Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/419/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614214486
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6614214486.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. verita, s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 940 875, proti povinnému: S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XX, C., vedenej súdnym exekútor JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská
Sobota, Kálmana Mikszatha 268, o vymoženie 1.923,65 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/814/2014-26 zo dňa 30.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodol tak po zistení, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) zo dňa
19.07.2013, sp. zn. IX-C/0112/0308, predložený ako exekučný titul, bol vydaný na základe zmluvy
o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným dňa 06.04.2009, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky pre úver a Všeobecné obchodné podmienky.

V zmysle bodu 11.2 Obchodných podmienok pre úver sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na
riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu
riešeniu týchto sporov. Podľa bodu 10.2.2 a 10.2.5 Všeobecných obchodných podmienok, banka
a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových produktov alebo

vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že z povahy zmluvných strán (podnikateľ vs. fyzická
osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom dôsledku aj z obsahu
zmluvy o úvere mal exekučný súd za preukázané, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a teda o
vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej. Rozhodcovskú doložku
upravenú v zmluve o úvere nepovažoval za individuálne dojednanú, čo podľa jeho názoru zjavne

vyplýva z jej zaradenia do Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o
úvere. Je zrejmé, že veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to,
aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na súde, ktorý sa nachádza v mieste
jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k
narušeniu smernicou Rady 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva právana účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je
v demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom. Na základe vyššie
uvedeného mal exekučný súd v zmysle výkladu smernice Rady 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v rozsudku Océano Grupo Editorial za to, že rozhodcovská
doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už
od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské
konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda podľa jeho názoru uskutočnilo bez riadneho
zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť

riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho exekučný súd považoval exekučný
titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu
vo vykonaní exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, v ktorom
žiadalnapadnutéuznesenievcelomrozsahuzmeniťažiadostisúdnehoexekútoravyhovieť,alternatívne

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolateľ namietal, že podľa ustanovení § 44 ods. 2, prvá a druhá veta Exekučného poriadku je
súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie,návrhnavykonanieexekúcieaexekučnýtitul.Exekučnýsúdnemápodľajehonázoruzákonné
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.

Ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci
o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Nemôže vec prejednávať
znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne právne hodnotiť - navyše bez

účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Oprávnený ako právny nástupca Poštovej
banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. Zdôraznil a
dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok,
Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladal povinnosť

ponúknuťklientovinávrhrozhodcovskejdoložky,stým,ževpredmetnombodejeklientovidanámožnosť
neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mal za to, že exekučný súd v rozpore so zákonom posudzoval
uzavretú rozhodcovskú doložku podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že
Občiansky zákonník v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere taxatívnym spôsobom vymedzoval,
na ktoré zmluvné typy sa piata hlava vzťahuje. Zmluva o úvere, ktorá je absolútnym obchodom, medzi

nimi nebola. Namietal tiež nesprávnu aplikáciu § 53 ods. 4 OZ a porušenie § 153 ods. 1 O.s.p.,
ako aj absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne závery v rozhodnutí uvedené a pre rozhodnutie vo
veci. Podľa jeho názoru oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom a k nanovo
vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd tak uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Ďalej namietal

aplikáciu sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a judikatúru Európskeho dvora
a tiež porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, nakoľko exekučné súdy v skutkovo a právne
obdobných troch veciach poverenie vydávajú aj zamietajú. Bol toho názoru, že postupom exekučného
súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek
úkon,hotennezákonnezvýhodňujelennazákladejehopostavenia.Exekučnýsúdtaknahrádzapasivitu

povinného a to svojím konaním a vôľou, bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Uzavrel, že
exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom.

Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu

vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil vyhovieť (§ 374 ods. 4
zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie

okresného súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súdnemu exekútorovi bol dňa 02.09.2014 doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia navykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., zo dňa 19.07.2013 sp. zn. IX-
C/0112/0308, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2014 a vykonateľnosť dňa 04.03.2014. Zmluva

o úvere medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bola uzatvorená dňa 06.04.2009.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka (platného ku dňu uzavretia úverovej zmluvy);

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka; neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka; zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice R 93/13 EHS z 05.04.1993; zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Z Exekučného poriadku vyplýva, že v každom štádiu je súd povinný zaoberať sa tým, či nie je prekážka,
pre ktorú by exekúcia prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak
súčasťou exekučného titulu predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj zmluva na základe ktorej
bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že skúmaniu súladnosti
so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti

veriteľa (predchodcu oprávneného) z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, o
plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky a vydal
rozhodcovský rozsudok. Podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 OZ). Rozhodcovská doložka je zmluvnou
podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený

tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva
ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky
pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah
rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom len ťažko možno predpokladať, že

spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 v zmysle ktorého, ak
v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v

takomprípadeaninemoholvydaťrozhodcovskýrozsudok;kebyexekučnýsúdakceptovalvykonateľnosť
rozhodnutia vydaného orgánom bez právomoci- išlo by o akceptáciu rozhodnutia nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu.V predmetnej veci exekučný súd zamietol, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
základe nespôsobilého exekučného titulu. Rozhodcovský rozsudok v danej veci, ktorý bol vydaný v
rozhodcovskom konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná

podmienka, pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje
znaky nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto
nemohol byť spôsobilým exekučným titulom. Skúmaniu prijateľnosť rozhodcovskej doložky na základe
ktorej vznikol exekučný titul, predchádza skúmaniu priznaného plnenia rozhodcovským rozsudkom,

nakoľko rozhodcovský rozsudok vzniknutý na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky je nulitný.

Podľa ustanovenia § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o úvere), banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z
obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom

zriadeným podľa osobitného zákona. § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách nemožno
vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov
všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia
sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, v zmysle ktorého, ak klient
neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s

takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88l- odkazuje na O.s.p.).

Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda
účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

V zmysle § 43a OZ má z návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy vyplývať vôľa navrhovateľa -

banky, aby bola v prípade prijatia návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom takýmto
návrhom viazaná a podrobila sa rozhodcovskému konaniu. Podľa § 44 ods. 1 OZ mlčanie alebo
nečinnosť spotrebiteľa samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu banky na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy. Rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, pričom bola uvedená v obchodných
podmienkach zmluvy v bode 11.2, ktoré odkazovali na rozhodcovskú doložku vo VOP podmienkach

zmluvy, a aj keď klientovi bola daná možnosť odstúpiť nemožno túto rozhodcovskú doložku v
rámci ochrany spotrebiteľa brať ako prijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a
bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú mohol spotrebiteľ prehliadnuť. Uvedené dôvody spôsobujú
pochybnosti o možnosti neprijať rozhodcovskú doložku, pričom súd prihliadol v danej veci na § 54 ods. 2
OZ platného v čase uzatvorenia zmluvy (v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší).

Na námietku porušenia právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy voči skutkovo a
právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydávajú aj zamietajú odvolací súd uvádza, že nie
je viazaný právnym názorom iných senátov, resp. s inými názormi krajských súdov. Súdy každé prípady

z dôvodu rôznych skutočnosti posudzujú jednotlivo, preto odvolací súd aj túto námietku odvolateľa
vyhodnotil ako nedôvodnú.

Je nepochybne v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov naplnenie cieľa vylúčiť zo života
spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch v záujme vyššej kvality života ľudí,

preto posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, je vecne správne, spravodlivé a v súlade s
právom. V danej veci rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, ktorý bol vydaný v rozhodcovskom
konaní na základe rozhodcovskej doložky, ktorá bola posúdená ako neplatná zmluvná podmienka,
pretože bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, sa potom nemohol stať vykonateľný (vykazuje znaky

nulitného právneho aktu v dôsledku nedostatku právomoci rozhodujúceho orgánu), a preto nemohol
byť spôsobilým exekučným titulom. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného
súdu ako vecne správne potvrdil tak, ako je vo výrokovej časti tohto uznesenia uvedené.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.