Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/126/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112213317
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6112213317.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO, a. s., so sídlom
Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi P. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. XX, B.
B., v konaní zastúpený Centrum právnej pomoci, kancelária Banská Bystrica, so sídlom Kukučínova 24,
Banská Bystrica, o zaplatenie 1.898,23 Eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica zo dňa 03. 10. 2012, č. k. 9C/175/2012 - 54, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a zároveň zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť
trovy konania Centru právnej pomoci, so sídlom Kukučínova 24, Banská Bystrica, vo výške 200,- Eur,
v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Okresný súd dospel k záveru, že obsah článku III. bod 5.4 Všeobecných úverových podmienok
navrhovateľa, ktoré predstavovali súčasť zmluvy o úvere, podľa ktorého klient podpisom tejto zmluvy
vyhlásil, že v súlade s ustanovením § 401 Obchodného zákonníka predlžuje premlčaciu dobu všetkých
práv vzniknutých spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s. voči nemu zo zmluvy na obdobie 10 rokov
od okamihu, kedy začala táto doba plynúť, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Prvostupňový súd
ďalej poukázal vo svojom rozhodnutí na to, že občianskoprávna úprava však v ustanovení § 100 a
nasl. upravuje kogentnú dĺžku premlčacej doby a neumožňuje takúto dohodu strán. Takáto zmluvná
podmienka je potom podľa názoru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou, lebo vylučuje aplikáciu
výhodnejšej právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka, čím znevýhodňuje spotrebiteľa. Obsah
úverových zmluvných podmienok nemal možnosť odporca ovplyvniť, keďže boli naformulované typovo
ešte pred uzavretím zmluvy s odporcom a súd má pochybnosť, či vôbec mal odporca reálnu možnosť
sa oboznámiť s ich znením a pochopiť ich význam. Z uvedených dôvodov potom súd považoval dohodu
o predĺžení premlčacej doby na 10 rokov za neplatnú. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania súd
skúmal, či daný nárok navrhovateľa sa mohol premlčať v zmysle § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Žalovaná suma, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ od odporcu domáhal, predstavovala dlh odporcu ku
dňu odstúpenia od zmluvy, t. j. podľa tvrdenia navrhovateľa ku dňu 14. 05. 2009. Odstúpením od zmluvy
došlo k zániku zmluvy a na strane navrhovateľa vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v
zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade márne uplynula dvojročná
subjektívna lehota na uplatnenie tohto nároku dňa 14. 05. 2011, keď návrh na súd došiel dňa 28. 05.
2012, t. j. po uplynutí tejto lehoty. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol. O trovách
konania rozhodol podľa § 151 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľovi, ktorý nebol v konaní
úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal. Úspešnému odporcovi priznal náhradu trov právneho
zastúpenia v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.).
Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko v danom prípade sa jedná o tzv. „absolútny
obchod“, to znamená, že nie je žiadny zákonný dôvod na to, aby boli nároky vzniknuté pri ukončovaní
zmluvy posudzované podľa Občianskeho zákonníka. Spravovanie zmluvného vzťahu Obchodným
zákonníkom neprináša nevýhodu pre odporcu ako spotrebiteľa, ale dáva mu len rovnaké možnosti
ako navrhovateľovi a naopak. Nie je možné stotožňovať spotrebiteľský vzťah s občianskoprávnym
vzťahom, keďže aj obchodnoprávny vzťah môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu. Skutočnosť, že
spotrebiteľská zmluva môže spadať pod režim Obchodného zákonníka, vyplýva aj priamo z Obchodného
zákonníka, konkrétne z ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru odvolateľa
súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na tento záväzkový vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka
namiesto Obchodného zákonníka a následne posúdil nárok navrhovateľa ako bezdôvodné obohatenie,
nakoľko došlo k odstúpeniu od predmetnej zmluvy. V prípade, ak by aj súd považoval vzniknutý
nárok navrhovateľa za bezdôvodné obohatenie, je potrebné posudzovať prípadné premlčanie nároku v
zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Odstúpením od zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka
nedochádza k zrušeniu zmluvy ex tunc, ale ex nunc a nie je preto možné tento nárok považovať za
bezdôvodné obohatenie, ale nárok z ukončenej zmluvy, ktorého premlčanie sa riadi v rámci všeobecnej
štvorročnej premlčacej doby.

Vyjadrenie k odvolaniu zo strany odporcu ako aj jeho právneho zástupcu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.), bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie (ods. 2).

Okresný súd síce správne vyhodnotil, že zmluva je absolútnym obchodom uzatvorená v zmysle § 497
až § 507 Obchodného zákonníka, a že je zároveň v danom prípade spotrebiteľskou zmluvou a preto je
potrebné na ňu aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Nesprávne však prvostupňový súd následne aplikoval na daný právny vzťah ustanovenia Občianskeho
zákonníka (§ 451, § 107, § 100) s tým, že sa jedná o výhodnejšiu právnu úpravu pre spotrebiteľa a
ustanovenie § 401 Obchodného zákonníka obsiahnuté v článku III. bod 5.4 Všeobecných úverových
podmienok navrhovateľa považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Odvolací súd však zastáva názor, že v danom prípade, napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán
je spotrebiteľ, bolo treba na právny vzťah účastníkov aplikovať ustanovenia zákona č. 513/1991 Z. z.
Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, pretože predmetná zmluva o úvere bola uzavretá
podľa § 497 Obchodného zákonníka (vyplýva to z obsahu spisu i z tzv. Všeobecných podmienok
CETELEM SLOVENSKO, a. s., že vznikol obchodno-záväzkový vzťah podľa § 497 Obchodného
zákonníka). Potom je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. obchodným
záväzkovým vzťahom, t. j. vždy sa spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, kto je subjektom
týchto vzťahov. Vzhľadom na charakter zmluvy sa preto vzťahujú na túto zmluvu aj ďalšie ustanovenia
Obchodného zákonníka týkajúce sa odstúpenia od zmluvy (§ 344), premlčania a behu premlčacej doby
(§ 387 a nasl.). Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, je teda zmluvou spotrebiteľskou. Výberom zmluvnej formy zmluvy o úvere účastníci ex lege
založili režim práva, ktorým sa riadi, teda aj dĺžku premlčacej doby. Keďže okresný súd vec právne podľa
uvedeného zákona neposudzoval, potom vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvod pre zrušenie jeho
rozhodnutia odvolacím súdom podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.

Námietka navrhovateľa uvedená v odvolaní v tomto smere je v plnom rozsahu dôvodná.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že došlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy listom zo dňa 11. 05.
2009, ktorý bol doručený dňa 14. 05. 2009 odporcovi. Podľa článku V. bod 5. odstúpenie nadobúda
účinnosť ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručené oznámenie
o odstúpení druhej zmluvnej strane. Ku dňu účinnosti odstúpenia alebo výpovede je splatný celý dlh
klienta voči spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a. s. Podľa § 394 ods. 1 Obchodného zákonníka pri
právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od

zmluvy odstúpil. V danom prípade k účinnému odstúpeniu, ako je vyššie uvedené, došlo ku dňu 30. 06.
2009. Potom navrhovateľ svoje právo na súde mohol uplatniť do 01. 07. 2013 v zmysle premlčacej doby
podľa ustanovenia § 397 Obchodného zákonníka, ktorá, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva
inak, je 4 roky. Navrhovateľ podal na súd návrh dňa 28. 05. 2012, teda jeho právo nie je premlčané.

V ďalšom konaní okresný súd vo veci znova rozhodne, pritom sa bude riadiť právnym názorom
odvolacieho súdu vyslovenom v tomto rozhodnutí.

Okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania v novom rozhodnutí.

Pokiaľ rozhodoval prvostupňový súd o trovách konania, jeho myšlienkový postup a následný záver je
nelogický, pričom nie je v súlade s platnou právnou úpravou. Rozhodnutie súdu medzi dvomi účastníkmi
logicky nemôže obsahovať dva výroky o trovách konania, aj keď Občiansky súdny poriadok v § 151
ods. 8 upravuje, že vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia,
iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva. Súd rozhoduje len jedným výrokom, pričom
osobitne vyčísli trovy právneho zastúpenia a trovy účastníka, ktorý bude mať v konaní úspech, v
prípade, že bude rozhodovať podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Výrok v prvostupňovom rozsudku
ohľadom toho, že súd navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva, je nesprávny, nakoľko v konaní
sa rozhoduje len o priznaní trov úspešnému účastníkovi konania vo výrokovej časti rozhodnutia.

Okresný súd rozhodne v novom rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.