Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114228670
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114228670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, právne
zast. JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., Sad A.Kmeťa 4, Piešťany, proti odporcovi: T. F.V., W..
XX.XX.XXXX, F. W. L. XX, Ž. - F., právne zast. JUDr. Róbert Dubovec, advokát so sídlom Lipovecká
273/19, Žilina, o zaplatenie 3.452,86 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 504,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 504,93Eur od 01.11.2013 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 50,- Eur
mesačne až do úplného splatenia vždy do 28.dŇa príslušného kalendárneho mesiaca po právoplatnosti

tohto rozhodnutia, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky.

Súd žalobný návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Navrhovateľjepovinnýnahradiťodporcovitrovykonaniavovýške200,91Eurnaúčetprávnehozástupcu
odporcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomnazačatiekonaniazodňa25.08.2014doručenýmOkresnémusúduvŽilinedňa
02.09.2014domáhalvočiodporcoviuloženiapovinnostinazaplateniedlžnejistinyvovýške3.452,86Eur

s príslušenstvom a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ
na základe zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.11.2006 poskytol odporcovi úver vo výške 50.000
Sk/1.659,70 Eur, pričom odporca sa zaviazal úver splácať, čo však neplnil.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu zmluvu
o splátkovom úvere; všeobecné obchodné podmienky; obchodné podmienky pre poskytovanie
splátkových a kontokorentných úverov; výpis z účtu; úrokové sadzby, výzvy na zaplatenie pohľadávky.

Na základe vyššie uvedeného súd nariadil ústne pojednávanie na deň 09.04.2015, avšak na
pojednávanie sa dostavil iba odporca a právny zástupca odporcu, preto súd vec prejednal v
neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie vyjadrením sa právneho zástupcu odporcu a
prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z predloženej Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX mal súd preukázané, že danú zmluvu
uzavrel navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa 24.11.2006, predmetom ktorej bolo poskytnutiesplátkového úveru vo výške 50.000,- Sk s pevnou úrokovou sadzbou 18,40 % ročne s konečnou
splatnosťou 20.11.2011.
Zároveň boli dohodnuté splátky v počte 60 vo výške 1.347,- Sk mesačne s poplatkom za správu úveru

60,- Sk/mesačne so splatnosťou 1.splátky 20.12.2006. RPMN bola dohodnutá 23,28. (l.č. 14 obsahu
spisu)
Taktiež bolo stanovené, že zmluvný vzťah sa riadi zmluvou, úverovými podmienkami a VOP, s ktorými
sa dlžník oboznámil ako so súčasťou zmluvy.

Z predložených výpisov vplýva, že odporca realizoval 52 úhrad a poslednú splátku uhradil dňa
30.10.2013.
Navrhovateľ špecifikoval žalovanú sumu nasledovne:
- istina vo výške 2.687,88 Eur
- úroky vo výške 663,81 Eur od 01.04.2013 do 29.07.2014 pri úročení istiny 2.684,88 Eur úrokom 18,40
% ročne

- úroky z omeškania vo výške 101,17 Eur od 01.11.2013 do 29.07.2014 pri úroku vo výške 5% ročne.

Z predložených listín vyplýva, že úver bol skutočne poskytnutý, ako aj splácanie úveru odporcom.

Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Vzhľadomktomu,žezmluvabolauzavretádňa24.11.2006,tedapredúčinnosťoutohtozákona,zmluvný

vzťah medzi účastníkmi konania sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z.

Podľa § 4 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Ustanovenie § 4 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z. vymenúva náležitosti zmluvy.

Podľa § 4 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a
spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na
tento typ zmluvy sa nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné
aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti
s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany

spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a
dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba
chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj
ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa
sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa

Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľmi - odporcami
porušené.Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť
za poskytnuté služby.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

VpríloheSmerniceEurópskehoparlamentuaRady2009/22/ESz23.apríla2009osúdnychpríkazochna
ochranu spotrebiteľských záujmov možno s prehľadom poznať rozsah spotrebiteľských vzťahov, ktorým
sa v Európskej únii venuje osobitná pozornosť. Ide o smernice:
1. Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných
mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s. 31).

2. Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných
právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností
televízneho vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23).
3. Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb
(Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).

4. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.
v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom
na zmluvy na diaľku (Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25.mája 1999 o určitých aspektoch predaja

spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8.júna 2000 o určitých právnych aspektoch
služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o
elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje

Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú.v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní
finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú.v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).
10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na
vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).
12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov,
pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom
dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú.v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).

Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993
o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú
predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma
službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto

smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov. Je
všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje osobitná právna
úprava, prípadne bude aplikované popri osobitnej právnej úprave. Jej aplikácia prichádza do úvahy
najmä vtedy, ak osobitná právna úprava nerieši konkrétnu dielčiu otázku, bude to najmä vtedy, ak treba

posúdiť, či konkrétna podmienka má alebo nemá charakter nekalej podmienky.
Aj keď bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že ich vzťahy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom,
tak takéto dojednanie nemôže vylúčiť, ani zmenšiť práva vyplývajúce pre spotrebiteľa z právnej úpravy
upravujúcej jeho postavenie v iných všeobecne záväzných právnych úpravách v práve Spoločenstva.Preto nebude použiteľné žiadne ustanovenie obchodného zákonníka, ktoré by zhoršovalo postavenie
spotrebiteľa.

Aj napriek tomu, že v zmluve bolo dohodnuté spravovanie Obchodným zákonníkom, odporca požíva
ochranu spotrebiteľa vzhľadom na uvedené smernice.
V danom prípade však nie je možné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v
platnom znení, nakoľko zmluva bola uzatvorená pred účinnosťou daného znenia.

Nazákladeuvedenýchskutočnostísúdmázato,žeúčastnícikonaniaplatneuzavrelipredmetnúzmluvu,
ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu spravujúcu sa Obchodným zákonníkom, keďže zmluvný
vzťah je absolútnym obchodom v zmysle platnej právnej úpravy.

Je nepochybné, že navrhovateľ úverový vzťah s odporcom predčasne neukončil a bol ukončený v súlade
so zmluvou dňa 20.11.2011.

Odporca vzniesol námietku premlčania, nakoľko jednotlivé splátky sa premlčovali.

Súd mal preukázané, že odporca dňa 10.05.2011 uznal dlh vo forme Dohody o spôsobe úhrady záväzku
formou splátkového kalendára vo výške 1.357,96 Eur ako dlh ku dňu 31.03.2011. v dohode sa odporca

zaviazal splatiť dlh splátkami po 57, - Eur so splatnosťou poslednej splátky k 30.04.2013 vo výške 46,96
Eur. (viď zápisnica z pojednávania zo dňa 09.04.2015) Na danú dohodu poukázal j právny zástupca
navrhovateľa vo svojom písomnom podaní.
Súd mal zistené, že úver bol splatný dňa 20.11.2011, aj keď bola dohoda o splácaní v splátkach..
Hoci bolo dohodnuté splácanie úveru v splátkach, s poukazom na zaužívanú súdnu prax dohoda o

splácaní úveru v splátkach sa nedá považovať za právo na čiastkové plnenie. (4Obo/54/2007)
Návrh bol podaný dňa 02.09.2014.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 407 ods.1 Obchodného zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná
premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba
ohľadne tejto časti.

Zuvedenéhovyplýva,žepremlčacialehotazačalaplynúťnasledujúcimdňomposplatnosticeléhoúveru,

t.j. dňa 11.01.2010.
Vzhľadom k tomu, že žalobný návrh bol súdu doručený dňa 02.09.2014 a s poukazom na dohodu z
10.05.2011, súd posúdil, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný.

Z predložených listín navrhovateľom však vyplýva, že ku dňu 10.05.2011, teda ku dňu uznania záväzku,

dlh predstavoval sumu 2.469,39 Eur, ktorý si uplatňuje v tomto konaní.

Medzi účastníkmi konania nebola sporná celková úhrada odporcom vo výške 2.297,30 Eur, pričom z
danej sumy mala byť zaplatená suma 1.207,30 Eur pred splatnosťou celého úveru, teda do 20.11.2011
a po splatnosti úveru bola zaplatená suma 1.092,- Eur.

Podľa úverovej zmluvy mal odporca splatiť celkovo 80.820,- Sk/2.682,73 Eur.

Právny zástupca odporcu správne poukázal na to, že uhradené splátky po 57,- Eur mali byť započítané
v prvom rade na istinu, čo vyplýva aj z dohody účastníkov konania.
V takom prípade z celkovej sumy odporca splatil sumu 2.297,30 Eur, čo vyplýva aj z predložených listín.

Zo zmluvy je zrejmé, že cena úveru je 80,820,- Sk/2.682,73 Eur a k tomu poplatok za správu úveru 60,-
Sk/mesačne, t.j. za dobu úveru 3.600,- Sk (60 splátok x 60,- Sk), teda celkovo mal odporca zaplatiť sumu
84.420,- Sk, t.j. 2.802,23 Eur, ktorá pozostáva z istiny, z úroku z úveru a z poplatkov. Z predložených
listín vyplýva, že splatil sumu 2.297,30 Eur.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že čo sa týka istiny vo výške 2.687,88 Eur, medzi navrhovateľom a odporcom
bolo dohodnuté tzv. zložené úročenie úveru - kapitalizácia úrokov v zmysle bodu 5.2 úverových
podmienok, v zmysle ktorého zmluvne dohodnuté úroky a poplatky, ktoré neboli úhradami realizovanými
odporcom uhradené včas, boli pripočítané v deň ich splatnosti k istine, čím sa stali jej súčasťou a vďalšom období boli úroky následne počítané z novej istiny. Takýmto spôsobom sa nesplatené úroky a
ďalšie poplatky pripočítavali k istine, preto nepravidelné splácanie úveru odporcom malo za následok, že
pôvodne predpokladaná suma pri pravidelnom a riadnom splácaní úveru vzrástla až na sumu 3.452,86

Eur.
Právny zástupca odporcu namietal tento postup, nakoľko aj z platobnej histórie odporcu je zrejmé, že aj
pri splácaní úveru úver mal klesajúcu tendenciu spočiatku a následne zvyšujúcu, nakoľko za započítavali
úroky aj trikrát. A z vyčísleného úroku sa počítal ďalší úrok.

Hoci nie je možné aplikovať ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzhľadom na dátum
uzatvorenia zmluvy, súd poukazuje na smernice EÚ, podľa ktorých je nutné chrániť spotrebiteľa a ktoré
je nutné aplikovať aj na daný vzťah, keďže ide o spotrebiteľský vzťah.

Súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa ohľadom vyššie uvedenej kapitalizácii úrokov. Takýto
postup je v rozpore s dobrými mravmi a preto nepožíva právnu ochranu.

Takýmto postupom navrhovateľ počítal úroky z úrokov, čo je neprípustné a hrubo v rozpore s dobrými
mravmi, preto súd posúdil také zmluvnú ustanovenie za neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi.

Zmluvný vzťah sa síce v danom prípade neriadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, teda nie je
možné vyhlasovať neprijateľnosť podmienok, avšak je nutné posudzovať dobré mravy.

Súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009, I. ÚS 342/09, podľa ktorého i v
prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým
bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne

nahliadanie pozície kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako
nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. To znamená, že
práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na
§ 53 ods.5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle § 3 ods.1

Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka požívať právnu ochranu.
V danom náleze je taktiež uvedené, že východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,... Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné

dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa, v
prípade predaja na obchodných prezentáciách je u neho navyše vyvolaný pocit vďačnosti za poskytnuté
sprievodné služby spojené s prezentáciou.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 265 Obchodného zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.

S poukazom na uvedené nebolo možné prihliadať na bod 5.2. Obchodných podmienok.

Vzhľadom na uvedené, povinnosťou odporcu bolo splatiť poskytnutý úver v celkovej výške 2.802,23 Eur,
pričomsúdmalpreukázané,žesplatilcelkovo2.297,30Eur,pretojehodlhpredstavujevýšku504,93Eur.

S poukazom na zistené skutočnosti súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 504,93 Eur.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania, a to v rámci žalovanej istiny vo výške 101,17 Eur ako úrok
od 01.11.2013 do 29.07.2014 a následne zo sumy 3.351,69 Eur od 30.07.2014.

Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi konania vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý je absolútnym
obchodom, súd posúdil úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak
je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenejsumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej

podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. ak sa počas trvania omeškania zmení základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania

ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z
omeškania. Súd uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 5 % ročne, ale iba z priznanej sumy
a od 01.11.2013, teda odo dňa, od kedy si ich navrhovateľ uplatnil, hoci mal nárok aj za obdobie pred
týmto dátumom vzhľadom na splatnosť úveru.
V nepriznanej časti úrokov z omeškania súd žalobný návrh zamietol.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanoveniasúdnávrhunavrhovateľavyhovelvrozsahuuvedenomvovýrokovejčastitohtorozhodnutia,
a to z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané, že v dôsledku vyššie uvedeného odporca dlhuje sumu
504,93 Eur spolu s úrokmi z omeškania, a to všetko tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Súd poukazuje na to, že po vyhlásení rozhodnutia počas písomného vyhotovenia rozhodnutia bolo
doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa ako doplnenie vyjadrenia, v ktorom potvrdzuje,
že navrhovateľ nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a splatnosť nastala dňa 20.11.2011, pričom
nárok nie je premlčaný, keďže odporca uznal svoj záväzok a že nie je možné aplikovať Občiansky
zákonník vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o úvere a preto nie je možné posudzovať neprijateľnosť

podmienok.
Hoci dané podanie bolo doručené až po vyhlásení rozhodnutia, súd poukazuje na to, že ku všetkým
skutočnostiam uvádzaným v danom podaní bolo už zaujaté stanovisko súdom a účastníkmi konania v
priebehu konania a v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na výsledok konania vo veci samej súd rozhodol o trovách konania s poukazom na ust. §
142 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na

náhradu trov právo.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, bol
úspech navrhovateľa len čiastočný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu navrhovateľa, čo predstavuje
podiel medzi tým, čo bolo zo strany súdu navrhovateľovi priznané a tým, čoho sa domáhal (541,24 eur :
3.913,64 eur - pre potreby stanovenia rozsahu uplatneného a priznaného nároku súd vyčíslil priznanú

istinu spolu s úrokmi z omeškania a žiadanú istinu s úrokmi a úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia
rozsudku, t.j. k 09.04.2015), predstavuje úspech navrhovateľa 14% a úspech odporcu 86%, odporca
mal v tomto konaní väčší úspech v konaní a čistý úspech odporcu je 72% (86-14), teda odporca má
voči v konaní neúspešnému účastníkovi - navrhovateľovi právo na náhradu uplatnených trov konaniav rozsahu 72%. V danej veci súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by odporcovi
nepriznal náhradu trov konania voči neúspešnému účastníkom, t.j. navrhovateľovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Odporca si voči navrhovateľovi uplatnil v podaní zo dňa 11.04.2015 náhradu trov konania - trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 279,04 eur za úkony právnej služby : prevzatie veci a príprava zastúpenia,
účasť na pojednávaní.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal odporcom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov
konania - titulom trov právneho zastúpenia sumu 200,91 eur (t.j. 72 % zo sumy 279,04 eur podľa pomeru
čistého úspechu odporcu v danej veci) a to za úkony právnej služby:

1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 131,13 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.,
2/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 09.04.2015 v sume 131,13 eur podľa § 10 ods.
1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 8,39 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi trovy konania v sume 200,91 eur
titulom trov právneho zastúpenia a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia

súdu,mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).