Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1016/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610204683
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6610204683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov

JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu R.. I. J., nar. XX. XX. XXXX
bytom Q., M. R. U. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Advokátska kancelária
vo Zvolene, Trhová 1, proti žalovanej Petit Press, a. s., so sídlom Bratislava, Lazaretská 12, IČO: 35
790 253, zastúpenej advokátskou kanceláriou Right Advice, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Špieszova
3362/9, IČO: 47 242 001, o náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec č. k. 6 C/53/2010 - 302 zo dňa 14. 05. 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi nemajetkovú
satisfakciu vo výške 1.000 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku na základe žaloby, ktorou sa
žalobca proti žalovanej domáhal náhrady nemajetkovej ujmy celkovo v sume 125.000 EUR, a vo zvyšku
návrh zamietol. Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalovaná je vydavateľ týždenníka MY Novohradské
noviny a denníka SME. Článkami uverejnenými v týchto periodikách od 15. 12. 2005 do 20. 12. 2009
zasiahla do práva žalobcu na ochranu jeho osobnosti skutkovými tvrdeniami uverejnenými v denníku

SME dňa 15. 12. 2005 s titulkom „Advokát a prokurátor žiadali úplatok“, dňa 16. 12. 2005 s titulkom
„Policajti odhalili korupciu na súde“, dňa 24. 10. 2006 s titulkom „V korupčnej afére z N. stiahli obžalobu“
a v týždenníku MY Novohradské noviny zo dňa 19. 12. 2005 s titulkom „Odhalili korupciu, konečne
traja N. sa ocitli vo väzbe“ a s titulkom „Odhalili korupčnú sieť v súdnictve“, zo dňa 02. 07. 2007 s
titulkom „Advokáta a prokurátora obvinili z prijímania úplatku“, dňa 19. 10. 2009 s titulkom „Advokát a
prokurátor z Lučenca opäť pred súdom“, zo dňa 26. 10. 2009 s titulkom „Súd stále nevyniesol verdikt“
a zo dňa 14. 12. 2009 s titulkom „Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil“. Uvedené články

vzbudili u čitateľov klamlivú predstavu o osobe žalobcu, ktorý bol dovtedy prokurátorom s dlhoročnou
praxouapodsunuličitateľomzavádzajúcuinformáciu.Všetkyčlánkyboliúčelovozverejnenénazvýšenie
predajnosti novín. Uvedené zásahy spôsobili zníženie dôveryhodnosti žalobcu, ignorovali prezumpciu
neviny, nezverejnením opravy zákonným spôsobom došlo k narušeniu žalobcovho práva na ochranu
osobnosti. Žalobca pre dlhotrvajúce psychické problémy podstúpil ambulantnú liečbu na psychiatrickom
oddelení Nemocnice a polikliniky, n. o. C. L. s diagnostikovanou úzkostnou poruchou. Bola znížená jeho
dôveryhodnosť medzi kolegami a zamestnancami štátnej a verejnej správy. Žalobca po oslobodzujúcom

rozsudku v trestnej veci vedenej proti nemu pre trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody
podľa § 160a ods. 1 Trestného zákona bol nútený vzdať sa funkcie na prokuratúre z dôvodu, že žalovaná
zľahčovala dôvody jeho oslobodenia. Výšku nemajetkovej ujmy žalobca uplatnil na základe vnútornéhopresvedčenia, vzhľadom na úmyselné konanie žalovanej, škodu ktorú pociťoval na mene žalobca a jeho
rodina.

Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. PK-2T/21/2007-619 z 10. 12. 2009 okresný
súd zistil,žeobžalobabolanažalobcupodanápretrestnýčinprijímaniaúplatkuainejnenáležitejvýhody
na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v priebehu roka 2004, najneskôr v máji 2004
na presne nezistenom mieste v N. požiadal R. Y. obv. R.. M., advokáta so sídlom..., aby pre neho vybavil
zastavenie trestného stíhania v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom úrade justičnej a kriminálnej

políciev.......pretrestnýčinpodvodupodľa§250ods.1,ods.4písm.b)Trestnéhozákona;následneobv.
R.. M. kontaktoval s obv. R.. I.G., prokurátora Okresnej prokuratúry v N., ktorý v uvedenej trestnej veci
vykonávalprokurátorskýdozornadvyšetrovaním,tentonáslednevrátilvecvyšetrovateľovinadošetrenie
potom,čomuvyšetrovateľvecpredložilsnávrhomnapodanieobžaloby,pričomvpokynevyslovilprávny
názor, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah, na čo vyšetrovateľ uznesením z 02. 06. 2005 č... trestné
stíhanie vedené proti R. Y. zastavil; obvinení sa navzájom spolu dohodli, že za zastavenie trestného

stíhania vyžiada obv. R.. M. od R. Y. úplatok, čo aj obv. R.. M. urobil a požiadal ho o poskytnutie 50 000
Sk (1.659,70 EUR) pre obv. R.. G. a tento úplatok obv. R.. M. od R. Y. pri osobnom stretnutí dňa 08. 07.
2005 v N. prevzal a uvedený obnos si následne obvinení medzi sebou rozdelili nezisteným spôsobom,
pravdepodobne na polovicu. Špecializovaný trestný súd v Pezinku žalobcu a spolu s ním ďalšieho
obžalovaného R.. R. M. spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré

sú obžalovaní stíhaní. V odôvodní tohto rozsudku sa na str. 8, odsek 2 uvádza: „Vypuklejšie nedostatky
vrozsahuakvalitedôkazovéhomateriálusúdvnímavsúvislostisobžalovanýmR..G.“Nastr.16odsek7
s pokračovaním textu na ďalšej strane sa tiež uvádza: „...ani v jednom zo skutkov netvoria reťaz dôkazov,
ktorá by čo i len čiastočne potvrdzovala skutočnosti uvádzané v skutkových vetách jednotlivých skutkov,
ktorébypotvrdzovaliprotiprávnekonanieobžalovaných.“. Odvolanieprokurátoraprotioslobodzujúcemu

rozsudku v uvedenej trestnej veci žalobcu Najvyšší súd SR zamietol ako neodôvodnené uznesením sp.
zn. 1To/4/2010 z 14. 11. 2011.

Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia najskôr zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesla
žalovaná. Poukázal na to, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právo majetkovej

povahy, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť odo dňa, kedy mohol byť
nárok uplatnený (dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných
práv, pozri NS ČR, sp. zn. 30Cdo/4318/2007). Štyri z namietaných článkov boli publikované v denníku
SME dňa 15. 12. 2005, 16. 12. 2005 a 24. 10. 2006 a v týždenníku MY Novohradské noviny článok
publikovaný dňa 19. 12. 2005 a keďže žaloba bola doručená súdu 25. 03. 2010, žalobcovi v prípade

týchto sporných článkov uplynula trojročná premlčacia lehota. Okresný súd nemal preukázané tvrdenia
žalobcu,žejednotlivéčlánkymalinasebanadväzovať,žebolipublikovanésúmyslomžalovanéhozvýšiť
predajnosť periodík. V tej súvislosti nezistil dôvody, pre ktoré by bola námietka premlčania v rozpore s
dobrými mravmi.

V prípade článkov týždenníka MY Novohradské noviny zo dňa 02. 07. 2007 s titulkom „Advokáta
a prokurátora obvinili z prijímania úplatku“, zo dňa 19. 10. 2009 s titulkom „Advokát a prokurátor z
Lučenca opäť pred súdom“, zo dňa 26. 10. 2009 s titulkom „Súd stále nevyniesol verdikt“ a zo dňa
14. 12. 2009 s titulkom „Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil“ bola žaloba podaná pred
uplynutím trojročnej premlčacej lehoty, preto okresný súd posudzoval, či publikovaním sporných článkov

došlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Okresný súd porovnaním článku „Advokáta a
prokurátora obvinili z prijímania úplatku“ a rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k.
PK-2T/21/2007-619 z 10. 12. 2009, ktorý v úvode obsahuje opis obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry
GP SR sp. zn. VII/1 Gv 57/05-283 z 18. 06. 2007 zistil, že obsah článku zodpovedá textu obžaloby a v
článku sa nenachádzajú nepravdivé skutkové tvrdenia. Žalobca napádal nepravdivé tvrdenia v článku

„Advokát a prokurátor z Lučenca opäť pred súdom“, a to tvrdenia: „Prokurátor I. G. z N. mal na žiadosť
advokáta R. M. vrátiť trestnú vec vyšetrovateľovi s tým, že ide o obchodnoprávny vzťah, následne trestné
stíhaniebolozastavené,začoprokurátoraadvokátzobrali50.000Sk“,ktorézodpovedalitextuobžaloby.
Obdobne zodpovedali textu obžaloby aj skutkové tvrdenia v článku „Súd stále nevyniesol verdikt“.

Ďalej žalobca napádal nepravdivé a vymyslené skutkové tvrdenia v článku „Prokurátor im navrhol
väzenie, sudca ich oslobodil“ zo dňa 14. 12. 2009, ktoré úmyselne skresľujú oslobodzujúci výrok súdu
s cieľom poškodiť žalobcu a nepravdivo informovať verejnosť, pretože svedok pred súdom odmietol
vypovedať, ale jeho výpoveď z prípravného konania a písomné vyjadrenie boli prečítané a vykonanéako dôkaz, ktorú skutočnosť konštatoval rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k.
PK-2T/21/2007 na str. 11, kde sa uvádza, že svedok vo výpovedi nikdy nepotvrdil, že dal Jozefovi M.
peniaze ako úplatok. Naproti tomu žalovaný v článku tvrdil „Napríklad na hlavnom pojednávaní nemohli

prečítať výpoveď svedka, ktorý dvojicu počas výsluchu pred vyšetrovateľom usvedčoval, ale pred súdom
už vypovedať nechcel.“ Svedok v skutočnosti uviedol, že peniaze, ktoré obžalovanému R.. M. vyplácal
či už v kancelárii obžalovaného alebo vo svojej firme, boli vždy dohodnutá odmena za právne služby,
ktoré obžalovaný R.. M. pre svedka vykonával. Svedok nemal žiadnu vedomosť o tom, čo obžalovaný
R.. M. s vyplatenými peniazmi urobil a na čo ich použil.

Z rozsudku Okresného súdu v Nitre č. k. 25C/6/2010-155 z 23. 09. 2010 okresný súd zistil, že v
uvedenom konaní súd rozhodoval o návrhu žalobcu proti žalovanej pre porušenie povinnosti uverejniť
tlačovú opravu. Týmto rozsudkom žalovanú súd zaviazal, aby po právoplatnosti rozsudku v najbližšom
čísle My Novohradských novín uverejnila pod nadpisom Oprava článku z čísla 49/2009 zo dňa 14. 12.
2009 s nadpisom „Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil“, text uverejnený pod nadpisom

„Svedok odmietol vypovedať“ s textom v pôvodnom znení: „Napríklad na hlavnom pojednávaní nemohli
prečítať výpoveď svedka, ktorý dvojicu počas výsluchu pred vyšetrovateľom usvedčoval, ale vypovedať
pred súdom už nechcel.“ na opravu textu v podobe: „Napríklad na hlavnom pojednávaní nemohli prečítať
výpoveď svedka, ktorý dvojicu počas výsluchu pred vyšetrovateľom neusvedčoval, ale vypovedať pred
súdom už nechcel.“ V tomto konaní súd návrh žalobcu na zaplatenie 4.900 EUR zamietol.

Okresný súd vyhodnotil, že v článku s titulom „Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil“
uverejnenom v týždenníku MY Novohradské noviny v týždni od 14. 12. 2009 do 20. 12. 2009,
žalovaná uviedla nepravdivé informácie. Takýto spôsob informovania mohol u bežného človeka vyvolať
pochybnosti o oprávnených dôvodoch oslobodenia žalobcu spod obžaloby. Z výpovední svedkov T.,

V., R.. L. vyhodnotil vplyv nepravdivej informácie na osobnú a občiansku česť žalobcu a že manželka
žalobcu A. L., prežívala zásahy do osobnostných práv žalobcu intenzívnejšie. Okresný súd nemal
preukázanú obranu žalovanej, že vychádzala z agentúrnych správ, pretože existencia správy TASR zo
dňa 10. 12. 2009 o 15:53 hod nebola v odpovedi TASR potvrdená a na preukázanie tejto skutočnosti
žalovaná nenavrhla ďalšie dôkazy. Žalovaná pravdepodobne čerpala z článku agentúry SITA, čo bolo

konštatované v rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/6/2010-155 z 23. 09. 2010.

Pri právnom posúdení okresný súd vykonal test proporcionality, pri ktorom vychádzal z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR. V odpovedi na otázku kto uviedol informáciu
zistil, že žalovaná je vydavateľkou denníka SME a týždenníka MY Novohradské noviny a vzťahuje sa na

ňu zvýšená ochrana poskytovaná novinárom a médiám. Na otázku o kom bola uverejnená informácia
okresný súd zistil, že žalobca bol v čase zverejnenia informácie prokurátorom Okresnej prokuratúry v
Lučenci, v postavení obvineného, resp. obžalovaného v trestnej veci, pričom jeho obvinenie a obžaloba
bezprostredne súviseli s výkonom jeho funkcie. Žalobca v postavení prokurátora je verejne činnou
osobou a trestne stíhaný bol za skutok, ktorý mal byť spáchaný v súvislosti s výkonom funkcie. Z

toho dôvodu je žalobca povinný zniesť väčšiu mieru kritiky než súkromná osoba a preto je dôvodné
poskytnúť žalovanej vyšší stupeň ochrany práva na slobodu prejavu voči právu žalobcu na ochranu
osobnosti. Na otázku čo bolo uverejnené a ako bola uverejnená/podaná informácia okresný súd zistil,
že v článku s titulom „Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil“ uverejnenom v týždenníku MY
Novohradské noviny v týždni od 14. 12. 2009 do 20. 12. 2009 žalovaný uviedol informácie z kategórie

skutkových tvrdení, ktoré boli nepravdivé aj pri rešpektovaní špecifika bežnej periodickej tlače určenej na
informovanie najširšej verejnosti, ktorá musí pristupovať k určitým zjednodušeniam. Na otázku kde bola
uverejnená informácia súd zistil, že MY Novohradské noviny je regionálny týždenník, nejde o periodikum
s celoštátnou pôsobnosťou, zásah do práv žalobcu bol vykonaný v mieste jeho bydliska a pôsobiska
prokurátora. Zverejnené informácie sa dostali do sféry poznania osôb v priateľskom a profesionálnom

vzťahu so žalobcom.

Žalobca ako fyzická osoba má právo domáhať sa toho, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov,
aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby sa mu poskytlo primerané zadosťučinenie, pričom
pokiaľ by sa nejavilo ako postačujúce morálna zadosťučinenie, má právo na náhradu nemajetkovej ujmy.

Úvahu o výške náhrady nemajetkovej ujmy okresný súd odôvodnil poukázaním na svedecké výpovede
a výpoveď žalobcu. Nepravdivé informácie, ktoré uviedla žalovaná boli spôsobilé vyvolať nepriaznivé
zásahy do osobného života žalobcu a k určitej ujme došlo, keďže situácia žalobcu sa stala predmetom
diskusii v rodine žalobcu ako aj osôb v právnickej sfére a u žalobcu sa preukázali psychické problémy.Súd mal preukázanú príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a ujmou, ktorá žalobcovi následkom
zverejnenia nepravdivej správy vznikli na jeho cti a dôstojnosti, narušením integrity, sebavedomia do
takej miery, že došlo k zníženiu vážnosti u iných osôb, k ohrozeniu postavenia žalobcu, narušeniu

rodinných vzťahov, uplatnenia žalobcu v zamestnaní. Žalovaná uvedením sporného článku v týždenníku
MY Novohradské noviny č. 49 v týždni od 14. 12. do 20. 12. 2009 nebola verejnosť korektne a
správne informovaná o dôvodoch oslobodenia žalobcu a poskytnuté informácie boli spôsobilé vyvolať
nesprávny obraz o skutočnosti a žalobcovi. V žalobcovom živote sa to prejavilo tak, že rodina nezmenila
postoj voči žalobcovi, žalobcovi sa nedostalo zo strany žalovanej satisfakcie, žalobca bol znemožnený

a priemerný čitateľ mohol vnímať, že skončil ako prokurátor a že z korupčnej trestnej aféry vyviazol len
vďaka procesným pochybeniam polície. Vzhľadom na postavenie žalobcu ako bývalého prokurátora sa
táto skutočnosť prejavila intenzívnejšie na vzťahoch žalobcu a jeho rodiny s okolím. Odstránenie tejto
ujmy nie je možné. Vzhľadom na zistené nepriaznivé zásahy okresný súd nepovažoval zadosťučinenie
vo forme ospravedlnenia za postačujúce, preto na zmiernenie nepriaznivých následkov priznal žalobcovi
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom vychádzal z voľnej úvahy a vyhodnotenia zistených

následkov, ich intenzity na rodinný, pracovný a spoločenský život žalobcu. Pri stanovení výšky náhrady
okresný súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť skutočnosť, že žalovaná podala nepravdivú informáciu
napriek možnosti získať vyjadrenie žalobcu, prípadne hovorkyne Špecializovaného trestného súdu ako
postupovali STV a TASR. Žalovaná nepreukázala, že TASR jej poskytla nesprávnu informáciu a ako
pôvodca informácie nemala dôkaz o jej bezchybnosti a pravdivosti pred zverejnením. Okresný súd

súčasne nemal preukázané úmyselné zavinenie, ale len nedbanlivostné konanie žalovanej. Okresný
súd prihliadol nielen na nápravný a vyrovnací účel finančného zadosťučinenia, ale aj účel odradzujúci
a preventívny, aby sa predchádzalo podobným zásahom a zároveň, aby finančné zadosťučinenie bolo
úmerné k miere zavinenia žalovanej. V tom smere zohľadnil postavenie žalovanej pri informovaní
verejnosti, kedy miera jej ochrany bola presiahnutá. Žalovaná bola až na základe rozhodnutia súdu

nútená opraviť chybnú informáciu. Vzhľadom na to, že žalobca nebol úspešný v určení zásahu do jeho
osobnostiohľadomostatnýchčlánkovarelevantnýmčlánkomz14.12.2009žalovanýčiastočnezasiahol
do práva na ochranu osobnosti žalobcu, okresný súd určil primerané odškodné a sumu nemajetkovej
ujmy vo výške 1.000 EUR. Pokiaľ ide o ďalšiu časť nároku nad priznanú sumu až do výšky 125 000 EUR,
súd návrh zamietol, pretože žiadaná finančná nemajetková ujma nemala opodstatnenie, iné zásahy do

práva na ochranu osobnosti neboli preukázané a dôvody pre priznanie vyššej sumy súd nezistil.

Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka, článok 19 a článok
26 Ústavy Slovenskej republiky a § 136 OSP.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na ich náhradu, lebo každý z účastníkov mal v konaní len čiastočný úspech. Okresný súd prihliadol
na to, že súd síce rozhodol o úspechu žalobcu podľa svojej úvahy, a žalobca mal úspech čiastočný v
oveľa menšej miere, ako požadoval. Súčasne bol žalobca vo veľkej miere neúspešný aj vzhľadom na
uplatnenú námietku premlčania. Túto skutočnosť okresný súd považoval za čiastočný úspech žalovanej,

na ktorý pri rozhodovaní o trovách konania prihliadol.

Proti rozsudku okresného súdu podali včas odvolanie žalobca i žalovaná.

Žalobca v odvolaní namietal nesprávne vyhodnotenie nepremlčaných článkov a tiež výšku priznanej

satisfakcie. Uviedol, že nerozporuje právne posúdenie ohľadne premlčania časti nároku, alebo vecnej
pravdivosti ostatných článkov. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobcovi
priznal peňažnú satisfakciu 15.000 EUR a k tomu náhradu trov konania. Zopakoval, že články, na ktoré
sa nevzťahovalo premlčanie, nerešpektovali zásadu prezumpcie neviny, lebo opakovane konštatovali
skutky tak, akoby sa nesporne stali. Spôsob, akým žalovaná formulovala článok v MY Novohradské

noviny z 19. 10. 2009, „...za čo prokurátor a advokát zobrali 50.000 Sk“ nie je formuláciou podozrenia,
ale faktu, že zobrali 50.000 Sk. Okresný súd dospel k záveru, že formulácia zodpovedá textu obžaloby,
ale niektoré články, napr. MY Novohradské noviny z 02. 07. 2007, boli zverejnené skôr, ako bola podaná
obžaloba. Formulácia obvinenia a obžaloby je vyslovená z pozície podozrenia, nie konštatovania viny,
a takto musí byť tretími stranami interpretovaná. Spôsob opísania skutkového deja čitateľovi neumožnil

urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok, resp. mal za následok jeho skreslenie (II. ÚS 261/2006). V spornom
článku z 14. 12. 2009 bol prezentovaný hodnotiaci súd vyslovený kategoricky bez toho, aby dával
čitateľom priestor sformulovať si vlastný názor na dôvod oslobodenia spod obžaloby. Žalobca považoval
výšku priznaného zadosťučinenia v sume 1000 EUR za neprimeranú vážnosti zásahu do osobnostnýchpráv a následkom spôsobeným na osobnom, spoločenskom, pracovnom živote a zdravotnom stave
žalobcu. Všetky uvedené okolnosti s prihliadnutím na to, že nielen jeden článok zo dňa 14. 12. 2009,
ale aj ďalšie tri nepremlčané články spĺňali kritériá nepravdivej informácie zasahujúce do osobnostných

práv žalobcu, boli dôvodom pre primerané zadosťučinenie v sume 15.000 EUR. Pokiaľ ide o trovy
prvostupňového konania, žalobca navrhol rozhodnutie zmeniť vzhľadom na to, že výška priznanej sumy
závisela od úvahy súdu a priznať náhradu trov žalobcovi podľa § 142 ods. 3 OSP. Na čiastočný úspech
žalovanej by súd nemal prihliadať z dôvodov hodných osobitného zreteľa za použitia § 150 OSP. Žalobca
sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

Žalovaná v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie veci. Okresný súd ako problematický
hodnotil len posledný z článkov uverejnený 14. 12. 2009, aj to len s ohľadom na text vety:
„Napríklad na hlavnom pojednávaní nemohli prečítať výpoveď svedka, ktorý dvojicu počas výsluchu
pred vyšetrovateľom usvedčoval, ale pred súdom už vypovedať nechcel.“ Žalovaná tvrdila, že v
uvedenom texte išlo o verný popis toho, čo sa odohrávalo na hlavnom pojednávaní. Výpoveď svedka

skutočne nemohla byť na hlavnom pojednávaní prečítaná z procesných dôvodov. Svedok sa nemusel
snažil korigovať svoju výpoveď pred vyšetrovateľom, lebo jeho skoršia výpoveď čítaná byť nemohla.
Pokiaľ doručoval súdu v trestnom konaní písomnosť označenú ako vyjadrenie svedka, naznačil, že v
skutočnosti žalobcu usvedčoval. Svedok na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať s odôvodnením,
že by si mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania, ktoré mu ale podľa žalovanej v skutočnosti

nehrozilo. V spornom texte použité slovné zjednodušenie nedeformovalo realitu podstatným spôsobom
a pri spravodajstve treba rešpektovať určité špecifiká a ohľadom na jeho adresnosť. Žalovaná tiež
namietala nesprávny záver okresného súdu ohľadne existencie a obsahu správy TASR, z ktorej
žalovaná vychádzala a predložila súdu vo vyjadrení k žalobe. Počas pojednávania nebol tento dôkaz
zo strany súdu spochybnený. Okresný súd sám konštatoval, že žalovaný vychádzal z tlačovej správy

SITA obsahujúcej sporné tvrdenia, pričom žalovaná súdu predložila správu TASR aj SITA. Navrhla,
aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil, návrh zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov
prvostupňového aj odvolacieho konania.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žalovaná uviedla, že v spornom článku bol použitý podmieňovací

spôsob a že priemerný čitateľ musel vedieť, že trestná vec vedená proti žalobcovi nebola právoplatne
skončená a že o podozrení proti nemu nebolo právoplatne rozhodnuté. Žalobca bol ako prokurátor
v postavení verejne činnej osoby. Vzhľadom na právnu úpravu postavenia prokurátora v Ústave
SR a v trestnom poriadku je vo všeobecnom záujme, aby pre toto špecifické postavenie prokurátor
požíval dôveru verejnosti na rovnakej úrovni ako sudca. Žalobca považoval priznanú výšku peňažného

zadosťučinenia v sume 1.000 EUR za malú v porovnaní s tým, že pôvodne žiadal 125.000 EUR. Nie
je zrejmé, prečo v odvolacom konaní žiadal priznať aj s prihliadnutím na premlčané články iba sumu
15.000 EUR, keď ani pôvodne uplatnenú sumu 125.000 EUR žalobca na otázku súdu exaktne zdôvodniť
nevedel. V odvolaní žalobca uviedol, že následkom sedem rokov trvajúceho traumatizujúceho trestného
konania nadobudol presvedčenie, že jeho kredit a povesť prokurátora boli týmto konaním a mediálnymi

vyhláseniami poškodené a pod týmto vonkajším ako aj vnútorným psychickým tlakom sa vzdal funkcie
prokurátora a v r. 2010 odišiel do dôchodku. Z toho vyplýva, že subjektívne vnímanie diania žalobcom
samým bolo primárne ovplyvnené sedem rokov trvajúcim trestným konaním. Pokiaľ žalobca namietal,
že okresný súd mu mal priznať náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 OSP, žalovaný uviedol, že v
posudzovanej veci okresný súd rozhodoval len na podklade jedného článku, ktorý vyhodnotil ako taký,

ktorý zasiahol do osobnostných práv žalobcu. Rozhodnutie o výške plnenia teda nebolo založené len
na úvahe súdu, ale aj premlčaní.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 OSP a

bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa§13ods.1Občianskehozákonníkafyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustilood
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 136 OSP, ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Podmienkou úspešného uplatnenia žalobného nároku alebo obrany proti tomuto nároku v sporovom
konaní je to, že účastníci konania preukážu na základe dôkazov svoje tvrdenia, čím preukážu tie
skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie veci, ktorá je predmetom konania. V posudzovanej

veci boli predmetom konania nároky žalobcu, ktorý tvrdil, že žalovaná spornými článkami zasiahla do
jeho občianskej cti aj súkromia a v dôsledku toho, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť a vážnosť
žalobcu v spoločnosti a v zamestnaní, v ktorom pôsobil ako prokurátor okresnej prokuratúry, požadoval
aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Okresný súd založil svoje rozhodnutie na skutkovom zistení, že na štyri z namietaných článkov, ktoré
boli publikované v denníku SME dňa 15. 12. 2005, 16. 12. 2005 a 24. 10. 2006 a v týždenníku MY
Novohradské noviny dňa 19. 12. 2005, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula pred
uplatnením práva na prípadnú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Uvedený záver žalobca prijal,
čo výslovne uviedol aj v odvolaní. Okresný súd ďalej urobil záver, že v prípade sporných článkov

uverejnených v týždenníku MY Novohradské noviny zo dňa 02. 07. 2007 s titulkom „Advokáta a
prokurátora obvinili z prijímania úplatku“, zo dňa 19. 10. 2009 s titulkom „Advokát a prokurátor z
Lučenca opäť pred súdom“ a zo dňa 26. 10. 2009 s titulkom „Súd stále nevyniesol verdikt“, obsah
článkov zodpovedá textu obžaloby, že v článkoch sa nenachádzajú nepravdivé skutkové tvrdenia, lebo
informácie zodpovedali textu obžaloby, ktorá bola podaná na žalobcu. Žalobcovi sa v odvolaní správnosť

uvedeného záveru okresného súdu nepodarilo spochybniť. Poukazoval na to, že obsah článkov nebol
formulovaný ako podozrenia, ale ako fakty, čím bola porušená prezumpcia neviny žalobcu.

K tomu odvolací súd uvádza, že je nesporné, že počas trestného konania žalobca znášal a musel
strpieť to, že bol osobou, proti ktorej sa viedlo trestné konanie, a navyše aj to, že utrpel status

funkcie prokurátora, ktorú zastával. Je pochopiteľné, že o priebehu prípadu prinášala informácie
prostredníctvom svojich periodík aj žalovaná. Okresný súd správne vychádzal z testu proporcionality,
na základe ktorého urobil správne skutkové aj právne závery o tom, že obsah článkov zodpovedal
obsahu obžaloby a že použité zjednodušenia nemožno považovať za vybočenie z pravidiel objektívneho
spravodajstva. Žalobca na základe právoplatného oslobodzujúceho rozsudku mohol uplatniť právne

nároky voči štátnym orgánom, ktoré proti menu viedli trestné konanie, ktoré boli povinné konať tak,
aby bola dôsledne rešpektovaná zásada prezumpcie neviny žalobcu. Právne nároky proti orgánom štátu
nie je možné zamieňať s právnymi nárokmi proti žalobcovi, ktorý vychádzal z výstupov práce orgánov
činných v trestnom konaní. Žalovaný sa dodatočne dovoláva rešpektovania zásady prezumpcie neviny
voči žalovanému, hoci proti nemu neuplatnil právo na ochranu osobnosti včas po zverejnení informácie

o jeho trestnom stíhaní. Žalovaný ani verejnosť nemali dôvod domnievať sa, že trestné konanie bude
rozhodnutím súdu spochybnené. Žalobca neuviedol skutočnosti, ktoré by v čase jeho trestného stíhania
spochybňovali konanie orgánov trestného konania, ktoré sú zodpovedné za vznesenie obvinenia a
podanie obžaloby, o ktorých by potom mala možnosť žalovaná informovať verejnosť.

Žalobca ďalej namietal, že v spornom článku z 14. 12. 2009 bol prezentovaný hodnotiaci súd vyslovený
kategoricky bez toho, aby dával čitateľom priestor sformulovať si vlastný názor na dôvod oslobodenia
spod obžaloby. K tomu odvolací súd uvádza, že okresný súd správne zistil, že v článku žalovanej z
14. 12. 2009 skutočne došlo k zavádzajúcej a skresľujúcej informácii o dôvodoch oslobodenia žalobcu
v trestnom konaní, ale treba vychádzať aj z toho, že informácie, ktoré žalovaná použila, vyplývali z

odôvodnenia, ktoré vyslovil súd prvý krát po vyhlásení rozsudku a potom v jeho písomnom vyhotovení.
Pokiaľ ide o skutočnosti zistené z písomného odôvodnenia rozsudku Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku č. k. PK-2T/21/2007-619 z 10. 12. 2009 aj vzhľadom na rozsudok Okresného súdu v Nitre č. k.
25C/6/2010-155 z 23. 09. 2010 zavádzajúci obsah článku žalovanej okresný súd vyhodnotil správne.Okresný súd tiež správne vyčíslil priznanú peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.000
EUR, lebo určená suma zodpovedá závažnosť ujmy a okolnostiam prípadu. Žalobca nepreukázal,

že by žalovaná poskytla nepravdivé, zavádzajúce a skresľujúce informácie úmyselne, teda že sériou
článkov uverejnených v regionálnych novinách nesledovala spravodajský účel informovania verejnosti
o práci orgánov trestného konania. To, že žalovaná bola na základe rozhodnutia Okresného súdu Nitra
nútená vykonať tlačovú opravu zavádzajúcej informácie, malo tiež vplyv pri určení výšky peňažnej
náhrady. Od uverejnenia sporného článku 14. 12. 2009 do vydania rozhodnutia Okresného súdu v

Nitre č. k. 25C/6/2010-155 z 23. 09. 2010 neuplynul ani rok, a preto aj z časového hľadiska trvania
protiprávneho stavu nie je poskytnutá peňažná náhrada zjavne neprimeraná. Okresný súd potom
správne v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ani v odvolacom konaní žalobca nepreukázal dôvod,
pre ktorý by mal súd priznať vyššie peňažné zadosťučinenie v sume 15.000 EUR, lebo nepreukázal
nesprávnosť hodnotenia dôkazov, skutkových záverov a úvah prvostupňového súdu. Dôsledky, ktoré
žalobcu sprevádzali a boli potvrdené výpoveďami svedkov, primárne súviseli s trestným stíhaním

žalobcu, preto ďalšie peňažné nároky mal možnosť uplatniť proti štátu.

Ani odvolanie žalovanej nepovažoval krajský súd za dôvodné. Žalovaná síce tvrdila, že v texte sporného
článku z 14. 12. 2010 išlo o verný popis toho, čo sa odohrávalo na hlavnom pojednávaní dňa 10. 12.
2009, kedy nemuselo byť ešte zverejnené písomné odôvodnenie rozhodnutia súdu, ale práve žalovaná

bola povinná rozhodnutím súdu v inom konaní vykonať tlačovú opravu zavádzajúcej informácie.
Pokiaľ žalovaná informovala o výsledku trestného konania, potom mal byť článok formulovaný tak,
aby verejnosť mohla bez pochybností rozlíšiť, že predkladané informácie o dôvodoch rozhodnutia
súdu v trestnej veci vedenej proti žalobcovi boli súčasne aj hodnotením práce a úkonov orgánov
trestného konania. To, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený, čo je zadosťučinenie dané žalobcovi

ako účastníkovi trestného konania zo strany súdu, nemožno „zľahčovať“ vytváraním zjednodušených
konštrukcii nad mieru prípustnosti, ktorá presahuje dôvody oslobodzujúceho rozsudku, kedy neboli
vyslovené zreteľne skutočné dôvody výsledku trestného konania. Je zrejmé, že žalovaná sledovala celý
priebeh trestného konania sériou sporných článkov, v ktorých mala z hľadiska objektivity spravodajstva
rovnakú pozornosť ako žalobcovi, dôsledne venovať aj práci štátnych orgánov, ktoré boli zodpovedné

za procesnú prípravu trestného stíhania žalobcu. Obrana žalovaného nespochybnila, že vzhľadom
na zistené nepriaznivé zásahy nebolo zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia postačujúce, a na
zmiernenie nepriaznivých následkov, na ktorých sa podieľala žalovaná v závere trestného procesu,
priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaná prehliada, že na základe rozsudku
súdu bola povinná uverejniť opravu sporného a zavádzajúceho textu.

Náhradu trov prvostupňového konania okresný súd nepriznal žiadnemu z účastníkov podľa § 142 ods.
2 OSP, čo odôvodnil tým, že výsledok konania, a teda úspech žalobcu nezávisel len od úvahy súdu,
ale bol súčasne dôsledkom vznesenej námietky premlčania, a teda úspešnej obrany žalovanej. Túto
skutočnosť okresný súd správne považoval za čiastočný úspech žalovanej, na ktorý pri rozhodovaní o

trovách konania prihliadol.

V odvolacom konaní nebol úspešný žalobca ani žalovaná a preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho
konania žiadnemu z účastníkov podľa § 142 ods. 1 OSP ( v odvolacom konaní v
spojení s § 224 ods. 1 OSP) nepriznal.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.