Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/540/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612206738
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612206738.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XX, F. C., štátny občan SR, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o. so sídlom
Ul. D. XXX, D. G., adresa na doručovanie písomností: Hviezdoslavova 2, Poprad, IČO: 36 858 935,
proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, v konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, o odvolaní odporcu proti

rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/99/2012-131 zo dňa 27.08.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť
navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.736,32 Eur od 09. 06. 2012 do
zaplatenia. Žalobu o zaplatenie 9 % úroku z omeškania ročne zo sumy 2.736,32 Eur od 26. 11. 2011

do 08. 06. 2012 zamietol. V konaní o náhradu škody priznal navrhovateľovi náhradu trov konania a trov
právnehozastúpeniavovýške 1.312,28Eur,ktoréjeodporcapovinnýzaplatiťnavrhovateľovi
na účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní o náhradu nemajetkovej
ujmy odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Vdôvodochrozhodnutiauviedol,žerozsudkomč.k.4C/99/2012-72zodňa 12.10.2012vspojení
s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/19/2013-111 zo dňa 26. 04. 2013 bol odporca zaviazaný

zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.736,32 Eur do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom
zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu (konkrétne nezákonným rozhodnutím o
začatí trestného stíhania) v zmysle ustanovení zákona č. 58/1969 Zb.. Z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že uznesením vyšetrovateľa PZ OR PZ Liptovský Mikuláš zo dňa 23. 01. 2004 a zo dňa
07. 10. 2003 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie za trestný čin skrátenia dane a poistného, za
trestný čin neodvedenia dane a poistného, za trestný čin pytliactva vo forme spolupáchateľstva. Okresný

súd Liptovský Mikuláš rozsudkom sp. zn. 1T/12/2006 zo dňa 03. 11. 2009, v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3To/38/2010 navrhovateľa spod obžaloby oslobodil, a to v skutku 1,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a v skutku 2, lebo prokurátor
ustúpil od obžaloby. V trestnom konaní bol navrhovateľ zastúpený obhajcom, ktorý mu vyúčtoval trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 2.930,64 Eur, ktoré aj navrhovateľ svojmu obhajcovi zaplatil,
o čom svedčia listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise. S poukazom na uvedené, prvostupňový

súd konštatoval, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia vznikla navrhovateľovi škoda spočívajúca v
trovách obhajoby. Po preskúmaní ich zákonnosti a účelnosti zaviazal odporcu celkovo na zaplatenie
sumy 2.736,32 Eur po právnej stránke poukazujúc na ustanovenia § 9 ods. 1, § 10 zákona č. 58/1969 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu. Podmienku predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody s príslušným orgánom si navrhovateľ splnil listom zo dňa 25.11.2011. Vo
výroku, ktorým okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 9 % úrok z omeškania ročne zo

sumy 2.736,32 Eur od 26.11.2011 do zaplatenia, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. V prípade tohto preskúmavaného výroku malodvolací súd za to, že odvolanie odporcu bolo dôvodné. Okresný súd navrhovateľovi priznal uplatnené
úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po výzve na predbežné prerokovanie nároku bez toho,
aby sa v dôvodoch svojho rozhodnutia zaoberal špecifickými námietkami odporcu, ktoré vzniesol ešte

počas konania a v zmysle ktorých „až právoplatné rozhodnutie súdu osvedčuje danosť pohľadávky
poškodeného na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a odporca sa preto nemôže dostať
do omeškania s plnením splatnej pohľadávky navrhovateľovi skôr, ako uplynie rozsudkom stanovená
lehota na plnenie“. Z dôvodu nedostatočného odôvodnenia dátumu, od ktorého prvostupňový súd určil
omeškania odporcu, odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bol zaviazaný odporca k

zaplateniu príslušenstva žalovanej sumy, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Výroky, ktorými súd
konanie o zaplatenie 10.000,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 26.
11. 2011 do zaplatenia zastavil, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol, zostali nedotknuté,
keďže neboli napadnuté odvolaním. V konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu prvostupňový súd doplnil
dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín založených v spise. Mal za preukázané, že právny
zástupca navrhovateľa listom zo dňa 25. 11. 2011 (č. l. 32 spisu) požiadal odporcu o prerokovanie

nároku na náhradu škody. Odporca listom zo dňa 08. 06. 2012 (č. l. 34 spisu) oznámil
právnemu zástupcovi navrhovateľa, že nie je orgánom príslušným na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, čím je jeho žiadosť číslo 11149/2011/151 považovaná za vybavenú. S poukazom na
už ustálenú otázku pasívnej legitimácie odporcu a zastupujúceho orgánu štátu a vychádzajúc z toho, čo
si navrhovateľ uplatnil podanou žalobou, okresný súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania odo dňa

nasledujúceho od oznámenia odporcu k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 08. 06. 2012, t.j. od 09. 06. 2012. Mal za to, že dňom nasledujúcim po uvedenom oznámení
sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, keďže predbežné prejednanie
nárokunanáhraduškodyjepodmienkoupreuplatnenienárokunanáhraduškodyvobčianskomsúdnom
konaní. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd priznal navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania zo

súdom priznanej sumy 2.736,32 Eur od 09. 06. 2012 do zaplatenia, pričom vychádzal z tvrdení právneho
zástupcu navrhovateľa, že súdom priznaná suma doposiaľ zo strany odporcu navrhovateľovi vyplatená
nebola. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1955 Z. z. v znení účinnom ku dňu omeškania.
O trovách konania o náhradu škody súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

(ďalej len „O. s. p.“), keď vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu toho-ktorého účastníka zaviazal
odporcu na zaplatenie trov právneho zastúpenia v celkovej sume 1.312,28 Eur. V konaní o náhradu
nemajetkovej ujmy súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. tak, že priznal odporcovi náhradu
trov konania, keďže navrhovateľ z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie zastavilo. Keďže si však
odporca v trojdňovej lehote trovy konania nevyčíslil a iné trovy konania mu zo spisu nevyplývali, okresný

súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby
napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Prvostupňovému súdu vytýkal, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

a tiež aj odňatie možnosti konať pred súdom. V ďalších podrobnostiach uviedol, že prvostupňový súd sa
mal po rozhodnutí odvolacieho súdu vo vzťahu k priznaniu úrokov z omeškania zaoberať špecifickými
námietkami odporcu, ktoré produkoval v priebehu konania. Okresný súd sa ale po druhýkrát aj napriek
pokynu odvolacieho súdu špecifickými námietkami odporcu vo vzťahu k navrhovateľom uplatnenému
príslušenstvu nezaoberal. Pritom podľa odvolateľa až právoplatné rozhodnutie súdu osvedčuje danosť

pohľadávky poškodeného na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a odporca sa preto
nemohol dostať do omeškania s plnením pohľadávky navrhovateľa skôr, ako uplynutím rozsudkom
stanovenej lehoty na plnenie. V tomto smere odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7 M Cdo 16/2011 zo dňa 27. 09. 2012, podľa ktorého splatnosť pohľadávky z titulu náhrady
škody nastane až rozhodnutím súdu vo veci samej. Pritom nevysporiadanie sa argumentáciou odporcu

ohľadom úroku z omeškania už raz bolo dôvodom na zrušenie rozsudku prvostupňového súdu. Preto
je nepochopiteľné, prečo sa s touto argumentáciou okresný súd vo svojom druhom rozsudku vôbec
nezaoberal. V súvislosti s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. tak odvolateľ okrem nesprávneho
právneho posúdenia veci namietol aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku a s tým
súvisiacu nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. V tomto smere odvolateľ poukázal na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj rozhodnutia ústavného súdu (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko,
I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08, III. ÚS 116/06 a iné). Tiež Najvyšší súd SR už vo viacerých
svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, že aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia treba považovať za vadu, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň aj dôvodnosťdovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. (napr. rozsudok sp. zn. 2Cdo/132/2011, 4Cdo/163/2011,
5Cdo/110/2012 a iné). Za ďalší odvolací dôvod odporca skutkovo považuje aj konanie, resp. opomenutie
konania okresného súdu, ktorý odporcovi nezaslal zápisnicu z pojednávania konaného dňa 27. 08. 2013,

hoci odporca výslovne požiadal o zaslanie zápisnice z tohto pojednávania obratom po jeho skončení. Aj
túto skutočnosť odporca označil za odňatie možnosti konania pred súdom. Nesprávne je aj rozhodnutie o
trovách konania, pretože okresný súd si rozhodnutie o tejto otázke vyhradil na dobu až po právoplatnosti
veci samej, ku ktorej doposiaľ nedošlo. Z uvedeného dôvodu nemohol okresný súd odporcovi trovy
konanianepriznaťsodôvodnením,žesiichnevyčíslil,keďžepovinnosťodporcuvyčísľovaťtrovykonania

je odvodzovaná v prejednávanej veci až od uplynutia 3 pracovných dní od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej a nie od uplynutia 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Napokon
odvolateľ nesúhlasil ani s výškou navrhovateľovi priznaných trov konania, ktoré podrobne uviedol.

Navrhovateľ v podanom vyjadrení zo dňa 04. 11. 2013 odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Uviedol, že v danom prípade sa dátumom podania, ktorým si navrhovateľ uplatnil škodu, odporca
dozvedel,žeškoduspôsobil,dozvedelsaajojejvýške,atedatýmtomomentomsadostaldoomeškania.
Skutočnosť, že škodu odmietol plniť neznamená, že táto škoda objektívne nevznikla. Otázka skúmania
výšky škody je nezákonná, pretože v danom prípade súd v rámci konania o náhrade škody nie je
oprávnený posudzovať výšku trov obhajoby alebo či škoda vznikla alebo nie, keďže podstatou náhrady

škody je skutočná škoda, a teda nie suma, aká mala byť teoreticky vyúčtovaná treťou stranou, ale
suma, ktorú skutočne poškodený zaplatil. Z tohto dôvodu sa javia argumenty o tom, že škoda bola
priznaná rozsudkom, a teda že až týmto momentom sa mohol dostať škodca do omeškania, ako
zjavne neprimerané a v príkrom rozpore so základnou právnou teóriou škody a náhrady škody. Treba si
uvedomiť,žesankciezanezaplatenieškodynazákladeprvejvíziemusíznášaťškodcaaniepoškodený.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom podľa § 212 ods. 1 O. s. p., preskúmal rozsudok
okresného súdu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O. s. p.) podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu podľa

§ 221 ods. 2 O. s. p. vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,

ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O. s. p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania
posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť

spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá účastníkovi nejakú
povinnosť, odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie
rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).

Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné
obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie je koncipované tak,
aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými

princípmi logického myslenia.

Odvolacísúdpreskúmanímrozsudkuokresnéhosúdudospelkzáveru,žejehoodôvodneniejeopätovne
nedostatočné, nezodpovedajúce kritériám obsiahnutým v § 157 ods. 2 O.s.p.. V tomto bode bolo tedaodvolanie odporcu v celom rozsahu dôvodné. Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia
znovu nezoberal, napriek pokynu odvolacieho súdu, s námietkou odporcu, ktorá je pre rozhodnutie
významná, a ktorá sa týka možnosti priznania príslušenstva až momentom právoplatnosti rozhodnutia

súdu vo veci samej. Keďže s touto námietkou odporcu sa okresný súd nezaoberal, na túto námietku
nereagoval, týmto postupom odňal účastníkovi konania - odporcovi právo konať pred súdom, čo je jeden
z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.).

V ďalšom konaní prvostupňový súd tiež odstráni vytýkané procesné pochybenie, konkrétne nedoručenú

zápisnicu z pojednávania konaného dňa 27. 08. 2013 o zaslanie ktorej odporca riadne požiadal.

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.