Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112229639
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112229639.6

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobcu:
JUDr. Ingrid Kovalčuková, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA, s.r.o., IČO: 36698598,
so sídlom: Mlynská č. 27, Košice, sídlo kancelárie správcu: Štúrova 33, 040 01 Košice-Staré Mesto, v
zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák, s.r.o., Kukučinová 108/23, 040 01 Košice-
Juh, IČO: 47232439, proti žalovanému: P.. Z. L., nar.: X.X.XXXX, bytom: C.Á. XX, XXX XX E., občan

SR, v zastúpení: JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou, Štúrova 27, Košice, o zaplatenie 960 EUR s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2012 domáhala, aby súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 960 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od
31.5.2012 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že uznesením Okresného súdu Košice I, č.k.: 30K/3/2012 zo dňa 17.9.2012
zverejneným dňa 24.9.2012 v Obchodnom vestníku č. 184/2012, na stránke 92-94 bol vyhlásený

konkurz na majetok úpadcu CK FENÍCIA, s.r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 36698598. Tým istým
uznesením bola žalobkyňa ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty. Šetrením účtovných
záznamov úpadcu žalobkyňa zistila, že žalovaný ako konateľ úpadcu dňa 31.5.2012 výdavkovým
pokladničným dokladom č. V 0044 uskutočnil z pokladne úpadcu výdaj v hotovosti vo výške 960 €,
ako úhradu provízie za predaj zájazdov - DF 20110167 dodávateľa Ferrotour, a.s. zo dňa 31.12.2011,
splatná31.12.2011.Vpokladniúpadcuneboltentovýdajzdokladovanýpríjmovýmdokladomspoločnosti

Ferrotour, a.s., preto žalobkyňa listom zo dňa 4.9.2012 požiadala spoločnosť Ferrotour, a.s. o vyjadrenie,
či skutočne došlo v uvedený deň k prijatiu takejto platby. Spoločnosť Ferrotour, a.s. dňa 5.9.2012
doručila žalobkyni správu, z ktorej vyplýva, že tejto spoločnosti dňa 31.5.2012 neboli z pokladne úpadcu
vyplatené žiadne finančné prostriedky a vo svojom účtovníctve ku dňu 31.12.2012 neevidujú žiadnu
pohľadávku vo výške 960 €. Na základe uvedeného vyzvala žalobkyňa konateľa úpadcu na vrátenie
platby deklarovanej výdavkovým pokladničným dokladom č. V 0044 zo dňa 31.5.2012 na čiastku 960

€, vrátane úrokov z omeškania odo dňa neoprávnene uskutočnenej platby z pokladne úpadcu. Listom
zo dňa 26.10.2012 žalovaný doručil žalobkyni vyjadrenie, ktorým nepoprel uplatňovaný nárok, avšak
vyhlásil, že z dôvodu vytopenia kancelárie nedisponuje dokladom, ktorý preukazuje bezdlžnosť úpadcu
voči spoločnosti Ferrotour, a.s. . Podľa názoru žalobkyne takýto doklad o bezdlžnosti nijako nesúvisí
so skutočnosťou, že žalovaný dňa 31.5.2012 vybral z pokladne úpadcu sumu 960 € za účelom úhrady
neexistujúceho záväzku. Takýto doklad nemôže zbaviť žalovaného povinnosti vrátiť do pokladne úpadcu

danú sumu, ktorú žalovaný neoprávnene vyplatil na fiktívny dlh.Tunajší súd dňa 23.11.2012 vydal platobný rozkaz č.k.: 17Ro/568/2012-10, proti ktorému žalovaný
dňa 21.1.2013 podal odpor, v ktorom uviedol, že z dôvodu vytopenia kancelárie dňa 4.7.2011 došlo
k zničeniu výdavkového pokladničného dokladu a z toho dôvodu zostala v účtovníctve suma 960 €

ako neuhradená a táto prešla do účtovníctva v roku 2012. Ako konateľ úpadcu vyhotovil výdavkový
pokladničný doklad V 0044 zo dňa 31.5.2012 na sumu 960 €, ku ktorému nebol doložený príjmový
pokladničný doklad od spoločnosti Ferrotour, a.s. . Na základe uvedeného požiadal túto spoločnosť
o potvrdenie, že voči tejto spoločnosti nemá CK FENÍCIA, s.r.o. žiadne záväzky alebo pohľadávky.
Ferrotour, a.s. dňa 8.11.2012 oznámila, že neeviduje v účtovníctve k 31.5.2012 voči CK FENÍCIA,

s.r.o. žiadnu pohľadávku ani záväzok. Všetky záväzky CK FENÍCIA, s.r.o. voči CK Ferrotour, a.s. sú
k 31.5.2012 vyrovnané. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval tvrdenia žalobkyne o neexistujúcom
záväzku, resp. o fiktívnom dlhu za neodôvodnené, nepreukázané a žiadal žalobu zamietnuť v celom
rozsahu.

Žalobkyňa sa vyjadrila k odporu žalovaného podaním doručeným súdu 7.2.2013, kedy uviedla, že

doklad, ktorý žalovaný predložil svedčí práve o tom, čo tvrdí ona, že sa jedná o fiktívnu úhradu - výdaj
z pokladne, ktorý reálne nebol uskutočnený na žalovaným deklarovaný účel. Žalovaný deklaroval výber
z pokladne na úhradu neexistujúceho dlhu. O tom, že dlh neexistoval svedčí práve ním predložený
dôkaz. Ak by bol žalovaný v minulosti pred 4.7.2011 spoločnosti Ferrotour, a.s. skutočne uhradil nejakú
konkrétnu pohľadávku vo výške 960 €, skutočnosť o vytopení kancelárie a zničení dokladu nemá na

to vplyv, či bola pohľadávka zaplatená alebo nie. Ak by bola nejaká pohľadávka v sume 960 € naozaj
zaplatená pred uvedeným termínom vytopenia, chýbal by doklad, museli chýbať aj peniaze v pokladni,
čo musel žalovaný zistiť najneskôr pri inventarizácii pokladne na konci roka 2011 a potom by žiadal
spoločnosť Ferrotour, a.s. o odpis príjmového dokladu, nie potvrdenie o tom, že spoločnosť Ferrotour,
a.s. nemá k 31.5.2012 žiadne pohľadávky ani záväzky. Obrana žalovaného teda neobstojí.

Žalovaný v konaní podaním doručeným súdu dňa 12.3.2015 uviedol, že v niektorých prípadoch
účtovníctvo spoločnosti nebolo vedené v súlade so zákonom, čo spôsobilo z jeho strany celkovú
situáciu s ukončením podnikania a tým aj ohrozenie jeho existencie. Po podaní návrhu a konzultácii
so správkyňou zistil, že mohli nastať určité formálne nezrovnalosti vo vedení účtovníctva a to hlavne

v období tesne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z toho dôvodu chcel nahliadnuť do
konkurzného spisu, kedy mu to bolo umožnené dňa 10.10.2012 a dňa 4.4.2013 v čase od 11:30
do 11:50 hod., čo považoval za nesprávne a sťažoval sa na postup správkyne, keď v rozpore s
akoukoľvek právnou normou určila k nahliadnutiu do časti spisu lehotu 20 minút, čo vzhľadom na
rozsah správcovského spisu bol absolútne nedostatočný časový priestor. V dôsledku takejto situácii

došlo k sťaženiu kontaktu medzi ním a správkyňou, ktorá situáciu riešila len podávaním žalôb. K
samotnému faktu chýbajúcich finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom žaloby, v nadväznosti na
jehopredchádzajúcevyjadreniaupresnilsituáciunasledovne:Finančnéprostriedkyvsume960€uhradil
z peňazí, ktoré mal k dispozícii a ktoré vložil do pokladne, lenže omylom ich nezaúčtoval do pokladne.
Je zrejmé, že tieto finančné prostriedky išli na úhradu za konkurzné konanie, pretože ako platiteľa

uviedol úpadcu CK FENÍCIA, s.r.o.. Chyba nastala v tom, že peniaze, ktoré mal v držbe, nezaúčtoval
na pokladňu úpadcu a z pokladne úpadcu ako výdavok na účet Okresného súdu Košice I na úhradu
súdneho poplatku vo výške 1.659,70 €. Reálnym uhradením tejto sumy, ktorej okolnosť je nesporná
vlastne nemohol spôsobiť škodu konkurzným veriteľom. Podstatou je to, že tieto peniaze boli reálne
uhradené, dôkazom čoho je poštový peňažný poukaz, podacie číslo: 10524 zo dňa 19.6.2012 na sumu

1.659,70 €. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Súd vykonal dokazovanie vo veci predloženými listinnými dôkazmi, vypočutím účastníkov konania a
zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením Okresného súdu Košice I, č.k.: 30K/3/2012-139 zo dňa 17.9.2012 súd vyhlásil konkurz na
majetok dlžníka CK FENÍCIA, s.r.o., Mlynská 27, 040 01 Košice, IČO: 36698598 a ustanovil správcu
konkurznej podstaty JUDr. Ingrid Kovalčukovú, so sídlom kancelárie: Štúrova 33, 040 01 Košice. Z
výdavkového pokladničného dokladu č. 44 zo dňa 31.5.2012 súd zistil, že CK FENÍCIA, s.r.o. vyplatila
Ferrotouru, a.s., Vstupný areál U.S.Steel Košice sumu 960 € za účelom úhrady došlej faktúry.

Listom zo dňa 5.9.2012 spoločnosť Ferrotour, a.s. odpovedala žalobkyni, ako správkyni konkurznej
podstaty, že k 31.12.2011 neevidujú v účtovníctve voči CK FENÍCIA, s.r.o. žiadnu pohľadávku vo výške
960 €.Listom zo dňa 12.10.2012 žalobkyňa, ako správkyňa konkurznej podstaty vyzvala žalovaného na
poskytnutie súčinnosti - jednalo sa o výzvu na vyjadrenie povinnej osoby k uplatnenému právu

odporovateľnosti ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZoKR v konkurznej veci úpadcu CK
FENÍCIA, s.r.o., ako aj výzva správcu na vydanie prospechu z odporovaného ukracujúceho právneho
úkonu vo výške 2.859,99 € podľa § 58 ZoKR do konkurznej podstaty úpadcu CK FENÍCIA. V uvedenom
liste teda žalobkyňa uviedla, že ekonomickou analýzou vykonanou nezávislým subjektom po začatí
konkurznéhokonaniabolozistené,žedňa31.5.2012bolizpokladnedlžníkauskutočnenéviacerévýdaje

hotovosti, medzi nimi uviedla aj výdavkový pokladničný doklad č. V 0044 zo dňa 31.5.2012 na čiastku
960 € s tým, že chýba doklad od dodávateľa Ferrotour, a.s., že prijal platbu. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti odporovala tomuto právnemu úkonu úpadcu, ktorým mali byť z pokladne úpadcu fiktívne
uhradené záväzky úpadcu v celkovej výške 6.084,54 € (medzi nimi aj suma 960 €) z dôvodu, že sa jedná
o ukracujúce právne úkony podľa § 60 ZoKR. Na základe uvedeného vyzvala žalovaného, aby v lehote 3
dní od doručenia tejto výzvy sa písomne vyjadril, či uznáva správcom uplatnené právo odporovateľnosti

tam uvedených ukracujúcich právnych úkonov v celkovej výške 6.084,54 €. Ak uplatnené právo uznáva,
tak ho vyzvala, aby vydal do konkurznej podstaty sumu 6.084,54 €.

Listom zo dňa 26.10.2012 žalovaný odpovedal žalobkyni k sume 6.084,54 € tak, že z dôvodu vytopenia
nebolo možné doložiť doklady, t.j. potvrdenie Ferrotour, a.s., že CK FENÍCIA, s.r.o. má uhradené všetky

pohľadávky, ktoré potvrdenie bude ním doložené.

Listom zo dňa 8.11.2012 spoločnosť Ferrotour, a.s. vydala spoločnosti úpadcu CK FENÍCIA, s.r.o.
potvrdenie, kedy uviedla, že neevidujú v účtovníctve k 31.5.2012 voči CK FENÍCIA, s.r.o. žiadnu
pohľadávku ani záväzok. Všetky záväzky CK FENÍCIA, s.r.o. voči CK Ferrotour, a.s. sú k 31.5.2012

vyrovnané.

Z poštového peňažného poukazu, podacie číslo 10524 zo dňa 19.6.2012 súd zistil, že odosielateľ CK
FENÍCIA, s.r.o. odoslala adresátovi Okresný súd Košice I sumu 1.659,70 €.

Zo zápisnice Okresného súdu Košice I, č.k. 31Cb/67/2013 zo dňa 24.3.2014 súd zistil výpoveď pani
N. E., účtovníčky spoločnosti CK FENÍCIA, s.r.o. pred vyhlásením konkurzu (ktorý dôkaz bol vykonaný
na pojednávaní prečítaním danej zápisnice), kedy táto uviedla, že v rozhodnom období viedla účtovnú
agendu spoločnosti CK FENÍCIA, s.r.o. . Dňa 15.6.2012 odovzdala účtovnú agendu žalovanému, bola
tam vynulovaná pokladňa s tým, že o 2 dni na to robil vklad do pokladne, ale ona už neúčtovala nič,

len mu odovzdala kompletnú účtovnú evidenciu. Výšku vkladu, ktorý mal byť po tom, čo odovzdala
evidenciu, neevidovala a ani ju nevedela, ani sa už o to nezaujímala. Len vedela, že sa má vyplatiť
nejaký poplatok. Žalovaný jej volal, že chce do pokladne urobiť vklad, avšak ona mu povedala, že ona
už evidenciu mu odovzdala, preto ona už nebude nič riešiť. Fyzicky inventúru pokladne spoločnosti
nerobila, robila to len účtovne.

Z pokladničnej knihy vedenej za obdobie od 1.1.2012 do 15.6.2012 súd zistil, že dňa 31.5.2012 pod
poradovým číslom 77 je zaúčtované číslo dokladu V 0044, ako úhrada došlej faktúry vo výške 960 € pri
zostatku po úhrade tejto sumy 15.235,08 €. Dňa 15.6.2012 bol zostatok 8.064,48 €, ktorý bol vložený
na bankový účet.

Žalobkyňa v konaní vypovedala, že uznesením Okresného súdu Košice I v roku 2012 bola ustanovená
ako predbežný správca konkurznej podstaty. V rámci tejto svojej činnosti zisťovala majetok úpadcu a
oslovila ekonómku, nestrannú osobu o vypracovanie ekonomickej analýzy, ktorá potvrdila jej zistenia
realizované z listinnej formy účtovníctva, že v pokladni úpadcu bolo asi len 4 dni pred podaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu zaúčtovaných viacero dokladov. Jednalo sa o výdavky z pokladne, pričom
tieto neboli podložené v zmysle zákona príjmovými dokladmi, t.j. od prijímateľov platieb. Ekonómka
pri posudzovaní účtovníctva v elektronickej forme zistila, že skutočne tieto doklady boli zaúčtované v
uvedenom termíne, pričom niektoré z nich sa časovo vzťahovali na skoršie obdobie, na január, február
a podobne. Do pokladne úpadcu boli vložené označením za lomítkom a, b a podobne. Jeden z týchto

dokladov bol aj doklad úhrady spoločnosti Ferrotour, a.s. na žalovanú sumu. Keďže sa nejednalo o
jediný takýto výdavok, oslovila prijímateľov týchto platieb deklarovaných na výdavkovom doklade z
pokladne úpadcu. V zásade okrem pani E., ktorá bola ekonómkou, či účtovníčkou úpadcu, všetky
označené subjekty jej potvrdili, že finančné prostriedky v uvedený deň a na úhradu deklarovaných faktúr,im vyplatené neboli. Následne vyzvala žalovaného, aby sa k tomuto vyjadril a dal veci do poriadku.
Žiadala ho opakovane o predloženie dokladov a stále mu dávala priestor, aby tieto veci usporiadali
mimo potreby súdneho konania. K namietaným platbám žalovaný doručil list, v ktorom on spočítal,

že čo je kto, komu dlžný a uviedol, že predloží potvrdenie o bezdlžnosti vo vzťahu k spoločnosti
Ferrotour, a.s.. Následne toto potvrdenie bolo predložené až v súdnom konaní. Samotná skutočnosť,
že neexistuje nejaký záväzok nesplatený, s podstatou tvrdenia podľa jej názoru, nesúvisí s tým, že
peniaze z pokladne boli vyplatené a neexistuje o tom príjmový doklad. Ferrotour, a.s. dalo potvrdenie,
že k 31.12.2011 neevidujú v účtovníctve žiadnu pohľadávku vo výške 960 €, čo má dokladovať, že

keď neevidovali k tomuto dátumu žiadnu pohľadávku, tým pádom nebolo čo uhrádzať v júni 2012 pred
vyhlásením konkurzu. Čo sa týka účtovného obdobia, konca roka 2011 a začiatku roku 2012, úpadca
účtoval na účte pokladne 25 až 27, možno až 30.000 €, čiže podľa účtovníctva by mal mať žalovaný v
pokladni tých 27.000 €. Argumentáciu žalovaného, že tieto sumy boli len účtovne evidované, považuje
za nezákonnú, pretože spôsob účtovania účtovnej jednotky je upravený zákonom o účtovníctve, rôznymi
metodickými pokynmi finančného riaditeľstva, na účte - pokladňa sa účtujú peniaze v hotovosti, t.j. tie,

ktoré má účtovná jednotka normálne, fyzicky. Pokiaľ nastane stav, že účtovná jednotka eviduje peniaze
len účtovne a fyzicky ich nemá, jednoznačne ide o spreneveru. Tie peniaze tam majú byť, pohyb v
pokladni má byť pravidelne kontrolovaný fyzickými inventúrami. Ako náhle hotovosť na pokladni nie je,
tak len z toho dôvodu, že niekto peniaze fyzicky vybral, avšak nie sú zaúčtované ako výdavok. Ani
konkurznékonanie,anisúdnekonanieniejezameranénato,zistiťkedynaozajfyzickydanásumazmizla

z pokladne. Tak či tak, ako náhle účtovná jednotka o nej účtovala, je vo všetkých výkazoch, všade je to
posudzované ako bežný majetok. Žalovaný aj vo viacerých ostatných konaniach obdobného charakteru
deklaroval, že výslovne úmyselne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu robil úkony smerujúce
k vynulovaniu pokladne a vzhľadom na to deklaroval určité výdavky, ktoré realizované neboli, ako aj
výdavok žalovaný v tomto konaní. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného, že po uzavretí účtovníctva platil

súdny poplatok, nemôže sa jednať o tie peniaze, ako on tvrdí, čo vyplýva z výpovede jeho účtovníčky,
pani E.. To, že suma 960 € bola použitá na preddavok, nemôže obstáť ani logicky, pretože v tom
prípade sa dostaneme do mínusovej pokladne, čo je neprípustné, lebo to sú hotovostné peniaze, tam
nemôže byť mínusová položka. Keďže úpadca odovzdával účtovníctvo s vynulovanou pokladňou, čo
dosiahol aj tak, že ten zostatok hotovostný, bolo to nejaké celé číslo, boli to nejaké drobné, vložil na účet

úpadcu, pritom išlo o účet, túto platbu automaticky si stiahla Slovenská sporiteľňa, nakoľko úpadca mal
kontokorent, kde je spoludlžníkom. Čo sa týka poznámky, že tento doklad žalobkyňa nezaúčtovala, tento
ani zaúčtovať nemôže, pretože v pokladni je nula. Tam bol ten problém, čo vypovedala účtovníčka, že
chýba príjmový doklad a najskôr musí byť príjmový doklad a tak výdavkový, a my máme len výdavkový.
Účtovníčka žalovaného v súdnom konaní, ako svedkyňa uviedla, že po uzavretí účtovníctva ju žalovaný

požiadal zúčtovať nejaké príjmy a výdavky, na čo mu ona odpovedala, že to už účtovať nebude a
uviedla konkrétne, že nebude účtovať sumu 1.659,70 € ani do príjmu, ani do výdaju. Čo sa týka
pokladničnej knihy, ako dôkazu, tak túto knihu je povinná viesť účtovná jednotka, vypovedá o pohyboch
peňazí v hotovosti. Z nej vyplýva, že 31.5. bolo z pokladne uskutočnených viac výdavkov, pričom pod
poradovým výdavkom č. 77 je uvedený výdavok 960 €, ako úhrada došlej faktúry. Z toho vyplýva, že k

15.6.2012 bol účtovný zostatok, ktorý mal zodpovedať fyzickému zostatku nula, k čomu došlo tak, že
po odpočítaní všetkých platieb, ktoré boli realizované v hotovosti z pokladne úpadcu, ku dňu 15.6.2012
zostal hotovostný zostatok vo výške 8.064,88 €, ktoré fyzicky boli vložené na bankový účet úpadcu a
túto sumu stiahla banka, ako úhradu kontokorentného úveru. Keď 15.6.2012 bola v pokladni nula, t.j.
neexistovali žiadne reálne fyzické peniaze, argumentácia žalovaného, že takto vybrané peniaze vrátil do

pokladnetým,žezaplatilpreddavoknaodmenupredbežnéhosprávcu,nemôžeobstáť.Anijehotvrdenie,
že ju opakovane žiadal zaúčtovať taký výdavok. Lebo ak by taký výdavok zaúčtovala do pokladne so
stavom nula, tak by hotovosť dala záporné číslo, čo je pri pokladni absolútne neprípustné. Najskôr musí
byť príjem a to minimálne vo výške, ako bol urobený výdaj. Kedy nastal okamih použitia peňažných
prostriedkov, ktoré mali byť v pokladni úpadcu a na aké účely tieto boli použité, či počiatočný stav v

roku 2012 bol reálny alebo fiktívny, je vo vzťahu k dokladu č. 77 vo výške 960 € nepodstatné. Raz
keď je uskutočnený výdavok, peniaze chýbajú keď neboli doručené deklarovaním príjemcovi. Ak zaplatil
preddavok, na túto platbu sa vzťahuje iný právny režim v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Ona rieši stav, ktorý vznikol pred dňom 15.6.2012 a v ten deň. Z pokladničnej knihy jej jasne vyplýva
výdavok a nie je sporné, že bol učinený. Avšak argumentácia, čo sa týka preddavku je až za touto

čiarou, t.j. za konečným stavom pokladne, teda po nule. Ak by bola pravda to, čo tvrdí žalovaný, tak by
bol zaúčtovaný vklad 1.600 € a zároveň aj výdaj 1.600 €, nijak to neovplyvňuje pokladňu v rozhodnom
období. Nebol dôvod, aby žalovaný, ako fyzická osoba s povinnosťou podať návrh na vyhlásenie
konkurzu a zaplatiť preddavok, aby to platil zo svojho, pretože úpadca, ako vyplýva z pokladničnejknihy a takisto z bankového výpisu, mal k 15.6.2012 v hotovosti 8.064,68 €. Z týchto peňazí sa mal
urobiť výdavok a zaplatiť z toho preddavok na konkurz, avšak žalovaný zostatok z pokladne vložil do
banky, v dôsledku čoho došlo k zníženiu sumy na kontokorente, na ktorom bol on, ako fyzická osoba

spoludlžníkom. Ak po vynulovaní pokladne aj vložil nejaké peniaze, zákon o konkurze a reštrukturalizácii
hovorí o tejto pohľadávke, ako sa uplatňuje v konkurze. Záväzky sa po vyhlásení konkurzu stávajú
splatnými a veritelia, ktorým vznikli záväzky do vyhlásenia konkurzu si uplatňujú svoje pohľadávky
prihláškou. Zároveň sú dlžníci úpadcu povinní zaplatiť vcelku a započítanie je vylúčené. Ak aj došlo k
nejakým vkladom fyzickej osoby na uplatnenie práv z tejto pohľadávky nemožno použiť započítanie.

Žalovaný v konaní vypovedal, že doklady, ktoré boli spomínané v konaní, boli zaúčtované 19 dní,
nie 4 dni pred vyhlásením konkurzu a to, či boli za lomítkom označené inak, nie je dôležité. Dôležité
je, že boli zúčtované. Toto by mohlo byť predmetom skúmania len daňovým úradom, nie v súdnom
konaní. CK FENÍCIA, s.r.o. obchodovala s CK Ferrotour v roku 2011, z čoho vznikla pohľadávka a faktúra
na sumu 960 € nebola nikdy vystavená spoločnosťou Ferrotour, a.s., takáto pohľadávka neexistuje.

Tá pohľadávka vznikla 31.12.2011 a prešla do roku 2012. Žalovaný nevedel uviesť, ako vznikla táto
pohľadávka, pýtal sa to ekonómky, ona už to nevedela vysvetliť, takto pohľadávka prešla do roku 2012,
avšak žalovaný to neregistroval, pretože mal za to, že Ferrotour, a.s. je zaplatený, všetko je vyrovnané.
Keď došlo k tomu, že vedel, že musí ísť do konkurzu, kontroloval účtovníctvo a zistil, že je tam 960 €.
Interným dokladom bola zúčtovaná tá faktúra a dodávateľská faktúra k tomu nie je žiadna. Takže 31.5.

vystavil na túto faktúru výdavkový blok. V pokladni boli účtovne finančné prostriedky, ale fyzicky vlastne
neboli, takže vlastne tento výdavkový pokladničný doklad vystavil žalovaný len účtovne, fyzicky žiadne
peniaze nevzal, pretože v pokladni fyzicky neboli. Vzniknutý dlh 960 € vrátil tým, že zaplatil do pokladne
spoločnosti 19.6.2012 1.659,70 €. Túto sumu nepodal v prihláške na vrátenie sumy, lebo táto čiastka
bola vrátená do pokladne za faktúry zaplatené dňa 31.5.2012, medzi ktoré patrila aj faktúra žalovaná

v tomto konaní na sumu 960 €. On to už zúčtovať nemohol, pretože poplatok vo výške 1.659,70 € bol
zaplatený dňa 19.6.2012 a účtovníctvo bolo uzavreté dňa 15.6.2012. Správkyňu niekoľkokrát žiadal o
tento poplatok 1.659,70 €, aby to zaúčtovala. Keďže tá pohľadávka voči Ferrotour, a.s. bola nejakým
spôsobom imaginárna, vystavil na ňu výdavkový pokladničný doklad, avšak nechápe, ako sa to mohlo
dostať do účtovníctva. V skutočnosti však peniaze nezobral, avšak ich vrátil do účtovníctva, keď zaplatil

tých 1.659,70 €, ktorý bol súdnym poplatkom z návrhu na vyhlásenie konkurzu. Takže, keď v pokladni
už bola nula v tom čase, musel odniekiaľ zobrať tých 1.659,70 € a správkyňa to mala zaúčtovať.

V konaní žalovaný vypovedal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorá uviedla, že treba
vychádzať z toho, že bol tu výdavkový doklad na sumu 960 €, čo je fiktívne, resp. fyzicky prijal žalovaný

z pokladne úpadcu. Preukázalo sa, že tých 960 € nepoužil na akúkoľvek úhradu záväzku úpadcu voči
iným spoločnostiam, konkrétne voči Ferrotouru, a.s. to znamená, že 960 € bol povinný žalovaný vrátiť
úpadcovi a on to spravil tým, že dňa 19.6.2012 po uzavretí účtovníctva úpadcu dňa 15.6.2012, vložil do
pokladne úpadcu 1.659,70 € a to z toho dôvodu, lebo úpadca bol povinný zaplatiť preddavok na trovy
predbežného správcu. A keďže úpadca nemal žiadne finančné prostriedky ani na účte, ani nikde, tak

žalovaný tieto peniaze vložil úpadcovi, úpadca zaplatil preddavok na trovy predbežného správcu, pričom
tých 1.659,70 € si mohol uplatniť prihláškou v konkurze, ale on si to neuplatnil a pokryl tým tie záväzky
voči úpadcovi, ktoré mal a jedným z nich bola suma 960 €. Záver z toho je taký, že to, čo vybral, bez
ohľadu na to, na čo to použil, aj vrátil. Problém nastal v tom, že to nebolo zaúčtované. Nemožno pliesť
účtovné veci s právnymi. Z účtovného hľadiska to bola chyba, že to nebolo zaúčtované, ale žalovaný

tvrdí, že peniaze boli vrátené. Žalovaný nepopiera, že suma 960 € bola zaúčtovaná ako výdaj z pokladne
na úhradu záväzku spoločnosti Ferrotour, a.s. a že táto suma v pokladni chýbala. Žalovaný však tvrdí,
že on, ako fyzická osoba vložil 19.6.2012 do pokladne čiastku 1.659,70 € a následne úpadca z týchto
prostriedkov zaplatil poplatok na preddavok správcu na vyhlásenie konkurzu. Z výpovede pani Kudlovej
vyplýva, že 15.6.2012 odovzdala účtovnú agendu s vynulovanou pokladňou s tým, že o 2 dni na to

žalovaný robil vklad do pokladne, ale ona už nič neúčtovala. Bohužiaľ sa stalo, že do 15.6.2012 sa
zabudlo, že tu má byť výdavok na súdny poplatok na trovy predbežného správcu a keď teda predložil
poštový poukaz žalobkyni, že zaplatil tento preddavok, teda že CK FENÍCIA zaplatila preddavok a
požiadal žalobkyňu, aby to zaúčtovala, ona to odmietla. Takže keď vydal nejaké peniaze, musel ich tam
aj vložiť. Prečo teda nebol vypísaný výdavkový a príjmový pokladničný doklad, to mala urobiť správkyňa,

pretožeúčtovníctvoboloukončenékudňu15.6.amalatoužurobiťsprávkyňa,daťtampríjemavýdaj.Ak
by zaplatil súdny poplatok na preddavok na trovy predbežného správcu zo svojich peňazí, tak by žiadal
to v konkurznom konaní, avšak on peniaze len vrátil a vlastne úpadca zaplatil uvedený súdny poplatok.Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom v predmetnom
období (ďalej len „citovaný zákon“), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči
veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona

odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v
primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľa § 57 ods. 2 citovaného zákona, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u
povinnej osoby alebo na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu

úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 57 ods. 3 citovaného zákona, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z
ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.

Podľa § 57 ods. 1 citovaného zákona, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu

dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

Podľa § 60 ods. 1 citovaného zákona, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník
ukrátil svojich veriteľov (ďalej len "ukracujúci právny úkon"), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť
svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.

Podľa § 60 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 60 ods. 3 citovaného zákona, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré
boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 63 ods. 1 citovaného zákona, ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo
inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu

úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za
túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná
majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto
veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu
uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

Podľa § 63 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj
peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie
vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej
pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v

akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

Podľa § 13 citovaného zákona, navrhovateľ je povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu
zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu (ďalej len
"preddavok"). Zaplatenie preddavku je navrhovateľ povinný v návrhu na vyhlásenie konkurzu doložiť

dokladom osvedčujúcim jeho zaplatenie. Ak súd návrh na vyhlásenie konkurzu odmietne alebo súd
nezačne konkurzné konanie z iného dôvodu alebo navrhovateľ pred začatím konkurzného konania
vezme návrh späť, preddavok sa vráti navrhovateľovi.

Podľa § 54 citovaného zákona, proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je

možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre
podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Pohľadávku neprihlásenú spôsobom
ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po
vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je
možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke. Proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie

návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku. Započítanie
iných pohľadávok nie je vylúčené.Podľa ust. § 563 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), ak čas
splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný
splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne
a včas je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd mal vo veci preukázané, že dňa 31.5.2012 bol vystavený výdavkový pokladničný doklad č. 77 pod
č. V-0044 v sume 960,- €, kedy malo byť z pokladne úpadcu CK Fenícia s.r.o. vyplatených 960,- €
spoločnosti FERROTOUR a.s.. Uvedená spoločnosť potvrdila, že v uvedený deň takúto sumu od úpadcu

neprijala a zároveň, že žiadnu takúto pohľadávku voči úpadcovi ku dňu 31.12.2012 neeviduje.

Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 30K/3/2012 zo dňa 17.9.2012, zverejneným dňa 24.9.2012
v Obchodnom vestníku, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu: CK FENÍCIA, s. r. o., Mlynská
27, Košice. Tým istým uznesením bola JUDr. Ingrid Kovalčuková, Štúrova 33, Košice, ustanovená do

funkcie správcu konkurznej podstaty. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu vyzvala žalovaného na
poskytnutie súčinnosti - výzvou na vyjadrenie povinnej osoby k uplatnenému právu odporovateľnosti
ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 citovaného zákona v konkurznej veci úpadcu CK Fenícia
s.r.o. a vyzvala ho vydať prospech z ukracujúceho právneho úkonu. Predmetná výzva zahŕňala aj
sumu 960,- € titulom vystaveného výdavkového pokladničného dokladu č.V-0044 zo dňa 31.5.2012.

Žalobkyňa ďalej oznámila žalovanému, že odporuje právnym úkonom úpadcu, ktorými boli žalovanému
ako osobe spriaznenej vyplatené z pokladne úpadcu viaceré sumy, medzi nimi i suma 960,- €. Listom
zo dňa 26.10.2012 žalovaný žalobkyni oznámil, že potvrdenie, že CK Fenícia s.r.o. má uhradené všetky
pohľadávky (pozn.: žalovaný mal zrejme na mysli záväzky) nebolo možné doložiť z dôvodu vytopenia
a potvrdenie bude doložené.

Súdmalzatozpredloženýchlistinnýchdôkazov,žeuvedenýnárokmožnosubsumovaťpodustanovenie
§ 60 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa citovaného ustanovenia odporovať možno právnemu
úkonu, urobenému počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť

druhej strane známy. Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel
dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak. Je nesporné, že žalovaný ako jediný spoločník a zároveň konateľ úpadcu je osobou
spriaznenou s dlžníkom a že mu musel byť známy úmysel úpadcu - za predpokladu jeho existencie -
ukrátiť svojich veriteľov.

V konaní žalovaný uviedol, že výdavkový pokladničný doklad na sumu 960,- € bol urobený len naoko,
fiktívne za účelom vyriešenia rozpornej situácie, kedy ani samotný on a ani účtovníčka úpadcu nevedeli
vysvetliť, prečo sa takáto suma nachádza v účtovníctve. V prípade, ak by táto suma bola žalovanému
vyplatená, nesporne by sa o ňu ponížila konkurzná podstata úpadcu na úkor veriteľov. Súd sa zaoberal

otázkou, či CK FENÍCIA s.r.o. konala prostredníctvom svojho konateľa s úmyslom ukrátiť svojich
veriteľov s poukazom na obranu žalovaného, ktorý uviedol, že danú sumu vrátil úpadcovi tým, že ako
fyzická osoba vložil do spoločnosti sumu 1.659,70 € a následne spoločnosť - úpadca z danej sumy
vyplatil súdny poplatok na trovy predbežného správcu. Problematickou skutočnosťou zostalo to, žedané účtovné pohyby sa neobjavili v účtovníctve úpadcu, nakoľko účtovníčka úpadcu uvedený vklad a
výdavok odmietla zaúčtovať dňa 19.6.2012, nakoľko účtovníctvo odovzdala žalovanému dňa 15.6.2012.
V konaní nebolo sporné a vyplynulo to aj z výpovede danej účtovníčky, že uvedenú sumu 1.659,70 €

žalovaný ako fyzická osoba tzv. vložil do pokladne úpadcu a z nej následne bol vyplatený súdny poplatok
úpadcom. Ako problém sa javí skutočnosť, že tieto účtovné pohyby sa neobjavili v účtovníctve, pretože
ich účtovníčka úpadcu nezaúčtovala a takto neučinila ani žalobkyňa po tom, čo prevzala od žalovaného
účtovníctvo a po tom, čo o tom žalovaný žalobkyňu požiadal.

Súd riadiac sa vyššie citovaným ustanovením ma za to, že žaloba dôvodná nie je, nakoľko nie je splnený
základný predpoklad pre úspešnosť takejto žaloby a to, že došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Súd z
vykonaného dokazovania zistil, že sumu 960,- € žalovaný vybral z pokladne úpadcu, avšak túto nepoužil
na úhradu spoločnosti FERROTOUR a.s., následne on ako fyzická osoba vlastne tzv. vrátil danú sumu
úpadcovi v rámci sumy 1.659,70 € a úpadca touto sumou uhradil súdny poplatok súvisiaci s podaním
návrhu na vyhlásenie konkurzu. Tieto skutkové zistenia medzi účastníkmi konania neboli ani sporné a

súd z týchto vychádzal.

Súd následne vychádzal zo zákona č. 7/2005 Z.z. a to časti upravujúcej účinky vyhlásenia konkurzu,
kedy medzi inými nemožnosť započítania pohľadávok nastáva až dňom vyhlásenia konkurzu, čo však
bolo až uznesením zo dňa 17.9.2012 právoplatným dňa 25.9.2012. Z toho pohľadu potom súd nemohol

uzavrieť, že došlo akémukoľvek úkonu v rozpore so zákonom resp. k bezdôvodnému obohateniu
žalovaného v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho, pretože v tom čase nebol dôvod neprijať platbu
od žalovaného. V tomto prípade je nutné rozlišovať, či došlo k tzv. účtovnej chybe alebo finančné
prostriedky úpadcu reálne chýbajú. Nakoľko ani samotná žalobkyňa a ani žalovaný nikdy netvrdili, že
by dané finančné prostriedky, ktoré sú predmetom konania, neboli vrátené, súd posúdil žalobu ako plne

nedôvodnú a túto potom i zamietol v celom rozsahu.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 100 ods. 2 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené
aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s
týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované ustanovenie a rozhodol, že žalovanému

nepriznáva náhradu trov konania, nakoľko tieto sú z uspokojenia vylúčené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v
3 písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým

bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.