Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 6C/123/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217460
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217460.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich
Paľko, s.r.o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti žalovanej Slovenská republika,
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 27. 9. 2012 hromadné žaloby, ktorými sa domáhal od žalovanej
náhrady škody a nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť
v exekučných konaniach vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V
žalobách uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) podal návrh na výkon exekúcie,
súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu
so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému

postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných konaniach:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS)
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydaní poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP)
3. rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NP), alebo

4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

V predmetnej veci súd uznesením pod č. k. 6C/123/2012-8 zo dňa 9. 10. 2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11. 10. 2012, spojil podľa ustanovení § 112 ods. 1 O.s.p. na spoločné konanie
veci pod sp. zn.: 6C/123/2012, 6C/136/2012, 6C/151/2012, 6C/155/2012, 6C/189/2012, 6C/254/2012,
6C/266/2012, 6C/283/2012, 6C/287/2012, 6C/333/2012, 6C/346/2012 s tým, že konanie bude vedené

pod sp. zn. 6C/123/2012.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS), uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konaltak, akoby sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského
rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe, alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku

na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,

avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu, že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca
v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo

záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočný
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá
má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca

vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia,
a to dňa 2. 7. 2009, 23. 9. 2009, 13. 11. 2009, 25. 2. 2010 a v dňoch 30. 8. 2010, 23. 11. 2010
a 25. 5. 2011 podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol

nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali
okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Z dôvodu takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy v peniazoch.

V jednotlivých konaniach žalobca majetkovú škodu vypočítal ako náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok
v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti a udelením poverenia na vykonanie
exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Uvedená suma pozostáva z nákladov na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému vo

výške 70,- eur, nákladov na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40,- eur, nákladov na
administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné, poštovné
a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vo výške 15,- eur.
Zároveňsižalobcauplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch.Prijejurčovanívychádzalzdoktríny
prijatej Ústavným súdom SR (čl. 48 ods. 2), podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom

konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,- eur.
Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučnéhosúdurozhodnúťožiadostioudeleniepovereniado15-tichdníododňajejdoručeniasúdnym
exekútorom, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd
napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom
stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods.

2 Exekučného poriadku. V ďalšom žalobca oprel svoje odôvodnenie týkajúce sa predmetnej námietky
o tie isté skutočnosti, ktoré sú vyššie popísané v súvislosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie žalobca v
rámci exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K rozhodnutiu o zmene exekútora

súdom nedošlo v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného, a to
napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V danom prípade neexistovala a
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi. Postup exekučného súdu bol teda v rozpore s § 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Žalobca si
teda z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody,

ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanú vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutí
o ňom, vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri
určení výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej Ústavným súdom SR, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia

vo výške 20.000,-Sk, t. j. cca 660,- eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
sumu vo výške 309,79 eur, t. j. 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu, že
márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným
postupom exekučného súdu vystavil oprávneného riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu
konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Ako ďalší dôvod uviedol
neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku na opravy, zásah do zákonných nárokov
a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času, čo vyvolalo

u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a právne nezdôvodniteľné zbytočné časové omeškanie
v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov. Vyvolaná strana zisku zrealizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu,

ale aj na strane ich majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu
škody, načo však žalovaný do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách
sa vyskytujú viaceré procesné nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne
uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú
relevantné údaje, ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci

a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepredložil k
žalobám ani jeden relevantný dôkaz preukazujúci existenciu predmetného exekučného konania, vznik
skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 O.s.p..
Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázala na to, že žalobca uvádza kroky, ktoré
podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté

žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadosti o informáciu o stave konania“ nie je možné považovať za
riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahom a k ich účinnému odstráneniu. Uviedla, že
všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní, túto právomoc
má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že dňa 23. 4. 2012 jej
boli doručené žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom už dňa 27.

9. 2012 boli okresnému súdu doručené predmetné žaloby, a teda žalobca ich podal pred uplynutím 6-
mesačnej zákonnej lehoty, a teda ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

K jednotlivým žalobným nárokom uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde
svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže byť „nesprávnym úradným postupom“ na
účely zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže
ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniťiba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené, alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydanej bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadnou nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to po 15-

dňovej lehote (žaloby označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15-tich dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia, ale táto lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie. Teda
ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na
vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote (žaloby označené ZE) žalovaná uviedla, že exekučný titul po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora
predložítútožiadosťpôvodnémusúdnemuexekútorovinavyjadrenie,navyčísleniejehodoterajšíchtrov,
keďžesúčasnesrozhodnutímozmenesúdnehoexekútorarozhodneotrováchdoterajšiehoexekučného

konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť, súd objektívne nemohol
dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora.
Žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ak tak neurobil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu
povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8, 9 Exekučného poriadku, z ktorého

je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia
súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku
žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-

dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie § 44 ods. 2 a § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1. 6. 2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva, že 15-
dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule.
Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje

osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na
to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní

ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušovanie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má zato, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmať súd v konaní
o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu
nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na nemajetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené a nepreukázané. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinami, resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie

náhrady škody, žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v
celom rozsahu zamietnutá.Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 1. 10. 2014, ktorého sa účastníci konania nezúčastnili. U oboch
mal súd doručenie predvolania riadne preukázané. Lehota na prípravu pojednávania bola u účastníkov
zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili, pričom žalovaná

nežiadala o odročenie termínu pojednávania a súhlasila s prejednaním veci za jej neprítomnosti a
navrhovala žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú.

Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia o otázke nestrannosti a o
otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh na prerušenie konania do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského
súdu v Košiciach pod sp. zn.: 6NcC 38/2012 (OS SNV sp. zn.: 6C 123/2012). O nevylúčení zákonnej
sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach. Predmetné
rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen pre súd, ale aj pre účastníkov konania. Vzhľadom na
to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu žalobcu o prerušenie konania rozhodol, a to uznesením č.
k. 6C 123/2012-58 zo dňa 17. 6. 2013, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za relevantný dôvod

odročenia pojednávania poukazujúc na ustanovenie § 119 O.s.p.. Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával
v neprítomnosti účastníkov konania, pričom pri rozhodovaní vychádzal z obsahu spisu a vykonaných
listinných dôkazov.

Prevedeným dokazovaním vychádzajúc z odôvodnenia žalobného návrhu, písomného vyjadrenia

žalovanej, za použitia listinných dôkazov, predovšetkým dôkazných spisov Er-spisov tunajšieho
okresného súdu, súd zistil tento skutkový stav:

Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu, preto súd vykonával
dokazovanie oboznámením sa s jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol

nesprávny úradný postup namietaný. Žalobca v nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné
postavenie oprávneného a exekučnými titulmi boli v dvoch prípadoch notárske zápisnice a v ostatných
deviatich veciach boli exekučnými titulmi rozhodcovské rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu. Spolu
so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie,
exekučný titul a prevažne aj Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo

všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/784/2010 (pripojený pri sp. zn. 6C 123/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 26. 11. 2010 na tunajší súd proti povinnému: E. V.,

pre vymoženie 422,- eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 03216/10 z 5. 5. 2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12. 7. 2010 a vykonateľnosť dňa 15. 7. 2010.
Uznesením zo dňa 21. 1. 2011, právoplatným dňa 16. 2. 2011, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietol
a uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 3. 2011, exekúciu zastavil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/57/2006 (pripojený pri sp. zn. 6C 136/2012) súd zistil,
že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor Ing. Bc. Radoslav Kešeľák podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 6. 2. 2006 na tunajší súd proti povinnej: J. Š., pre
vymoženie 1.540,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice

napísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom pod č. N 4746/2005, NZ
43285/2005 zo dňa 18. 9. 2005.
Súd dňa 21. 2. 2006 vydal poverenie, následne uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 3.
2012, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a zároveň zamietol návrh oprávneného na zmenu
súdneho exekútora.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/660/2009 (pripojený pri sp. zn. 6C 151/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14. 10. 2009 na tunajší súd proti povinnej: U. F., pre
vymoženie 1.392,28 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 12037/09 z 15. 7. 2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 3. 8. 2009 a vykonateľnosť dňa 6. 8. 2009.Uznesením zo dňa 12. 1. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 3. 2011, bola žiadosť o udelenie
poverenia včastivymoženiaistiny725,75eurspríslušenstvomzamietnutáavtejtočastibolouznesením
konanie zastavené. Vo zvyšnej časti bolo vydané poverenie dňa 12. 1. 2011.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/407/2009 (pripojený pri sp. zn. 6C 155/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20. 7. 2009 na tunajší súd proti povinnému: Y. T.,
pre vymoženie 266,62 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 00603/09 z 12. 5. 2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25. 5. 2009 a vykonateľnosť dňa 28. 5. 2009.
Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6. 7. 2010, bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá a uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 8. 2010, bola exekúcia zastavená.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/519/2011 (pripojený pri sp. zn. 6C 189/2012) súd

zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 3. 8. 2011 na tunajší súd proti povinnému: U. T., pre
vymoženie 1.168,03 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 18376/09 z 18. 11. 2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 4. 1. 2010 a vykonateľnosť dňa 7. 1. 2010.

Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 10. 2011, bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá a uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 10. 2011 bola exekúcia zastavená.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/847/2010 (pripojený pri sp. zn. 6C 254/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 22. 12. 2010 na tunajší súd proti povinnej: U. U., pre
vymoženie 1.381,83 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 06657/10 z 2. 8. 2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13. 9. 2010 a vykonateľnosť dňa 16. 9. 2010.
Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 3. 2011, bola žiadosť o udelenie poverenia

zamietnutá a uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 5. 2011, bola exekúcia zastavená.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/420/2009 (pripojený pri sp. zn. 6C 266/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 24. 7. 2009 na tunajší súd proti povinnej: R. F., pre

vymoženie 788,62 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 13993/08 z 13. 5. 2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 1. 6. 2009 a vykonateľnosť dňa 4. 6. 2010.
Vo veci bolo dňa 14. 1. 2010 vydané poverenie, exekúcia doposiaľ nebola ukončená.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/519/2011 (pripojený pri sp. zn. 6C 283/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 3. 8. 2011 na tunajší súd proti povinnému: U. T., pre
vymoženie 1.168,03 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 18376/09 z 18. 11. 2009, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 4. 1. 2010 a vykonateľnosť dňa 7. 1. 2010.
Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. 10. 2011, bola žiadosť o udelenie poverenia
zamietnutá a uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 10. 2011, bola exekúcia zastavená.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/517/2011 (pripojený pri sp. zn. 6C 287/2012) súd

zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 3. 8. 2011 na tunajší súd proti povinnému: R. Y.,
pre vymoženie 184,60 eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 01835/09 z 26. 5. 2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 8. 6. 2009 a vykonateľnosť dňa 11. 6. 2009.

Uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 11. 2011 bolo exekučné konanie v časti o vymoženie
istiny 168,62 eur s príslušenstvom zastavené. Vo zvyšnej časti súd vydal dňa 16. 9. 2011 poverenie.
Uznesením zo dňa 14. 11. 2013, právoplatným dňa 5. 12. 2013 bol povolený odklad exekúcie. Následne
uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 4. 2014 bola exekúcia zastavená.Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/485/2011 (pripojený pri sp. zn. 6C 333/2012) súd
zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 21. 7. 2011 na tunajší súd proti povinnej: Y. U.E.E.Š.,
pre vymoženie 397,- eur s príslušenstvom.
Súd dňa 8. 9. 2011 vo veci vydal poverenie, následne uznesením zo dňa 14. 10. 2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 20. 10. 2011, exekučné konanie v časti vymoženia istiny 337,24 eur s príslušenstvom
zastavil. Vo zvyšnej časti exekúcia nebola ukončená.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/181/2004 (pripojený pri sp. zn. 6C 346/2012) súd zistil,
že na základe návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor Ing. Bc. Karol Mihal podal žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 15. 11. 2004 na tunajší súd proti povinnému: Y. A., pre
vymoženie 4.740,- Sk s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu - notárskej zápisnice
spísanejJUDr.JarmilouKováčovou,notárkousosídlomvBratislavedňa13.8.2004podč.N1963/2004,

NZ 64630/2004.
Súd vo veci vydal poverenie dňa 25. 11. 2004. Následne uznesením zo dňa 3. 2. 2011 vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a konanie zastavil. Zároveň zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 5. 2012.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p. súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy. 12)

Podľa § 109 ods. 2 Os.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Vpriebehukonaniažalobcaopätovnepodalnávrhnajehoprerušenie,atodoprávoplatnéhorozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu, kde uviedol tie isté dôvody, ako v pôvodnom podaní.
K návrhu pripojil kópiu sťažnosti pre porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,

ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorá sa týka rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
Návrh na prerušenie konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a ods.
2 písm. c/ O.s.p.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietkezaujatostiuplatnenejžalobcomužvžalobnomnávrhunadriadenýsúdužprávoplatnerozhodol,
pričom sa zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov tunajšieho súdu v
danej veci. Predmetným rozhodnutím je tak viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Navyše ani
opätovným preskúmaním návrhu žalobcu nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý

sa týka tejto veci bol v rozpore s Ústavou, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou. Súd má zato, že
ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Z uvedených dôvodov súd návrh na prerušenie konania opätovne
zamietol.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na

prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým

ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)
V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo

zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti podľa
tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podkladec) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 1, 2 Zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s

exekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručeniaaleboodstráneniavádnávrhusúdu(§45)apožiada
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučnýtitul.*)Aksúdnezistírozporžiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúciealebonávrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti oprávnený

môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Ako už bolo vyššie popísané predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej
sa žalobca domáha poukazujúc na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených
exekučných konaniach. S poukazom na § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. žalovaná v písomnom
vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody, a to dňa 23. 4. 2012. V čase rozhodovania súdu, teda už uplynula 6-mesačná
lehota od prijatia týchto žiadostí, preto má súd zato, že žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť, keď
podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Súd
nemal doposiaľ preukázané, žeby nárok na náhradu škody, alebo jeho časť, bola do rozhodnutia súdu
uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu § 43
ods. 1 O.s.p.. Súd má zato, že predmetné žaloby majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v
zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a § 79 ods. 1 O.s.p.. Žalobca správne označil účastníkov konania,
opísal skutočnosti, na základe ktorých uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol, čoho sa domáha, a

preto postup navrhovaný žalovaným v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy.

Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom uplatneného nároku nedošlo, a
teda žalobný návrh bol podaný v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej dobyV konaniach uvedených pôvodne pod č. 6C 123/2012, 6C 151/2012, 6C 155/2012, 6C 189/2012, 6C
254/2012 (žaloby označené ako ISTINA RS) žalobca namieta nesprávny úradný postup spočívajúci v
rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V konaniach vedených pôvodne pod č. 6C 283/2012, 6C 287/2012, 6C 333/2012, (žaloby označené ako
NZP) žalobca namieta, že súd rozhodol o zamietnutí jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote.
V konaniach vedených pôvodne pod č. k. 6C 266/2012 (žaloby označené ako NP) žalobca namietal,
že súd rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej

lehote.
V konaniach vedených pod č. k. 6C 136/2012, 6C 346/2012 (žaloby označené ZE) žalobca namietal, že
súd rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote.

V daných veciach 3-ročná premlčacia doba mohla začať plynúť až momentom doručenia rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcovi, keďže až vtedy sa žalobca

mohol dozvedieť o škode, ku ktorej malo dôjsť práve rozhodnutiami o zamietnutí žiadostí súdneho
exekútora. Z dôkazných exekučných spisov súd zistil, že zamietajúce uznesenia boli vydávané tunajším
súdom v priebehu rokov 2010 a 2011, kedy boli oprávnenému aj doručované. Žalobné návrhy boli
podané na tunajšom súde ako hromadné žaloby dňa 27. 9. 2012, teda v rámci plynutia 3-ročnej
premlčacej doby.

K samotnému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza, že predpokladom
zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. je súčasné splnenie troch podmienok, a
to preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, existencia
škody, t. j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a preukázanie príčinnej

súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Nesprávny
úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojené s výkonom jeho
právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie, resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených, alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho

orgánu.

Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie veci
do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré

nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy,
ak medzi nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím a škodou je vzťah príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003
Z. z. je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia vyššie uvedených
podmienok za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky
zákonom požadované podmienky súčasne.

Z vykonaného dokazovania - za použitia jednotlivo vyššie popísaných dôkazných exekučných spisov
a oboznámenia sa s nimi, súd zistil a vzal za preukázané, že v prípadoch, kde boli žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuté, boli exekučným titulom rozsudky
rozhodcovského súdu. Vo všetkých prípadoch bol právny vzťah medzi oprávneným a povinným
hodnotený ako spotrebiteľský právny vzťah, a to či už na základe predložených úverových zmlúv,

tak aj na základe skutočností uvádzaných v odôvodneniach exekučných titulov. S poukazom na
ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., v daných prípadoch exekučný súd je nielen
oprávnený, ale aj povinný, a to v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, t. j. aj pri rozhodovaní
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, skúmať zákonnosť exekučného titulu, t. j.
rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 278/2013, sp. zn.
IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v rámci exekučného konania tak
nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských

rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku

res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku
a teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná o zmenky
vystavené na zabezpečenie pohľadávok z úverových zmlúv uzavretých so žalobcom, o nárokoch
ktorých už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené

exekučné konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto
prípadoch boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmať exekučný titul, súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu, t. j. rozhodnutí o

zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z dôkazných exekučných spisov bolo
zistené,žeanijednorozhodnutietunajšiehoexekučnéhosúduozamietnutížiadostioudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie nebolo odvolacím súdom zrušené, alebo zmenené pre nezákonnosť. V prípade
podania odvolania žalobcu ako oprávneného, boli rozhodnutia tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odvolacím súdom potvrdené.

Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že tunajší súd v jednotlivých exekučných spisoch rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NZP),
súd k tomu uvádza následovné:
Ako vyplýva z dôkazných exekučných spisov, v nových konaniach súdom po podaní žiadosti o udelenie

poverenia boli žiadané správy, resp. podklady, ktoré boli následne urgované a ktorých posúdenie bolo
nevyhnutné pre rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora, t. j. pre posúdenie, či v danej veci je možné
vydať poverenie na vykonanie exekúcie, alebo žiadosť súdneho exekútora má byť zamietnutá. Okrem
toho súd má zato, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-dňová lehota
platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie, a teda nemala by

sa vzťahovať na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo všetkých vyššie
uvádzaných prípadoch. V súvislosti s tým súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvádzaných veciach boli
exekučnýmititulmirozsudkyrozhodcovskéhosúdu,kdesúdokremžiadostioudeleniepoverenia,návrhu
na vykonanie exekúcie a exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými
podmienkami žalobcu, a to z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia
predložených úverových zmlúv, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa Smernice č. 93/13/EHS.

V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobe, pokiaľ sa týka oneskoreného
rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd má zato, že
žalobca v konaniach nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo prieťahy v uvedených
exekučnýchkonaniach,atedanepreukázalnesprávnyúradnýpostupspočívajúcivnečinnostitunajšieho
súdu v uvedených veciach. Žalobca okrem iného v žalobách uvádza, že vyvinul enormné úsilie, aby

docielilvecnýposunvexekučnýchkonaniachauviedolkonkrétnežiadostioinformáciuostavekonaniaa
sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom súde. V súvislosti s týmto sa
súd oboznámil s č. Spr. 22/2010, Spr. č.34/2010 a Spr. č. 12/2011 a s odpoveďami žalobcu na prieťahy
v konaní, podľa ktorých boli tieto vyhodnotené v celom rozsahu ako neopodstatnené. V konaní teda bolo
preukázané, že pri vybavovaní žalobcu na prieťahy v exekučných konaniach vedených tunajšom súde

neboli zo strany vedenia tunajšieho súdu konštatované prieťahy v konaní. Ako už bolo konštatované
žalovaným, súd v súvislosti s prieťahmi v exekučnom konaní, na ktoré žalobca poukazuje a ku ktorým
malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného súdu, poukazuje na čl. 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že
porušenie uvedeného článku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomociÚstavného súdu SR. Tunajší súd, ako všeobecný súd prvého stupňa, teda nemá právomoc skonštatovať
prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to nepredloženie rozhodnutia príslušného orgánu o
existencii prieťahov v daných exekučných konaniach a neprávomoc tunajšieho súdu na rozhodnutie o
prieťahoch, má súd zato, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny úradný
postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Dňa 13.6.2014 žalobca elektronickým podaním tunajšiemu súdu do senátu 7C písomne oznámil, že dňa
24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 9C 112/2012 predložil súdu znalecký posudok
č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný Znaleckým ústavom Ekonomickou univerzitou v
Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá mu bola
spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných veciach.
Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál znaleckého

posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom, odkazovať. Z predloženého
znaleckého posudku bolo zistené, že žalobcom bola ako zadávateľom znaleckému ústavu zadaná úloha
určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom a nezákonnými
rozhodnutiami okresných súdov SR v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s poručovaním
zákonných lehôt, nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučných konaniach pri rozhodovaní

o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo pri rozhodovaní
o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov,
nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu informačného systému realizoval
výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa jednotlivých typov žalôb
nasledovne:

Žaloby NZP a NP
- mzdové náklady 4,15 Eur,
- náklady na tlač 5,31 Eur,
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,
- poštovné 3,01 Eur,

- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,
t.j. spolu 30,76 Eur.

Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 Eur,

- náklady na tlač 5,31 Eur,
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 Eur,
- poštovné 3,01 Eur,
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 Eur,
t.j. spolu 31,68 Eur.

Pokiaľ sa týka žalobcom uplatnenej majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu bol
predložený listinný dôkaz citovaný znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody
požadovanej žalobcom. Z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný prvý z predpokladov priznania náhrady
škody a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v exekučných veciach, súd už z dôvodu
hospodárnosti konania nevykonal ďalšie dokazovanie na preukázanie škody a nemajetkovej ujmy, ktorú

si žalobca v konaní uplatnil.

V závere súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup
exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu.

Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom zo strany žalobcu nebola preukázaná už prvá
z vyššie uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie existencie podmienok priznania náhrady
škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 1. 10. 2014 podľa citovaného ustanovenia
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v jej písomnom vyjadrení. V zákonnom stanovenej lehote ale
trovy nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nie

len u právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej
lehote trovy nevyčísli, možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že
zo spisu výška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov
konania zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.