Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/151/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214201960
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214201960.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233
516, proti odporcovi: E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. J. XX, o zaplatenie 1.149,60 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
14C/44/2014-41 zo dňa 9. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil použitím § 39, § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 37 ods. 1, § 40
ods. 1, § 549 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2, § 9 ods. 2 písm. c) a písm. k), § 11 ods. 1
písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vecne argumentoval tým, že na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu bezdôvodná. Predmetná
zmluva totiž neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo

sťažnosť, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, výšku, počet a termíny splátok úrokov a výšku,
počet a termíny splátok iných poplatkov. Pre uvedené nedostatky sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Na ostatné úroky, poplatky a sankcie žalobca nemá nárok ani preto, lebo ich dojednanie
vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu,
napísanú drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok
boli vopred pripravené žalobcom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ
nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o

podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, absencia písomnej formy podľa § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Zo žalobcom predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a splátkového kalendára vyplýva,
že žalovaný čerpal úver vo výške 1.350,- Eur, a do podania žaloby uhradil žalobcovi 1.609,44 Eur, teda
vyššiusumu, nežjesamotnáistinaúveru.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.,keď
po procesnej stránke bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, v konaní si však žiadne trovy neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a
odporcu zaviaže na zaplatenie žalovaných nárokov aj náhrady trov konania; alternatívne navrhol, aby
napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa. Odvolateľ si zároveň uplatnila vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania v sume 83,34 Eur. Ako odvolacie dôvody označil dôvody
podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p., podľa § 205 ods. 2 písm. e) v
spojení s § 205a ods. 1 písm. b) O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p. Argumentoval tým,

že záver súdu o tom, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, nie je správny, poskytnutý
úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. V čl. 12 ods. 12.1 zmluvných dojednaní
je uvedená adresa, na ktorej je možné uplatniť akúkoľvek reklamáciu alebo sťažnosť. Navrhovateľ
namieta tiež správnosť záverov súdu, podľa ktorého by zmluva mala obsahovať určenie počtu splátok,
dátum ich splatnosti ako aj ich výšku. Zmluva obsahuje stanovenie počtu splátok, ich výšku a termíny

splatnosti. Požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok úrokov,
istiny je potrebné posudzovať s ohľadom na praktický význam a reálnu využiteľnosť daných údajov.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti ako aj počet
splátok. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi
účastníkmi konania nevyžaduje, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku
uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy,

ak by sa istina, úroky alebo poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok
a podobne. To však nie je prípad zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Poukázal tiež na to, že
rozpísanie splátky na časť istiny a časť úrokov bolo obsiahnuté v splátkovom kalendári tvoriacom súčasť
oznámenia veriteľa. Závery súdu o chýbajúcich náležitostiach v zmluve vychádzajú z nesprávnych
skutkových zistení a úver poskytnutý odporcovi súd nesprávne posúdil ako bezúročný a bez poplatkov.

Poukázal tiež na výklad ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
ktoré vyžaduje, aby okrem absencie predpísaných náležitostí v zmluve nebola dodržaná aj predpísaná
forma, keď je v znení tejto normy použitá spojka „a“ vyjadrujúca konjunkciu. V danom prípade súd
nekonštatoval, že zmluva nemala písomnú formu. Platnosť právneho úkonu z hľadiska jeho súladu
so zákonom sa posudzuje v čase, kedy bol úkon vykonaný. Súd dostatočne nevysvetlil svoj záver o

nečitateľnosti zmluvných dojednaní, odôvodnenie rozhodnutia je v tejto časti nepreskúmateľné.

Odporca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),prejednalvecvmedziacharozsahuodvolania

podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil
riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Vo
veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu zhodnotením jeho výsledkov v súlade s § 132
O.s.p., dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej správny právny

záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré správne vyložil a svoje dôvody vedúce
k danému rozhodnutiu aj náležite vysvetlil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa
bolo posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol z toho dôvodu, že

predmetný úver pre chýbajúce náležitosti úverovej zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov a
to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá
postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd
nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania

najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo
vyšlinajavoinak,zhľadiskaichzávažnosti(dôležitosti),zákonnosti,pravdivostiavierohodnostijelogický
rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f)
O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav
nedopadá, alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový

stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahupotrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i v prevažnej miere správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k
správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom
uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v prevažnom rozsahu zdieľa i právne závery
prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne

a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť, pretože súd prvého stupňa sa vysporiadal
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre túto časť rozhodnutia a odvolací súd
sa s týmto odôvodnením súdu v prevažnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba
nasledovné:

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 08.09.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8100030904, na
základe ktorej bola odporcovi poskytnutá suma vo výške 1.350,- Eur. Odporca mal splácať pôžičku v
pravidelných36mesačnýchsplátkachpo76,64Eur.Podľatvrdenianavrhovateľa,dodňapodaniažaloby
odporca uhradil iba sumu 1.609,44 Eur.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné
ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Ustanovenie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá
služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na
spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie,
pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v

celej výške.

Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie
neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov (§ 11 ods. 1).

Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia
(§ 9 ods. 2 písm. k) ). Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je

svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v
ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo.

Súd prvého stupňa preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva

neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, preto v zmysle § 11 ods. 1
písm. a) zákona poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa správne
skonštatoval, že zmluva neobsahovala rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky).Nerozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie
povinnosti, ktorá expressis verbis vyplývala z vyššie cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.

Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 9 ods. 2 písm.
k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnutý úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov, pričom podľa dokladov predložených navrhovateľom, odporca
ku dňu podania návrhu uhradil 1.609,44 Eur. Je teda zrejmé, že navrhovateľovi odporca uhradil viac,
než mu na spornom úvere bolo poskytnuté (poskytnutých 1.350,- Eur, vrátených 1.609,44 Eur). Preto

súd správne návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ odvolateľ poukázal na výklad ust. § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ktoré vyžaduje, aby okrem absencie predpísaných náležitostí v zmluve nebola dodržaná aj
predpísaná forma, keď je v znení tejto normy použitá spojka „a“ vyjadrujúca konjunkciu, pričom v
danom prípade súd nekonštatoval, že zmluva nemala písomnú formu, podľa odvolacieho súdu ani táto

námietka neobstojí. Logickým a teleologickým výkladom predmetného zákonného ustanovenia totiž
možno dospieť len k takej interpretácii, že následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru nastáva v prípade nesplnenia čo i len jednej z podmienok uvedených v ust. § 11 ods. 1 písm. a),
a to napriek tomu, že zákonodarca použil konjunktívnu spojku „a“, pričom opačný výklad by bol úplným
popretím zmyslu tohto ustanovenia a zjavného úmyslu zákonodarcu.

Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a
podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu navrhovateľa zaoberajúcu sa ďalšími, podľa súdu

prvého stupňa absentujúcimi, podstatnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere účastníkov,
už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou
odpoveďou.

Odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom zamietajúcom výroku, vrátane výroku

o trovách konania, s poukazom na konštatované, ako vecne správny, s použitím § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol plne úspešný odporca a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. §
224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému
navrhovateľovi. Keďže ale odporca si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle §

151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli), odporcovi
nebola náhrada trov odvolacieho konania priznaná.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.