Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715207736
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3715207736.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa F. U., nar. XX.XX.XXXX, v konaní
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa
rodičov: matky M. G., bytom P. XXX/X, P. V., v konaní zastúpenej advokátskou kanceláriou L&B Legal
Services s.r.o., so sídlom Námestie A. Hlinku č. 36/9, Považská Bystrica a otca Z. U., bytom E. XXXX/
XX, P. V., v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, s.r.o., so sídlom

Šoltésovej 346/1, Považská Bystrica o úpravu rodičovských práv a povinností a iné, na odvolanie matky
maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 11P/100/2015-19 zo dňa 12.
augusta 2015, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu matky maloletého
dieťaťa o určenie, že maloletá F. U. bude počnúc školským rokom 2016/2017 navštevovať základnú
školu Y. U. XXX, XXX XX Y. U. z r u š u j e a vec v tejto časti v r a c i a súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na začatie konania. Na odôvodnenie
svojho rozhodnutia uviedol, že matka žiadala súd o zrušenie striedavej starostlivosti a zverenie maloletej
F. do svojej osobnej starostlivosti, o určenie výživného otcovi vo výške 100,-eur mesačne, ktoré bude
otecpovinnýplatiťmesačnevždydo15.dňavmesiacivopredkrukámmatkyodprávoplatnostirozsudku,

o úpravu styku otca s maloletou F. a tiež určenie, že maloletá F. bude navštevovať základnú školu v Y.
U.. Skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania súd posúdil podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1
až 4, § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a dospel k záveru a mal za preukázané,
že nedošlo k takej zmene pomerov na strane maloletej F., jej matky ani jej otca, ktoré by odôvodňovali
zmenu požadovanú matkou. Na základe zistených skutočností súd návrh matky zamietol.

Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí jej návrhu o určenie, ktorú základnú školu bude maloletá F.
navštevovať, podala včas odvolanie matka maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že súd prvého stupňa
v tejto časti jej návrh na začatie konania zamietol a to bez toho, aby vo svojom rozhodnutí toto náležite
odôvodnil. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tak arbitrárne a jej sa postupom súdu prvého stupňa
odňala možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru Ústavného
súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý súdny proces

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne
dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Určeniezákladnejškoly,ktorúbudemaloletáF.navštevovaťjemedzirodičmimaloletejspornáotázka,čo
vyplynulo aj z písomného vyjadrenia otca maloletej k návrhu matky na začatie konania. Je povinnosťou
súdu o tejto otázke rozhodnúť a konať tak v rámci základnej premisy rodinného práva „chrániť záujmy
dieťaťa“. Z rozhodnutia súdu však nevyplýva žiadny dôvod, pre ktorý súd o tejto otázke nerozhodol.

Matka maloletej preto navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak,
že určí, že maloletá F. počnúc školským rokom 2016/2017 bude navštevovať základnú školu Y. U. XXX,XXX XX Y. U., alternatívne, aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Otec maloletej F. k odvolaniu matky písomne uviedol, že matka sa uspokojila s rozhodnutím súdu pokiaľ
ide o zamietnutie jej návrhu na zrušenie striedavej starostlivosti o maloleté dieťa. Táto teda ostala v
platnosti a je v záujme maloletého dieťaťa, aby do školy chodilo v Považskej Bystrici, kde je lepší
predpoklad v dosahovaní nielen študijných výsledkov ale aj v mimoškolskej činnosti. Súd skonštatoval,
že návrh matky na určenie základnej školy, ktorú bude maloletá navštevovať je predčasný a dospel k

záveru, že nedošlo k takej zmene pomerov, aby o tejto otázke musel rozhodovať, keď obaja rodičia majú
dostatočný priestor na to, aby sa dohodli pri zápise dcéry do základnej školy.

Kolízny opatrovník maloletej F. na odvolanie matky písomne uviedol, že rozhodnutie v otázke základnej
školy, ktorú bude maloletá navštevovať jeden rok pred samotným nástupom je predčasné a vo veci môže
dôjsť k zmene pomerov. Na základe toho navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v časti
výroku o zamietnutí návrhu matky maloletého dieťaťa o určenie, že maloletá F. U. bude počnúc školským
rokom 2016/2017 navštevovať základnú školu Y. U. XXX, XXX XX Y. U., bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je

potrebné v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. z týchto dôvodov:

PodľaustálenejjudikatúryÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzmyslomaúčelomzákladnéhoprávana
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky /inak aj práva na spravodlivé

súdne konanie/ je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného
súdu o veci konať a rozhodnúť. K porušeniu základného práva na súdnu ochranu môže dôjsť vtedy,
ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu /žalobe/. Všeobecné súdy poskytujú
ochranu plynúcu z uvedeného článku ústavy tak, že postupujú v konaní súc viazané procesnoprávnymi

a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu. Z judikatúry
tiež vyplýva, že ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na
súdnu ochranu /napríklad rozhodnutie I. ÚS 4/94 alebo I. ÚS 26/94/. Obsah práva na súdnu ochranu
v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky teda nespočíva len v tom, že nikomu nemožno brániť v

uplatnení práva alebo ho diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale jeho obsahom je aj zákonom upravené
relevantné konanie súdov.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto

súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument /Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998/.

Rovnako sa k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Napríklad v náleze sp .zn. IV. ÚS 115/03 vyslovil, že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu.

Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. určuje náležitosti odôvodnenia rozsudku. V zmysle týchto ustanovení,
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci

vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.V zmysle uvedeného je povinnosťou súdu, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia podal zrozumiteľný
a jasný výklad, z ktorých ustanovení právnych predpisov vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod

tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Odôvodnenie rozhodnutia teda musí podať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, musí sa vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup súdu pri rozhodovaní musí byť v
odôvodnení dostatočne vysvetlený tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o zamietnutí návrhu matky maloletého
dieťaťa o určenie, že maloletá F. U. bude počnúc školským rokom 2016/2017 navštevovať základnú
školu Y. U. XXX, XXX XX Y. Maríková takéto kritériá nenaplnil a ani nemohol, keďže v odôvodnení
rozsudku akékoľvek odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí tejto časti návrhu matky chýba. Nie je zrejmé
aký bol skutkový stav, ktorý viedol súd k zamietnutí tejto časti návrhu matky, podľa akých právnych
predpisov a akým spôsobom tento zistený skutkový stav súd posúdil. O tejto časti návrhu matky, teda

o jej uplatnenom práve, aby v prípade nezhody rodičov o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností rozhodol súd /§ 35 Zákona o rodine/, napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa v podstate mlčí a z tohto pohľadu je preto nepreskúmateľný, neodôvodnený a zjavne arbitrárny /
svojvoľný/.

Súd prvého stupňa uvedeným spôsobom porušil právo matky maloletého dieťaťa na spravodlivý súdny
proces a zaťažil svoje konanie vadou spočívajúcou v odňatí možnosti matke maloletého dieťaťa konať
pred súdom.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne vec v tejto časti prejednať, vykonať
riadne dokazovanie na zistenie skutkového stavu dôležitého pre rozhodnutie, po posúdení zistených
skutočností vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s ustanoveniami § 157 ods. 2

O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.