Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoPr/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113218385
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113218385.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ladislava Duditša, v právnej veci navrhovateľa Q.. V. V., K.. XX.XX.XXXX,
I. O. B. S.. Z. Č.. XX, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru v Košiciach, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho č. 8, v konaní o zaplatenie 11.618,51
eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 12Cpr/2/2013-49
z 29.04.2014 takto

r o z h o d o l :

O d m i e t a odvolanie proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti priznaných úrokov z omeškania, ako aj vo
výroku o trovách konania.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi zákonný 9 % ročný
úrok z omeškania:
- zo sumy 1.434,- eur od 13.7.2010 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.8.2010 do 10.5.2013,

- zo sumy 1.434,- eur od 13.9.2010 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.10.2010 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.11.2010 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.12.2010 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.1.2011 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.2.2011 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.3.2011 do 10.5.2013,

9,25 %-ný ročný úrok z omeškania:
- zo sumy 1.434,- eur od 13.4.2011 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.5.2011 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.6.2011 do 10.5.2013,

9,5 %-ný ročný úrok z omeškania:

- zo sumy 1.434,- eur od 13.7.2011 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.8.2011 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.9.2011 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.10.2011 do 10.5.2013,9,25 %-ný ročný úrok z omeškania:
- zo sumy 1.434,- eur od 13.11.2011 do 10.5.2013,

- zo sumy 1.434,- eur od 13.12.2011 do 10.5.2013,

9 %-ný ročný úrok z omeškania:
- zo sumy 1.434,- eur od 13.1.2012 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.2.2012 do 10.5.2013,

- zo sumy 1.434,- eur od 13.3.2012 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.4.2012 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.5.2012 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.6.2012 do 10.5.2013,

8,75 %-ný ročný úrok z omeškania:

- zo sumy 1.434,- eur od 13.7.2012 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.8.2012 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.9.2012 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.10.2012 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.11.2012 do 10.5.2013,

- zo sumy 1.434,- eur od 13.12.2012 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.1.2013 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.2.2013 do 10.5.2013,
- zo sumy 1.434,- eur od 13.3.2013 do 10.5.2013,
- zo sumy 878,91 eur od 13.4.2013 do 10.5.2013

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Taktiež upravil Daňový úrad Košice,
aby po právoplatnosti rozsudku vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 697,- eur.

Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ bol personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 189

zo dňa 29.05.2009 prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Krajský súd v
Bratislave rozsudkom č.k. 3S/219/2009-55 zo dňa 10.05.2011 zrušil vyššie uvedený personálny rozkaz
ministra vnútra SR, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžo/17/2012 , zo dňa
30.01.2013. Navrhovateľ bol v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru Krajského riaditeľstva
PZ v Košiciach od 01.09.1990 do 30.04.2013 (potvrdenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 18.04.2013).

Náhrada služobného príjmu navrhovateľa za obdobie od 02.06.2009 - 19.03.2013 bola vo výške
65.361,11 eur vyplatená navrhovateľovi odporcom spolu so služobným platom za mesiac apríl 2013 dňa
10.05.2013 (potvrdenie Ministerstva vnútra SR).

Uvedené skutočnosti mal súd prvého stupňa za preukázané z výsledkov vykonaného dokazovania,

taktiež skutočnosť, že splatnosť služobného príjmu v zmysle § 106 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.
o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a
justičnej stráže SR a Železničnej polície, keďže navrhovateľ bol príslušníkom Policajného zboru SR
je posudzovaná pozadu za dané mesačné obdobie, a to najneskôr v nasledujúcom kalendárnom
mesiaci. Uviedol, že bolo nesporné, že splatnosť služobného príjmu u navrhovateľa bola vždy do 12.

dňa nasledujúceho mesiaca, a keďže služobný príjem navrhovateľa za obdobie od 02.06.2009 - do
19.03.2013 bol navrhovateľovi vyplatený až dňa 10.05.2013, každý jeden jeho mesačný príjem za
obdobie od júna 2009 do marca 2013 mu bol vyplatený až po lehote splatnosti, s odkazom na právne
posúdenie veci v zmysle citovaných zákonných ustanovení § 106 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 254 ods.
1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,

Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície (ďalej len cit.
zákon). Ďalej konštatoval, že odporca nevyplatil navrhovateľovi služobný príjem v čase jeho splatnosti,
nasledujúcim dňom po dobe splatnosti sa teda dostal do omeškania, pričom navrhovateľovi tak vznikol
nárok na zákonný úrok z omeškania, a to z výšky mesačného služobného príjmu od nasledujúceho
dňa po dátume platnosti, t.j. od 13 dňa nasledujúceho mesiaca, kedy bol služobný príjem splatný až do

zaplatenia, t.j. do 10.05.2013. Odporca vzniesol na pojednávaní dňa 29.04.2014 námietku premlčania
voči celému nároku. V zmysle § 256 ods. 1 citovaného zákona v znení noviel je premlčacia doba 3 roky a
vzmysle§255ods.1citovanéhozákonazačínaplynúťododňa,keďsaprávomohlouplatniťpoprvýraz.
Navrhovateľ podal žalobu na súd dňa 26.06.2013, a keďže premlčacia lehote je trojročná, súd prvéhostupňa mu priznal nárok na úrok z omeškania len za nepremlčanú časť, t.j. za obdobie od výplaty za
mesiac jún 2010, ktorá bola splatná dňa 12.07.2010 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vzhľadom k
tomu, že medzi účastníkmi konania nebola sporná výška mesačného služobného príjmu navrhovateľa,

a to vo výške 1.434,- eur, súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi z mesačného
služobného príjmu vo výške 1.434,- eur zákonný ročný úrok z omeškania vždy od 13. dňa nasledujúceho
príslušného mesiaca až do zaplatenia, to je do 10.05.2013, pričom samotnú výšku zákonného úroku
z omeškania súd priznal podľa toho, ako sa menila základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky v období od júna 2009 do apríla 2013. Pretože za mesiac marec 2013 patril navrhovateľovi

služobný príjem len za obdobie od 01.03. do 19.03.2013 vo výške 878,91 eur, súd priznal zákonný úrok
z omeškania len z tejto sumy (§ 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“ a
podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009).

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže v konaní mal navrhovateľ úspech
len čiastočný, ale navrhovateľovi ani odporcovi žiadne trovy konania nevznikli. Navrhovateľ bol v konaní

oslobodený v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov od platenia
súdnych poplatkov, taktiež aj odporca v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

Keďže v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov je navrhovateľ,

ktorý zaplatil na základe výzvy súdu súdny poplatok vo výške 697,- eur dňa 30.07.2013, oslobodený
od platenia súdneho poplatku, súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku v celej výške a upravil Daňový
úrad Košice, aby po právoplatnosti rozsudku vrátil navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 697,- eur.

Proti rozsudku podal včas odvolanie odporca. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

V odvolaní poukazoval na tú skutočnosť, že prvostupňový súd uplatňovaný nárok žalobcu posúdil podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, a to podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom odporca
mal za to, že prvostupňový súd vychádzal pri svojom rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Citoval § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. kde sa uvádza, že ak sa rozhodnutie o skončení
služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí

policajtovi služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s) a ak ide o príslušníka Policajného
zboru podľa § 84 ods. 2 písm. a) až m), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného
pomeru. V zmysle uvedeného tak po zrušení personálneho rozkazu o prepustení navrhovateľa,
bol navrhovateľ personálnym rozkazom riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach
č. 121/2013 zo dňa 20.03.2013 týmto dňom ustanovený do funkcie referent špecialista oddelenia

poriadkovej polície a správne služby odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Košiciach, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a zároveň bol navrhovateľovi
doplatený služobný plat za obdobie od 20.03.2013 do 31.03.2013 vo výplatnom termíne dňa 10.04.2013
a za služobný príjem za obdobie od 02.06.2009 do 19.03.2013 vo výške 65.361,11 eur, teda za čas
neplatného skončenia služobného pomeru, spolu so služobným platom za pomernú časť mesiaca

apríl 2013 (od 01.04.2013 do 03.04.2013) bol navrhovateľovi vyplatený v riadnom výplatnom termíne
so splatnosťou 10.05.2013. Podľa odporcu zo zákona č. 73/1998 Z.z. nevyplýva nárok uplatňovaný
navrhovateľom, a tento mu ani nebol priznaný rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3S/219/09-55
zo dňa 10.05.2011, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 8Sžo/17/2012 zo dňa 30.01.2013
s právoplatnosťou dňa 19.03.2013 a preto odporca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhoval, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok
v celom rozsahu, keďže odporca v odvolaní len konštatuje skutočnosti prvostupňovému súdu známe.
Súd prvého stupňa posudzoval uplatnený nárok navrhovateľa podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej

službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, a pretože tento zákon sa
úpravou úrokov z omeškania nezaoberá, podobne ako Zákonník práce, úpravu úroku z omeškania
stanovuje Občiansky zákonník. Preto súd prvého stupňa správne postupoval a jeho rozhodnutie je
dostatočne zdôvodnené, určité a presné.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal odporca v
zákonnej lehote, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom celom rozsahu bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s § 156 ods. 1 O.s.p.verejne vyhlásil potom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 18.12.2014 o 09.05 hodine
v pojednávacej miestnosti č. 221/ II. poschodie oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach
dňa 09.12.2014.

Odporca v odvolaní voči rozsudku namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., teda, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,

to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia stavu pod právnu normu
vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Odvolací súd dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod v danej veci nie je daný.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť, žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver.

K odvolacej námietke odporcu, ktorú odôvodnil tým, že súd prvého stupňa vychádzal vo svojom
rozhodnutí z nesprávneho právneho posúdenia veci, lebo zo zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, nevyplýva nárok uplatňovaný

navrhovateľom a tento nárok mu nebol ani priznaný rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
3S/219/09-55 zo dňa 10.05.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 8Sžo/17/2012
zodňa30.01.2013správoplatnosťoudňa19.03.2013,odvolacísúdudáva,žestýmtonemožnosúhlasiť.

Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú dôvody

napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní (§ 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka, ďalej len „OZ“).

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 OZ).

V zmysle citovaných zákonných ustanovení ak sa dlžník ocitne s plnením peňažného dlhu v omeškaní, je
veriteľ oprávnený požadovať od neho úroky z omeškania, pokiaľ nie je v zákone ustanovená povinnosť
platiť poplatok z omeškania. Pri omeškaní ide o objektívnu zodpovednosť dlžníka za tento stav; jeho
zavinenie sa nevyžaduje.

V konaní bol navrhovateľ príslušníkom Policajného zboru SR a preto súd prvého stupňa celú vec
správne posudzoval v zmysle zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej
polície a taktiež v zmysle zákonných ustanovení § 106 ods. 1, § 107 ods. 1, § 107 ods. 2, § 254
ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1, keďže mal z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané,

že navrhovateľ bol personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 189 zo dňa 29.05.2009 prepustený
zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, pričom Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k.
3S/219/2009-55 zo dňa 10.05.2011 zrušil vyššie uvedený personálny rozkaz ministra vnútra SR a
tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžo/7/2012 zo dňa 30.01.2013. Zpotvrdenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 18.04.2013 mal taktiež za preukázané, že navrhovateľ bol v
služobnom pomere príslušníka Policajného zboru Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach od 01.09.1990
do 03.04.2013 a taktiež z potvrdenia Ministerstva vnútra SR mal za preukázané, že náhrada služobného

príjmu navrhovateľa za obdobie od 02.06.2009 do 19.03.2013 bola odporcom navrhovateľovi vyplatená
vo výške 65.361,11 eura, spolu so služobným platom za mesiac apríl 2013 dňa 10.05.2013. Správne
súd prvého stupňa, v zmysle § 106 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., keďže splatnosť služobného príjmu
je pozadu za dané mesačné obdobie, a to najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci uzavrel,
že splatnosť služobného príjmu u navrhovateľa bola vždy do 12. dňa nasledujúceho mesiaca, a keďže

služobný príjem navrhovateľa za obdobie od 02.06.2009 do 19.03.2013 bol navrhovateľovi vyplatený
až dňa 10.05.2013, každý jeden jeho mesačný príjem za obdobie od júna 2009 do marca 2013 mu
bol vyplatený až po lehote splatnosti (ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v
znení od 01.01.2009). Pretože odporca nevyplatil navrhovateľovi služobný príjem v čase jeho splatnosti,
nasledujúcim dňom po dobe splatnosti sa dostal do omeškania a vznikol mu nárok na zákonný úrok
z omeškania, a to z výšky mesačného služobného príjmu 1.434,- eur, ktorá nebola medzi účastníkmi

sporná, od nasledujúceho dňa po dátume splatnosti, t.j. od 13. dňa nasledujúceho mesiaca, kedy bol
služobný príjem splatný, až do zaplatenia, t.j. do 10.05.2014 (ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009). Samotnú výšku zákonného úroku z omeškania súd prvého
stupňa správne priznal podľa toho, ako sa menila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
vobdobíod júna2009doapríla2013asprávneajsúdprvéhostupňarozhodol,akzamesiacmarec2013

priznal zákonný úrok z omeškania len zo služobného príjmu za obdobie od 01.03.20013 do 19.03.2013
vo výške 878,91 eur.

Odvolací súd udáva, že aj keď zákon, na ktorý sa odvolával odporca v podanom odvolaní, a to
zákon č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby,

Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov, konkrétne neupravuje nárok na úroky z omeškania z výplaty náhrady služobného príjmu, v
danom prípade je ale všeobecným zákonným predpisom zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov, ktorý upravuje všeobecnú úpravu omeškania dlžníka a to v zmysle hore
citovaných zákonných ustanoveniach § 517 ods. 1, 2 OZ s tým, že táto úprava sa vzťahuje aj na úpravu

výplaty úrokov z omeškania z náhrady služobného príjmu v zmysle citovaného zákona č. 73/1998 Z.z.

Odvolací súd odkazuje aj na úpravu nároku na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného
pomeru, posudzovanú podľa zákona č. 65/1965 Zb. - Zákonníka práce, a to konkrétne zákonné
ustanovenie § 256 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého účastník, ktorý včas a riadne neuspokojí

nárok druhého účastníka, je v omeškaní. V zmysle § 256 ods. 2 Zákonníka práce účastník, ktorého
peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže požadovať úroky z omeškania vo výške
ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy, tým omeškanie zamestnávateľa aj v prípade úpravy v
zmysle Zákonníka práce treba posudzovať tak, že priznaný nárok na náhradu mzdy a omeškanie
zamestnávateľa s plnením tohto nároku nastáva márnym uplynutím termínu splatnosti náhrady mzdy,

pričom k omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom rozviazaní
pracovného pomeru dochádza u jednotlivých náhrad miezd spravidla za ten ktorý mesiac podľa toho,
kedy u nich nastala splatnosť (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/246/2010 zo dňa
30.04.2012).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v prevyšujúcich výrokoch podľa § 219 ods. 1, 2
O.s.p. ako vecne správny a odmietol odvolanie odporcu proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti v zmysle § 218 ods. 1, písm. b) O.s.p., keďže odporca nie je oprávnenou osobou na
podanie odvolania proti tomuto výroku,. nakoľko ním nebol dotknutý na svojich právach.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p. a keďže účastníci konania náhradu trov odvolacieho
konania nežiadali, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.