Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/389/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114234541
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114234541.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: SMSCREDITS, s.r.o.,
so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, zastúpeného spoločnosťou LEGAL CARTEL, s.r.o.,
so sídlom Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175, proti odporcovi: O. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXXX/XX, XXX XX R., v konaní o zaplatenie sumy 515,78 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/339/2014-31 zo dňa 28. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 6C/339/2014-132 zo dňa 28. 11. 2014 potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na §
13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku zamietol
návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Zároveň týmto rozsudkom nepriznal
odporcovi podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ nepreukázal uzavretie
tvrdenej zmluvy o pôžičke zo dňa 22.02.2013 v akejkoľvek forme (písomne, ústne, konkludentne), a to
jednak z dôvodu nepreukázania reálneho prenechania peňažnej sumy 300,00 Eur odporcovi a jednak z
dôvodu nepreukázania akceptácie návrhu zmluvy o pôžičke odporcom v akejkoľvek forme.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal aby ho odvolací
súd zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie.
Uviedol, že v zmysle bodu 1. zmluvných podmienok sa „zmluva o pôžičke uzatvára na
diaľku prostredníctvom výmeny krátkych textových správ odosielaných na mobilný telefón (SMS),
a to na základe predchádzajúcej žiadosti dlžníka o pôžičku podanej veriteľovi v elektronickej
forme prostredníctvom osobného účtu na internetovej stránke veriteľa www.smscredits.sk, alebo
prostredníctvom SMS správy.“ Ďalej odvolateľ poukázal na obsah ust. § 40 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, ako aj jednotlivé ustanovenia zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku. Odporca požiadal o registráciu dňa 11.09.2012 vyplnením registračného formulára
zverejneného na webovom sídle navrhovateľa, v ktorej uviedol svoj telefonický kontakt. Navrhovateľ
kontaktoval odporcu na uvedenom telefónnom čísle, a to najskôr zaslaním SMS správy, následne
telefonicky. Počas predmetného telefonátu boli overené všetky údaje uvádzané v registračnom formulári
a navrhovateľ oboznámil odporcu s podmienkami čerpania pôžičiek poskytovaných navrhovateľom
ako veriteľom a informáciou o poplatku vo výške 3,00 Eur za doručenie zásielky obsahujúcej kartu
klienta. Navrhovateľ schválil žiadosť odporcu o registráciu dňa 11.09.2012 a následne dňa 12.09.2012
odporca osobne prevzal zásielku obsahujúcu kartu klienta č. 004289, návrh zmluvy o pôžičke, zmluvné

podmienky a prílohu č. 1 k zmluve o pôžičke v dvoch vyhotoveniach, z ktorých jedno vyhotovenie
podpísané odporcom bolo doručené navrhovateľovi a jedno vyhotovenie zostalo v dispozičnej sfére
odporcu. Odporca požiadal o pôžičku dňa 22.03.2013 prihlásením sa do svojho
profilu na webovej stránke navrhovateľa. Na predmetnú žiadosť navrhovateľ automaticky reagoval
odoslaním SMS správy na registrované telefónne číslo odporcu s ponukou pôžičky vo výške 300,00
Eur s tým, že odporca bude povinný vrátiť navrhovateľovi poskytnutú pôžičku vo výške 300,00 Eur
vrátane odplaty vo výške 36,30 Eur, spolu sumu vo výške 336,30 Eur v lehote do 09.03.2013. Odporca
túto ponuku akceptoval a zmluva o pôžičke bola uzavretá okamihom dôjdenia akceptačnej SMS správy
odporcu navrhovateľovi (akceptácia). Odporca svoj dlh nezaplatil, a to ani po predĺžení lehoty splatnosti.
Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že okresný súd si mohol prostredníctvom výzvy adresovanej mobilnému
operátorovi overiť, že k SMS komunikácii medzi účastníkmi došlo. Navrhovateľ nemohol v konaní
predložiť predpis SMS správ, pretože by tak porušil osobnostné práva odporcu.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4 O.s.p.).
Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné
dôkazy o jeho existencii.
Z obsahu spisového materiálu vyplýva neunesenie dôkazného bremena navrhovateľa v tomto súdnom
konaní. Odvolací súd vo všeobecnej rovine k výsledkom dokazovania a jeho hodnoteniu zo strany
prvostupňového súdu pre úplnosť udáva, že v sporovom konaní primárne nesie dôkazné bremeno
navrhovateľ v súvislosti s tými tvrdeniami, ktoré umožňujú žalobe vyhovieť, ak budú tieto tvrdenia
preukázané a na strane druhej i odporca nesie dôkazné bremeno tých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju
obranu proti žalobe. Ak nie je možné zistiť určitú skutkovú okolnosť, ktorá je medzi účastníkmi sporná
a pre rozhodnutie dôležitá, postihne nepriaznivý dôsledok toho účastníka, ktorý mal v súvislosti s ňou
dôkaznú povinnosť. V danom prípade išlo o navrhovateľa a jeho skutkové tvrdenia a dôkazy navrhnuté
v tomto konaní. Ak po vykonanom dokazovaní nie je možné urobiť záver ani o pravdivosti tvrdenia
účastníka o určitej skutkovej okolnosti, ale ani záver o nepravdivosti tohto tvrdenia, znamená to, že
tvrdená skutočnosť nebola preukázaná. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena, v danom prípade
na strane navrhovateľa, sa premietol do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa nemožno v zásade
pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p.). V civilnom
procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a účastník môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvostupňového súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

V posudzovanej veci navrhovateľ doručil okresnému súdu návrh na začatie konanie obsahujúci
tvrdenia, na základe ktorých žiadal priznať uplatnené právo. Na preukázanie týchto tvrdení navrhovateľ

nepredložil jediný dôkaz, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že odporca skutočne prejavil vôľu pristúpiť
k zmluve s určeným obsahom, že bol o obsahu zmluvy uzavretej na diaľku riadne informovaný
(predovšetkým § 4 ods. 7 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku). Všetky listiny, ktoré účastník v konaní prezentoval boli vyhotovené len ním; jediný preukázateľný
kontakt s odporcom bol potvrdený neprevzatou zásielkou obsahujúcou predžalobnú výzvu.
Nie je možné súhlasiť s navrhovateľom, ktorý žiadal, aby súd sám iniciatívne vykonával dokazovanie
ohľadom reálnej komunikácie účastníkov prostredníctvom SMS správ, pretože takýto postup by hrubo
porušoval princíp rovnosti procesných strán. Ako bolo uvedené vyššie, je to práve navrhovateľ, ktorý
nesie zodpovednosť za výsledok sporu a v tomto smere mu nemôže súd nijako „pomáhať“. Odvolateľ
pritom sám v podanom opravnom prostriedku tvrdil, že jedno podpísané vyhotovenie zmluvy o pôžičke
mu bolo zo strany odporcu doručené; tento dôkazný prostriedok však v súdnom konaní nepredložil.
Okresný súd preto postupoval správne, keď jeho žalobu v prejednávanej veci z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena v konaní zamietol.

Pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľa, ktorý tvrdil, že bez súhlasu odporcu nemohol v konaní predložiť
výpis SMS správ, na základe ktorých bola uzavretá zmluva medzi účastníkmi, k uvedenému odvolací
súd uvádza, že právo na rešpektovanie korešpondencie je právom na nerušenú
a necenzurovanú komunikáciu s inými. Zmysel slova „korešpondencia“ pôvodne zahŕňal materiály
zasielané poštou. V súlade s technickým pokrokom sa výklad „korešpondencie“ rozšíril na akúkoľvek
komunikáciu, napr. telefónom (hlas, videohovor, SMS, MMS), faxom, internetom (mail, chat, Skype,...),
osobnú (zaznamenanú na diktafón).
Pre správne vyriešenie otázky použiteľnosti záznamov telefonických hovorov, prepisov SMS-siek, čí
prepisov chatovej komunikácie, považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že právo na ochranu
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie nie je absolútne. Zásah do tohto práva a jeho
obmedzenie je formulované v odseku 2 článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „Dohovor“) v prípade, ak ide o zásah zo strany orgánov verejnej moci. Pokiaľ však ide o
zásah do tohto práva zo strany súkromnej osoby (odsek 1 článku 8 Dohovoru), krajský súd považoval za
neprijateľné, aby si osoba konajúca protiprávne (v danom prípade neplniaca svoje záväzky), nárokovala
ochranu jej osobnostných práv.
Treba si uvedomiť, že každý sms-kujúci, chatujúci či telefonujúci človek sa vzdáva časti svojho súkromia,
ak komunikuje s ďalšou osobou, s tým, že ochrana jeho súkromia končí tam, kde začína ochrana
súkromia a oprávnených záujmov druhej osoby. Každý z páru alebo zo skupiny
komunikujúcich osôb je nositeľom informácií vymieňajúcich si SMS-kami, chatom či telefónom, a teda má
aj právo nakladať s informáciami v rámci svojho súkromia. Nemožno mu pritom zakazovať (s výnimkou
informácií podliehajúcich utajeniu podľa osobitných predpisov - štátne tajomstvo...) dispozíciu so svojím
právom na ochranu súkromia - korešpondencie, a to pre účely súdneho konania, ani s odkazom na
§ 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
V súvislosti s § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého písomnosti osobnej povahy, podobizne,
obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov
osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením, krajský súd poznamenáva, že
privolenie ako také spĺňa definíciu právneho úkonu v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka. Ide
pritom o jednostranný právny úkon, ktorý je možné uskutočniť konaním alebo opomenutím; výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť (§ 35 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Bez zohľadniteľnej výnimky je teda akceptovateľný aj náležitý konkludentne
prejavený súhlas, resp. privolenie. V prípadoch súkromných telefonických hovorov, kedy volajúci
oslovuje volaného, dáva tým podnet ku komunikácii a fakticky tak vstupuje do súkromia volaného
účastníka, so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami. Existuje všeobecná znalosť, že telefón môže
byť vybavený niekoľkými technickými funkciami, okrem iného nahrávaním hovoru. Telefonujúci teda
spolu komunikujú za všeobecnej vedomosti o možnosti, že hovor môže byť technickou cestou jedným z
nich zaznamenávaný. Z toho je vyvoditeľné, že komunikujúce osoby konkludentne súhlasia i s možným
vyhotovením zvukového záznamu telefonátu - ide o privolenie v zmysle § 12 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.
Z uvedeného teda vyplýva, že každý má právo zaznamenávať svoje vlastné telefonické hovory. Uvedené
platí aj pre SMS-ky a chatovú komunikáciu, ktoré sa do pamäte telefónu či do histórie chatu
zaznamenávajú dokonca automaticky (viď uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 1To/42/2010-338 zo
dňa 22. apríla 2010). Navrhovateľovi teda nič nebránilo v konaní predložiť všetky relevantné dôkazy na
preukázanie jeho tvrdení, a to vrátane prepisu SMS správ, ktoré by potvrdili, že k uzavretiu zmluvy o
pôžičke medzi navrhovateľom a odporcom došlo.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy, ktoré
mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu mu vznik trov tohto odvolacieho konania ani nevyplýva, odvolací
súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.