Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6C/53/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610204683
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2014:6610204683.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom Mgr. Petrom Strakom v právnej veci žalobcu R.. I. J., W.

XX.XX.XXXX, M. F. Q., Y.. C.. Š. XXX/XX, štátny občan SR, zastúpeného R.. R. F., E. L. L. U. A., M. X,
T. Ž. T. T., E..L.., F., N. XX, K.: XX XXX XXX, zastúpenej advokátskou spoločnosťou C. E., L..C..I.. L. L.
F., Š. XXXX/X, K.: XX XXX XXX, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi nemajetkovú satisfakciu vo výške 1 000 Eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu 25.03.2010 domáhal náhrady nemajetkovej
ujmy vo výške 125 000 Eur a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaná ako vydavateľka
týždenníka MY Novohradské noviny a denníka SME zasiahla v článkoch uvedených periodík počas
obdobia od 15.12.2005 do 20.12.2009 do jeho práva na ochranu osobnosti garantovaného Ústavou
Slovenskej republiky v čl. 16 a 19 v čl. 17 ods. 1 a 2 Medzinárodného paktu o občianskych a
politických právach a zásadou prezumpcie neviny podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku a čl. 14

ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Žalovaná skutkovými tvrdeniami
uverejnenými v článkoch denníka SME s titulkom "Advokát a prokurátor žiadali úplatok" zo dňa
15.12.2005, s titulkom "Policajti odhalili korupciu na súde" zo dňa 16.12.2005, s titulkom "V korupčnej
afére z Lučenca stiahli obžalobu" zo dňa 24.10.2006 a v článkoch týždenníka MY Novohradské noviny s
titulkom "Odhalili korupciu, konečne traja Lučenčania sa ocitli vo väzbe" a s titulkom "Odhalili korupčnú
sieť v súdnictve" zo dňa 19.12.2005, s titulkom "Advokáta a prokurátora obvinili z prijímania úplatku"
zo dňa 02.07.2007, s titulkom "Advokát a prokurátor z Lučenca opäť pred súdom" zo dňa 19.10.2009,

s titulkom "Súd stále nevyniesol verdikt" zo dňa 26.10.2009, s titulkom "Prokurátor im navrhol väzenie,
sudca ich oslobodil" zo dňa 14.12.2009 podľa žalobcu ako prokurátora v tom čase s dlhoročnou
praxou vzbudil v čitateľoch klamlivú predstavu o osobe žalobcu a podsunul čitateľom zavádzajúcu
informáciu. Aj v súvislosti s článkami uverejnenými žalovanou žalobca pre dlhotrvajúce psychické
problémy podstúpil ambulantnú formu liečby na psychiatrickom oddelení Nemocnice a polikliniky, n.
o. v Rimavskej Sobote, pričom diagnostikovaná úzkostná porucha si vyžaduje liečbu aj do budúcna.
Zásah spôsobený článkami žalovanej spôsobil zníženie dôveryhodnosti žalobcu medzi jeho kolegami v

právnickej obci a zamestnancami štátnej a verejnej správy, ktorí žalobcu považovali za bezúhonného a
čestnéhoobčana,ktorýsisvedomitoplnísvojepovolanieprokurátora.Žalobcamázato,žepublikovaním
nepravdivých skutkových dejov, uvedením celého mena žalobcu, ignorovaním zásady prezumpcie
neviny, nezverejnením opravy zákonným spôsobom, došlo k narušeniu žalobcovho práva na ochranuosobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Žalobca na pojednávaniach ďalej uviedol, že všetky
články, ktoré napáda, boli účelovo zverejnené za účelom zvýšenia predajnosti novín a žalobca bol po
oslobodzujúcom rozsudku v trestnej veci trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody

podľa § 160a ods. 1 Zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona, bol nútený vzdať sa funkcie na
prokuratúre z dôvodu, že žalovaná zľahčovala dôvody oslobodenia žalobcu. Takto zdiskreditovaný
žalobca nemohol ďalej vystupovať ako prokurátor. Čo sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy, túto
stanovil zo svojho vnútorného presvedčenia vzhľadom na škodu na svojom mene a rodine v dôsledku
úmyselného konania žalovanej. K neskôr uplatnenej námietke žalovanej sa žalobca vyjadril tak, že

všetky články od roku 2005 do oslobodzujúceho trestného rozsudku nadväzovali na seba a opakovali
dookola rovnaké obvinenia voči žalobcovi.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že považuje tvrdenia žalobcu za absurdné v tom, že by jednotlivé
články na seba nadväzovali, aby vytvorili o osobe žalobcu jeden ucelený nepravdivý a pravdu skresľujúci
obraz. Žalovaný poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Českej republiky a Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len "ESĽP"), (nález ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 156/99, rozsudok ESĽP z 20.05.1999, vo
veci Bladet Tromso a Stensaas proti Nórsku PR ESĽP č. 7-8/1999, nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 146/04 z
04.04.2005, rozsudok ESĽP vo veci Thorgeir Thorgeirson proti Islandu z 25.06.1992, rozsudok ESĽP vo
veci Dalban proti Rumunsku z 28.09.1999 - PR ESĽP č. 10/1999), ktoré umožňujú určité zjednodušenia
ak celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, ďalej že právo na ochranu osobnosti v

prípade osôb verejne činných je mäkšie v prospech novinárov, právo tlače oznamovať informácie a
myšlienky verejného záujmu a pripustenie, aby novinár formuloval svoje kritické názory, aj keď nemôže
dokázať ich pravdivosť. Priemerný čitateľ z obsahu článkov musel rozpoznať, že trestná vec žalobcu
nie je právoplatne skončená, a že ide iba o obžalobu na základe úkonov vykonaných štátom a nie o
hodnotiace úsudky alebo skutkové tvrdenia autorov článkov, ktorými by skutok žalobcu bol čitateľom

podsúvanýakopravdivý.Pokiaľideoosobužalobcu,jeajzjehovyjadreniazrejmé,žeideoverejnečinnú
osobu aj z ohľadu na zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch
a právnych čakateľoch prokuratúry. V prípade žalobcu ide o stret základného politického práva na
slobodu prejavu a práva na informácie a ich šírenie zaručeného v čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len "Ústavy SR") s právom na ochranu osobnosti zaručeným v čl. 19 ods. 1 Ústavy SR,

teda základných práv rovnakej úrovne. Žalovaný tvrdí, že v prípade predmetných článkov bola ochrana
označených základných práv vyvážená a žalobca nepoukázal na to, že v predmetných článkoch je jasne
uvedené, že trestná vec žalobcu nebola doposiaľ právoplatne ukončená. Pokiaľ ide o prezumpciu neviny
a ochranu osobných údajov, žalovaný namietal, že osobné údaje žalobcu boli uvedené na internetovej
stránke Generálnej prokuratúry SR. Žalovanému tiež z lekárskej správy predloženej žalobcom nie je

zrejmé, v akom vzájomnom pomere sú články iných printových médií a správ televízie, ktoré vyplývali
z monitoringu tlače, ktoré predložil žalobca, vo vzťahu k psychickej poruche žalobcu. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania s tým, že niektoré články, na ktoré žalobca v žalobe poukazuje, boli zverejnené
viac ako tri roky pred dátumom doručenia žaloby na súd - t. j. 25.03.2010. Vzhľadom na žalobcom
požadovanou sumou nie je zrejmé, ako jednotlivé články zasiahli do práva žalobcu na ochranu osobnosti

a preto nie je možné určiť, ktorá časť sumy požadovaná žalobcom je premlčaná.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením sa s nasledovnými dôkazmi: fotokópiou článku
SME zo dňa 24.10.2006 na č. l. 8, fotokópiou článku SME Špecializovaný súd pojednáva prípad
ďalšieho údajne úplatného prokurátora zo dňa 13.10.2009 na č. l. 9, fotokópiou článku SME s titulkom

"Policajti odhalili korupciu na súde" na č. l. 10, fotokópiou článku z MY Novohradské noviny zo dňa
20.10. až 01.11.2009 s titulkom "Súd stále nevyniesol verdikt" na č. l. 11, fotokópiou článku z MY
Novohradské noviny z 19.10. až 25.10.2009 na č. l. 12 s titulkom "Advokát a prokurátor z Lučenca
opäť pred súdom", fotokópiou článku z MY Novohradské noviny z obdobia 02.07. až 08.07.2007 na
č. l. 13 s titulkom "Advokáta a prokurátora obvinili z prijímania úplatkov", fotokópiou článku s titulkom

"Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil" na č. l. 14 neuvedeného dátumu a neuvedeného
periodika, fotokópiou lekárskeho potvrdenia zo dňa 05.01.2010 na č. l. 15 Nemocnice a polikliniky
Všeobecná nemocnica Rimavská Sobota, fotokópiou Monitoring médií, tlač, televízie, rádiá a weby zo
dňa 11.12.2009 na č. l. 16, fotokópiou s titulkom "Oslobodzujúci verdikt" na č. l. 17, fotokópiou MY
Novohradské noviny zo dňa 19.12.2005 až 08.01.2006 na č. l. 45 s titulkom "Odhalili korupčnú sieť v

súdnictve", fotokópiou MY Novohradské noviny zo dňa 02.07.2007 až 08.07.2007 na č. l. 46 s titulkom
"Advokáta a prokurátora obvinili z prijímania úplatkov", fotokópiou MY Novohradské noviny zo dňa
25.10.2009 na č. l. 47 s titulkom "Advokát a prokurátor z Lučenca opäť pred súdom", fotokópiou MY
Novohradské noviny zo dňa 01.11.2009 na č. l. 48 s titulkom "Súd stále nevyniesol verdikt", fotokópiouMY Novohradské noviny zo dňa 20.12.2009 na č. l. 49 s titulkom "Prokurátor im navrhol väzenie, sudca
ich oslobodil", fotokópiou denníka SME zo dňa 16.12.2005 na č. l. 50 s titulkom "Policajti odhalili korupciu
na súde", fotokópiou denníka SME zo dňa 24.10.2006 na č. l. 51 s titulkom "V korupčnej afére z Lučenca

stiahli obžalobu", fotokópiou článku TASR zo dňa 10.12.2009 na č. l. 52, rozsudkom Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku č. k. PK-2T/21/2007-619 a originálom rozsudku Špecializovaného trestného
súdu č. k. PK-2T/21/2007-619, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1To/4/2010 zo
dňa 14.11.2011, rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. 25C/6/2010-155 zo dňa 23.09.2010, originálmi
článkov z novín, ktorých kópie sa nachádzajú v súdnom spise, založené v prílohovej obálke č. 204,

fotokópiou článku "Súdy: Advokáta Jozefa M. a prokurátora Ondreja. G. oslobodili" zo dňa 20.12.2011,
zdroj SITA na č. l. 222, fotokópiou článku "Súdy: V úplatkárskej afére prokurátora a advokáta záverečné
reči", zdroj: SITA z 10.12.2009 na č. l. 223, fotokópiou článku "Súdy: Advokáta aj prokurátora oslobodili v
korupčnomprípade",zdrojSITAz10.12.2009nač.l.224,odpoveďouGenerálnejprokuratúrySlovenskej
republiky zo dňa 12.02.2014 na č. l. 240, odpoveďou TASR zo dňa 18.02.2014 na č. l. 242, odpoveďou
TASR zo dňa 06.03.2014 na č. l. 249, článkami TASR na č. l. 250 titulok "ŠTS pojednáva prípad

ďalšieho údajne úplatného prokurátora" zo dňa 13.10.2009, článkom TASR "Na proces s prokurátorom
sa dostavil jeden svedok, vypovedať odmietol" zo dňa 21.10.2009 na č. l. 251, článkom TASR "Proces s
prokurátorom a advokátom odročili" zo dňa 22.10.2009 na č. l. 252, článkom TASR "Pokračuje proces s
údajne úplatným advokátom" zo dňa 08.12.2009 na č. l. 253, článkom TASR "Proces s údajne úplatným
advokátom bude pokračovať aj v stredu" zo dňa 08.12.2009 na č. l. 254, článkom TASR "Pojednávanie

s advokátom a prokurátorom pokračuje výsluchom svedkov" zo dňa 09.12.2009 na č. l. 255, článkom
TASR "Verdikt v prípade advokáta a prokurátora by mohol padnúť vo štvrtok" zo dňa 09.12.2009 na
č. l. 256, článkom TASR "Proces s advokátom a prokurátorom pokračuje prednesom záverečných
rečí" zo dňa 10.12.2009 na č. l. 257, článkom TASR "Prokurátor navrhol prokurátorovi a advokátovi
nepodmienečné tresty" zo dňa 10.12.2009 na č. l. 258, článkom TASR "Prokurátor a advokát súdení za

korupciu sú podľa verdiktu ŠTS nevinní" zo dňa 10.12.2009 na č. l. 259, obsahom pripojeného súdneho
spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 25C/6/2010.

Vzhľadom na to, že žalovaná vzniesla námietku premlčania, súd sa v prvom rade musel vysporiadať a
posúdiť, či sa jedná o premlčané právo.

Podľa § 100 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník") právo
sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté

ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podstatou premlčania je skutočnosť, že pokiaľ sa určité právo po zákonnom stanovenú dobu
nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde či u príslušného orgánu, nemôže
byť už po jej uplynutí priznané osobe, ktorá sa domáha uvedeného práva. Osoba, voči ktorej sa právo
uplatňuje sa teda po uplynutí zákonom stanovenej doby môže úspešne brániť vymáhaniu práva s
poukazom na to, že toto právo bolo premlčané. Pokiaľ osoba, voči ktorej sa právo uplatňuje pred súdom

namietne premlčanie práva, nemôže byť osobe, ktorá si právo uplatňuje premlčané právo priznané.

Okresný súd sa stotožňuje s názorom vyjadreným v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 01.11.2008 sp. zn.
2Cdo/278/2007 prípadne aj z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 12.11.2008 sp. zn. 31Cdo/3161/2008,
ktorý uviedol, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ako jeden z relatívne samostatných

prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby je právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje a teda
právo na peňažné zadosťučinenie sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, ktorá začína
plynúť odo dňa, keď tento nárok mohol byť uplatnený po prvýkrát respektíve ak je obsah nároku na
ochranu nemajetkovej ujmy požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty
vylučuje, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky.

Súd z preskúmania článkov denníka SME namietaných žalobcom zistil, že štyri zo žalobcom
napádaných článkov boli publikované dňa 15.12.2005, 16.12.2005, 24.10.2006 a z článku týždenníka
MY Novohradské noviny dňa 19.12.2005. Vzhľadom na to, že žaloba bola tunajšiemu súdu doručenádňa 25.03.2010, uplynula trojročná premlčacia lehota stanovená v § 101 Občianskeho zákonníka. S
poukazom na judikát Najvyššieho súdu ČR z 09.10.2009 sp. zn. 30Cdo/4318/2007, podľa ktorého
premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúceho po dni, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu

do osobnostných práv, okresný súd usúdil, že v prípade článku denníka SME s titulkom "Advokát a
prokurátor žiadali úplatok" zo dňa 15.12.2005, začala plynúť trojročná premlčacia lehota dňa 16.12.2005
a uplynula 16.12.2008. V prípade článku denníka SME s titulkom "Policajti odhalili korupciu na súde"
zo dňa 16.12.2005, začala plynúť trojročná premlčacia lehota dňa 17.12.2005 a uplynula 17.12.2008.
V prípade článku denníka SME s titulkom "V korupčnej afére z Lučenca stiahli obžalobu" zo dňa

24.10.2006, začala plynúť trojročná premlčacia lehota dňa 25.10.2006 a uplynula dňa 25.10.2009.
V prípade článku týždenníka MY Novohradské noviny s titulkom "Odhalili korupciu, konečne traja
Lučenčaniasaocitlivoväzbe"astitulkom"Odhalilikorupčnúsieťvsúdnictve"zodňa19.12.2005,začala
plynúť trojročná premlčacia lehota dňa 20.12.2005 a uplynula dňa 20.12.2008. Z tohto dôvodu keďže ide
o premlčané právo a bola vznesená námietka premlčania zo strany žalovanej, súd nemohol priznať toto
právo žalobcovi a preto jeho nárok z vyššie uvedených článkov zamietol. Zároveň okresný súd nezistil

dôvody, pre ktoré by vznesená námietka premlčania bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka tak, ako to bolo publikované v náleze Ústavného súdu ČR z 05.08.2010 sp.
zn. II. ÚS 3168/09, nakoľko vyjadrenie žalobcu, že jednotlivé články mali na seba nadväznosť a boli
publikované s úmyslom žalovaného zvýšiť predajnosť svojich periodík, nebolo žalobcom preukázané.

V prípade článkov týždenníka MY Novohradské noviny s titulkom "Advokáta a prokurátora obvinili z
prijímania úplatku" zo dňa 02.07.2007, článku s titulkom "Advokát a prokurátor z Lučenca opäť pred
súdom" zo dňa 19.10.2009, článku s titulkom "Súd stále nevyniesol verdikt" zo dňa 26.10.2009, článku s
titulkom "Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil" zo dňa 14.12.2009, bola žaloba podaná na
súd pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty a preto súd sa zameral na posúdenie, či publikovaním

týchto článkov nedošlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobcu.

Žalobca napádal článok s titulkom "Advokáta a prokurátora obvinili z prijímania úplatku" v týždenníku
MY Novohradské noviny č. 26 uverejnenom v týždni od 02.07.2007 do 08.07.2007, keď uviedol, že
žalovaná uverejnila nepravdivé skutkové tvrdenia, ktoré neobsahuje obžaloba voči žalobcovi. Okresný

súd zistil porovnaním predmetného článku a rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k.
PK-2T/21/2007-619 zo dňa 10.12.2009, v ktorom je v úvode uvedený opis obžaloby Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/1 Gv 57/05-283 zo dňa 18.06.2007 zodpovedá
obsahu článku a nenachádzajú sa v ňom nepravdivé skutkové tvrdenia.

Žalobca napádal článok s titulkom "Advokát a prokurátor z Lučenca opäť pred súdom" v týždenníku MY
Novohradské noviny č. 41 uverejnenom v týždni od 19.10.2009 do 25.10.2009, keď uviedol, že skutkové
tvrdenia, ktoré sú uvedené v článku, obžaloba vôbec neuvádza a tieto tvrdenia sú preto nepravdivé.
Išlo o tvrdenia: "Prokurátor Ondrej G. z Lučenca mal na žiadosť advokáta Jozefa M. vrátiť trestnú vec
vyšetrovateľovi s tým, že ide o obchodnoprávny vzťah, následne trestné stíhanie bolo zastavené, za čo

prokurátor a advokát zobrali 50 000 Sk." Okresný súd zistil, že obsah napádaných skutkových tvrdení
v článku zodpovedá textu obžaloby (zistené z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č.
k. PK-2T/21/2007-619 zo dňa 10.12.2009).

Žalobca napádal článok s titulkom "Súd stále nevyniesol verdikt" v týždenníku MY Novohradské noviny

č. 42 uverejnenom v týždni od 26.10.2009 do 01.11.2009 s tým, že obsahuje nepravdivé skutkové
tvrdenia a skutkové tvrdenia, ktoré nie sú uvedené v obžalobe. Išlo o tvrdenia: "Senát Špecializovaného
trestného súdu v Pezinku nevyniesol verdikt vo veci lučenského prokurátora Ondreja G. a advokáta,
ktorí sú obžalovaní z korupcie." Žalobca namietal, že v článku sa ďalej uvádza, že advokát Jozef M.
požiadal prokurátora, aby zastavil trestné stíhanie jeho klienta a prokurátor mal potom prípad vrátiť

vyšetrovateľovi a povedať mu, že ide o obchodnoprávny vzťah a nie trestný čin. Uvedené skutkové
tvrdenia zodpovedajú obžalobe (zistené z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k.
PK-2T/21/2007-619 zo dňa 10.12.2009).

Žalobca napádal článok s titulkom "Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil" v týždenníku MY

Novohradské noviny č. 49 uverejnenom v týždni od 14.12.2009 do 20.12.2009 s tým, že článok uvádza
nepravdivé a vymyslené skutkové tvrdenia, ktoré úmyselne skresľujú oslobodzujúci výrok súdu s cieľom
poškodiť žalobcu a nepravdivo informovať verejnosť, pretože svedok v trestnom konaní pred súdom
síce odmietol vypovedať, keďže využil svoje právo vyplývajúce z trestného poriadku, ale jeho výpoveďz prípravného konania a písomné vyjadrenie, ktoré predložil, boli prečítané a vykonané ako dôkaz v
trestnom konaní, pričom túto skutočnosť konštatoval rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn.
PK-2T/21/2007 na strane číslo 11, súd tento dôkaz hodnotil v súlade s jeho obsahom a konštatoval, že

svedok vo výpovedi nikdy nepotvrdil, že dal Jozefovi M. peniaze ako úplatok. Išlo o tvrdenia žalovaného:
"Napríklad na hlavnom pojednávaní nemohli prečítať výpoveď svedka, ktorý dvojicu počas výsluchu
pred vyšetrovateľom usvedčoval, ale pred súdom už vypovedať nechcel." Okresný súd zistil, že svedok
Jaroslav Ďuriška odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať využijúc svoje právo podľa Trestného
poriadku, nakoľko by si svojou výpoveďou mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Hoci bol

svedok v prípravnom konaní vypočutý dňa 12.12.2005, nebolo možné prečítať jeho výpoveď na hlavnom
pojednávaní, nakoľko by to bolo v rozpore s ustanovením § 263 ods. 4 Trestného poriadku, pretože v
tejto zápisnici o výsluchu svedka absentuje výslovné vyhlásenie Jaroslava Ďurišku, že nevyužíva právo
vypovedať v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1, 2 vtedy platného Trestného poriadku. Na strane číslo
11 predmetného rozsudku odsek 8 s pokračovaním na strane číslo 12 je uvedené: "Svedok Jaroslav
Ďuriška zaslal súdu písomnosť označenú ako vyjadrenie svedka, pričom na hlavnom pojednávaní

hoci odmietol k veci vypovedať, potvrdil pravosť a autenticitu tejto písomnosti ako aj fakty, ktoré v nej
uvádzal." Svedok Ďuriška uviedol, že v decembri 2005 po zadržaní políciou pri svojej výpovedi išiel proti
vlastnému svedomiu iba preto, aby sa v ten deň vrátil k svojej rodine a bol v ten deň v tiesni. Napriek
tomu nikdy nevypovedal skutočnosti, že peniaze ktoré vyplácal obžalovanému JUDr. Malovcovi, boli
úplatkom, na čo ho vyšetrovatelia navádzali. Peniaze, ktoré obžalovanému JUDr. Malovcovi vyplácal,

či už v kancelárii obžalovaného alebo vo svojej firme, boli vždy dohodnutá odmena za právne služby,
ktoré obžalovaný JUDr. Malovec pre svedka vykonával. Svedok nemá žiadnu vedomosť o tom, čo
obžalovanýJUDr.Malovecsvyplatenýmipeniazmiurobilanačoichpoužil.Slovo"všimné",ktorésvedok
pri výsluchu použil, bola podľa jeho vlastného vyjadrenia hlúposť, ktorá ho prvá napadla, pretože ho
vyšetrovateľ nepriamo nútil, aby niečo v tom zmysle povedal. Svedok uviedol, že po výsluchu dokonca

našiel príjmové doklady súvisiace s vyplácaním odmeny pre obžalovaného JUDr. Malovca, dokonca aj
z toho konkrétneho dňa, v ktorý mal svedok údajne odovzdať úplatok, čo však políciu nezaujímalo.

Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK-2T/21/2007 súd zistil, že obžaloba na žalobcu
bola podaná pre skutok v obžalobe kvalifikovaný ako trestný čin prijímania úplatku a inej nenáležitej

výhody podľa § 160a ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 a trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného do 01.01.2006,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase v priebehu roka 2004,
najneskôr v máji 2004, na presne nezistenom mieste v Lučenci požiadal Jaroslav Ďuriška obv. JUDr.
Jozefa Malovca, advokáta so sídlom Advokátska kancelária, Jókaiho 21, Lučenec, aby pre neho vybavil

zastavenie trestného stíhania v jeho trestnej veci vedenej na Okresnom úrade justičnej a kriminálnej
polície v Lučenci v konaní č. ČVS: OUJP-220/10-2003 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods.
4 písm. b) Trestného zákona (zákona č. 140/1961 Zb.); následne obv. JUDr. Malovec sa kontaktoval na
obv. JUDr. Ondreja Guláša, prokurátora Okresnej prokuratúry v Lučenci, ktorý v uvedenej trestnej veci
vykonávalprokurátorskýdozornadvyšetrovaním,tentonáslednevrátilvecvyšetrovateľovinadošetrenie

po tom, čo mu vyšetrovateľ vec predložil s návrhom na podanie obžaloby, pričom v pokyne vyslovil
právny názor, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah, na čo vyšetrovateľ uznesením z 2.6.2005 č. ČVS:
OUJP-220/10-2003 trestné stíhanie vedené proti Jaroslavovi Ďuriškovi zastavil; obvinení sa navzájom
spolu dohodli, že za zastavenie trestného stíhania vyžiada obv. JUDr. Malovec od Jaroslava Ďurišku
úplatok, čo aj obv. JUDr. Malovec urobil a požiadal ho o poskytnutie 50 000 Sk (1 659,70 Eur) pre

obv. JUDr. Guláša a tento úplatok obv. JUDr. Malovec od Jaroslava Ďurišku pri osobnom stretnutí dňa
8.7.2005 v Lučenci prevzal a uvedený obnos si následne obvinení medzi sebou rozdelili nezisteným
spôsobom, pravdepodobne na polovicu. Špecializovaný trestný súd oslobodil žalobcu a JUDr. Jozefa
Malovca spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú obžalovaní stíhaní.

Podľa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (zistené z rozsudku Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku sp. zn. PK-2T/21/2007 zo dňa 10.12.2009 strana 8 odsek 2 textu): "Vypuklejšie nedostatky v
rozsahu a kvalite dôkazového materiálu súd vníma v súvislosti s obžalovaným JUDr. Gulášom. Tomuto
obžaloba v skutku pod bodom I kladie okrem iného za vinu, že vo veci Jaroslava Ďurišku vykonával
prokurátorský dozor nad vyšetrovaním, pričom v pokyne vyšetrovateľovi vyslovil právny názor, že sa

jedná o obchodnoprávny vzťah. Tieto skutočnosti však vôbec nekorešpondujú s výpoveďou svedka
Ing. Jarinčíka - vyšetrovateľa v predmetnej trestnej veci, ktorý uviedol, že obžalovaný JUDr. Guláš
ako dozorujúci prokurátor v priebehu vyšetrovania nemenil svoje názory na konanie, rozhodovanie,
či smer dokazovania v predmetnej trestnej veci, nijakým spôsobom ho neusmerňoval ako treba voveci rozhodnúť a nedal mu pokyn na zastavenie trestného stíhania vo veci Jaroslava Ďurišku. Čo sa
týka skúmania zákonnosti, či štandardnosti postupov obžalovaného JUDr. Guláša ako dozorujúceho
prokurátora v trestnej veci Jaroslava Ďurišku, tieto skutočnosti nie sú a nemôžu byť predmetom

hodnotenia súdu v teraz prejednávanej trestnej veci. V tejto súvislosti však súd poukazuje, že tak
Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici, ako aj Generálna prokuratúra SR po dôkladných previerkach
postupu dozorujúceho prokurátora v trestnej veci Jaroslava Ďurišku nezistili v tomto smere žiadne
pochybenie." V rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. 2T/21/2007 strana 16,
odsek 7 s pokračovaním na strane 17, odsek 2 textu sa taktiež uvádza: "Podľa názoru súdu dôkazy,

ktoré boli získané orgánmi prípravného konania zákonným spôsobom, a ktoré boli vykonané na
hlavnom pojednávaní, ani v jednom zo skutkov netvoria reťaz dôkazov, ktorá by čo i len čiastočne
potvrdzovala skutočnosti uvádzané v skutkových vetách jednotlivých skutkov, ktoré by potvrdzovali
protiprávne konanie obžalovaných. Uplatnenie dôvodu oslobodenia obžalovaných spod obžaloby v
zmysle ustanovenia § 285 písm. a) Trestného poriadku je dôsledkom zásady prezumpcie neviny v
zmysle článku 40 ods. 2 Listiny práv a slobôd, článku 6 ods. 2 Zmluvy o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj ustanovenia § 2 ods. 4 Trestného poriadku, podľa ktorej zásady má
nepreukázaná vina rovnaký význam ako preukázaná nevina".
Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1To/4/2010 zo dňa 14.11.2011 súd zistil, že tento ako
druhostupňový súd zamietol odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
SR v trestnej veci žalobcu, v ktorom v 1. stupni rozhodoval Špecializovaný trestný súd v Pezinku pod

sp. zn. PK-2T/21/2007, nakoľko považoval odvolanie prokurátora za nedôvodné.

Z rozsudku Okresného súdu v Nitre č. k. 25C/6/2010-155 zo dňa 23.09.2010 súd zistil, že Okresný súd
Nitra rozhodoval v konaní medzi navrhovateľom, ktorým bol žalobca v tomto konaní a odporcom, ktorým
bola žalovaná v tomto konaní o porušenie povinnosti uverejniť opravu, pričom súd odporcu - žalovanú

v tomto konaní zaviazal, aby po právoplatnosti rozsudku v najbližšom čísle MY Novohradských novín
uverejnil pod nadpisom "Oprava článku z čísla 49/2009 zo dňa 14.12.2009 s nadpisom "Prokurátor im
navrhol väzenie, sudca ich oslobodil", text uverejnený pod nadpisom "Svedok odmietol vypovedať", s
textom v pôvodnom znení: "Napríklad na hlavnom pojednávaní nemohli prečítať výpoveď svedka, ktorý
dvojicu počas výsluchu pred vyšetrovateľom usvedčoval, ale vypovedať pred súdom už nechcel". Na

opravu textu v podobe: "Napríklad na hlavnom pojednávaní nemohli prečítať výpoveď svedka, ktorý
dvojicu počas výsluchu pred vyšetrovateľom neusvedčoval, ale vypovedať pred súdom už nechcel". Súd
návrh o zaplatenie 4 900 Eur zamietol.

Z lekárskeho potvrdenia Nemocnice a polikliniky, n. o. v Rimavskej Sobote z neúplne uvedeného dátumu

napísaného ako 5.2010 súd zistil, že žalobca je liečený na psychiatrickej ambulancii od 15.08.2006
pre vleklú psychickú poruchu, úzkostnú, v popredí úzkostnými stavmi, depresiami a nespavosťou. Tieto
stavy trvali počas prvého vyšetrenia už 4 až 5 mesiacov a mali priamu súvislosť s okolnosťami vzatia
žalobcu do vyšetrovacej väzby, pričom si vyžiadali dočasnú práceneschopnosť a liečbu medikamentami.
Napriek tomu, že liečba bola úspešná, dochádzalo opakovane k zhoršeniu stavu v súvislosti s riešením

žalobcovej trestnej veci na súde a negatívne pôsobili správy v rôznych médiách. Ku dňu vystavenia
predmetného lekárskeho potvrdenia bol stav žalobcu kompenzovaný pri pravidelnom užívaní liekov.

Z monitoringu médií zo dňa 11.12.2009 súd zistil, že na STV1 bol zverejnený dňa 10.12.2009
príspevok týkajúci sa žalobcovho trestného prípadu s titulkom "Obhajca a prokurátor z dôvodu veľkých

procesných chýb oslobodení spod obžaloby", pričom STV1 uviedla: "Podľa súdu bolo prípravné konanie
plné procesných chýb a dôkazy boli pri procese nepoužiteľné". V príspevku zo dňa 10.12.2009 s
titulkom "Oslobodzujúci verdikt" televízia uviedla: "Špecializovaný trestný súd oslobodil advokáta a
prokurátora podozrivých z korupcie, podľa súdu bola príprava plná procesných chýb a dôkazy sa
nedajú použiť". Zároveň televízia citovala hovorkyňu Špecializovaného trestného súdu, ktorá uviedla:

"Súd obžalovaných spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré sú
obžalovaní stíhaní."

Zo správy predloženej žalovanou ako správa TASR uverejná dňa 10.12.2009 agentúrou TASR súd zistil,
že text uvedenej správy je identický ako v prípade článku žalovanej uverejnenej v MY Novohradské

noviny č. 49 v týždni od 14.12.2009 do 20.12.2009 a obsahuje vetu: "Napríklad na hlavnom pojednávaní
nemohli prečítať výpoveď svedka, ktorý dvojicu počas výsluchu pred vyšetrovateľom usvedčoval,
ale pred súdom u vypovedať nechcel". Okresný súd poznamenáva, že sa jedná o vetu, ktorá bola
predmetom konania vedeného a rozsudkom Okresného súdu v Nitre č. k. 25C/6/2010-155 zo dňa23.09.2010 v konaní o porušenie povinnosti uverejniť opravu medzi žalobcom a žalovanou, kde bol
žalobca, čo sa týka povinnosti vykonať opravu žalovanou úspešný.
Zo správy predloženej žalovanou, kde je uvedený ako zdroj TASR uverejnenej dňa 10.12.2009 o 15:53

súd zistil, že texte uvedenej správy je identický s článkom žalovanej uverejnenej v MY Novohradské
noviny č. 49 v týždni od 14.12.2009 do 20.12.2009 a obsahuje aj vetu: "Napríklad na hlavnom
pojednávaní nemohli prečítať výpoveď svedka, ktorý dvojicu počas výsluchu pred vyšetrovateľom
usvedčoval, ale pred súdom u vypovedať nechcel", ktorá bola predmetom konania vedeného v
konaní pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 25C/6/2013 o porušenie povinnosti uverejniť opravu

- poskytnutie náhrady medzi súčasným žalobcom a súčasnou žalovanou rozsudkom Okresného súdu
v Nitre č. k. 25C/6/2010-155 zo dňa 23.09.2010 v prípade žalovanej zmenená, z dôvodu, že uvedený
článok obsahoval nepravdivé tvrdenie.

V odpovedi TASR zo dňa 06.03.2014, ktorá bola vyžiadaná súdom, v ktorej mala TASR označiť a
predložiťsprávy,kdeobsahovalimenožalobcu,resp.označenieOndrejG.,agentúrapriložilaprílohy,kde

sú predložené správy zo dňa 13.10.2009, 21.10.2009, 22.10.2009, 08.12.2009, 08.12.2009, 09.12.2009,
09.12.2009, 10.12.2009, 10.12.2009, 10.12.2009. Súd zistil, že sa tam nenachádza správa TASR, ktorú
žalovaná súdu predložila ako dôkaz v 10.12.2009 o 15:53.

Zo správy SITA uverejnenej dňa 20.12.2011 pod titulkom "SÚDY: Advokáta Jozefa M. a prokurátora

Ondreja G. oslobodili" súd zistil, že väčšina textu článku je obsahovo a to aj čo sa týka použitých
viet identická s článkom TASR zo dňa 10.12.2009, predloženým žalovanou ako aj článkom žalovanej
uverejnenej v MY Novohradské noviny č. 49 v týždni od 14.12.2009 do 20.12.2009 pod titulkom
"Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil".

Z výsluchu svedka Jána Klátika súd zistil, že sa so žalobcom pozná z pracovných kontaktov a čítal o
žalobcovi v MY Novohradské noviny v rokoch 2004, 2006, avšak nechcelo sa mu veriť, že by žalobca
zobral úplatok. Nevedel povedať, aké reakcie mohli vyvolať články v rodinnom prostredí. Čo sa týka
článkov bol si vedomý len toho, že o vine a nevine rozhoduje súd a nie novinári.

Z výsluchu svedka Petra Pavlíka súd zistil, že svedok bol so žalobcom v pracovnom vzťahu ako
s dozorujúcim prokurátorom. O žalobcovom zadržaní a vzatí do väzby sa dozvedel z článkov v
Novohradských novinách a v SME. Uviedol, že jeho kolegovia sa smiali z toho, že žalobca bol vzatý do
väzby, avšak svedok sa nevedel vyjadriť k otázke, ako sa to dotklo rodinnej, spoločenskej a pracovnej
sféry žalobcu.

Z výsluchu svedka JUDr. Karola Sýkoru súd zistil, že o zadržaní žalobcu sa dozvedel zo SME a v
roku 2005, keď svedok pôsobil na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, rozoberal so svojimi kolegami
spôsob, akým bola verejnosť informovaná o zadržaní žalobcu. Vzťah svedka k žalobcovi sa nezmenil
napriek článkom, ktoré boli zverejnené o žalobcovi, svedok však počul posmešné informácie na adresu

žalobcu v právnickej obci, avšak nevedel uviesť mená osôb, ktoré sa ho posmešne pýtali na žalobcu.
Prvý zverejnený článok, ktorý svedok čítal, podľa svedka vykresľoval žalobcu ako úplatkára.

Z výsluchu svedkyne Zuzany Stankovičovej súd zistil, že ide o manželku žalobcu, o žalobcovi si prečítala
v článku, ktorý jej doniesla zákazníčka do jej kozmetického salónu. Najlepší priatelia žalobcu Jozef Tóth

a Attila Tóth podľa svedkyne chodili s novinami SME v Lučenci. V tom čase svedkyňa zaznamenala, že
sa jej a žalobcovi prestali zdraviť ľudia, pričom susedia Gasperovci a Urbanovci hovorili, že je basista a
úplatkár, na svedkyňu, že je zlatokopka a mali pokrikovať aj na ich spoločného syna. Keď sa svedkyňa
po prepustení žalobcu spolu so žalobcom prechádzali po meste, pán Matuška vykrikoval, že ide basista.
Od žalobcu sa odvrátili aj jeho vlastný syn a nevesta, pričom údajne nevesta nemala byť pozvaná

na ples kvôli tomu, že žalobca je úplatkár. Manželom zostal len jeden kamarát, svedkyňa musela
zákazníčkam vo svojom kozmetickom salóne vysvetľovať, že žalobca nie je úplatkárom. Svedkyňa
sa išla aj do Novohradských novín pýtať, prečo píšu celé meno žalobcu, novinári sa vyhovárali, že
tieto informácie prevzali zo svedkyňou neuvedených zdrojov. Po oslobodení žalobcu svedkyňa našla v
novinách ohľadom žalobcu napísané len dve vety. Zo strany syna a nevesty žalobcu si žalobca musí

doslova žobrať, aby mohol stretávať svojho vnuka, čo súvisí s tým, že títo sa od žalobcu odvrátili.
Svedkyňa taktiež musela skončiť svoje podnikanie, nakoľko jej ubudla klientela, pretože ľudia hovorili, že
nebudúpchaťpeniazeprokurátorovidovrecka.Svedkyňasasožalobcomkvôlipoznámkamsosusedom
odsťahovali na miesto, kde sú len záhrady a s novými susedmi sa len zdravia. V súčasnej dobe pracujesvedkyňa vo Švajčiarsku kvôli tomu, že žalobca prišiel o svoje dobré meno a toto sa vzťahuje aj na
svedkyňu. Svedkyňa uviedla, že tieto vplyvy neboli spôsobené len novinármi, ale všetkými okolnosťami,
ktoré ovplyvnili jej život so žalobcom.

Z výsluchu svedka Dušana Filčíka súd zistil, že aj keď svedok čítal články o žalobcovi týkajúce sa
trestného prípadu, nevedel uviesť, či nastala u neho zmena jeho postoja voči žalobca a z tohto dôvodu
sa mu neprestal zdraviť pri stretnutiach.

Ostatné dôkazy súd nevyhodnocoval jednak z dôvodu uplatnenej námietky premlčania, ktorej vyhovel
a jednak z dôvodu, že by nijako nezmenili rozhodnutie súdu a pre rozhodnutie súdu neboli relevantné.

Z vykonaného dokazovania súd uzatvára svoje skutkové zistenia v súvislosti so všetkými relevantnými
dôkazmi, že v prípade článku žalovanej uverejného v týždenníku Novohradské noviny MY č. 18
uverejnenom v týždni od 02.07.2007 do 08.07.2007, ktoré žalobca napádal článok, okresný súd

zistil porovnaním predmetného článku a rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k.
PK-2T/21/2007-619 zo dňa 10.12.2009, v ktorom je v úvode uvedený opis obžaloby Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn. VII/1 Gv 57/05-283 zo dňa 18.06.2007, že obsah
článku zodpovedá obsahu obžaloby a nenachádzajú sa v ňom nepravdivé skutkové tvrdenia. V
prípade žalobcom napadnutého článku s titulkom "Advokát a prokurátor z Lučenca opäť pred súdom"

v týždenníku MY Novohradské noviny č. 41 uverejnenom v týždni od 19.10.2009 do 25.10.2009,
keď žalobca uviedol, že skutkové tvrdenia, ktoré sú uvedené v článku, obžaloba vôbec neuvádza a
tieto tvrdenia sú preto nepravdivé, okresný súd usúdil, že obsah napádaných skutkových tvrdení v
článku zodpovedá textu obžaloby (zistené z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k.
PK-2T/21/2007-619 zo dňa 10.12.2009). V prípade žalobcom napádaného článku s titulkom "Súd stále

nevyniesol verdikt" v týždenníku MY Novohradské noviny č. 42 uverejnenom v týždni od 26.10.2009 do
01.11.2009, ktorý žalobca napadol s tým, že obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenia a skutkové tvrdenia,
ktoré nie sú uvedené v obžalobe, okresný súd uzatvoril, že uvedené skutkové tvrdenia zodpovedajú
obžalobe (zistené z rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. PK-2T/21/2007-619 zo
dňa 10.12.2009).

Avšak v prípade žalobcom napadnutého článku s titulkom "Prokurátor im navrhol väzenie, sudca
ich oslobodil" v týždenníku MY Novohradské noviny č. 49 uverejnenom v týždni od 14.12.2009 do
20.12.2009, ktorý žalobca napádal, okresný súd vyhodnotil, že žalovaná uviedla nepravdivé informácie.
Táto skutočnosť okrem porovnania s rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k.

PK-2T/21/2007-619 zo dňa 10.12.2009, vyplynula aj z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 25C/6/2010-155 zo dňa 23.09.2010.

Okresný súd priamo z výpovedí svedkov vyhodnotil, že určité vplyvy z článkov žalovanej voči žalobcovi
a jeho osobnosti a občianskej cti skutočne nastali, ako vyplynulo z výpovede Petra Pavlíka, Jána

Klátika, JUDr. Karola Sýkoru. Tieto vplyvy sa však týkali článkov, na ktoré súd neprihliadal v dôsledku
námietky premlčania žalovanej. Pokiaľ ide o najkomplexnejšiu z výpovedi svedkov ohľadom zásahu
o osobnostných práv žalobcu a to výpoveď Zuzany Stankovičovej, súd prihliadol nato, že sa jedná o
manželku žalobcu a z tohto dôvodu, mohla byť jej výpoveď expresívnejšia na použité prostriedky a opis
situácie, vzhľadom na prirodzenú snahu pomôcť svojmu partnerovi. Na druhej strane okresný súd uvážil,

že svedkyňa aj prirodzene prežívala zásahy o osobnostných práv žalobcu intenzívnejšie, nakoľko s ním
trávila viac času. Svedkyňa reagovala aj na článok žalovanej v Novohradských novinách MY č. 49 pod
titulkom: "Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil", pri ktorom okresný súd zistil, že boli tam
uvedené nepravdivé skutočnosti, a v tomto súd považoval jej výpoveď za dôveryhodnú s tým, že okresný
súd usúdil, že takýto spôsob informovania ako uskutočnila žalovaná mohol u bežného človeka vyvolať

pochybnosti o oprávnených dôvodoch oslobodenia žalobcu spod obžaloby.

Taktiež súd vyhodnotil, argumentáciu žalovanej, že v prípade článku v Novohradských novinách MY č.
49 pod titulkom: "Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil", vychádzala z agentúrnych správ,
za nepreukázanú. Existencia žalovanou predloženej správy TASR zo dňa 10.12.2009 o 15:53 h nebola

potvrdená vôbec v odpovedi TASR a žalovaná nenavrhla žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie tejto
skutočnosti, preto okresný súd vyhodnotil tento dôkaz ako nedôveryhodný aj s prihliadnutím na jeho
grafické vyhotovenie, ktoré skôr nijakým spôsobom nepreukazovalo, že by bolo oficiálnym materiálom
agentúry TASR, ako aj s prihliadnutím na článok TASR, ktorý bol vydaný v ten istý deň časovo predtýmto článkom, a obsahovalo vyváženejšie informácie vo vzťahu k výsledkom trestnej veci žalobcu.
Súd však vyhodnotil, ako pravdepodobné, že žalovaná čerpala a vychádzala pri tvorbe svojho článku z
článku agentúry SITA, ako bolo konštatované aj v rozsudku Okresného súdu Nitra č. k.25C/6/2010-15

zo dňa 23.10.2010.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa článku 7 Ústavy SR ods. 5 medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a

vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
Podľa článku 26 Ústavy SR ods. 1, 2, 3, 4 sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý
má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj
slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie
tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na

povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať
a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné
na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a
mravnosti.

Podľa článku 19 Ústavy SR ods. 1, 2, 3 každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním,
zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa § 136 O. s. p., ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

Podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného ako Oznámenie
Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. článku 10 ods. 1, 2 každý má

právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať
informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento
článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým
spoločnostiam. Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať
takým formalitám, podmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré

sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv
iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Pri právnom posudzovaní predmetnej veci sa okresný súd musel rozhodovať v súlade s judikatúrou

Ústavného súdu SR (nález Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 107/2010 z 28.10.2010) ako aj judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva v súlade s článkami 7, 19, 26 Ústavy SR a Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd publikovaného ako Oznámenie Federálneho ministerstva
zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. článku 10 ods. 1, 2 vysporiadať v rámci zásady proporcionality, v
konflikte práva na slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti, ktoré sú rovnocenne garantované

Ústavou SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, či v danom prípade dá prednosť
odôvodnene jednému právu pred druhým. Na tento účel judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a
Ústavného súdu SR stanovila takzvaný test proporcionality, v ktorom je potrebné zodpovedať na otázky
kto, o kom, čo, kde, kedy a ako v danom prípade uverejnil informáciu. Okresný súd sa zameral naposúdení tohto testu najmä ohľadom článku žalovanej uverejnenom v Novohradských novinách MY
č. 49 z týždňa od 14.12.2009 do 20.12.2009 pod titulkom: "Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich
oslobodil", kde zistil, že uverejnené niektoré informácie ohľadom žalobcu, neboli pravdivé.

V danom prípade pri odpovedi na otázku, kto uviedol informáciu o žalobcovi, súd zistil, že žalovaná je
vydavateľkou denníka SME a týždenníka MY Novohradské noviny a vzťahuje sa na ňu zvýšená ochrana
poskytovaná novinárom respektíve masmédiám v súlade s judikatúrou ESĽP (rozsudok ESĽP Thorgeir
Thorgersion verzus Island č. sťažnosti 13788/88, Bladet Tromso a Stensaas verzus Nórsko rozsudok

ESĽP. č 2198093).

Na otázku, o kom bola uverejnená informácia, okresný súd zistil, že žalobca bol v čase zverejnenia
informácie prokurátorom Okresnej prokuratúry Lučenec, pričom v trestnej veci bol v postavení
obvineného respektíve obžalovaného, pričom jeho obvinenie a obžaloba bezprostredne súviselo s
výkonom jeho funkcie. Ústavný súd SR už uviedol, že v kontinue medzi verejne neznámym jednotlivcom

a politikom stoja sudcovia a z hľadiska ochrany osobnosti uprostred s miernou tendenciou smerom
k politikom (II. ÚS 152/08 bod 31, II. ÚS 261/06). Okresný súd posúdil postavenie prokurátora, ktoré
je upravené zákonmi č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a v zákone č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a
právnych čakateľoch prokuratúry, keď prokurátor sa výkonom svojej funkcie podieľa na ochrane práv a
zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu a jeho postavenie v trestnom

konaní a občianskom konaní pred súdom ho ako zástupcu štátu, ktorého postavenie možno približne
podľa úvahy okresného súdu zaradiť vo svojom význame k postaveniu sudcu. Je preto nesporné, že
žalobca v postavení prokurátora je verejne činnou osobou, ktorá v súvislosti s trestným stíhaním za
skutok, ktorý mal byť spáchaný s výkonom funkcie, je povinný zniesť väčšiu mieru kritiky než súkromnej
osoby a je preto dôvodné poskytnúť žalovanej vyšší stupeň ochrany jej práva na slobodu prejavu voči

právu žalobcu na ochranu osobnosti.

Pokiaľ ide o uverejnené informácie o žalobcovi a teda o odpoveď na otázku, "čo bolo v danom prípade
uverejnené" a zároveň posúdenie otázky "ako bola uverejnená/podaná informácia", okresný súd zistil,
že žalobca, ktorý napádal článok s titulkom "Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil" v

týždenníku MY Novohradské noviny uverejnenom v týždni od 14.12.2009 do 20.12.2009 s tým, že
článok uvádza nepravdivé a vymyslené skutkové tvrdenia, ktoré úmyselne skresľujú oslobodzujúci výrok
súdu s cieľom poškodiť žalobcu a nepravdivo informovať verejnosť, pretože svedok v trestnom konaní
pred súdom síce odmietol vypovedať, keďže využil svoje právo vyplývajúce z trestného poriadku, ale
jeho výpoveď z prípravného konania a písomné vyjadrenie, ktoré predložil, boli prečítané a vykonané

ako dôkaz v trestnom konaní, pričom túto skutočnosť konštatoval rozsudok Špecializovaného trestného
súdu sp. zn. PK-2T/21/2007 na strane číslo 11, súd tento dôkaz hodnotil v súlade s jeho obsahom
a konštatoval, že svedok vo výpovedi nikdy nepotvrdil, že dal Jozefovi M. peniaze ako úplatok. Išlo
o tvrdenia žalovaného: "Napríklad na hlavnom pojednávaní nemohli prečítať výpoveď svedka, ktorý
dvojicu počas výsluchu pred vyšetrovateľom usvedčoval, ale pred súdom už vypovedať už nechcel."

Okresný súd zistil, že svedok Jaroslav Ďuriška odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať využijúc
svoje právo podľa Trestného poriadku, nakoľko by si svojou výpoveďou mohol privodiť nebezpečenstvo
trestného stíhania. Hoci bol svedok v prípravnom konaní vypočutý dňa 12.12.2005, nebolo možné
prečítať jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní, nakoľko by to bolo v rozpore s ustanovením § 263 ods. 4
Trestnéhoporiadku,pretoževtejtozápisniciovýsluchusvedkaabsentujevýslovnévyhlásenieJaroslava

Ďurišku, že nevyužíva právo vypovedať v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1, 2 vtedy platného Trestného
poriadku. Na strane číslo 11 predmetného rozsudku odsek 8 s pokračovaním na strane číslo 12 je
uvedené: "Svedok Jaroslav Ďuriška zaslal súdu písomnosť označenú ako vyjadrenie svedka, pričom
na hlavnom pojednávaní hoci odmietol k veci vypovedať, potvrdil pravosť a autenticitu tejto písomnosti
ak aj fakty, ktoré v nej uvádzal." Svedok Ďuriška uviedol, že v decembri 2005 po zadržaní políciou pri

svojej výpovedi išiel proti vlastnému svedomiu iba preto, aby sa v tej deň vrátil k svojej rodine a bol v
ten deň v tiesni. Napriek tomu nikdy nevypovedal skutočnosti, že peniaze ktoré vyplácal obžalovanému
JUDr. Malovcovi boli úplatkom, na čo ho vyšetrovatelia navádzali. Peniaze, ktoré obžalovanému
JUDr. Malovcovi vyplácal, či už v kancelárii obžalovaného alebo vo svojej firme, boli vždy dohodnutá
odmena za právne služby, ktoré obžalovaný JUDr. Malovec pre svedka vykonával. Svedok nemá žiadnu

vedomosť o tom, čo obžalovaný JUDr. Malovec s vyplatenými peniazmi urobil a na čo ich použil. Slovo
"všimné", ktoré svedok pri výsluchu použil, bola podľa jeho vlastného vyjadrenia hlúposť, ktorá ho prvá
napadla, pretože ho vyšetrovateľ nepriamo nútil, aby niečo v tom zmysle povedal. Svedok uviedol,
že po výsluchu dokonca našiel príjmové doklady súvisiace s vyplácaním odmeny pre obžalovanéhoJUDr. Malovca, dokonca aj z toho konkrétneho dňa, v ktorý mal svedok údajne odovzdať úplatok, čo
však políciu nezaujímalo. Pričom žalovaná pokiaľ ide o žalobcu v predmetnom článku uviedla: "Súd
sa priklonil k názoru obhajoby, že v prípade sú viaceré nedostatky, napríklad na hlavnom pojednávaní

nemohli prečítať výpoveď svedka, ktorý dvojicu počas výsluchu pred vyšetrovateľom usvedčoval ale
pred súdom už vypovedať nechcel. Prečo nebolo možné prečítať jeho výpoveď na pojednávaní, sudca
zdôvodnil tak, že v prípravnom konaní nebolo v svedkovej výpovedi zaznamenané jeho vyjadrenie k
poučeniu, ktoré dostal. Obžaloba pôvodne tvrdila, že advokát Jozef M. v roku 2004 zobral úplatok od
svojho vlastného klienta za to, aby požiadal prokurátora Ondreja G. o zastavenie trestného stíhania jeho

klienta za podvod. Prokurátor vrátil prípad už po podaní návrhu obžaloby vyšetrovateľov s názorom, že
ide o obchodnoprávny vzťah. Žalobca tvrdil, že potom, ako policajt trestné stíhanie zastavil, si úplatok
1 660 Eur (50 000 Sk) rozdelili advokát a prokurátor.

Pri posúdení uverejnených informácií, ktoré napádal žalobca, pri odpovedi na otázku "ako bola
uverejnená informácia" pri posúdení, či uverejnené informácie, ktorými malo byť zasiahnuté do práva na

ochranu osobnosti žalobcu, mali povahu skutkových tvrdení hodnotiacich úsudkov alebo polemických
tvrdení alebo boli ich kombináciou, súd usúdil, že sa jedná o informácie z kategórie skutkových tvrdení.
Pritom okresný súd sa stotožňuje s odborným právnickým názorom (pozri nález Ústavného súdu ČR sp.
zn. I. ÚS 156/99 z 08.02.2000 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/332/2007 zo 14.11.2007
uverejnené v odbornej literatúre E. Horváth, L. Budinská Ochrana osobnosti a náhrada nemajetkovej

ujmy, vydavateľ IURIS LIBRI spol. s r.o., 2013), že treba rešpektovať určité špecifiká bežnej periodickej
tlače určenej na informovanie najširšej verejnosti (na rozdiel napr. od odborných publikácií), ktorá v
určitýchprípadochmusí,predovšetkýmvzhľadomnarozsahjednotlivýchpríspevkovačitateľskýzáujem,
pristupovať k určitým zjednodušeniam, a nemožno bez ďalšieho tvrdiť, že každé zjednodušenie (či
skreslenie) musí nevyhnutne viesť k zásahu do osobnostných práv dotknutých osôb. Ťažko teda možno

trvať na úplnej presnosti skutkových tvrdení, a tým klásť na novinárov vo svojich dôsledkoch nesplniteľné
nároky. Dôležité preto musí byť vždy to, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde.

K vyššie uvedenému okresný súd ďalej uvádza, že osobnú súkromnú sféru charakterizujú tzv.
osobnostné práva, t.j. právo na ľudskú dôstojnosť, osobnú česť, dobrú povesť, meno. Tieto základné

osobnostné práva sa spravidla dostávajú do konfliktu s právom na slobodu prejavu. Ústavný súd
nálezom z 11. 11. 2005 sp. zn. I. ÚS 453/03 odoprel ochranu oznamovaniu vedome nepravdivých
informácií, keďže "Ak chce ktokoľvek zverejniť o inej osobe informáciu difamačného charakteru,
nemožno jeho správanie považovať za rozumné či legitímne, pokiaľ nepreukáže, že mal rozumné
dôvody spoliehať sa na pravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíril, a ďalej, pokiaľ preukáže, že

podnikol riadne dostupné kroky na overenie pravdivosti takejto informácie, a to v miere a intenzite,
ktorej mu bolo overenie informácie prístupné a napokon, pokiaľ sám nemal dôvod neveriť, že difamačná
informácia je nepravdivá. Zverejnenie takejto informácie nemožno považovať za rozumné ani vtedy, ak si
šíriteľ informácie neoverí jej pravdivosť u osoby, ktorej sa informácia týka a nezverejní aj jeho stanovisko
s výnimkou nemožnosti takéhoto prístupu alebo tam, kde to zjavne nebolo nevyhnutné".

Ak publikovaný názor alebo informácie vybočia z hraníc demokratickej spoločnosti všeobecne
uznávaných pravidiel slušnosti, stráca charakter korektného úsudku (správy, komentára) a spravidla
sa ocitá už mimo hraníc ústavnej ochrany. Legitimitu zverejnenia nemožno vyvodiť a ústavnú ochranu
slobody prejavu nemožno poskytnúť informácii, ak bola dominantne motivovaná túžbou poškodiť

difamovanú osobu, šíriteľ sám informácii neoveril, alebo ak ju poskytol bezohľadne bez toho, aby sa
riadne staral o to, či je alebo nie je pravdivá. Určitá časť tlače má sklon pred faktami (overenými
skutočnosťami) dávať prednosť "bombastickej sile výrazov, ktorými svoje názory tlmočí a prezentuje,
pretože ak zasahuje do Ústavou garantovaných práv jednotlivcov alebo Ústavou alebo žalobcom
chránených iných hodnôt a záujmov, musí byť pripravená niesť za takéto konanie dôsledky, aj keď má

na nich založenú svoju marketingovú stratégiu a dokonca aj účel svojej existencie. Je neprípustné, aby
sa takéto subjekty dovolávali práva ochrany slobody prejavu, keďže zlému úmyslu nemožno v žiadnom
prípade takúto ochranu poskytnúť.

Okresný súd má zato, že žalovaná v prípade článku v MY Novohradské noviny č. 49 pod titulkom:

"Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil", uverejnila nepravdivé informácie, čo súdu
potvrdzuje aj rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 25C/6/2010-155 zo dňa 23.09.2010, ktorý zaviazal
žalovanú uverejniť opravu textu, pričom vzhľadom na predtým zverejnené informácie o žalobcovom
trestnom konaní, mohli vzbudiť u priemerného čitateľa, že dôvody pre ktoré bol žalobca oslobodenýspočívali len v tom, že svedok, ktorý žalobcu usvedčoval, odmietol vypovedať a jeho výpoveď z
prípravného konania nebolo možné použiť pre procesné dôvody. V skutočnosti, ako vyplýva z rozsudku
ŠTS, svedok neusvedčoval žalobcu a dôvody, spočívali v tom, že sa u žalobcu vôbec nepreukázal

samotný skutok. Okresný súd má zato, že žalovaná pri informovaní o tejto skutočnosti sa mohla
informovať u osoby, ktorej sa to týkalo a to žalobcu, resp. mohli využiť aj vyjadrenia hovorkyne ŠTS tak
ako to urobila STV a agentúra TASR, na ktorej údajný článok sa žalovaná odvolávala (pozri článok TASR
zo dňa 10.12.2009 a STV článok/príspevok na č. l. 17). Články TASR resp. príspevok/článok STV sa
tak súdu javil vyvážený pri porovnaní s predmetným článkom žalovanej. Na základe uvedeného tak súd

mal zato, že článok žalovanej stratil charakter korektnej správy, žalovaná poskytla čitateľom informácie,
bez ohľadu nato, aby sa postarala o to, či je alebo niej pravdivá a ocitol sa mimo ústavnej ochrany.

Pokiaľ ide o vysporiadanie sa s otázkou, "kde bola uverejnená informácia" okresný súd zistil, že v
prípade MY Novohradské noviny, sa jedná o regionálny týždenník, kde pod hlavičkou periodiká sú
uvedené mestá Lučenec, Poltár, Fiľakovo, Rimavská Sobota a Veľký Krtíš (zistené z predložených MY

Novohradské noviny č. 50 až 51 z 19.12.2005 až 08.01.2006). Nejde teda o periodikum s celoslovenskou
pôsobnosťou, ktoré by zvyšovalo ochranu osobnostných práv žalobcu, avšak vzhľadom na postavenie
žalobcu ako prokurátora v meste Lučenec, bol zásah do práv žalobcu vykonaný v mieste jeho bydliska
a pôsobiska ako prokurátora, s prihliadnutím nato, že sa zverejnené informácie mohli dostať do sféry
poznania osôb v priateľskom a profesionálnom okruhu žalobcu, čo potvrdzovali výpovede svedkov Petra

Pavlíka, Jána Klátika, JUDr. Karola Sýkoru, Zuzany Stankovičovej.

Fyzická osoba má právo sa najmä domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili sa
následky týchto zásahov a aby sa jej poskytlo primerané zadosťučinenie, pričom pokiaľ by sa to nejavilo
ako postačujúce toto morálne zadosťučinenie, má právo na náhradu nemajetkovej ujmy.

Určenie výšky náhrady zo zákona je vecou voľnej úvahy podľa § 136 O. s. p., ktorá musí byť odôvodnená
a musí mať svoj základ v zistenom skutkovom stave pokiaľ ide o obe zákonom predvídané kritériá,
teda závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých porušenie práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho
zákonníka).

Základným a určujúcim hľadiskom pre určenie týchto kritérií musí byť hľadisko závažnosti a intenzity
zásahu do práv patriacich do tzv. intímnej sféry súkromného života jednotlivca, dotýkajúcej sa
samej podstaty ľudstva a ľudskej dôstojnosti, ktorý je potrebné vnímať ako zásah najcitlivejší a
najzávažnejší bez ohľadu na skutočnosť, či ide o jednotlivca verejne činného, známeho alebo nie.

Ľudská dôstojnosť predstavuje najvyššiu hodnotu stojacu v základoch celého právneho poriadku, stáva
sa objektívnou ústavnou kategóriou a pôsobivosťou ku ostatným základným právam je nadradená.
Preto akýkoľvek zásah či zníženie ľudskej dôstojnosti je zásahom veľmi závažným, ťažko napraviteľný,
keďže ľudská dôstojnosť je hodnotou horizontálne neporovnateľnou i s ostatnými ústavnými hodnotami,
či spoločenskými normami. Pri úvahe o primeranosti výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

je nevyhnutné prihliadať aj na účel a funkcie tohto inštitútu pre ochranu osobnosti. Ide tu o primárny
význam satisfakčnej funkcie účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného zásahu,
keď nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostných práv, sa vo všeobecnosti nedá odškodniť
a rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno ani exaktne kvantifikovať a vyčísliť a možno za ňu
poskytnúť len primerané zadosťučinenie.

Občianskoprávna sankcia vzniká na objektívnom základe, na jej vznik sa nevyžaduje zavinenie
a subjektívny prvok zavinenia má význam len pri určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v
rámci zohľadnenia okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Forma a intenzita zavinenia by
mala mať kľúčový význam pre určenie povinnosti nahradiť škodu za citovú ujmu poškodeného.

Primerané zadosťučinenie je jednou z civilnoprávnych sankcií, ktoré má odrádzať rušiteľa chránených
osobnostných statkov a tak byť nástrojom špeciálnej generálnej prevencie. Otázka miery zavinenia
pôvodcu zásahu pre určenie výšky nemajetkovej náhrady je zásadným spôsobom spoluurčujúca, ale
faktory ako zlý úmysel, nenávisť, závisť odmietnutie ospravedlnenia, či zľahčenie spôsobu poskytnutého
ospravedlnenia opakovanie a zintenzívnenie daného zásahu či správanie škodcu v priebehu osobného

sporu je nevyhnutne považovať za priťažujúce okolnosti, odôvodňujúce uloženie zvýšenej náhrady ujmy.
Pri určení výšky zadosťučinenia musia byť zohľadnené všetky okolnosti na strane škodcov, ako aj na
strane postihnutého, teda musia byť zohľadnené intenzita, povaha, spôsob neoprávneného zásahu,charakter, rozsah zasiahnutej hodnoty osobnosti, trvanie, šírka dopadov vzniknutej nemajetkovej ujmy
na postavenie a uplatnenie postihnutej fyzickej osoby, spoločnosti a podobne.

Občiansky zákonník v § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v prípade takéhoto porušenia občianskej
cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento zásah musí byť objektívne spôsobilý
takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej integrite občana, znižujúcej jeho dôstojnosť,
vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho
postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie

alebo obvinenie, ktoré zasahuje práva chránené v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Skutočnosť,
či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo či išlo o nedbalé preberanie
poznatkov a ich rozširovanie, je bezvýznamná.

Pre úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti stačí zistenie, že zásah bol objektívne spôsobilý
narušiť alebo ohroziť práva chránené v § 11 Občianskeho zákonníka. O neoprávnený zásah ide vtedy, ak

zásah je v rozpore s objektívnym právom, konkrétne, ak niekto rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé
alebo pravdu skresľujúce skutočnosti, znevažujúce jej vážnosť alebo môže ísť o pravdivé skutočnosti,
avšak týkajúce sa jej súkromia (intímnej sféry) danej osoby.

Tlačové spravodajstvo je súčasťou práva slobodne vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,

obrazomaleboinýmspôsobom,akoajprávoslobodnevyhľadávať,prijímaťarozširovaťideíainformácie
upravené článkom 26 Ústavy SR, článku 17 Listiny základných práv a slobôd a článku 10 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Právo na slobodný prejav je považované za konštitutívny znak demokratickej pluralitnej spoločnosti,

v ktorej je každému dovolené vyjadrovať sa k veciam verejným a vynášať o nich hodnotiace
súdy. Výkon tohto práva zahŕňa však aj povinnosť a zodpovednosť, pričom podlieha takým
formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu

úniku dôverných informácií alebo zachovávania autority a nestrannosti súdnej moci (čl. 10 ods. 2
Dohovoru).

Hoci verejnosť má právo byť informovaná o priebehu trestného stíhania vedeného proti osobám
verejnéhozáujmu,musíbyťajvtakomprípaderešpektovanázásadauvedenáv§12ods.3Občianskeho

zákonníka, podľa ktorej takáto informácia nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Intenzita, rozsah, neoprávneného zásahu sa prejavili v osobnom živote žalobcu, čo mal súd preukázané
zo svedeckých výpovedí Zuzany Stankovičovej, z výpovede žalobcu, že sa žalobca musel presťahovať,
bol terčom posmešných a urážlivých slov, narušili sa rodinné vzťahy z výpovede JUDr. Karola Sýkoru sa

zas preukázalo, že situácia žalobcu sa stala predmetom diskusií osôb v právnickej sfére s negatívnym
dosahom na žalobcu. U žalobcu boli preukázané psychické zdravotné problémy, aj v súvislosti s
článkami v tlači. Pričom žalovanou uvedené nepravdivé informácie, ktoré okresný súd zistil boli
spôsobilé vyvolať nepriaznivé zásahy do osobného života žalobcu. Tieto skutočnosti svedčia, že došlo
k určitej ujme na strane žalobcu v dôsledku nepravdivých informácií zverejnených žalovanou. Taktiež je

preukázaná aj príčinná súvislosť v súvislosti s konaním žalovanej a ujmami, ktoré žalobcovi následkom
zverejnenia nepravdivej správy vznikli zásahom do jeho cti a dôstojnosti, narušeniu jeho integrity do
takej miery, že došlo k zníženiu jeho vážnosti u iných osôb, k ohrozeniu jeho postavenia, uplatneniu v
spoločnosti, k strate zamestnania, k narušeniu rodinných vzťahov.

Ospravedlnenie vo forme zadosťučinenia nie je postačujúce z hľadiska intenzity týchto nepriaznivých
následkov, a preto žalobcovi patrí aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Súd pri rozhodovaní o
výške nemajetkovej ujmy vychádza podľa § 136 O. s. p. podľa svojej úvahy a vyhodnotil tie skutočnosti,
ktoré založili úvahu o určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu
s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva tak ako

sú vyššie uvedené.

Súd určil nemajetkovú ujmu v sume 1 000 Eur, keď vychádzal z jednotlivých okolností konkrétneho
prípadu, zo spôsobu neoprávneného zásahu, z rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, intenzity trvaniazásahu, ako aj dopadu na postavenie a uplatnenie žalobcu v rodinnom, v pracovnom a v spoločenskom
živote.ZpovahyobsahuaspôsobuzverejneniaašíreniauverejnenejsprávyvMYNovohradskénovinyv
čísle 49 v týždni 14.12.2009 a 20.12.2009 vyplynulo, že tu došlo k určitej ujme na osobnostných právach

žalobcu, keď verejnosť nebola korektne a správne informovaná o dôvodoch oslobodenia žalobcu a tieto
informácie boli spôsobilé vyvolať nesprávny obraz o skutočnosti a žalobcovi, čo sa v žalobcovom živote
prejavilo tak, že jeho rodina (syn a nevesta) nezmenili postoj voči žalobcovi, žalobcovi sa nedostalo
zo strany žalovanej pocitu satisfakcie, žalobca bol znemožnený a ako prokurátor skončil a rovnako to
mohol vnímať priemerný čitateľ, ktorý si mohol urobiť o žalobcovi obraz, ako o človeku, ktorý vyviazol

z korupčnej trestnej aféry len vďaka procesným pochybenia polície, čo však nekorešpondovalo so
skutočnosťou. Vzhľadom na postavenie žalobcu ako bývalého prokurátora sa táto skutočnosť prejavila
intenzívnejšie na vzťahoch žalobcu s rodinou a okolím. Odstránenie tejto ujmy nie je možné, preto
je primerané so zreteľom na všetky okolnosti, aby tieto nepriaznivé následky neoprávneného zásahu
zmiernila finančná nemajetková ujma.

Pri stanovení výšky tejto náhrady súd zohľadnil ako priťažujúcu okolnosť tú skutočnosť, že žalovaná
podala nepravdivú informáciu napriek možnosti získať vyjadrenie žalobcu, prípadne hovorkyne
Špecializovaného trestného súdu, tak ako to urobili STV a agentúra TASR, pričom žalovaná
nepreukázala, že TASR jej poskytla túto nesprávnu informáciu. Žalovaná teda ako pôvodca tejto
informácie nemala dôkazy o jej bezchybnosti a pravdivosti pred jej zverejnením. Ďalej prihliadol

na to, aby sa splnil nielen nápravný a vyrovnací účel, ale aj odradzujúci, aby sa tak nepriamo
predchádzalo podobným zásahom a zároveň, aby finančná satisfakcia bola úmerná k miere zavinenia
pôvodcu zásahu, t. j. žalovanej, do osobnostných práv žalobcu, keďže sa nepreukázalo žalobcom
tvrdené úmyselné zavinenie, ale len nedbanlivostné konanie zo strany žalovanej. Súd zohľadnil ako
aj postavenie žalovanej a jej úlohy pri informovaní verejnosti, taktiež zistenú skutočnosť, že podobne

ako žalovaná informovala nekorektne o výsledkoch trestného konania aj tretí subjekt agentúra SITA. V
danom prípade však súd mal zato, ako zdôvodnil vyššie, že bola presiahnutá miera ochrany žalovanej,
daná jej privilegovaným postavením "strážcu demokracie". Taktiež súd zohľadňoval skutočnosť, že
žalovaná bola nútená až na základe rozhodnutia súdu opraviť svoju chybnú informáciu. Vzhľadom nato,
že žalobca nebol úspešný v určení zásahu do jeho osobnosti ohľadom všetkých zvyšných článkov, a

článok v MY Novohradské noviny č. 49 pod titulkom: "Prokurátor im navrhol väzenie, sudca ich oslobodil"
zasiahol do práva na ochranu osobnosti u žalobcu čiastočne, pri priznaní určitej satisfakcie k jeho
prípadu, súd určil ako primerané odškodnenie sumu 1 000 Eur.

Pokiaľ ide o ďalšiu časť nároku nad priznanú nemajetkovú ujmu 1 000 Eur, v tejto časti súd návrh

zamietol, pretože vyššie žiadaná finančná nemajetková ujma nemá opodstatnenie, iné zásahy do práva
na ochranu osobnosti neboli preukázané a ďalšie kritéria pre priznanie vyššie nemajetkovej ujmy súd
nezistil.

Podľa § 142 O. s. p. ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov právo, nakoľko žalobca mal úspech vo veci len čiastočný, v oveľa menšej miere, ako
požadoval, s prihliadnutím na to, že okresný súd rozhodoval podľa svojej úvahy podľa § 13 O. s. p. avšak
žalobca bol v konaní vo veľkej neúspešný aj vzhľadom nato, že žalovaná úspešne uplatnila námietku

premlčania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr. Herza 14
984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch

rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného
poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny
výkon rozhodnutia.