomnévyhlásenie
osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo
podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať, je potrebné považovať za jednostranný, adresný prejav
vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy (ofertu).

Žalobkyňou predkladané dôkazy o zabezpečení náhradného bytu pre žalovaného nespĺňajú náležitosti
tak, ako ich vymedzuje zákon. Žalobkyňou predložené ponuky realitnou kanceláriou F.O.K. o existencii
bytov na prenájom v ponuke realitnej kancelárie zasielané žalobkyni nie sú totožné s písomným
vyhlásením o zabezpečení bytovej náhrady a jednostranným adresovaným právnym úkonom osoby,
ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie v právnom záujme osoby, ktorú zaťažuje táto

povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu a v prospech osoby, ktorej má byť bytová náhrada zabezpečená
spôsobom, že jej tento jednostranný právny úkon (vyhlásenie, oferta) doručí.Bezvýznamnou je v danom prípade argumentácia žalobkyne o existencii bytu po nebohom poručiteľovi
- otcovi žalovaného, ktorého sa žalovaný vzdal v prospech brata, nakoľko to s prejednávanou vecou
nemá žiadny súvis. Žalobkyni záväzok vyplýva priamo z rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 17C 253/98,

kde žalobkyňa sa zaviazala žalovanému zabezpečiť primeraný náhradný byt a túto povinnosť si zatiaľ
nesplnila. Preto prvostupňový súd žalobe nemohol vyhovieť.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 151 ods. 7
O.s.p.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému 100 % účelne vynaložených trov konania, o výške trov
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrhu v celom rozsahu

vyhovel. Alternatívne žiadala podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uplatnila si trovy konania. Namietala nesprávne právne
posúdenie súdom prvého stupňa. Žiadna realitná kancelária totiž nevyhotoví nájomnú zmluvu bez
konkrétneho záujmu žalovaného. Samotný potencionálny prenajímateľ nie je ochotný ponúknuť nájom
osobe, s ktorou sa nikdy nestretne. Preto je objektívne nemožné, aby bola doručená ponuka na bytovú

náhradu súdom požadovaným spôsobom, pretože žalovaný nebol ochotný dostaviť sa ani na jednu
ohliadku bytov, ktoré boli v ponuke.

Takúto požiadavku súdu považuje za požiadavku v rozpore s dobrými mravmi, pretože nie je možné od
žalobkyne spravodlivo žiadať predložiť ponuku na zabezpečenie bytovej náhrady súdom požadovaným

spôsobom.Vprípade,keďžalovanýnebudechcieťspolupracovaťaosobnesanezúčastníohliadkybytu,
čiaspoňminimálnenebudesámkomunikovaťsrealitnoukanceláriouzaúčelomnájmubytu,jeabsolútne
nemožné predložiť predmetnú ponuku. Práva žalobkyne ako vlastníčky bytu sú drastickým spôsobom
obmedzované svojvôľou žalovaného a jeho právnou neúčinnosťou, ktorá hraničí až s aroganciou.

Opätovne poukázala na to, že žalovaný sa vzdal v prospech svojho brata bez vyplatenia dedičského
podielu na byt, ktorý nie je nikým obývaný. Naviac, žalobkyňa poukázala na to, že jej dcéra býva v
tomto byte s terajším manželom žalobkyne a mieni od nej odísť, pretože správanie žalovaného v byte
je nezvládnuteľné. Žalovaný svojou nečinnosťou aj naďalej bude oprávnený využívať predmetný byt a
znemožní jej zabezpečiť mu náhradné ubytovanie.

Namietala, že všetky ponuky žalovanému boli adresné, týkali sa konkrétnych nájomných vzťahov,
konkrétnych bytov na dlhšiu dobu nájmu a k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo výhradne z dôvodu
nečinnosti a neochoty žalovaného spolupracovať.

K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť
ako vecne správny a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré aj písomne vyčíslil. Poukázal
na to, že žalobkyňou predkladané dôkazy o zabezpečení náhradného bytu nespĺňali náležitosti tak, ako
to vymedzuje zákon. Na zabezpečenie bytovej náhrady nie je možné považovať neadresované ponuky
realitných kancelárií, ktoré mu boli doručené. V tejto súvislosti poukázal aj na ust. § 5 ods. 4 zákona

č. 189/1992 Zb., podľa ktorého zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie
písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie
zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má byt vypratať. To sa v prejednávanej veci
nestalo.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212
O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p. a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav, správne aplikoval právny predpis a správne vo veci aj
rozhodol.Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v celom
rozsahu poukazuje.

Naviac, je potrebné uviesť, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami
žalobkyne, ktoré vzniesla počas konania. Správne vyhodnotil, že žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť
predložiť žalovanému písomné vyhlásenie osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo ubytovanie o tom,
že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu so žalovaným. Taktiež tieto jednostranné právne úkony
neboli doručené ani žalovanému. Prvostupňový súd vyhodnotil správne aj okolnosť, že vzdanie sa práva

na dedičský podiel po svojom otcovi, ktorý podiel sa týka nehnuteľnosti - bytu nemá priamy vplyv na
zánik povinnosti žalobkyne zabezpečiť žalovanému bytovú náhradu, ktorá povinnosť vyplýva priamo
z rozhodnutia prvostupňového súdu, ku ktorému sa dokonca sama žalobkyňa zaviazala (sp. zn. 17C
253/1998).

Žalovaný, nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým preňho žalobkyňa nezabezpečí

zodpovedajúcu bytovú náhradu. Byt sa totiž vypratáva v prospech žalobkyne a žalobkyňa nepreukázala
dôvody, pre ktoré by jej táto povinnosť zanikla.

Zabezpečením bytovej náhrady je tak, ako to správne uviedol prvostupňový súd, predloženie písomného
vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie zmluvu o

nájme alebo podnájme bytu s žalovaným, ktorý má byt, ktorý v súčasnej dobe vlastní navrhovateľka,
vypratať. Lehota na vypratanie je stanovená v zákone, vyplýva nakoniec aj z uznesenia o schválení
súdneho zmieru pred prvostupňovým súdom vo veci 17C 253/1998.

Zabezpečenie bytovej náhrady pre odporcu musí byť doložené vierohodným spôsobom. Je to buď

predloženie dokladu obsahujúceho vyhlásenie vlastníka o tom, že je ochotný s odporcom uzavrieť
nájomnú zmluvu ohľadom náhradného bytu, ale aj alternatívne je možné predložiť doklad o tom, že
žalobkyňa uzavrela s vlastníkom domu, resp. bytu nájomnú zmluvu v prospech odporcu. Takýto prejav
musí sa dostať do sféry dispozície adresáta, teda žalovaného, nevyžaduje sa jeho faktické prevzatie.

Žalobkyňa v prejednávanej veci predložila len potvrdenie realitnej kancelárie o tom, že majú k
dispozícii na prenájom garsónku, resp. jednoizbový byt v W.. Toto vyhlásenie realitnej kancelárie
nenahrádza doloženie vyhlásenia bytu o tom, že je ochotný s odporcom, resp. žalovaný uzavrieť
nájomnú zmluvu a ani nenahrádza uzavretie nájomnej zmluvy žalobkyne v prospech žalovaného s
vlastníkom nehnuteľnosti. Oznámenie realitnej kancelárie totiž vierohodným spôsobom nepreukazuje,

že žalovaný mal príležitosť uzavrieť zmluvu o nájme garsónky, resp. jednoizbového bytu, pretože toto
vyhlásenie neobsahuje ani aspoň prísľub vlastníka uvedených nehnuteľností, že s nájomcom, teda
žalovaným, uzavrie nájomnú zmluvu k tomuto bytu alebo garsónke.

Preto správne postupoval prvostupňový súd, keď žalobe žalobkyne nevyhovel a odvolací súd

rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 potvrdil.

Žalobkyňa nadobudla vlastníctvo nehnuteľnosti po tom, čo sa stala výlučnou nájomníčkou družstevného
bytuspovinnosťouzabezpečiťbytovúnáhradužalovanému.Tátopovinnosťžalobkynedoposiaľsplnená
nebola. Skutočnosť, že nájomný vzťah k uvedenému bytu sa postupom času zmenil v prospech

žalobkyne na vzťah vlastnícky nemôže spôsobiť zánik súdom uloženej povinnosti zabezpečiť bytovú
náhradu. Vlastnícke právo žalobkyne je preto zákonným spôsobom vyplývajúcim z predchádzajúceho
rozhodnutia súdu obmedzené. Pokiaľ žalobkyňa si svoju uloženú povinnosť splní, nebude dôvodné
obmedzovať jej vlastnícke právo k vypratávanej nehnuteľnosti.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím ust. § 142
ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní bola žalobkyňa neúspešnou účastníčkou konania, uplatnila si trovy
konania. Žalovaný bol úspešným účastníkom konania, trovy konania si uplatnil a aj vyčíslil.

Žalobkyňa nárok na náhradu trov konania nemá, v konaní pred odvolacím súdom nebola úspešná

Žalovanému bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia účelne vynaložená v súvislosti s
odvolacím konaním, a to za 1 úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 3.6.2015 vo
výške 64,53 eur a 1 x režijný paušál vo výške 8,39 eur. Podľa § 149 O.s.p. tieto trovy je povinná zaplatiť
žalobkyňa na účet právneho zástupcu žalovaného, pretože žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.