Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/254/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714220433
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714220433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Frederiky Zozuľákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti V. T. nar. X.X.XXXX a R. T. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach detí rodičov I. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na Š. ul. č. XXX/
XX v J. v súčasnosti na B. ul. č. X. v C. a E. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na ul. C.. O.. Š. č. XXXX/
XX v D. v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z
18.2.2015 č.k. 15P 386/2014-68 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania, ktorý zrušuje.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloleté deti naposledy určené

rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 13.2.2013 č.k. 16P 36/2012-68 u mal. V. zo 75 € na 100 €
mesačne a u mal. R. zo 75 € na 95 € mesačne od 1.1.2015, ktoré zaviazal otca detí prispievať ich matke
vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2015 do 28.2.2015 pre mal. V.
50 € a pre mal. R. 30 € uložil otcovi zaplatiť matke detí do 31.3.2015. O trovách konania účastníkov
rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na nich náhradu. Konajúci súd rozhodol o návrhu matky
na zvýšenie výživného podľa §-u 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, §-u 75 ods. 1, §-u 78 ods. 1, 3 Zákona o
rodine a rozhodnutie odôvodnil tak, že na základe dokazovania bolo nepochybne preukázané, že od

poslednej úpravy výživného pre maloleté deti došlo k podstatným zmenám pomerov tak u maloletých
detí, ako aj u ich rodičov. Zdôraznil, že maloleté deti sú staršie, navštevujú vyššie ročníky základných
škôl, a preto je samozrejmé, že aj výdavky na ich výživu, ošatenie, kultúrne a športové vyžitie sú
podstatne vyššie ako v čase poslednej úpravy výživného. Uviedol, že otec aj v súčasnosti pracuje
ako profesionálny vojak s priemerným mesačným zárobkom 906,46 € a matka ako výpravkyňa vlakov
s priemerným mesačným zárobkom 663,69 €. Matka aj naďalej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá
a otec aj v súčasnosti má vyživovaciu povinnosť voči mal. D. T. nar. XX.X.XXXX, ktorá je dcérou z

jeho predchádzajúceho manželstva, na výživu ktorej prispieva 130 € mesačne. Konštatoval, že pri
určení výživného prihliadol nielen na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ale predovšetkým
na odôvodnené potreby maloletých detí a výdavky na maloleté deti uvedené matkou považoval za
primerané a nevyhnutné. Prihliadol tiež na osobnú starostlivosť matky o deti a zvýšil výživné v súlade s
jej návrhom od 1.1.2015. Dlžné výživné vypočítal ako rozdiel medzi určeným a zvýšeným výživným za
obdobie od 1.1.2015 do 28.2.2015, ktoré zaviazal otca zaplatiť matke v súlade s §-om 160 O.s.p. naraz.
O trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok buď zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol alebo ho zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že konajúci súd síce vykonal isté dokazovanie, totovšak nesprávne vyhodnotil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Zdôraznil, že súd prvého stupňa predovšetkým nesprávne vyhodnotil jeho
životné náklady, že jeho výdavky skutočne prevyšujú jeho príjem a nebyť finančnej podpory jeho rodičov,

nevedel by zo svojho príjmu vyžiť. Vyjadril názor, že ak by súd zvýšil výživné, nebude môcť deťom
zabezpečovať to, čo im zabezpečoval doposiaľ. Bude nútený zabezpečovať iba výživné v súdom
určenej výške a nič viac. Taktiež vytkol konajúcemu súdu, že vôbec sa nezaoberal a nevyhodnotil ním
predložené doklady o zabezpečovaní odôvodnených potrieb maloletým deťom nad rámec určeného
výživného. V tejto súvislosti uviedol, že deti majú u neho všetky školské pomôcky, ktoré potrebujú,

rovnako majú u neho ošatenie a lieky. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil príspevok priateľa matky
na bývanie, ktorý pracuje ako taxikár na prepravu do zahraničia, napriek tomu, že je povinný podieľať
sa na nákladoch na bývanie. Rovnako nezohľadnil skutočnosť, že matka ako zamestnankyňa železníc
má dopravu zadarmo a napriek tomu dochádza do zamestnania autom s mesačnými nákladmi 80 €,
ako sama uviedla.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého
stupňa v plnom rozsahu potvrdiť. Vyslovila názor, že konajúci súd sa dôsledne vysporiadal so všetkými
námietkami, ktoré tvoria predmet odvolania a zdôraznila, že tvrdenia otca v odvolaní, že zabezpečuje
odôvodnené potreby maloletých detí nad rámec výživného v každom smere sú nepravdivé. Rovnako
je nepravdivé jeho tvrdenie, že zaplatil mal. V. polovicu poplatku za lyžiarsky zájazd a v tejto súvislosti

uviedla, že ho zaplatila sama za pomoci svojich rodičov, o čom predložila súdu doklad. Dôkazom jej
perfektnej starostlivosti o deti je skutočnosť, že maloleté deti v tomto školskom roku neboli choré, ktorá
skutočnosť je verifikovateľná v školskej dochádzke, pretože sa stará o prevenciu zdravou výživou,
najmä kupovaním ovocia, zeleniny a taktiež vitamínových doplnkov. Konštatovala, že deťom v priebehu
školského roka musí dokupovať cvičné zošity, knihy z jednotlivých predmetov, cvičebné úbory, a preto

ňou vyčíslená výška výdavkov na školu je pravdivá s tým, že do týchto výdavkov nepripočítala poplatky
za výlety a rôzne aktivity, ktoré v plnom rozsahu hradí ona. K odvolacej argumentácii otca maloletých
detí, že musí splácať úver, ktorý mu ostal po vyporiadaní BSM uviedla, že hodnota spoločného majetku,
t.j. bytu, chaty a auta vysoko prevyšuje zostatok úveru. V tejto súvislosti tiež uviedla, že z misie v
Afganistane dostal 15.000 €, na ktoré si ona nenárokovala, a preto mohol úver vyplatiť z týchto peňazí.

Tiež uviedla, že do práce chodí autom preto, že ak by využívala vlakovú, prípadne autobusovú dopravu,
musela by ráno odchádzať z domu o hodinu skôr a prichádzala by z práce o hodinu neskôr, čo nie je
v záujme maloletých detí, pretože ich ráno musí do školy vychystať a večer sa s nimi pripravovať na
ďalší deň. K tvrdeniam otca, že si z neho urobila banku uviedla, že je riadne zamestnaná 13 rokov s
vlastným príjmom, žije usporiadane a v jej živote majú prioritu deti. Navrhla napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdiť.

Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s odôvodnením, že zvýšenie
výživného je v záujme maloletých detí, ktoré sú staršie a vzhľadom na ich voľnočasové aktivity je
nevyhnutné zvýšiť výživné, pretože matka zo svojho príjmu nie je schopná pokryť všetky odôvodnené

potreby maloletých detí.

Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§-u 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. v spojení

s §-om 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav,
posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre
maloleté deti, počiatku plnenia takto určeného výživného, dlžnom výživnom, ako aj o jeho splatnosti,
preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
V súlade s ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia

o výživnom podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného
alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o
zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých
vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného saobdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného v tomto prípade ust. §-u 62 ods.
1, 2, 4 a ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako ich správne aplikoval súd prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí. Pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma

je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo
vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou
na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným
stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera

týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom
ak to možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu
primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Uspokojovanie odôvodnených potrieb
dieťaťa je však vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených
úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým spôsobom. Odôvodnené
potreby, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho

prípadu. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd tiež povinný prihliadať aj na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných osôb, t.j. rodičov dieťaťa, súd
zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada na ich
ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti s tým, že nie je smerodajné, či výživné pre ďalšie oprávnené
osoby, ktorým sú rodičia povinní zabezpečovať výživu bolo určené súdom a v akom rozsahu. Odvolací

súd rovnako ako súd prvého stupňa v tejto právnej veci dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase
predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k
totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov
odôvodňujúca zvýšenie výživného pre maloleté deti. Za podstatnú a trvalú zmenu pomerov v tomto
prípade považoval odvolací súd podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí v súvislosti s

ich vekom, školskou dochádzkou a mimoškolskou činnosťou, pretože mal. V. toho času navštevuje už 5.
ročník základnej školy a mal. R. 2. ročník základnej školy. Obidvaja rodičia sú zamestnaní u tých istých
zamestnávateľov s nepatrným zvýšením priemerného mesačného zárobku. Odvolací súd zdôrazňuje,
že pre zmenu rozhodnutia o výživnom podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine postačuje podstatná a trvalá
zmena pomerov len na jednej strane, t.j. buď na strane oprávneného alebo na strane povinného, preto je

s prihliadnutím na podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb detí zvýšené výživné súdom prvého stupňa
primerané, zohľadňujúce však iba základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ktoré sú vo
veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania a je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj
ich výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj v rozsahu zodpovedajúcom
svojmu príjmu berúc do úvahy jej osobnú starostlivosť, čo fakticky znamená, že jej podiel na výživnom

je podstatne vyšší ako podiel otca. Odvolací súd konštatuje vo vzťahu k odvolacím námietkam otca,
že jeho pomery, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre
mal. V. na 100 € mesačne a pre mal. R. na 90 € mesačne, pretože výrazné zvýšenie odôvodnených
potrieb detí by zjavne odôvodňovalo zvýšenie vo väčšom rozsahu, ale prihliadnuc na príjem otca a jeho
ďalšiu vyživovaciu povinnosť nebolo možné inak rozhodnúť. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť,

že podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine je vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom prvoradá
zákonná povinnosť a podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia má výživné prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu
povinnosť a svoje výdavky usmerňovať tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. K
odvolacejargumentáciiotca,žeajpriateľmatkyjepovinnýpodieľaťsananákladochnabývanie,odvolací

súd dodáva, že otec svoje tvrdenie, že matka okrem maloletých detí žije aj s priateľom nepreukázal.
Rovnako je potrebné zdôrazniť, že ak otec nakupuje všetky potreby pre maloleté deti okrem platenia
výživného, tak ako to uvádzal v odvolaní, je nesporne schopný prispievať výživné v rozsahu určenom
súdom prvého stupňa bez zníženia jeho doterajšej životnej úrovne.

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v zmysle
§-u 157 ods. 2 O.s.p. a odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu
uvedenýmvodôvodnenírozsudkuhonerobínepreskúmateľným.Zvyššieuvedenýchdôvodovneobstojí
odvolacia námietka otca, že súd prvého stupňa nevykonal všetky navrhované dôkazy a na ich základe
dospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,tedanapadnutérozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaz

nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Súdprvéhostupňapostupovalsprávne,keďvsúlades§-om120
ods. 2 O.s.p. vykonal všetky potrebné dôkazy na zistenie skutkového stavu pre rozhodnutie o výživnom,
v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného rozsahu výživného. Súd
prvého stupňa správne rozhodol aj o počiatku zvýšenia výživného v súlade s návrhom matky a tiež odlhu na výživnom a spôsobe jeho splatenia, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa §-u 219 ods. 1
O.s.p. vo výroku o zvýšení výživného ako vecne správny potvrdil a na zdôraznenie správnosti ho doplnil
o ďalšie dôvody podľa §-u 219 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd zrušil výrok o trovách konania, pretože podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť
trovy konania rozhodne súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Z dikcie
citovaného zákonného ustanovenia nepochybne vyplýva, že súd o náhrade trov konania rozhoduje len
na návrh, a pretože v tomto konaní súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania bez návrhu, odvolací

súd tento výrok rozsudku podľa §-u 221 ods. 1 písm.i/ O.s.p. zrušil ako nezákonný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.